Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Cb/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713201286.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Alba recovery, s.r.o.

v likvidácii, so sídlom Sibírska 2/1329, 908 51 Holíč, IČO: 36 260 738, zastúpený splnomocnencom:
ŘEHÁK&TISOŇspol.s.r.o.,sosídlomKomenského62/437,90901Skalica,IČO:47235349,zaúčasti
vedľajšieho účastníka konania na strane žalobcu: PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni
20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802, zastúpený splnomocnencom: GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: Eissmann Automotive
Slovenskos.r.o.,sosídlomLesná880/1,90851Holíč,IČO:36237035,zastúpenýadvokátkou:Mag.iur.
Katarína Kordošová, so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava o zaplatenie sumy 1.800.000,- eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 25.2.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 1.800.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne za obdobie odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania titulom náhrady škody. Žalobu

odôvodniltým,žedňa6.5.2008žalovanýčoby„odosielateľ“ažalobcačoby„dopravca“uzavreliRámcovú
zmluvu o preprave veci (ďalej len „rámcová zmluva“), ktorá zaväzovala žalobcu vykonať prepravu
tovaru podľa dispozície žalovaného na dohodnutých trasách uvedených v prílohe zmluvy. Príloha zmluvy
obsahovala i údaje o dojednanom počte budúcich prepravných výkonov. Ceny prepravy boli zo strany
žalobcu ponúkané a neskôr oboma zmluvnými stranami dohodnuté s prihliadnutím na tieto počty (príloha
rámcovej zmluvy, ako vyplýva priamo z jej znenia, bola pôvodne cenovou ponukou žalobcu určenou
žalovanému). Žalobca z dôvodu podstatného a opakovaného porušovania rámcovej zmluvy listom z

29.5.2009, ktorý bol žalovanému doručený 1.6.2009 od rámcovej zmluvy odstúpil. Rámcová zmluva
zanikla 1.6.2009, čo žalovaný akceptoval. V období od 6.5.2008 do 31.3.2009 sa podľa zmluvy malo
vykonať 1.078 prepráv, realizovalo sa z nich však len 427, t.j. cca iba 39 %. Žalovaný si neplnil
svoje povinnosti podľa rámcovej zmluvy a dispozície pre vykonanie prepráv žalobcovi nedoručoval.
Tým, že žalovaný nedoručoval žalobcovi dispozície na vykonanie jednotlivých prepráv, porušoval svoj
záväzok podľa rámcovej zmluvy, čím súčasne znemožnil vykonanie prepráv a ďalej žalobcovi za
prepravu ani nezaplatil. Žalobcovi tak vznikla škoda, a to ušlý zisk a skutočná škoda. Čistý výnos z

neuskutočnených prepráv, t.j. súčet prepravného, ktoré by žalobca pri riadnom plnení povinností zo
strany žalovaného fakturoval predstavuje sumu nie menej než 1.570.209,79 eur bez DPH. Žalobcovi
tak vznikla škoda - ušlý zisk vo výške najmenej 1.570.209,79 eur. Rámcová zmluva bola uzavretá na
dobu určitú, do 31.12.2010. Rámcová zmluva vyžadovala, aby žalobca uskutočňoval prepravu sáma vlastnými vozidlami. Za účelom splnenia tohto záväzku uzavrel žalobca aj so spoločnosťou PEMA
SLOVAKIA, spol. s r.o., Pri prácharni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802 viacero leasingových a
nájomných zmlúv, na základe ktorých si prenajal vhodné vozidlá. Keďže žalovaný rámcovú zmluvu

neplnil, žalobca, aby predišiel k zväčšeniu rozsahu škôd, nájmy predčasne ukončil a vozidlá postupne
k 3.6.2009 vrátil prenajímateľovi. Prenajímateľ v súvislosti s predčasným ukončením nájmov vyúčtoval
žalobcovi zmluvné pokuty v celkovej výške 99.119,13 eur a tiež vyrovnania vyplývajúce z predčasného
skončenia nájomných vzťahov v celkovej výške 130.671,08 eur. Žalobcovi tak v dôsledku počínania
žalovaného vznikla ďalšia škoda v celkovej výške 229.790,21 eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z nasledovných dôvodov: Nárok uplatnený
žalobcom spočíva na tvrdení, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného podľa Zmluvy
o preprave vznikla žalobcovi škoda vo výške uvedenej v žalobe. Zodpovednosť za škodu podľa
Obchodného zákonníku, ktorý sa na vzťah žalobcu a žalovaného vzťahuje, je postavená na objektívnom

princípe.Predpokladomzodpovednostizaškodupodľauvedenejprávnejúpravyjekumulatívnesplnenie
troch podmienok, a to porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu
vidí žalobca v skutočnosti, že žalovaný nedoručoval žalobcovi zákazky na vykonanie jednotlivých
prepráv, v dôsledku čoho sa neuskutočnil počet prepráv uvedený v cenovej ponuke tvoriacej prílohu

1 Zmluvy o preprave. Zo znenia Zmluvy o preprave povinnosť doručovať zákazky na vykonanie
prepravy tak, ako uvádza žalobca nevyplýva. V zmysle bodu 1. článku I. Zmluvy o preprave sa zmluvné
strany dohodli, že žalobca bude vykonávať prepravu tovaru žalovaného do rôznych dohodnutých
miest určenia. Vo vzťahu k dohodnutým miestam určenia Zmluva o preprave odkazuje na prílohu
1. Z uvedeného ustanovenia označeného ako „predmet zmluvy“ však žalobcom tvrdená povinnosť

žalovaného nevyplýva ani implicitne. V zmysle bodu 1. článku II. Zmluvy o preprave označeného ako
„priebeh“ sa preprava uskutočňuje na základe zákazky o preprave odoslanej odosielateľom. Ani z tohto
zmluvného ustanovenia však povinnosť uskutočňovať určitý objem zákaziek, ktorej sa dovoláva žalobca,
nevyplýva. Pokiaľ žalobca ním tvrdenú povinnosť dovodil z údajov uvedených v stĺpci „frekventovanosť“
cenovej ponuky tvoriacej prílohu 1 Zmluvy o preprave, ktoré žalobca považuje za „údaje o dojednanom

počte budúcich prepravných výkonov“, s takouto interpretáciou dojednania zmluvných strán žalovaný
nesúhlasí. Odkazy na prílohu 1 sú v Zmluve o preprave konzistentne formulované ako odkazy na
konkrétny údaj obsiahnutý v prílohe 1, nikdy však nie ako odkazy na prílohu 1 ako takú. V tomto duchu
bod 1. článku I. Zmluvy o preprave odkazuje na prílohu 1, pokiaľ ide o dohodnuté miesta určenia; bod
2. článku II. Zmluvy o preprave odkazuje na prílohu 1, pokiaľ ide o vozidlá, v ktorých sa má preprava

uskutočniť; bod 1. článku II. Zmluvy o preprave odkazuje na prílohu 1, pokiaľ ide o časy, v ktorých
sa má preprava uskutočniť; bod 1. článku IV. Zmluvy o preprave odkazuje na prílohu 1, pokiaľ ide o
ceny za prepravu do jednotlivých miest určenia. Vyššie uvedené predstavuje úplný výpočet odkazov na
prílohu 1 obsiahnutých v ustanoveniach Zmluvy o preprave, okrem odkazu na podpisovej strane Zmluvy
o preprave, v ktorom je pod rubrikou prílohy uvedené, že prílohou Zmluvy o preprave sú „dohodnuté

prepravné trasy, frekventovanosť (sčasti premenlivá), použitý typ vozidla, cena a čas prepravy“. Použitá
formulácia svedčí o tom, že medzi stranami nebola dojednaná zmluvná povinnosť žalovaného objednať
u žalobcu v prílohe uvedený počet prepráv. Príloha 1 Zmluvy je štruktúrovaná vo forme tabuľky, ktorá
obsahuje 5 druhov údajov (trasa, frekvencia, typ vozidla, cena, transportný čas), pričom Zmluva o
preprave systematicky a explicitne vo svojich jednotlivých ustanoveniach odkázala na štyri z nich.

Ak by bolo zámerom zmluvných strán postaviť údaj o východiskovej frekvencii prepravy na úroveň
zmluvného záväzku žalovaného, je nevysvetliteľné, prečo napriek svojej inak jednoznačnej systematike
naň zmluva neodkazuje obdobným spôsobom ako tomu je v prípade ostatných údajov obsiahnutých
v prílohe 1. Uskutočnenie zákaziek v určitej frekvencii nebolo zmluvnými stranami dojednané ako
zmluvná povinnosť žalovaného aj z toho dôvodu, že vzhľadom na ekonomickú krízu to nebolo možné

po žalovanom spravodlivo požadovať. Frekvencia prepráv, ktoré bude žalovaný vyžadovať bola priamo
závislá od objednávok jeho odberateľov. S ohľadom na túto skutočnosť žalovaný zachovajúc primeranú
obozretnosť pri uzatváraní Zmluvy o preprave dbal na také podmienky, ktoré objektívne dokáže splniť.
O tom, že žalovaný na Základe zmluvy o preprave na seba neprevzal povinnosť objednať od žalobcu
určité množstvo prepráv svedčí aj označenie zmluvy ako „Rámcovej zmluvy o preprave vecí“, na ktorej

základe majú prostredníctvom zákaziek o preprave v zmysle bodu 1 článku II. Zmluvy o preprave vznikať
jednotlivé čiastkové záväzkové vzťahy. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to,
že porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu ako predpoklad zodpovednosti za škodu
v danom prípade naplnený nebol.V priebehu konania bol súdu doručený návrh spoločnosti PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o. na vstup do

konania ako vedľajší účastník na strane žalobcu v zmysle ust. § 93 ods. 1 O.s.p., preukazujúc právny
záujem uvedenej spoločnosti na výsledku predmetného konania.

SúdvykonaldokazovanievýsluchomkonateľažalobcuW.E.,svedkovV.M.,V.A.E.,J..R.H.,Rámcovou

zmluvou o preprave veci zo dňa 6.5.2008 - jej úradným prekladom z nemeckého jazyka, Prílohou 1
Rámcovej zmluvy zo dňa 6.5.2008, ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový
stav veci:

Dňa 6.5.2008 bola medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako objednávateľom uzavretá

Rámcová zmluva o preprave veci (ďalej aj len ako „rámcová zmluva“). Podľa čl. I. zmluvy bola
predmetom zmluvy preprava tovaru z firmy žalovaného na rôznym spôsobom dohodnuté miesta určenia
(sodkazomnaprílohu1).Podľačl.II.zmluvyoznačeného „Realizácia“saprepravauskutočnínazáklade
prepravnej objednávky, ktorú objednávateľ zašle včas podľa dohody pred začiatkom prepravy. Podľa
bodu 2. cit. článku dopravca bude prepravu vykonávať vozidlami na to vhodnými (s odkazom na prílohu

1). Podľa bodu 3. cit. článku ako doklad o uzavretí zmluvy o preprave pre jednotlivé prepravy slúži
nákladnýlist(CMR),prektoréhovystavenie,obsahapoužívanieplatiaustanoveniakapitolyIII.Dohovoru
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška č. 11/1975 Zb.). Podľa
čl. III. zmluvy obsahujúceho výpočet ďalších práv a povinností zmluvných strán je povinnosťou dopravcu
okrem iného dodržiavanie prepravných časov podľa dohody (s odkazom na prílohu 1). Podľa čl. IV.

zmluvy zmluvné strany dohodli pevné ceny platné na jeden rok od 01.04.08 - 31.03.09 (s odkazom na
prílohu 1). Podľa čl. VII. zmluvy označeného „Dohoda o vyrovnaní na účely úpravy možných údajne
existujúcich vzájomných nárokov“ podpisom tejto zmluvy vyhlasujú obe zmluvné strany, že všetky
vzájomné nároky, ktoré možno existovali do okamihu podpisu tejto zmluvy, a z nich možno existujúceho
záväzkové vzťahy zanikli po vzájomnej dohode a sú nahradené novou úpravou, resp. novými vzájomne

vzniknutými záväzkovými vzťahmi upravenými v tejto zmluve. Obidve zmluvné strany teda v okamihu
podpisu tejto zmluvy nemajú voči sebe navzájom žiadne záväzky alebo pohľadávky. Podľa čl. VIII.
zmluva končí 31.12.2210 bez potreby výslovného výroku výpovede, s výhradou konkurencieschopných
cien. Podľa bodu 4. cit. článku zmluvné strany sa dohodli, že v otázkach, ktoré táto zmluva neupravuje,
platia ustanovenia Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)

(vyhláška č. 11/1975 Zb.), ktorý tvorí Prílohu 2 tejto zmluvy, a obchodného zákonníka. Ako prílohy k
zmluve sú uvedené: 1. Dohodnuté transportné trasy, frekvencia (sčasti premenlivá), použitý typ vozidla,
cena a transportný čas; 2. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave
(CMR) (vyhláška č. 11/1975 Zb.).

Z Prílohy 1 Rámcovej zmluvy o preprave veci zo dňa 6.5.2008 mal súd preukázané, že táto bola pôvodne
cenovou ponukou žalobcu určenou žalovanému. Príloha je štruktúrovaná vo forme tabuľky, pričom
obsahuje 5 druhov údajov, a to: trasa, frekvencia, typ vozidla, cena, transportný čas.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 1.7.2014 poukázal na to, že uzavretá
Rámcová zmluva zo dňa 6.5.2008 neobsahuje úplnú dohodu medzi účastníkmi v súvislosti s vykonanou
dopravou. Poukázal na ústne jednania a dohody uzavreté medzi účastníkmi a na predchádzajúcu
prax medzi účastníkmi, ktorí boli dlhodobými partnermi. V tejto súvislosti predložil súdu listinné dôkazy

preukazujúce predchádzajúce kontrakty medzi účastníkmi, a to jednak zmluvy na r. 2006, ktoré sú
takmer totožné s obsahom zmluvy uzavretej v r. 2008 a ďalej generálne objednávky v r. 2007, ktorými
chce žalobca preukázať, že v minulosti sa realizovala preprava medzi účastníkmi a aká bola zaužívaná
prax pri realizácii prepravy. Z predložených listinný dôkazov mal súd preukázané, že v r. 2006 sa
preprava uskutočňovala na základe rámcových zmlúv o preprave veci. Rámcové zmluvy boli uzatvorené

dňa 2.11.2005, teda v jeden deň a obsahovo sú rovnaké s tým, že rozdiel spočíva v znení ust.
článku II. zmluvy, v ktorom je konkrétne uvedené z čoho pozostáva kompletná preprava, z akých
čiastkových prepráv. V r. 2004 bola vypracovaná generálna objednávka s dátumom 5.1.2004, na základe
ktorej žalovaný objednal prepravu tovaru s uvedením názvu tovaru, počtu, cenou prepravy, označenímvozidla, trasy, s uvedením dátumu nakládky: na základe objednávky. Takéto generálne objednávky boli
vyhotovené aj v r. 2005 a 2007.

Výsluchom svedka V. M. mal súd preukázané, že bol zamestnaný u žalovaného do februára roku
2007. Pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Dôvodom výpovede bola situácia,
keď sa menilo vedenie u žalovaného a skutočnosť, že si zle plnil pracovné úlohy. U žalovaného
začal pracovať koncom roku 2000. V období r. 2005 - 2007 mal funkciu referent logistiky a cla. Mal
na starosti autodopravu, prakticky vykonávanie logistických činností. Právny predchodca žalobcu pre

žalovaného vykonával logistické činnosti, čo sa týkalo vonkajšej dopravy do zahraničia. Do kompetencií
svedka patrilo zabezpečiť, aby bol tovar včas do firmy dovezený alebo včas odvezený. Svedok
sprostredkoval zmluvy s dopravcami, teda navrhol ich. Konečné rozhodnutie na uzavretie zmluvy
záležalo od jednotlivých zmlúv. Niekedy v súvislosti s cenovou ponukou reagovala firma v Nemecku
a táto firma rozhodla, ktorá cenová ponuka bude prijatá. Pri menej finančne zaťažených prepravách
rozhodoval on. Pri uzatváraná rámcových zmlúv alebo generálnych objednávok sa na porade dohodli

ceny, za ktoré sa bude preprava realizovať a následne tieto podpisoval svedok. Ponuky sa zasielali
dopravcom a na základe nich sa spisovali objednávky a zmluvy. Dopyty na dopravcov obsahovali trasu
prepravovaného tovaru, hmotnosť naloženého tovaru, frekvencia prepravy, týždenná alebo mesačná.
Uzatváranie rámcových zmlúv a generálnych objednávok bolo zaužívané už od svedkovho predchodcu.
Generálne objednávky sa mali vzťahovať na jeden projekt, čo znamená, že prepravu mal zabezpečovať

ten konkrétny dopravca s tým, že jeden projekt trvá 5-6 rokov. Teda oni to tak mysleli. Realizácia
konkrétnej typickej prepravy vyzerala tak, že svedok vystavil objednávku, dohodol prepravu, faxom ju
preposlal žalobcovi a bez potvrdenia objednávky čakal, kedy príde žalobca tovar naložiť. Žalobca bol
výhradným dopravcom logistických služieb pre žalovaného, a preto nečakali na potvrdenie objednávky.
Nestalo sa, že by žalobca neakceptoval objednávku. V období r. 2005 - začiatok r. 2007 vykonával

žalobca viac ako 90 % z celkovo realizovanej prepravy pre žalovaného. V uvedenom období bolo
mesačne vykonaných celkovo okolo 600 prepráv, svedok však nevie uviesť, koľko z toho vykonal
žalobca.

Výsluchom svedka V. A. mal súd preukázané, že od októbra 2009 nie je v žiadnom vzťahu k účastníkom
konania, v r. 2007 pôsobil v spoločnosti žalovaného ako poradca, od februára 2008 do septembra
2009 na prechodnú dobu v súvislosti s krízou v automobilovom priemysle pôsobil u žalovaného ako
konateľ. Za dobu jeho pôsobenia ako konateľa v spoločnosti žalovaného boli dvaja konatelia - p. V.
G. a on. Pred nimi bol konateľom spoločnosti p. S.. Po prevzatí konateľstva zistili, že p. S. neviedol

veci v súlade s vecnou filozofiou skupiny Eissmann. K tomu patrilo, že nepestoval dobré vzťahy s
Mestským zastupiteľstvom Mesta S.. Keďže chcel napraviť historickú krivdu a ceny p. E. boli absolútne
tržné, zobral späť p. E. ako prepravcu. Automobilový priemysel funguje tak, že výrobca automobilov má
dodávateľa, ten má subdodávateľa atď. Každý člen tohto reťazca má so zákazníkom rámcovú zmluvu.
Pri zahájení spolupráce sa hovorí, čo sa rámcovo bude najbližších 7 rokov vyrábať, aké množstvo áut

na tejto linke. Toto je preto rámcová zmluva, nie objednávka. Tento priemysel nejde na objednávky,
ale na odvolávky. Odvolávka je kvázi ako objednávka v súvislosti s rámcovou zmluvou s tým, že na
základe rámcovej zmluvy podľa pribežnej potreby sa nevystavuje objednávka, ale odvolávka. Svedok
si pamätá uzavretie zmluvy zo dňa 6.5.2008 a konkrétne si pamätá jeden bod, ktorý do tejto zmluvy
zakotvil, t.j. niečo ako mimosúdne narovnanie, pretože sa mu donieslo, že z dôb historickej spolupráce

p. E. vyhrožoval žalobou spoločnosti žalovaného. Chcel, aby všetky konflikty pochovali a išli s čistým
štítom do pozitívnej spolupráce. V súvislosti s obsahom rámcovej zmluvy svedok ďalej uviedol, že táto
tvorila len rámcové dojednanie s tým, že konkrétny výkon alebo poskytovanie služby nebol v zmluve
špecifikovaný. V súvislosti s Prílohou 1 zmluvy, ktorá obsahuje uvedené údaje sa nejednalo o prílohu,
na základe ktorej mali byť pravidelne mesačne počas celého obdobia realizované prepravy, pretože ako

už vysvetlil, to nie je vôbec možné. Nikto zo zodpovedných v spoločnosti žalovaného by nemohol u
žiadneho dodávateľa objednať na dlhšiu dobu určité množstvo služieb. V praxi to malo fungovať tak,
že rámcová zmluva bola uzatvorená a oddelenie logistiky malo každý týždeň skonkretizovať p. E. kam
sa tento týždeň pôjde, koľko vozidiel, destinácie a množstvo. Vždy jedenkrát týždenne. Medzi ľuďmi v
praxi bolo niekoľko medzičlánkov, ktorí konkrétne plnili svoje povinnosti a jednali so žalobcom. Nevie,

či o tom existujú nejaké písomné objednávka alebo odvolávky. S konateľom žalobcu pri rokovaní o
uzatvorení rámcovej zmluvy bolo jasne dohodnuté, že sa jedná o rámcovú zmluvu a nie o zmluvu,
kde by boli konkrétne dohodnuté množstvá prepráv, množstvo prepravovaného tovaru, pretože tieto
sa upresňovali tak, ako už uviedol. To, že na konci zmluvy je pri odkaze na prílohu 1 uvedené, žefrekvencia je čiastočne kolísavá kopíruje to, ako funguje automobilový priemysel a podtrhuje to výkyvy
odvolávok. V automobilovom priemysle nemôže spoločnosť vyrábať viac a ani menej. Spoločnosti sú
závislé presne od toho, čo im zákazník diktuje, denne, týždenne a tomu sa prispôsobuje výroba, jej

objem. Zákazník nezdvihne objednávku o 500 % na deň, ale v kríze sú objednávky znížené o 80-90
%. V prípade, že objednávatelia znižujú výroby, toto oznamujú odvolávkami. Odvolávky sa aktualizujú
týždenne, je to elektronickou formou. Ak došlo k zníženiu prepravných výkonov, bolo to z dôvodu, že
spoločnosť žalovaného nedostávala odvolávky, tzn. že také prepravy, ktoré boli pôvodne plánované v
prílohe 1 rámcovej zmluvy sa nerealizovali ani u iných dopravcov, t.j. nerealizovali sa vôbec. Svedok

sa nemôže vyjadriť k obsahu starších zmlúv medzi účastníkmi oproti obsahu Rámcovej zmluvy zo dňa
6.5.2008, pretože obsah starších zmlúv nepozná. Nevie, či spoločnosť žalovaného platila spoločnosti
žalobcu pravidelný poplatok za to, že bude udržiavať svoj vozový park, ale bolo by to veľmi neobvyklé.
Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť žalovaného samozrejme v priebehu r. 2008 a 2009 informovala
spoločnosť žalobcu, že služby žalobcu nebudú využívané v rozsahu uvedenom v prílohe 1 zmluvy.
Niekoľkokrát sa stretli s konateľom žalobcu na chodbe, kde prebiehali rozhovory. Keď sa konateľ žalobcu

sťažoval na nízke množstvo zákaziek, vysvetlil mu, čo sa deje.

Výsluchom konateľa žalobcu W. E. mal súd preukázané, že v čase uzatvárania zmlúv so žalovaným
nevenoval pozornosť slovám ako objednávka alebo odvolávka. Od r. 2001 ako živnostník začal jazdiť

pre žalovaného, neskôr si ho žalovaný vybral ako hlavného dodávateľa prepravných služieb, na to založil
obchodnú spoločnosť s.r.o. Spoločnosť sa rozrástla, mesačné obraty u žalovaného boli 6-7 mil. korún.
Po nástupe riaditeľa S. u žalovaného v r. 2007 s ním bola skončená spolupráca. Vo februári 2008 ho
kontaktoval p. A. za žalovaného s tým, že majú záujem obnoviť spoluprácu. Konateľ žalobcu uvítal, že
môže okamžite začať vykonávať prepravu pre žalovaného a v dobrej viere si myslel, že prepravu bude

vykonávať tak, ako v predchádzajúcom období s obratom 6-7 mil. korún, príp. o niečo menším. Súhlasil
s obsahom rámcovej zmluvy a taktiež aj s čl. 7 o urovnaní, pretože si myslel, že ich spolupráca bude
pokračovať na dobrej úrovni tak, ako v minulosti. Bol si vedomý krízy a jej následkov. V tomto období
jeho spoločnosť fungovala ako záloha pre iných dopravcov. Stalo sa, že pri nakladaní tovaru prišli vozidlá
iného dopravcu a do týchto vozidiel bol naložený tovar žalovaného. Mal záujem v krízovom období

dohodnúť sa so žalovaným, aby mu spresnil, koľko bude jazdiť a či niektoré vozidla nebude potrebovať.
Žiadal o stretnutie, ale toto sa nikdy neuskutočnilo napriek tomu, že v minulosti to tak fungovalo. Snažil
sa oficiálne upraviť podmienky rámcovej zmluvy, a to konkrétne v tom, aby sa dohodli, akú konkrétnu
trasu bude prepravovať a ako často, pretože vedel, že jazdili aj iní prepravcovia pre žalovaného. Ak
by bola rámcová zmluva takto oficiálne doplnená, mohol si zariadiť veci v súvislosti s fungovaním

spoločnosti, napr. zbaviť sa niektorých vozidiel, zmenšením firmy. K oficiálnej zmene podmienok zmluvy
neprišlo s tým, že mu žalovaný stále hovoril, že bude jazdiť. Po r. 2008 mu žalovaný oznamoval dátum
a trasu vykonania prepravy telefonicky alebo faxom, menej sa realizovali osobné stretnutia na logistike
u žalovaného. Na osobných stretnutiach na logistike u žalovaného bol predmetom kvázi náčrt na budúci
týždeňstým,žespresneniečasovatermínovnakládokbudetelefonickyaleboe-mailompredvykonaním

prepravy, spravidla pol dňa. Ohľadom uzavretia rámcovej zmluvy e-mailová ani iná korešpondencia
nebola. Zmluva sa robila počas asi 2-3 mesiacov vždy pri spoločných stretnutiach u žalovaného, hlavný
tvorca zmluvy bol p. A.. Vedel, o čom je konečná rámcová zmluva a keď bola pripravená, zavolali mu,
že ju môže prísť podpísať. Konečné znenie videl prvýkrát pred podpisom, dovtedy len pracovné verzie.
Žalovaný mu neoznámil, že by frekvencie, ktoré sú uvedené v prílohe 1 zmluvy, neboli pre neho záväzné.

Pri podpisovaní rámcovej zmluvy mal za to, že so žalovaným budú spolupracovať tak, ako v minulosti,
nič na nej nenašiel, a preto ju podpísal.

Výsluchom svedka Ing. R. H. mal súd preukázané, že je zamestnancom žalovaného asi od roku 2003.

V súčasnej dobe zastáva pozíciu vedúceho nákupu. V roku 2008 bol na pozícii vedúceho internej
logistiky. V súvislosti s výkonom tejto funkcie bolo hlavnou náplňou jeho činnosti správa skladov a
zabezpečenie plynulého toku materiálu medzi skladom a výrobou. Vedúcim nákupu u žalovaného sa
stal koncom roku 2008. Obsah prepravných zmlúv s prepravcami, ktorí zabezpečovali prepravu pre
žalovaného nepoznal. V období keď vykonával pozíciu vedúceho nákupu neprichádzal do kontaktu so

žiadnymi skutočnosťami v súvislosti s uzatváraním zmlúv o preprave. Do konca r. 2008 ako vedúci
internej logistiky sa nepodieľal na objednávaní prepravných výkonov a prepravných zmlúv. Svedok
ako vedúci nákupu mal vedomosť, že preprava medzi účastníkmi sa uskutočňuje na základe rámcovej
zmluvy, nepoznal však obsah Rámcovej zmluvy zo dňa 6.5.2008, nemal k dispozícii aktuálne zneniezmluvy. Vzhľadom k tomu, že svedok nepoznal obsah rámcovej zmluvy, nevedel v tom čase, či žalobca
môže odmietnuť prepravu. O činnosti žalobcu v tej dobe vedel, že vykonáva prepravné služby, tzn.
že vykonáva prepravu pre žalovaného. Vykonanie prepravy znamenalo naloženie tovaru u dodávateľa,

vyloženie u žalovaného a export k zákazníkovi. Nevie, či to znamenalo prepravu po určitých trasách,
pretože nepoznal obsah rámcovej zmluvy a rovnako nevie ani vysvetliť pojem kyvadlový import alebo
kyvadlová doprava. Mimoriadny transport znamená ak tento nebol naplánovaný a musí sa urgentne
vykonaťzaúčelomzabezpečeniapotrebyzákazníka.Nevie,čimalprepravcamožnosťvykonaniatakého
mimoriadneho transportu odmietnuť. V tom čase nemal vedomosť o tom, ako mal vyzerať dopravný

prostriedok a rovnako nemal ani vedomosť o tom, aké transportné časy mali byť dodržané. Medzi jeho
hlavné úlohy v postavení vedúceho nákupu od konca r. 2008 patrilo: zabezpečenie dodávok materiálu,
komunikácia s dodávateľmi, riadenie týmu referentov, riešenie dodávateľských auditov. Niekedy v roku
2009 bol vypísaný tender na dodávateľa prepravy, ktorého výsledkom bol výber jedného z dodávateľov.
Svedok si nespomína, či sa podieľal na príprave zmluvy s ním, ale zmluvu mal poskytnutú k nahliadnutiu.
Nebol osobou kompetentnou pripomienkovať obsah zmluvy alebo túto podpisovať. Svedok nezadával

žalobcovi konkrétne požiadavky na prepravu, tieto zadávalo oddelenie prepravy. Nespomína si, či v
čase poskytovania prepravy žalobcom poskytovali takéto služby žalovanému aj iní prepravcovia, keďže
v čase výkonu pozície vedúceho nákupu oddelenie prepravy nespadalo do jeho kompetencie. Svedok
sa nezúčastnil rokovaní, ktoré smerovali k uzavretiu Rámcovej zmluvy zo dňa 6.5.2008.

Podľa § 610 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“),
zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého
miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu (prepravné).

Podľa § 612 ods. 1 a 2 ObZ, podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí
zásielky na prepravu náložný list.
Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s

obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak
mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.

Podľa čl. 1 kapitoly I vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej

zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu
o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľačl.4kapitolyIIIvyhláškyč.11/1975Zb.,dokladomouzavretíprepravnejzmluvyjenákladnýlist.Ak
nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej
zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa čl. 9 kapitoly III vyhlášky č. 11/1975 Zb., nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným
dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať sprihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1 vykladá sa prejav vôle podľa významu,
ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy

používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je žalobcom uplatnený
nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. ObZ, a to jednak ako ušlý zisk a jednak ako skutočná škoda,
ktorá mala byť žalobcovi spôsobená v dôsledku neplnenia povinností vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy
o preprave veci zo dňa 6.5.2008 zo strany žalovaného.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka upravená v ustanoveniach § 373 až
§ 386 je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a predpokladom pre vznik zodpovednosti je
porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku),

vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody s poukazom
na vyššie cit. ust. § 373 ObZ.

Súd mal v konaní nesporne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah titulom uzavretej
Rámcovej zmluvy o preprave veci zo dňa 6.5.2008. Zmluva o preprave veci je ako zmluvný typ
upravená v Obchodnom zákonníku. Úprava zmluvy o preprave veci v Obchodnom zákonníku má povahu

všeobecnej úpravy. Špeciálne otázky vyplývajúce z okolností prepravy uskutočňovanej jednotlivými
druhmi dopravných prostriedkov sú upravené vo vykonávacích predpisoch (§ 629 ObZ). Sú to prepravné
poriadky koncipované podľa jednotlivých druhov prepravy. Viaceré otázky prepravy tovarov sú upravené
aj medzinárodnými zmluvami (§ 756 ObZ). Konkrétne na daný právny vzťah sa vzťahuje Dohovor
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nakoľko v tomto prípade

sa podľa predložených dokladov jednalo o prepravu, ktorá spadá pod pôsobnosť Dohovoru CMR,
nakoľko preprava sa vykonávala z miesta prevzatia zásielky, ktoré leží v Slovenskej republike, s
miestom dodania do rôznych miest mimo územia Slovenskej republiky. Na pôsobnosť dohovoru pritom
postačuje, že zmluvnou stranou tohto dohovoru je Slovenská republika, v ktorej sa nachádzalo miesto
prevzatia zásielky a to, že miesto prevzatia zásielky a miesto dodania ležia v dvoch rôznych štátoch.

Vyššie uvedená rámcová zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2010. Žalobca listom z
29.5.2009, ktorý bol žalovanému doručený 1.6.2009 od rámcovej zmluvy odstúpil. Rámcová zmluva
zanikla 1.6.2009, čo žalovaný akceptoval. Platnosť ani ukončenie zmluvného vzťahu založeného vyššie
uvedenou rámcovou zmluvou nebolo medzi stranami sporné.

Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto
viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu
škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodnéhozáväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Preto aj keď dôjde k
odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, záväzok na náhradu škody
ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej. Platí teda princíp separácie zodpovednostného právneho

vzťahu, ktorý vzniká na základe protiprávneho úkonu, od porušeného právneho vzťahu.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie
právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne

správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak
zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie
(nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou
zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.

Nárok uplatnený žalobcom spočíva na tvrdení, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
podľa Rámcovej zmluvy o preprave veci zo dňa 6.5.2008 vznikla žalobcovi škoda, a to jednak ušlý
zisk ako čistý výnos z neuskutočnených prepráv a jednak skutočná škoda vyplývajúca z predčasného
skončenia nájomných vzťahov so spoločnosťou PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o. Porušenie povinnosti
zo záväzkového vzťahu vidí žalobca v skutočnosti, že žalovaný nedoručoval žalobcovi zákazky na

vykonanie jednotlivých prepráv, v dôsledku čoho sa neuskutočnil počet prepráv uvedený v cenovej
ponuke tvoriacej prílohu 1 rámcovej zmluvy. Žalovaný poukázal na formuláciu zmluvy, keď nebola
dojednaná zmluvná povinnosť žalovaného objednať u žalobcu v prílohe uvedený počet prepráv.
Poukázal na štruktúru prílohy vo forme tabuľky s tým, že zmluva systematicky a explicitne vo svojich
ustanoveniach odkázala na štyri z nich. Uskutočnenie zákaziek v určitej frekvencii nebolo zmluvnými

stranami dojednané ako zmluvná povinnosť žalovaného s odkazom na závislosť frekvencie prepráv od
objednávok jeho odberateľov.

Súd sa preto v rámci vykonaného dokazovania zaoberal zisťovaním úmyslu a vôle zmluvných strán

v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebolo v
rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.

Právna úprava právnych úkonov je obsiahnutá vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka

(§34 až 42). V ustanovení § 34 OZ je obsiahnutá zákonná definícia právneho úkonu, ktorým je "prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú".

Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa a právna

úprava v Obchodnom zákonníku (lex specialis) obsahuje výklad právnych úkonov v ustanovení § 266.

Obchodný zákonník v § 266 ods. 1 ako rozhodujúce akcentuje kritérium, a to význam vôle,
ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle

konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy
alebo jej musel byť známy.
S poukazom na uvedené súd preto v rámci vykonaného dokazovania vzal zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle a na správanie sa účastníkov právneho úkonu, najmä rokovania o uzavretí
zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následné správanie sa strán zmluvy.

Výsluchom konateľa žalobcu a svedka V. A. mal súd preukázané, že žalobca vykonával prepravu pre
spoločnosť žalovaného od roku 2001 a v roku 2007 s ním bola táto spolupráca ukončená. V roku 2008

obnovili spoluprácu s tým, že žalobca mal trhové ceny. Podľa svedka, ktorý bol v tom čase oprávnený
robiť právne úkony za žalovaného pri uzatváraní rámcovej zmluvy v rámci reťazca v automobilovom
priemysle sa hovorí rámcovo, čo sa bude najbližších 7 rokov vyrábať, aké množstvo áut na linke.
Na základe rámcovej zmluvy sa následne vystavujú odvolávky, ktoré sú kvázi objednávkami podľapriebežnej potreby. Predmetná rámcová zmluva tvorila len rámcové dojednanie s tým, že konkrétny
výkon alebo poskytovanie služby nebol v zmluve špecifikovaný, pretože toto nie je možné. Nikto zo
zodpovedných v spoločnosti žalovaného by nemohol u žiadneho dodávateľa objednať na dlhšiu dobu

určité množstvo služieb. V praxi to malo fungovať tak, že rámcová zmluva bola uzatvorená a oddelenie
logistiky malo každý týždeň skonkretizovať so žalovaným kam sa tento týždeň pôjde, koľko vozidiel,
destinácie a množstvo. Vždy jedenkrát týždenne. Svedok potvrdil, že si pamätal konkrétne jeden bod
zmluvy, ktorý do tejto zmluvy zakotvil, t.j. niečo ako mimosúdne narovnanie, pretože sa mu donieslo, že
z dôb historickej spolupráce konateľ žalobcu sa vyhrážal žalobou spoločnosti žalovaného. Chcel, aby

všetky konflikty pochovali a išli s čistým štítom do pozitívnej spolupráce.
Žalovaný súhlasil s obsahom rámcovej zmluvy a taktiež aj s čl. 7 o urovnaní, pretože si myslel, že ich
spolupráca bude pokračovať na dobrej úrovni tak, ako v minulosti. Bol si vedomý krízy a jej následkov.
Potvrdil, že po roku 2008 mu žalovaný oznamoval dátum, trasu vykonania prepravy telefonicky alebo
faxom. Na osobných stretnutiach u žalovaného bolo predmetom kvázi náčrt na budúci týždeň s tým,
že upresnenie časov a termínov nakládok bude telefonicky alebo e-mailom pred vykonaním prepravy,

spravidla pol dňa. Mal za to, že budú spolupracovať ako v minulosti.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že pri rokovaniach medzi účastníkmi o obsahu rámcovej zmluvy
bolo dohodnuté, že sa vzájomne dohodli na vyrovnaní vzájomných nárokov z minulosti spôsobených
nejasnou dokumentáciou, nejasných dôvodov a sporných údajov. Pre fungovanie ďalšej spolupráce bola
uzavretá predmetná rámcová zmluva, s obsahom ktorej bol žalobca oboznámený a nemal žiadne návrhy

na zmeny. V súvislosti s jeho cenovou ponukou (prílohou rámcovej zmluvy) bol oboznámený s tým, že v
rámcovej zmluve nie je odkaz a ani záväzok žalovaného objednávať prepravu v žalobcom navrhovaných
frekvenciách.
V minulosti období rokov 2004 - 2007 boli medzi účastníkmi uzatvárané buď rámcové zmluvy
(2004) alebo generálne objednávky (2005-2007), na základe ktorých žalobca realizoval prepravu pre

žalovaného s tým, že bola dohodnutá preprava uvedeného tovaru, cena, splatnosť faktúry, trasa, ale
nebola dohodnutá frekvencia prepráv s konkretizovaním počtu vykonaných prepráv s tým, že dátumy
nakládky, alebo miesto, čas a spôsob vykonania prepravy sa vždy realizovali na základe objednávky
prepravy.
Po uzavretí rámcovej zmluvy zo dňa 06.05.2008 žalovaný oznamoval žalobcovi dátum a trasu vykonania

prepravy telefonicky alebo faxom, menej sa realizovali osobné stretnutia. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd uzavrel, že v minulosti bola medzi účastníkmi zaužívaná prax, keď boli uzatvárané
generálne objednávky alebo rámcové zmluvy, na základe ktorých boli jednotlivé prepravné trasy, ich
frekvencia objednávaná pred každou zvlášť, bez toho aby boli v zmluvách uvedené konkrétne dátumy,
počty, frekvencie vykonaných prepráv v budúcnosti. Žalobca bol s týmto uzrozumený, bol oboznámený

s obsahom zmluvy a následne sa preprava realizovala pred každou prepravou jednotlivo podľa potrieb
žalovaného. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by žalovaný prejavil vôľu zaviazať sa
k objednávaniu konkrétneho určitého počtu, frekvencií vykonania prepráv žalobcom. Žalobca sa bez
ďalšieho spoliehal na to, že žalovaný bude prostredníctvom neho realizovať prepravu v rozsahu tak ako
v minulosti. Následne si uvedomoval, že neboli dohodnuté konkrétne počty, frekvencie prepráv a žiadal

žalovaného, aby mu spresnil, koľko bude jazdiť.

Súd po oboznámení sa s obsahom Rámcovej zmluvy o preprave veci zo dňa 6.5.2008 v jej úradnom
preklade z nemeckého jazyka má za to, že ani z jej obsahu nemožno vyvodiť povinnosť žalovaného

uskutočniť určitý objem zákaziek uvedený v prílohe 1 rámcovej zmluvy. Príloha 1 rámcovej zmluvy bola
pôvodne cenovou ponukou žalobcu určenou žalovanému, je štruktúrovaná vo forme tabuľky a celkovo
obsahuje 5 druhov údajov - trasu, frekvenciu, typ vozidla, cenu, transportný čas. Z obsahu rámcovej
zmluvy vyplýva, že táto vo svojich jednotlivých ustanoveniach odkazuje len na 4 druhy týchto údajov, a
to trasu (bod 1. článku I. zmluvy), typ vozidla (bod 2. článku II. zmluvy), transportný čas (bod 1. článku

III. zmluvy) a cenu (bod 1. článku IV. zmluvy). Žiadne ustanovenie rámcovej zmluvy neodkazuje na
prílohu 1 zmluvy, pokiaľ ide o počet prepráv, ktoré majú byť na základe rámcovej zmluvy uskutočnené.
Z obsahu rámcovej zmluvy tak nevyplýva vôľa strán učiniť prílohu 1 aj v časti frekvencie prepráv
súčasťou zmluvy. Takúto vôľu strán, teda aby príloha 1 bola záväzná pre zmluvné strany aj v časti
frekvencie prepráv, pritom súd nemal preukázanú ani zo svedeckých výpovedí. Uvedenú skutočnosť

potvrdzuje aj samotné označenie zmluvy ako „Rámcovej zmluvy o preprave veci“, na ktorej základe
majú vznikať jednotlivé čiastkové záväzkové vzťahy. Postup realizácie prepráv bol riadne upravený v
rámcovej zmluve, keď podľa čl. 2 zmluvy preprava sa uskutoční na základe prepravnej objednávky, ktorú
objednávateľ zašle včas podľa dohody pred začiatkom prepravy. Dopravca potvrdí príjem objednávkyelektronickou poštou na e-mailovú adresu kontaktnej osoby odosielateľa a dá vozidlo k dispozícii v
čase uvedenom v objednávke na mieste nakladania. Ďalej podľa bodu 3. cit. článku ako doklad o
uzavretí zmluvy o preprave pre jednotlivé prepravy slúži nákladný list (CMR). Z dohody uzavretej medzi

účastníkmi tak vyplývala povinnosť žalobcu vykonať pre žalovaného prepravu tovaru pri splnení určitých
podmienok (predovšetkým na základe riadnej objednávky zo strany žalovaného), nie však povinnosť
žalovaného objednať u žalobcu určitý objem (uvedený v prílohe 1) prepráv. K vzniku škody by tak
mohlo prísť iba v tom prípade, ak by žalovaný napriek riadnej prepravnej objednávke tovar na prepravu
žalobcovi neodovzdal a preprava by sa tak neuskutočnila. Žalovaný si však tvrdené prepravy u žalobcu

neobjednal, a teda mu škoda nemohla vzniknúť. Súd má za to, že iný výklad rámcovej zmluvy z jej
obsahu vyvodiť nemožno. Uzatvorenie zmluvy o preprave veci ako rámcovej zmluvy navyše presne
kopíruje spôsob fungovania automobilového priemyslu, keď množstvo prepravných výkonov je závislé
od objemu objednávok od zákazníkov. Bolo by nelogické, aby žalovaný ako obchodná spoločnosť
podnikajúca v oblasti vývoja, výroby a distribúcie dielcov vnútornej výbavy pre motorové vozidlá objednal
na dlhšiu dobu určité množstvo služieb - prepráv, ak v tom čase ešte nevedel, aký bude v tomto

období objem objednávok od zákazníkov a teda objem výroby, navyše ak zmluvu uzatváral v čase
hospodárskej kríze. V tejto súvislosti nie je možné prihliadnuť na predchádzajúcu prax medzi účastníkmi
a predložené zmluvy na r. 2006 a generálne objednávky v r. 2007, ktorými chcel žalobca preukázať,
akým spôsobom sa realizovala preprava medzi účastníkmi v minulosti, lebo tieto sú pre dané konanie
bezpredmetné. Boli vyhodnotené len pri hodnotení predchádzajúcej praxe zaužívanej medzi účastníkmi

pri realizovaní prepravy, z ktorých však taktiež nevyplýva povinnosť žalovaného objednávať určité
množstvo vykonania prepravy žalobcom. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že v čase
účinnosti rámcovej zmluvy medzi účastníkmi si žalovaný paralelne obstarával prepravu na tie isté trasy,
ktoré boli predmetom rámcovej zmluvy, aj inými dopravcami, keďže z uzatvorenej rámcovej zmluvy
nevyplýva žiadne ustanovenie o exkluzivite ani povinnosť žalovaného zabezpečovať prepravu tovaru

len prostredníctvom spoločnosti žalobcu.

Pre priznanie náhrady škody je nevyhnutné súčasné splnenie všetkých troch podmienok, teda porušenie
povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Pri absencii čo i len jednej z nich nie je daný nárok na náhradu škody podľa vyššie cit. ust. § 373 ObZ a
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody spočíva
napoškodenom,vdanejvecižalobcovi.Súdmázato,žežalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremenoo
existenciiporušeniapovinnostizozáväzkuzostranyžalovanéhoakoprvejztrochzákonnýchpodmienok
vzniku nároku na náhradu škody, keď v konaní nebolo preukázané, že by uskutočnenie zákaziek v určitej

frekvencii bolo zmluvnými stranami dojednané ako zmluvná povinnosť žalovaného, a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

Súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy výsluchom svedka H. A. a korešpondenciou medzi
účastníkmi konania, z ktorej vyplýva rozsah prepravných výkonov, uskutočňovaných žalobcom i inými

prepravcami v rozhodujúcom období r. 2008 - 2009, keď uvedené návrhy na doplnenie dokazovania
zamietol. Súd má za to, ako bolo uvedené už vyššie, že preukazovanie existencie prepravy tovaru
žalovaného aj prostredníctvom iných prepravcov nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o výsluch
svedka H. A., súd jeho výsluch vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nepovažoval za
potrebný. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie

výsluchom svedka H. A. o okolnostiach dojednania podmienok Rámcovej zmluvy zo dňa 6.5.2008 a
záväznosti prílohy 1 rámcovej zmluvy a v prípade, že nebude zabezpečená účasť tohto svedka (napr.
pre nedoručenie predvolania), navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka J.. R. H., ktorý sa v rámci
svedeckej výpovede môže vyjadriť k tomu, čo bolo predmetom záväzkových vzťahov medzi účastníkmi,
v akom rozsahu a akým spôsobom sa realizovali jednotlivé prepravy. Zároveň uviedol, že naposledy

menovaný svedok sa v podstate môže vyjadriť k okolnostiam tak ako navrhovaný svedok Frank Briel.
Žalobcatakvkonanínavrholvykonaťdokazovaniealternatívnevýsluchomdvochsvedkov,ktorísapodľa
žalobcu môžu vyjadriť k tým istým okolnostiam, pričom navrhovanému svedkovi H. A. sa predvolanie
opakovane nedoručilo, avšak druhý navrhovaný svedok J.. R. H. bol v konaní riadne vypočutý. Okrem
uvedeného navrhovaný svedok H. A. nebol oprávnený za spoločnosť žalovaného robiť právne úkony a

teda ani uzatvárať predmetnú rámcovú zmluvu.Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalovaný v danom prípade nemohol porušiť povinnosť zo záväzkového vzťahu (keďže žalobcom tvrdená
zmluvná povinnosť žalovaného objednať u žalobcu v prílohe uvedený počet prepráv neexistovala), čo je

jedným zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Ako súd už vyššie konštatoval,
základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne. Keďže
potom podmienka existencie porušenia povinnosti zo záväzku s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou a ani vznik

škody. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody ako aj jej rozsah, keďže súd
môže žalobu zamietnuť nesplnením čo i len jednej podmienky.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia
primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ust. § 151 ods. 3 O.s.p., keď žalovaný ako úspešný účastník
konaniapodalnávrhnapriznanienáhradytrovkonania,ktorénevyčíslil.Súdverejnevyhlásilrozhodnutie
vo veci dňa 29. septembra 2015 a žalovaný je povinný vyčísliť trovy konania najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Súd preto rozhodne o trovách konania tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboliuplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).