Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200618
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6917200618.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci maloletej - D.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská
Sobota, dieťa rodičov: matky - D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., V. X. XXX, zastúpenej JUDr.
Andreou Andrášiovou, advokátkou s miestom výkonu Rimavská Sobota, Hlavné námestie 14 a otca
- Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., G. D. XXX, o návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 10P/20/2017-48 zo dňa 04. 04. 2017 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 50,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01. 04. 2017
(druhý výrok), p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku v ktorom styk otca s maloletým dieťaťom neupravil (tretí výrok),
z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
III. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý a štvrtý výrok) zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 04. 04. 2017 v odvolaním napadnutom druhom
výroku otca Q. C., nar. XX. XX. XXXX zaviazal prispievať na výživu maloletej D. C., nar. XX. XX. XXXX
sumou vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 20. Dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01.
04. 2017 a v odvolaním napadnutom tretom výroku styk otca s maloletým dieťaťom neupravil.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v odvolaním napadnutých výrokoch uviedol, že
vyživovaciu povinnosť otca stanovil súd v sume po 50 € mesačne počnúc dňom 01. 04. 2017, nakoľko
otec za predchádzajúce mesiace svoju vyživovaciu povinnosť vyrovnal. Pri rozhodovaní o výške otcovej
vyživovacej povinnosti súd vzal v úvahu odôvodnené potreby dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti
povinného otca, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi vo výške 170 € mesačne.
3. Proti II. a III. výroku rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní
žiadal o úpravu výživného na maloletú D. C., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 50,00 Eur mesačne na 30,00
Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01. 04. 2017. Uviedol,
že doklady o príjme, nákladoch a výdavkoch predloží na súde. Ďalej žiadal o úpravu styku s maloletou
D. C., nakoľko maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytomR., V. X. XXX. Týmto otec žiadal o úpravu na každý druhý víkend v mesiaci, nakoľko matka maloletej
s ním nekomunikuje.
4. K odvolaniu otca podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka maloletej. K
veci uviedla, že otec maloletého dieťaťa sa na pojednávaní pred prvoinštančným súdom nezúčastnil,
svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal, aby pojednávanie bolo odročené. Matke, ako navrhovateľke,
neboli doteraz predložené doklady, ktoré otec dieťaťa uvádza vo svojom odvolaní a o ktorých uvádza,
že ,,ich predloží na súde“. Len od známych sa matka dozvedela, že otec dieťaťa už má od 02. Mája
2017 pracovať na plný pracovný úväzok. Pre úplnosť ešte matka uvádza, že otec dieťaťa doteraz platil
výživné vo výške 40,- € mesačne, preto je pre ňu nepochopiteľné, z akého dôvodu navrhuje, aby mu
malobyťurčenévýživnévovýške30,-€mesačne.Ohľadomnamietanéhostykuotcasdieťaťomuvádza,
že otec maloletú dcéru doteraz navštevoval. Keď ju niekde zobral, podmienil to tým, že musí ísť s nimi
aj matka. Matka ďalej uvádza, že mu nikdy nebránila v styku s dieťaťom, ale otec prejavuje o ňu záujem
len sporadicky. Naposledy si maloletú D. podľa tvrdenia matky zobral aj so sebou, avšak ešte v ten
deň ju vrátil k nej domov. Preto nepovažuje odvolanie otca ani proti výroku III. rozsudku za dôvodné,
doteraz otec dieťaťa žiadny takýto návrh nedal a ani maloletú Viktóriu nezobral k sebe na celý víkend.
Preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie odmietol, resp. odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil.
5. Kolízny opatrovník sa odvolaniu otca vyjadril. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom
stanovisku s plne sa pridržiava svojho pôvodného vyjadrenia prezentovaného na pojednávaní konanom
dňa 4.4.2017 a písomného vyjadrenia zo dňa 15.3.2017 v správe z prešetrenia pomerov.
6. K vyjadreniu matky podal vyjadrenie otec maloletej. Vo svojom vyjadrení uviedol, že aj naďalej
nesúhlasí s požiadavkou matky a teda aj rozhodnutím prvoinštančného súdu ohľadom uloženej
povinnosti platiť výživné na maloletú vo výške 50,00 € mesačne, nakoľko podľa ich vzájomnej dohody
sumu platenia výživného ustálili na sumu 40,00 € mesačne. Je pravdou, že od 02.05.2017 nastúpil do
trvalého pracovného pomeru, a preto bude schopný prispievať na výživu maloletej po 40,00 € mesačne
tak, ako sa pôvodne dohodli. Pôvodnú požiadavku zníženia výživného na 30,00 € odôvodnil nízkym
príjmom za práce vykonávané v tom čase na dohodu. Taktiež namieta rozhodnutie prvoinštančného
súdu ohľadom úpravy styku s maloletým dieťaťom, a to na základe dohody rodičov. Pri vzájomnom
odlúčení s matkou maloletej dohodli úpravu styku s maloletou tak, že mu ju odovzdá každý druhý víkend.
Ďalej uviedol, že v poslednej dobe však matka maloletej mu maloletú minimálne trikrát neodovzdala s
výhovorkou, že majú naplánovanú turistiku, oslavu narodenín príbuzných a pod. S matkou maloletej sa
v tejto otázke podľa otca dohodnúť nedá, nekomunikuje s ním, či už osobne alebo telefonicky a zámerne
vytvára prekážky, len aby mi zabránila stretnúť sa s maloletou. S dcérou so dobre rozumie a vždy sa
v jeho spoločnosti dobre cítila. Rada chodievala s otcom k jeho starým rodičom a ktorí ju majú veľmi
radi. Svoje vyživovacie povinnosti si riadne plní a chce aj osobne vplývať na formovanie jej osobnosti
a podieľať sa tak na jej výchove. Z naznačených dôvodov žiada súd, aby zmenil svoje rozhodnutie a
upravil jeho styk s maloletou dcérou nasledovne: ,,Súd upravuje styk otca Q. C. s dcérou maletou D. C.,
nar. XX. 8. XXXX tak, že tento je oprávnený sa s dcérou stýkať každý nepárny víkend v roku - v piatok
od 18,00 hod. do nedele 14,00 hod., cez letné prázdniny od 15. 7. v čase o 11,00 hod. do 30. 7. v čase
do 18,00 hod. a od 15.8. v čase o 11,00 hod. do 31.8. v čase do 18,00 hod. toho ktorého roku kedy
môže s ním tráviť aj letnú dovolenku, cez vianočné sviatky a zimné prázdniny od 26.12. v čase o 11,00
hod. do 31.12. v čase do 18,00 hod. toho ktorého roku a môže s ním tráviť aj zimnú dovolenku. Matka je
povinná v určenom čase pred svojím bytom dcéru riadne pripravenú odovzdať otcovi, a ten je povinný
v určenom čase, na tom istom mieste, dcéru odovzdať matke.“
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte
len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok okresného súdu v II. výroku, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu mal. sumou
vo výške 50 € mesačne ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil a III. výrok, kde styk otca
s maloletým dieťaťom neupravil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a v tomto
rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z nasledujúcich dôvodov:
8. Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, je
potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, ktoré závisia najmä od veku dieťaťa, jehozdravotného stavu, potrieb, jeho záujmov a podobne. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o
výživu dieťaťa neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú
obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych
možností.
9. V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne
schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu dieťaťa je
odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa
podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i
vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a
materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu a celkovej finančnej a
sociálnej situácie). Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa,
ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom,
ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme
determinovaná vekom dieťaťa.
10. V posudzovanej veci okresný súd správne rozhodol o výške výživného s prihliadnutím na možnosti
a schopnosti otca. Odvolací súd dodáva, že neexistuje žiadna objektívna prekážka, pre ktorú by si otec
maloletej nemohol zabezpečiť aj vyšší príjem.
11. Čo sa týka námietky otca, že doklady o príjme, nákladoch a výdavkoch predloží na súde odvolací
súd uvádza, že odvolateľ ani vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.06.2017 žiadne také doklady
nepredložil, naopak uviedol, že nakoľko od 02.05.2017 nastúpil do trvalého pracovného pomeru je
schopný prispievať na výživu maloletej po 40 € mesačne, teda o 10 eur viac ako navrhoval vo svojom
odvolaní.
12. Pri rozhodovaní o výživnom teda okresný súd správne posúdil komplexne pomery účastníkov
konania (u rodičov sociálne, majetkové, zárobkové, a u maloletej odôvodnené potreby). Prihliadol aj na
to, kto poskytuje maloletej každodennú starostlivosť. Zohľadnil príjmy každého z rodičov. Medzi náklady
maloletej patria aj tie, ktoré sa priamo netýkajú jej výživy, ale dieťa ich potrebuje. Sú to náklady spojené
s bývaním, a to náklady na teplo, vodu, smeti, dane atď. Okresným súdom určené výživné je primerané
odôvodnenýmpotrebámmaloletej,akoajschopnostiamamožnostiamotcaplatiťvýživnévtakejtosume.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku okresného súdu
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Čo sa týka odvolaním napadnutého III. výroku, podľa ktorého styk otca s maloletým dieťaťom
sa neupravuje. Odvolací súd uvádza, že odvolanie otca maloletej do tohto výroku je dôvodné a to z
nasledovných dôvodov:
15. Po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd odvolací konštatuje,
že okresný súd sa v odôvodnení predmetného rozsudku vôbec nezaoberal otázkou prečo styk otca s
maloletým dieťaťom neupravil. Otec maloletej vo svojom odvolaní ako aj vo svojom vyjadrení požiadal
o úpravu styku s maloletou, nakoľko matka maloletej s ním nekomunikuje.
16. Podľa § 24 ods. 4 in fine zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Nakoľko III. výrok odvolaním nápadného rozsudku nemá oporu v odôvodnení, a otec maloletej
žiada o úpravu styku krajský súd rozsudok v uvedenej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, pričom úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude znovu posúdiť úpravu styku otca
s maloletou, pričom je nevyhnutné, aby jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu našli
konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia.18. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie.
19. V ostatnej časti, ktorá odvolaním nebola napadnutá zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý, nakoľko odvolací súd ho nemohol preskúmať.
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré
ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd nerozhodol o
náhrade trov konania.
21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.