Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206149
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114206149.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa Z. R., bydliskom

S. 6, V. R., štátneho občana SR, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r.
o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36837857, proti odporkyni H.. G. R., bydliskom S. 6, V. R.,
štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Anny
7269/20A, Trenčín, o zaplatenie 8.420 eur takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právnej

zástupkyne odporkyne vo výške 1.573,85 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 8.420 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,75 % ročne od 17.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že návrhom zo dňa 03.07.2013 sa odporkyňa domáhala jeho vylúčenia z užívania nehnuteľnosti, a to
rodinného domu R., postaveného na parcele č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. S. a z priľahlých pozemkov parcela reg. C, parc. č. XXX o výmere
XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. C, parc. č. XXX o výmere XXX m2, záhrady,
parcela reg. C, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady, parcela reg. C. parc. č. XXX/X o výmere

XXX m2, záhrady, parcela reg. C, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ostatné plochy a parcela reg.
C, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria. Spolu s návrhom vo veci samej
podala i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby mu súd zakázal vstup na
vyššie uvedené nehnuteľnosti a ich užívanie. Predbežné opatrenie bolo nariadené dňa 08.07.2013
uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX. Na jeho odvolanie odvolací súd uznesením sp. zn. XCo/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté uznesenie v časti užívania priľahlých pozemkov zmenila tak,
že návrh v tejto časti zamietol s odôvodnením, že neboli naplnené zákonné podmienky na nariadenie

predbežného opatrenia aj vo vzťahu k týmto pozemkom, nakoľko nie je daná vecná súvislosť medzi
nariadeným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej. Poukázal na ustanovenie § 77 ods. 3 O.
s. p. a dodal, že toto ustanovenie odráža skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe
navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a
kuktorýmodporcanemámožnosťvopredsavyjadriť.Zodpovednosťzaškodualeboinúujmuspôsobenú
nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal a to bez ohľadu
na to, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatným je len to,

že k zániku predbežného opatrenia nariadeného na návrh navrhovateľa došlo z iného dôvodu ale
preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.
Zdôraznil, že v danom prípade došlo k zrušeniu predbežného opatrenia rozhodnutím odvolacieho súdu,
nakoľko dôvody na nariadenie predmetného predbežného opatrenia tu neboli ani v čase jeho nariadeniaa v takomto rozsahu nemalo byť súdom prvého stupňa vôbec nariadené. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 77 ods. 3 O. s. p. je objektívnou zodpovednosťou, čiže
nie je potrebné skúmať zavinenie navrhovateľa predbežného opatrenia. Predpokladmi pre naplnenie

tohto druhu zodpovednosti sú vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a procesnými účinkami
predbežného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu a zánik alebo zrušenie
predbežného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo
uspokojené mimosúdne. Ujmou spôsobenou predbežným opatrením sa rozumie hmotná aj nehmotná
škoda,ktorávzniklaúčastníkovialebotretejosobe.Každáďalšiaujmamusíbyťvyjadriteľnávpeniazoch.

PoukázaltiežnanálezÚstavnéhosúduSRII.ÚS570/2013-10.Podotkol,žebolpodnikateľomapodnikal
podobchodnýmmenomZ.R.-O.,kdehlavnýmpredmetompodnikateľskejčinnostiboloprevádzkovanie
jazdeckej školy, tréning a výcvik koní a prenájom chovných boxov. V mesiaci júl XXXX, kedy bolo
nariadené predbežné opatrenie, v rámci svojej podnikateľskej činnosti prenajímal za účelom ustajnenia
koní celkom X chovných boxov a s nájomcami sa mu podarilo dohodnúť poskytovanie tejto služby
až do decembra roku XXXX. Chovné boxy prenajímal za cenu XXX eur mesačne. X chovných boxov

prenajímal aj v mesiaci august. V mesiacoch september, október, november a december prenajímal
X chovných boxov. Dodal, že nevie presne, koľko koní v tom období ustajňoval, ale domnieva sa, že
ich bolo 9. Okrem toho poskytoval aj pravidelný tréning dvom záujemcom, ktorí za takýto tréning platili
mesačne peňažnú čiastku vo výške XX eur na osobu. Okrem platby za tréning títo záujemcovia platili
pravidelne mesačne peňažnú čiastku vo výške XX eur za prenájom koňa, na ktorom tréning prebiehal.

Tréningy poskytoval v mesiacoch júl až september. Ďalší príjem mu plynul z pravidelne uhrádzaných
členských príspevkov, ktoré vyberal asi od 15 detí po XX eur mesačne a samostatného prenájmu koní.
Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä vzhľadom na obdobie, v ktorom bolo predmetné predbežné
opatrenienariadené(letnémesiace),malnavrhovateľmesačnezískaťminimálneX.XXXeur.Dôsledkom
nariadenia predbežného opatrenia bolo najmä to, že záujemcovia a nájomcovia využívajúci služby ním

poskytované len sťažka chápali situáciu, ktorá nastala a prestali jeho služby využívať a takmer všetci
odstúpili od záväzkových vzťahov, do ktorých vstúpili, následkom čoho bol donútený pozastaviť svoju
podnikateľskú činnosť a tiež vynaložiť náklady na právne zastúpenie vo výške XXX eur. Nevedel však
presne určiť, kedy si záujemcovia svoje kone odvážali. Zdôraznil, že prišiel o celý zdroj svojich príjmov,
záujemcov a nájomcov a zo dňa na deň musel ukončiť podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával 9 rokov,

a preto nemohol dosiahnuť príjem, ktorý by inak dosiahol. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Podľa právnej teórie sa skutočnou škodou
rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v
hodnote poškodeného majetku pred spôsobením a po spôsobení škody na majetku. Skutočnú škodu
však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod tento pojem treba zahrnúť aj škodu,

ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach alebo aj ujmu, ktorú utrpel na zdraví, resp. na
živote. Ušlým ziskom treba rozumieť to, čo poškodenému ušlo v súvislosti so spôsobenou škodou,
čiže tou, o čom v dôsledku spôsobenia škody nebol zväčšeným majetok poškodeného, hoci sa to pri
predpokladanej činnosti dalo očakávať. Škodu, ktorá mu bola spôsobená, vyčíslil sumou X.XXX eur.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a tento žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnila

náhradu trov konania. Uviedla, že namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nakoľko všetky nároky
z náhrady škody, ktoré uplatňuje navrhovateľ, mu mali vzniknúť ako podnikateľovi - živnostníkovi.
Navrhovateľ však návrh nepodal ako podnikateľ - živnostník ale ako fyzická osoba. Mala za to, že
v danom prípade predbežné opatrenie č. k. XXC/XXX/XXXX-XX nezaniklo a nebolo ani zrušené a
navyše predbežné opatrenie bolo nariadené v zmysle § 102 O. s. p., teda v konaní a nie pred

začatím konania vo veci samej. Nie sú teda splnené žiadne predpoklady vzniku akéhokoľvek nároku
navrhovateľa v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia. Návrh na nahradenie spôsobenej škody je
podľa nej v tejto fáze konania potrebné považovať za predčasný, nedôvodný a šikanózny. Predpokladom
zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a konaním odporkyne. Z obsahu podaného návrhu žiaden protiprávny úkon odporkyne a ani žiadne

škody nevyplývajú a nie sú preukázané. Realizovala len svoje právo domáhať sa ochrany na nezávislom
súde. Na základe podaného návrhu súd rozhodol a rozhodnutie súdu nie je v tomto zmysle možné
považovať za protiprávne alebo inak zakladajúce nárok na náhradu škody. Nemôže niesť zodpovednosť
za právny názor sudcu. Ak sa navrhovateľ domnieva, že mu vznikla škoda rozhodnutím súdu, musí sa
domáhať svojej ochrany podaním na inom orgáne a podľa iného právneho predpisu. Poznamenala, že

navrhovateľ sa domáhal zaplatenia škody, ktorá mu mala vzniknúť nariadením predbežného opatrenia,
nakoľko nemohol prevádzkovať svoju živnosť. Aj keď navrhovateľ uvádza, že mal prenajatých v júli a v
auguste XXXX X chovných boxov a v septembri až decembri 2013 po X chovných boxov, túto skutočnosť
žiadnym spôsobom nepreukázal. Naviac predbežné opatrenie týkajúce sa zákazu vstupu navrhovateľana pozemky prestalo byť účinné v septembri XXXX. Po tomto termíne mohol navrhovateľ pozemky
opätovný užívať, čo však neurobil. J. obdobia účinnosti predbežného opatrenia bolo o kone, ktoré boli
ustajnené v chovných boxoch, riadne postarané zo strany odporkyne. Nie nepodstatným faktom je, že

chovné boxy vlastnícky nepatria navrhovateľovi, ale neziskovej organizácií Jazdecko - rehabilitačné
centrum Z., ktorého zakladateľkou a štatutárnym orgánom je odporkyňa. Suma za prenájom boxov
prezentovaná navrhovateľom za obdobie júl XXXX až december XXXX vo výške X.XXX eur nie je jeho
ziskom. Ako uvádza v dvoch zmluvách, ktoré predložil, v cene za kŕmny mesiac je okrem iného zahrnuté
ajvýmenapodstielky,kŕmenieovsom,kŕmenieobjemovýmkrmivom.Totovšetkosúokremodvodovýcha

daňových povinností navrhovateľa náklady, ktoré jeho potenciálny zisk znižujú. Čo sa týka poskytovania
tréningov a s tým súvisiaci prenájom koňa, má za to že navrhovateľ túto činnosť nijak nepreukázal.
Navyše, navrhovateľ ani nemá licenciu trénera a potom je otázne, na akom základe poskytoval tieto
služby. Taktiež nepreukázal ani úhradu členských príspevkov. Navrhovateľ neprevádzkoval žiaden klub,
kde by sa členské príspevky mali platiť. Bolo by zarážajúce a zvrátené, keby sa nedôvodne obohacoval
ešte aj na maloletých deťoch, ktoré sa dobrovoľne chodili starať o ustajnené kone. Navrhovateľ sa

odvoláva na majetkovú škodu a ušlý zisk, ktorý mu mal z dôvodu konania odporkyne vzniknúť. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu
vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre

výšku ušlého zisku e rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie
škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Pri stanovení ušlého zisku
sa vychádza z celkových predpokladaných výnosov z podnikania znížených o predpokladané náklady.
Ušlý zisk je teda hypotetická kategória a jeho výška je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z
podnikania a nákladmi potrebnými k dosiahnutiu tohto príjmu bez ohľadu na to, či tieto náklady boli

poškodeným skutočne vynaložené alebo nie. Má za to, že , že je potrebné skúmať, či k ušlému zisku
došlo z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia, alebo by k tejto škode či ujme nedošlo aj inak,
keďže vlastníci koní z chovných boxov odchádzali z dôvodu, že navrhovateľ sa ku klientom správal veľmi
hrubo a takto sa správal aj k zvieratám, a preto už pred nariadením predbežného opatrenia časť klientov
z chovných boxov odišla. Žiadne konanie odporkyne však nebolo ani nie je v rozpore so zákonom a

dobrými mravmi, a teda nie je daný prvý predpoklad zodpovednosti za prípadnú škodu. Všetky úkony
a konania odporkyne viedli a vedú k ochrane jej práv, ochrane jej života a zdravia ako aj k ochrane
jej majetkových práv, ktoré sú garantované ústavou a do ktorých navrhovateľ bezdôvodne zasahuje.
Navrhovateľ sa k odporkyni správal v rozpore s dobrými mravmi, čo preukazuje aj množstvo trestných
oznámení a priestupkových konaní vedených s navrhovateľom. Voči navrhovateľovi bolo vznesené

obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania i pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby.
SúdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovasvedkovE.F.,A.Y.,Y.G.,O.P.aF.Y.aoboznámením
uznesenia tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.09.2013, potvrdenia o pozastavení
prevádzkovania živnosti zo dňa 09.09.2013, čestného prehlásenia V. L. zo dňa 20.10.2013, zmluvy o

ustajnení koňa Q. zo dňa 01.05.2013, zmluvy o ustajnení koňa R. zo dňa 10.06.2013, zmluvy o ustajnení
koňa Z., zmluvy o ustajnení koňa Q. zo dňa 18.06.2013, zmluvy o ustajnení koňa G. zo dňa 20.08.2012,
príjmového dokladu zo dňa 15.07.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.07.2013 bolo nariadené predbežné

opatrenie na základe návrhu H.. G. R. (odporkyne), ktorým bolo uložené Z. R. (navrhovateľovi), aby sa
zdržal vstupu a užívania domu a pozemkov, a to rodinného domu súp. č. 6, postaveného na parcele č.
XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. S. a z priľahlých
pozemkov parcela reg. C, parc. č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg.
C, parc. č. XXX o výmere XXX m2, záhrady, parcela reg. C, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady,

parcela reg. C. parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady, parcela reg. C, parc. č. XXX/X o výmere XXX
m2, ostatné plochy a parcela reg. C, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria.
Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.11.2013
v časti o zákaz vstupu a užívania rodinného domu sI., postaveného na parcele č. XXX o výmere XXX
m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. S. potvrdené, v ostatnej časti

bolo zmenené tak, že sa návrh v tejto časti zamieta. Uznesenie tunajšieho súdu v spojení s uznesením
Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.Z potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ
oznámil Obvodnému úradu Trenčín prerušenie prevádzkovania živnosti od 09.09.2013 do 09.09.2016.

Z čestného prehlásenia V. L. je zrejmé, že tento v období od XX.XX.XXXX do 30.08.2013 platil za
ustajnenie koňa v jazdecko - rehabilitačnom centre Z. navrhovateľovi sumu od XXX do XXX eur mesačne
na základe vzájomnej ústnej dohody.

Zo zmluvy o ustajnení koňa Q. zo dňa 01.05.2013 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi Z. R. - O. a J. L..

Jej predmetom bolo ustajnenie koňa Q. na obdobie od 01.05.2013 do 31.12.2013 za sumu XXX eur za
kŕmny mesiac. Zo zmluvy o ustajnení koňa R. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto bola uzavretá medzi
Z. R. - O. a J. L.. Jej predmetom bolo ustajnenie koňa R. na obdobie od 10.06.2013 do 31.12.2013 za
sumu XXX eur za kŕmny mesiac. Zo zmluvy o ustajnení koňa Z. vyplýva, že táto bola uzavretá medzi Z.
R. - O. a J. L.. Jej predmetom bolo ustajnenie koňa Z. na obdobie do 31.12.2013 za sumu XXX eur za
kŕmny mesiac. Zo zmluvy o ustajnení koňa Q. zo dňa 18.06.2013 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi

Z. R. - O. a Y. G.. Jej predmetom bolo ustajnenie koňa Q. na obdobie od 18.06.2013 do 31.08.2013 za
sumu XXX eur za kŕmny mesiac. Zo zmluvy o ustajnení koňa G. zo dňa 20.08.2012 vyplýva, že táto bola
uzavretá medzi Z. R. - O. a F. M.. Jej predmetom bolo ustajnenie koňa G. na obdobie od 20.08.2012
za sumu XXX eur za kŕmny mesiac.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.07.2013 je zrejmé, že navrhovateľ zaplatil Advokátskej
kancelárii JUDr. Danica Birošová, s. r. o., za poskytnutie právnych služieb sumu 350 eur.

Z výpovede svedka E. F. vyplynulo, že navrhovateľovi a odporkyni pomáhal pri výstavbe haly a pri
zvážaní sena. V lete roku 2013 bolo ustajnených 12 - 13 koní, z toho asi X patrilo navrhovateľovi a

odporkyni. Ostatné kone boli súkromné a boli ustajňované za poplatok. Koľko to však bolo, nevie. Vie,
že navrhovateľ poskytoval aj služby trénera. Zo strany navrhovateľa nikdy nepočul žiadne urážky a
vyhrážky.

Z výpovede svedka A. Y. vyplynulo, že v roku 2013 so svojou dcérou využíval trénerske služby

navrhovateľa a za to mu platil XX eur mesačne. Tréningy boli riadne realizované. Navrhovateľ aj pomimo
dával dievčatám lekcie jazdenia, pretože tieto vrátane jeho dcéry sa chodili starať o kone. Okrem
tréningov za iné služby neplatil.

Z výpovede svedkyne Y. G. vyplynulo, že v júni 2013 si kúpili koňa a tohto ustajňovali v areáli

navrhovateľa a odporkyne. V období od júla 2013 do septembra 2013 navrhovateľ poskytoval jej dcére
aj tréningy, najprv v hale, potom vonku. Asi v auguste 2013 tréningy prebiehali mimo areálu, ale riadne
boli poskytované. Za tréningy platila 50 eur mesačne. Okrem toho platila aj za ustajnenie koňa sumu
najprv sumu XXX eur mesačne, neskôr sumu XXX eur mesačne. Koňa ustajňovala v období od 6/2013
do 9/2014. V starostlivosti o koňa nevidela žiadne nedostatky. V lete 2013 za ustajnenie koňa platila

navrhovateľovi.

Z výpovede O. P. vyplynulo, že navrhovateľovi pomáhal pri zvážaní sena, zadovažovaní ovsa a pri
podobných pomocných prácach. X. nepočul, že by sa navrhovateľ vyhrážal podpálení a zničením areálu.
Z výpovede svedkyne F. Y. vyplynulo, že od roku 2012 do leta roku 2014 ustajňovala v areáli účastníkov

svojho koňa. Ustajňovala ho nepretržite počas celého obdobia. Zmluvu mala uzavretú s navrhovateľom.
Spočiatku za ustajnenie platila okolo XXX eur mesačne, ku koncu už len XXX eur mesačne. Z areálu
odišla, lebo malé dieťa a nemala toľko voľného času, aby mohla za koňom chodiť. Dala si ho ustajniť
bližšie k miestu bydliska. Za ustajnenie platila navrhovateľovi, kým mu nebol zakázaný vstup do areálu.
Zmluvu o ustajnení mala podpísanú aj s odporkyňou, nevie však, v ktorom období túto podpisovala.

Podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ak predbežné opatrenie zaniklo
alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že
právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným
opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podstatou
sporu je náhrada škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku nariadeného predbežného
opatrenia, ktoré bolo odvolacím súdom zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia

bol v časti priľahlých pozemkov zamietnutý. Preto súd skôr než prikročil k skúmaniu škody, zaoberal sa
otázkou,čijemožnéuvedenéskutkovézisteniaprávnesubsumovaťpodustanovenie§77ods.3O.s.p..
O to viac, keď práve nesplnenie podmienok použitia tohto ustanovenia namietala aj odporkyňa. Na tomto
mieste má súd za to, že aj zmena nariadeného predbežného opatrenia spôsobujúca zamietnutie návrhu
na jeho nariadenie je tou okolnosťou, ktorá odôvodňuje nárok na náhradu škody podľa ust. § 77 ods. 3 O.

s.p..Jenutnémaťnazreteli,žesúdnariaďujepredbežnéopatrenienazákladenavrhovateľomtvrdených
a osvedčených skutočností, o ktorých spravidla nevykonáva žiadne dokazovanie a ku ktorým nemá
odporca možnosť sa vopred vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadením
predbežného opatrenia tak nesie ten, kto o nariadenie požiadal a to bez zreteľa na to, či predbežné
opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k zániku či k zrušeniu
predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené, alebo

preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo/3137/2007).V
danom prípade došlo k zrušeniu predbežného opatrenia z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci
samej bolo vyhovené, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, a preto možno konštatovať,
že navrhovateľ predbežného opatrenia (v tomto prípade odporkyňa) nesie zodpovednosť za ujmu, ktorá
v dôsledku toho bola navrhovateľovi spôsobená. Ujmou spôsobenou predbežným opatrením sa chápe

hmotná i nehmotná škoda, ktorá vznikla účastníkovi alebo tretej osobe. Predpokladmi vzniku nároku
na ujmu podľa § 77 ods. 3 sú: 1) vznik ujmy, 2) príčinná súvislosť medzi touto ujmu a procesnými
účinkami predbežného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu, 3) zánik alebo
zrušenie predbežného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa
nebolouspokojenémimosúdne,pričomvšetkytietopredpokladymusiabyťsplnenékumulatívne.Ktýmto

predpokladom nepatrí zavinenie. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu sa súd ďalej zaoberal otázkou, či ku
vzniku ujmy na strane navrhovateľa skutočne došlo a či je daná príčinná súvislosť medzi touto ujmou
a procesnými účinkami nariadeného predbežného opatrenia. Navrhovateľ výšku ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia odôvodňuje jednak členskými príspevkami,
ktoré vyberal od detí, poskytovaním tréningov a poplatkami za nájom koní a v neposlednom rade

úhradami za ustajňovanie koní a vynaložením nákladov na právne zastúpenie. Čo sa týka členských
príspevkov, navrhovateľ v konaní dôvodnosť nároku v tejto časti nijak nepreukázal, nakoľko ujmu, ktorá
mu mala vzniknúť presne nevyčíslil a nepredložil súdu ani žiaden hodnoverný dôkaz svedčiaci o tom, že
takéto príspevky vôbec vyberal. Rovnako tak navrhovateľ nepreukázal ani ujmu, ktorá mu mala vzniknúť
v súvislosti s poskytovaním služieb trénera a prenájmu koní za účelom trénovania. Z výpovedí svedkov

A. Y. a Y. G. vyplynulo, že využívali v rozhodnom období, t. j. v období, kedy bolo nariadené predbežné
opatrenie, u navrhovateľa služby trénera a platili mu za to 50 eur mesačne, avšak tieto služby im boli
riadne počas celého obdobia poskytované a oni za ne riadne platili. Ak teda navrhovateľ poskytoval
tréningy dvom záujemcom (ako sám uviedol) a títo za ne riadne platili, navrhovateľovi nevznikla žiadna
ujma napriek nariadenému predbežnému opatreniu. Súčasne obaja svedkovia zhodne uviedli, že za

iné služby v súvislosti s tréningmi neplatili. Znamená to teda, že navrhovateľ ním nárokovanú škodu
za prenájom koní súdu nijak nepreukázal. V neposlednom rade mu mala vzniknúť škoda v dôsledku
ukončenia ustajňovania koní. Aj v tejto časti uplatneného nárok súd konštatuje, že navrhovateľ z väčšej
časti neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že v rozhodnom období ustajňoval X koní.
Súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že nevie, koľko

koní v lete 2013 ustajňoval; mohlo to byť 8 - 10 koní. Zmluvami o ustajnení koňa Q., R., Q. a G. a
čestným prehlásením V. L. preukázal navrhovateľ v rozhodnom období ustajnenie len piatich koní. Z
čestného prehlásenia V. L. však vyplynulo, že tento aj za obdobie nariadenia predbežného opatrenia
do 8/2013 navrhovateľovi za ustajnenie jeho koňa riadne platil, preto nemožno hovoriť o vzniku škody.
Je pravdou, že nariadené predbežné opatrenie bolo zmenené až v septembri 2013, kedy už V. L.

podľa jeho čestného prehlásenia navrhovateľovi neplatil, avšak nie je zrejmé, či ustajňovanie koňa
ukončil a z akého dôvodu tak urobil. Vzhľadom k tomu, že jedným z predpokladov vzniku náhrady
za ujmu v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia je aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nariadeným predbežným opatrením, bolo potrebné, aby navrhovateľ preukázal aj tú skutočnosť, že
práve v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia prestal V. L. (ale aj ďalší klienti) ustajňovať u

navrhovateľa svojho koňa. Túto skutočnosť však navrhovateľ nijak súdu nepreukázal. Rovnako to platí
aj v prípade koňa Q., kedy jeho majiteľka, Y. G., vo svojej výpovedi uviedla, že za ustajňovanie koňa
riadne v období nariadeného predbežného opatrenia platila sumu XXX eur mesačne. Aj za ustajnenie
koňa G. jeho majiteľka F. Y. riadne platila dojednanú cenu. Navrhovateľ teda ani v tomto prípade vznikškody nepreukázal. Čo sa týka koňov Q. a R., podľa vyjadrenia odporkyne, ktoré navrhovateľ nijak
nerozporoval, ich majiteľka, J. L., platila za ustajnenie do konca augusta 2013 priamo navrhovateľovi. K
opusteniuareálutýmitokoňmidošlozdôvodu,žesanavrhovateľnijaknepodieľalnaúhradepoplatkovza

využívané priestranstvá, t. j. nebolo to v dôvodu nariadeného predbežného opatrenia. Ďalej navrhovateľ
predložil súdu zmluvu o ustajnení koňa Z., pričom na tejto zmluve nie je uvedený dátum, od kedy sa
ustajnenie poskytuje, a preto nie je možné jednoznačne uzavrieť, že kôň Z. bol ustajňovaný na základe
tejto zmluvy u navrhovateľa aj v období nariadeného predbežného opatrenia. V neposlednom rade si
navrhovateľ uplatnil v rámci svojho návrhu i nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, o čom predložil

príjmovýdokladzodňa15.07.2013.Ztohtodokladuvšakniejezrejmé,zaaképrávnyslužbynavrhovateľ
sumuXXXeurzaplatilačitoboloprávevsúvislostisnariadenýmpredbežnýmopatrením.Akbyvšakajv
tejto súvislosti uvedenú sumu vynaložil, jednalo by sa o trovy konania predbežného opatrenia, o ktorých
sa rozhodne v konaní vo veci samej. Z toho dôvodu vynaloženie týchto trov nemôže byť predmetom
konania týkajúceho sa nároku na náhradu škody.

S poukazom na uvedené zamietol súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu. Pre úplnosť
súd dodáva, že navrhovateľ si mohol prípadnú škodu uplatniť len za obdobie trvania predbežného
opatrenia, t. j. do 23.09.2013, v žiadnom prípade nie po tomto dátume tak ako si to uplatnil navrhovateľ,
nakoľko po tomto dni navrhovateľ opäť mohol na dotknuté nehnuteľnosti vstupovať. V rámci obrany
odporkyňa tiež namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, keď návrh podal ako

fyzická osoba, pričom škoda mu mala vzniknúť ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Na tomto mieste súd
ešte uvádza, že má za to, že aktívna legitimácia navrhovateľa ako fyzickej osoby je daná, nakoľko tento
má výkon podnikateľskej činnosti pozastavený, a preto nemôže konať ako fyzická osoba - podnikateľ.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala plný úspech vo veci odporkyňa. Súd jej preto priznal náhradu trov konania ňou
uplatnených,pozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavovýške1.573,85eur(6xúkonprávnejslužby
po 253,84 eur, 2 x režijný paušál po 8,04 eur, 1 x režijný paušál po 8,39 eur a 3 x režijný paušál po 8,58

eur, spolu teda 1.573,85 eur).

Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1
O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.