Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207251
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814207251.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Československá obchodní banka,
a.s. so sídlom v Českej republike, Praha, Radlická 333/150, IČ: 00001350, zast. Mgr. Petrom
Olejárom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Mikulášska 29 proti žalovanému C. D., nar.
X.XX.XXXX, bytom G., O. XXX/X, o zaplatenie 18.364,52 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/65/2014-91 zo dňa 27. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuažalobcovináhradutrovkonania
nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná podľa článku 15, článku 16
bod 2. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach.

3. Zmluvu o úvere zo dňa 16.10.2009 uzavretú medzi žalobcom, ktorý je bankovým subjektom Českej

republiky zapísaným v Obchodnom registri ČR a žalovaným, ktorý má postavenie spotrebiteľa s
obvyklým pobytom na území SR, súd posúdil podľa slovenského právneho poriadku, t.j. podľa právneho
poriadku štátu obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzavretú podľa príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
neskorších predpisov, s poukazom na článok 1, článok 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rímsky dohovor zo dňa 19.6.1980), ktorý sa uplatňuje na zmluvné záväzky vo veciach s

medzinárodným prvkom, ktoré vznikli do 16.12.2009.

4. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi bolo preukázané, že dňa 16.10.2009 bola medzi
účastníkmi uzavretá Zmluva o úvere č. 003362175, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
bezúčelový úver v sume 30.000,- Kč, poukázaný na jeho bankový účet. Zmluvný úrok bol dojednaný vo

výške 15,90% ročne. RPMN predstavovala 31,04%. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť
žalobcovi poplatok v sume 500,- Kč a za správu úveru sumu 50,- Kč mesačne. Úver bol povinný splácať
v 24 mesačných splátkach po 1.469,- Kč vždy do 16. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa
16.11.2009 a posledná dňa 16.10.2011. V prípade omeškania s platením úveru bol medzi účastníkmi
dojednaný úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Súčasne bolo medzi nimi dojednané poistenie
úveru (časť I., bod 1.8. úverovej zmluvy) pre prípad smrti alebo invalidity a pracovnej neschopnosti

žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal, žalobca mu dňa 18.7.2010oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 16.7.2010 a vyzval ho k zaplateniu zostatku úveru s príslušenstvom
do 29.7.2010. Žalovaný na výzvu nereagoval.

5. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere zo dňa 16.10.2009 s
poukazom na cit. ust. § 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka i napriek tomu,
že účastníci zmluvy deklarovali v úvodných ustanoveniach zmluvy, že predmetnú zmluvu uzatvárajú
podľa ust. § 269 ods. 2 a nasledovných a § 497 a nasledovných Obchodného zákonníka. Bez ohľadu

na označenie zmluvy ako ,,Zmluvy o úvere,, , ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári). Na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Jednoznačne z obsahu zmluvy nevyplýva, že
žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.Zobsahuzmluvysprihliadnutímnaprávnepostavenieúčastníkovzmluvymalsúdzato,žeúver
bol žalovanému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva o úvere zo dňa 16.10.2009 je spotrebiteľskou
zmluvou podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov,
na ktorú sa subsidiárne použije Občiansky zákonník a v ňom uvedené ustanovenia o premlčaní.
Aplikovanie trojročnej premlčacej doby na spotrebiteľské právne vzťahy podľa Občianskeho zákonníka

bolo ustálené súdnou praxou vo viacerých súdnych rozhodnutiach /napr. Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/105/2013, rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009/.

6. Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
služieb na diaľku č. 102/2014 Z.z., ktorá novelizovala Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

ustanovením § 5b, podľa ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
vzťahoch. Uvedené ustanovenie upravuje postup súdu a má sa aplikovať režimom okamžitej aplikability
procesnýchnoriem,t.j.navšetkyprípady,vktorýchjerozhodovanépríslušnýmorgánom,vrátanesúdu,o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Citovanou novelou k § 5b nebolo zavedené ani osobitné prechodné
ustanovenie,ktorébyjehoúčinnosťposúvalo.Ideoprocesnéustanovenie,ktoréjesúdpovinnýaplikovať

v čase rozhodovania o uplatnenom nároku bez ohľadu na to, kedy vznikol.

7. Žalobca listom zo dňa 18.7.2010 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.7.2010. Celý
dlh žalovaného sa stal zročným dňa 16.7.2010, čo napokon sám konštatoval v obsahu návrhu. Na
predmetný vzťah, ktorý je občianskoprávnym, spotrebiteľským vzťahom sa aplikuje premlčacia doba

podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Žalobca mohol právo na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom po prvýkrát voči žalovanému uplatniť dňa 17.7.2010, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení
úveru. Od tohto dňa začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 17.7.2013.
Návrh na začatie konania podal žalobca dňa 22.4.2014, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, preto ho súd
ako nedôvodný zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva a

to i dojednaných úrokov a úrokov z omeškania.

8. Záverom súd poukázal i na to, že úverová zmluva zo dňa 16.10.2009 neobsahuje náležitosti podľa §
4 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to určenie priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú

podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, kedy sa úver poskytnutý žalovanému považuje podľa
cit. ust. § 4 ods. 3 zákona za bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade by žalobcovi vzniklo právo
len na zaplatenie nesplatenej úverovej istiny v sume 10.244,20 Kč za predpokladu, že ním uplatnená
pohľadávka, tak ako bolo uvedené vyššie, by nebola premlčaná.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto
mu právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a napokon
žiadne voči žalobcovi neuplatnil.
10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu

trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby. Súd správne ustálil, že predmetný vzťah sa bude
posudzovať podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 - Rímsky dohovor.V zmysle tohto dohovoru má za to, že právny vzťah sa riadi právnym poriadkom Českej republiky.
Svoje tvrdenie opiera o Článok 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru (ďalej len ,,Dohovor"), podľa ktorého sa
zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo

musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy
si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Zmluva bola
uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ČR, čím má za dostatočne preukázané,
že medzi stranami došlo k voľbe práva. ČI. 4 Dohovoru uvádza, že: ,, V rozsahu, v ktorom nedošlo
k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa Článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu,

s ktorým má najužšiu väzbu. " Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená podľa Českého
práva, v Českej republike, žalobcom je česká právnická osoba a žalovaný v tej dobe mal obvyklý pobyt
v Českej republike, je jasné, že najužšia väzba je s českým právom. Z toho vyplýva, že aj keby nebola
dojednaná voľba práva, rozhodným právom je český právny poriadok. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
jedná o právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, pričom zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3
písm. d) z.č. 513/1991 Sb. absolútnym obchodom, predmetný záväzkový vzťah sa riadi ustanoveniami

Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V zmysle § 261 ods. 4 z.č. 513/1991 Sb.
prvá veta za bodkočiarkou, sa ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo špeciálnych predpisov a
spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach
smerujúcich k ochrane spotrebiteľa však použijú vždy ak je to v prospech zmluvnej strany ktorá nie je
podnikateľom. V otázke posúdenia problematiky premlčania v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených

podľa Obchodního zákonníku Českej republiky sú právna prax a ustálená judikatúra jednoznačné
( rozhodnutie Najvyššího soudu ČR č.k. 32 Cdo 3337/2010 zo dňa 24.07.2012 ). Vzhľadom na vyššie
uvedené, premlčacia doba v týchto prípadoch sa riadi Obchodným zákonníkom a je 4 ročná. Okresný
súd nesprávne odôvodnil použitie slovenského právneho poriadku v dôsledku čoho súd aplikoval na
predmetný právny vzťah okrem iného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na základe

čoho došlo k samotnému zamietnutiu žaloby. Predmetné rozhodnutie navyše považuje za nedostatočne
odôvodnené a zmätočné.
11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379

a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec podľa § 391
CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal. Keďže v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, a to s poukazom na
sídlo žalobcu, ktoré je v Českej republike a bydlisko žalovaného, ktoré je na území Slovenskej republiky,
súd prvej inštancie správne najprv riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na
konanie v tejto veci a tiež otázku aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku
žalobcu. Dospel pritom správne k záveru, že vo veci má právomoc rozhodnúť a miestne príslušný je

súd prvej inštancie. Na druhej strane však nesprávne právne nároky uplatnené žalobcom posudzoval
podľa príslušných predpisov Slovenskej republiky. Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor zo dňa 19.6.1980) sa zmluva spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z
ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude

spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal
pritom odvolací súd za preukázané, že dňa 16.10.2009 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o úvere
č. 003362175, pričom zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ČR,
a zároveň podľa čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) ČSOB, a.s, právne
vzťahy medzi klientom a bankou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov v

rámci predmetu činnosti ČSOB sa riadia právom Českej republiky. Keďže si účastníci v súlade s vyššie
uvedenými ustanoveniami Dohovoru a VOP zvolili, že sa zmluva spravuje právnym poriadkom Českej
republiky, súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak v predmetnom spore na vec aplikoval právo
Slovenskej republiky.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 CSP/.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť právne nároky uplatnené žalobcom
podľa príslušných predpisov Českej republiky a po vykonanom dokazovaní opätovne rozhodnúť.15. O náhrade trov odvolacieho konania bude podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).