Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22Cpr/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112222710
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112222710.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: Z.. M. Q., bytom H. M., ul. K. XXX/XXX, zastúpená zástupcom:

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kopčianska 10, proti
žalovanému: Základná škola s materskou školou Dolná Poruba, so sídlom Dolná Poruba 88, IČO:
XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum
I. 57/132, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, založeného
pracovnou zmluvou zo dňa 27.08.2008, výpoveďou zo dňa 20.04.2012, j e n e p l a t n é .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume 7.294,50 eur.

III. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 31.08.2012 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru
založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 27.08.2008 medzi žalobkyňou ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom, uskutočnené na základe výpovede zo dňa 20.04.2012, ktorá bola

daná zamestnávateľom podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, je neplatné a zároveň
rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného
zárobku za obdobie od 01.07.2012 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že sporové strany uzatvorili dňa 27.08.2008 pracovnú
zmluvu, na základe ktorej dňa 01.09.2008 nastúpila do práce vo funkcii "Učiteľka 2. stupňa +
zastupovanie". Dňa 20.04.2012 mal žalovaný predložiť žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru,

pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru malo byť uvedené ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že žalobkyni v krátkom časovom úseku po sebe žalovaný predložil
dve upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, žalobkyňa sa domnievala, že pracovný pomer
bol s ňou ukončený z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. V čase
predloženia upozornení, tieto žalobkyňa odmietla ako vykonštruované prevziať a neštudovala ani ich
obsah. Rovnako tomu tak bolo aj v prípade predloženia výpovede. Žalobkyňa odmietla prijať výpoveď
ako aj dôvody ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a trvala na platnosti pracovnej

zmluvy a prideľovaní práce zo strany zamestnávateľa. Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému
ajlistomzodňa7.6.2012azároveňmupísomneoznámila,ževzmysle§79Zákonníkaprácetrvánatom,
aby jej bola zo strany zamestnávateľa naďalej prideľovaná práca. Listom zo dňa 23.08.2012 žalovaný
oznámil žalobkyni, že výpoveď považuje za platnú, a že jej pracovný pomer sa skončil 30.6.2012.Dňa 30.6.2012 zaslala žalobkyňa žalovanému žiadosť o zaslanie fotokópií dokumentov súvisiacich so
vznikom, zmenou a trvaním pracovnej zmluvy. Žalovaný v odpovedi na túto žiadosť zo dňa 6.7.2012
uvádza, že okrem dokumentov, ktoré pripojil k svojej odpovedi, jej žiadne iné (vrátane upozornení na

porušenie pracovnej disciplíny a výpovede) nezašle, keďže zamestnávateľovi toto neukladá § 75 ods.
1 Zákonníka práce. Ku dňu podania žaloby tak žalobkyňa nedisponovala ani upozorneniami, ktoré mali
viesť k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, rovnako ako ani samotnou výpoveďou. Žalobkyňa
bola toho názoru, že dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené žalovaným zakladajú neplatné
skončenie pracovného pomeru podľa § 77 a nasl. Zákonníka práce. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla,

že má viac ako tridsaťročnú prax v školstve, pričom v predchádzajúcom zamestnaní pracovala takmer
15 rokov na pozícii riaditeľa školy v H. M. až pokým táto škola nebola zrušená. V čase, keď nastupovala
žalobkyňa k žalovanému, bola riaditeľkou základnej školy Z.. D., ktorá ako jej priateľka ju presvedčila,
aby k nim nastúpila a pomohla jej. I keď nové miesto výkonu práce bolo vzdialené od bydliska žalobkyne
hodinu cesty autobusom, chcela si vyskúšať učenie v škole, ktorá má menší počet žiakov, a ktorá
sa nachádza v prírode na konci trasy autobusu. Približne jeden rok od nástupu do zamestnania bolo

vyhlásené výberové konanie na nového riaditeľa, pričom starosta obce Dolná Poruba ponúkol účasť vo
výberovom konaní aj žalobkyni, ktorá však svoju účasť vo výberovom konaní odmietla. Napokon jediným
kandidátom vo výberovom konaní bola terajšia riaditeľka Mgr. Vakošová, ktorej žalobkyňa vypracovala
aj samotnú prácu do výberového konania. Pani Mgr. N. ako nový riaditeľ požadovala od žalobkyne ako
človeka s takmer 15 ročnou praxou vedenia základnej školy neustálu asistenciu pri plnení povinností

riaditeľaškoly.ŽalobkyňazaZ..N.vypracovávalasmernicetýkajúcesachoduzákladnejškoly,pomáhala
riešiť korešpondenciu, zápisnice, finančné záležitosti žalovaného, návrhy na čerpanie náhradného voľna
a pod.. V novembri 2011 však nastal zvrat v ich vzťahoch. Dôvodom bola skutočnosť, že na podnet
farára Z.. F., Z.. N. odsúhlasila znížené známky zo správania dvom žiakom z triedy žalobkyne, a to
za absolútne banálnu vec. Žalobkyňa následne verejne povedala, že boli porušené všetky metodické

pokyny Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a že v prvom rade má byť oboznámený zákonný
zástupca žiaka, potom dostať pokarhanie triednym učiteľom, následne riaditeľom školy a až na základe
tohto postupu môže byť znížená známka zo správania. Od tohto momentu sa spustili aktivity Z.. N.
a jej najbližších spolupracovníkov, smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne. Následne
žalobkyňa v decembri 2011 skolabovala, avšak aj napriek varovaniu lekára sa kvôli svojim žiakom v

januári 2012 vrátila do práce. V apríli 2012 (po monitore deviatakov, na ktorý ich pripravovala) sa doslova
spustila "záverečná ofenzíva" na ňu, ktorá vyústila až do vypovedania jej pracovného pomeru, a to
na základe vykonštruovaného porušovania pracovnej disciplíny, ktorej porušovania sa od roku 2008
mala žalobkyňa začať dopúšťať až tesne pred udelením výpovede. O jednoznačnej účelovosti konania
žalovaného svedčí aj fakt, že písomné hodnotenia, ktoré žalobkyňa od žalovaného obdŕžala v období

od 1.9.2009 až do 31.8.2011, hovoria o tom, že žalobkyňa podľa tvrdení samotnej Mgr. N. dosahovala
veľmi dobré výsledky pri vykonávaní jej pracovných činností. Pričom hodnotenie, ktoré Mgr. N. vystavila
za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2012 konštatuje už iba štandardné výsledky pri vykonávaní pracovných
činností. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na fakt, že žalobkyňa bola Ministerstvom školstva
Slovenskej republiky ocenená medailou J. A. Komenského a Prof. Sedlického za činnosť, ktorú počas

viac ako tridsaťročnej praxe v školstve odviedla. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa bola toho
názoru,žesnahažalovanéhooukončeniepracovnéhopomeruvýpoveďou,nemáoporuvzákoneajelen
vykonštruovaným postupom zamestnávateľa, ktorý mal zámer ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou
za každú cenu a s čo možno najnižšími nákladmi, spojenými s odchodom zamestnanca. Svoje tvrdenia
o účelovej snahe ukončiť pracovný pomer zo strany zamestnávateľa opierala tiež o fakt, že jednotlivé

upozornenia na údajné vykonštruované porušenia pracovnej disciplíny boli žalobkyni predložené s
odstupom iba niekoľkých pár dní, po ktorých nasledovala výpoveď. Za rozporuplné konanie žalovaného
v súvislosti s ukončením pracovného pomeru treba vnímať aj vyššie spomínané hodnotenia žalobkyne,
ktoré svedčia o tom, že až do spomínaného novembra 2011 boli pracovné výsledky posudzované ako
veľmi dobré. Za účelovú zo strany žalovaného žalobkyňa tiež považovala skutočnosť, že napriek dvom

písomným žiadostiam jej do dnešného dňa nezaslal dokumenty, ktoré viedli k ukončeniu jej pracovného
pomeru, t.j. samotné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a výpoveď. Takýmto spôsobom si
podľa jej názoru chcel žalovaný nechať priestor na manipuláciu s ich obsahom, keďže si je vedomý
skutočnosti, že žalobkyňa si tieto dokumenty neprevzala, a že sa bude súdnou cestou domáhať určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považovala

postup žalovaného ako zamestnávateľa za nátlakový, neoprávnený a účelovo vykonštruovaný.

3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní
zo dňa 26.03.2013, v ktorom uviedol, že je pravdou, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanéhovznikol dňom 01.09.2008 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2008, ako to tvrdí žalobkyňa. Dňa
20.4.2012 bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce. Dôvodom výpovede bolo porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, ktorého dopustila

dňa 06.04.2012 tým, že v miestnosti zborovne školy pred viacerými zamestnancami slov a urážlivo
napádala riaditeľku školy, následne porušila zákaz fajčenia v priestoroch školy. Ďalším porušením
pracovnej disciplíny bola neospravedlnená neprítomnosť v práci v dňoch 11.4.2012 a 12.04.2012.
Žalobkyňa bola v minulosti viackrát na možnosti výpovede upozornená. Konkrétne dňa 29.02.2012, keď
bola upozornená na chybné a nedbalé plnenie povinností, dňa 27.03.2012 z dôvodu, že porušila čl. 9.

bod 1. písm. f/ Pracovného poriadku tým, že sprístupnila verejnosti skutočnosti, o ktorých mala zachovať
mlčanlivosť a dňa 16.04.2012 keď bola upozornená na porušenie čl. 22. bod 2. Pracovného poriadku
školy, preukázanie a zdokladovanie dôvodu prekážky v práci. Žalobkyňa však písomné upozornenia
na porušenia pracovnej disciplíny odmietla prevziať. K listom doručeným jej poštou sa nevyjadrila. Za
takejto situácie a pri takomto postoji žalobkyne neostalo riaditeľke školy iná možnosť ako rozviazať s
ňou pracovný pomer výpoveďou.

4. Následne po oboznámení sa s jednotlivými upozorneniami a samotnou výpoveďou žalobkyňa vo
svojom vyjadrení uviedla, že dňa 16.04.2012 nešlo o žiadny vyostrený konflikt, nepadli ani žiadne
urážlivé slová, ktoré by mohli byť dôvodom porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa poukázala na
zmätočnosť výpovede a vyjadrenia žalovaného, z ktorých nie je vôbec jasné, kedy mala žalobkyňa

údajne slovne napadnúť Mgr. Vakošovú. Uvedený dôvod preto považovala za vykonštruovaný v jej
neprospech. Čo sa týka porušenia zákazu fajčenia v areáli školy a údajnému porušeniu § 7 zákona č.
377/2004 Z.z. uviedla, že stála na obvyklom mieste, kam bežne chodia všetci pedagógovia - fajčiari
tunajšej základnej školy. V konkrétnom uvedenom termíne bol na fajčiarskej prestávke taktiež spolu
so žalobkyňou jej kolega - školník, ktorý upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny neobdržal.

K ustanoveniu § 7 zákona o ochrane nefajčiarov uviedla, že tento hovorí, že sa zakazuje fajčiť v
základných školách, v stredných školách a v školských zariadeniach, v predškolských zariadeniach a
v priestoroch detských ihrísk. Vyjadrila názor, že pokiaľ by mal zákonodarca na mysli zákaz fajčenia
nie len v škole, ale aj v priľahlých priestoroch, resp. priestoroch patriacich ku škole, resp. v jej areáli,
výslovne by to bolo v zákone uvedené. Na základe uvedeného mala za to, že dňa 16.04.2012 sa

nedopustila porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko, ak by išlo o porušenie pracovného poriadku školy,
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, by nemohla obdržať výlučne žalobkyňa. Čo sa týka
údajnej neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne v dňoch 11.04.2012 a 12.04.2012 toto tvrdenie
zo strany žalovaného nie je pravdou. Žalobkyňa osobne doručila pani riaditeľke Z.. N. potvrdenie
zdravotníckeho zariadenia o PN. Avša333k, bohužiaľ toto doručenie si nedala nijako potvrdiť (nakoľko

pri osobnom doručení listiny kolegovi, potvrdenie nie je bežné) rovnako, ako si doručenie nedávajú
potvrdzovať ani ostatní zamestnanci. Žalobkyňa sa tiež vyjadrila k údajným porušeniam pracovnej
disciplíny v listoch zo dňa 29.02.2012, 27.03.2012 a dňa 16.4.2012. Počas svojej praxe sa žalobkyňa
stretla s množstvom písomností a bola si vedomá riadnej evidencie všetkých záznamov a evidencií na
ktoré bola povinná. Pri takom kvante administratívnych povinností s akými sa denne učitelia stretávajú,

nie je určite žiadnou zvláštnosťou pochybenie v určitom zápise, nehovoriac o tom, že žalobkyňa v roku
2012pracovalavyslovenepodpsychickýmnátlakomzostranyvedeniaškoly.Primnožstveuzatváraných
známok došlo k chybe v písaní v jednom prípade - žiaka Z. Q.. Táto chyba v písaní bola bez zbytočného
odkladu, ihneď po jej zistení oficiálnou cestou opravená a chybná listina bola skartovaná. K šetreniu
priestupku žiakov voči p. Kroulíkovej sa žalobkyňa ocitla "v nemilosti kolektívu", práve z dôvodu, že

poukázala na nesprávny pedagogický postup kolegov. Domnievala sa, že hoci išlo o citlivú tému
správania sa žiakov voči učiteľom, z takejto záležitosti nie je možné vyvodzovať postih pre žalobkyňu.
Údajnú absenciu dňa 13.04.2012 považovala len za vymýšľanie si a hromadenie tvrdení voči nej.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán,

výsluchom svedkov Z.. Z. S., Z. A., B. D., M. Q., Z. H., F. S., B. U., Z.. Z. F. a oboznámil sa týmito
listinnými dôkazmi: Pracovná zmluva zo dňa 27. 8. 2008 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 28.2.2011, list žalobkyne zo dňa 7.6.2012, list žalovaného zo dňa 23.8.2012, žiadosť žalobkyne zo
dňa 30.6.2012, odpoveď žalovaného na túto žiadosť zo dňa 6.7.2012, potvrdenie o dĺžke zamestnania
žalobkyne zo dňa 2.7.2012, písomný záznam ohodnotení pedagogického odborného zamestnanca zo

dňa 2.9.2010, zo dňa 5.9.2011 a zo dňa 2.7.2012, pracovný posudok zamestnankyne Daniely Ragulovej
zo dňa 6.7.2012, písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť
ukončenia pracovného vzťahu zo dňa 29.2.2012, zo dňa 27.3.2012 a zo dňa 16.4.2012, výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 20.4.2012, 2 ks potvrdení zdravotníckeho alebo iného zariadenia zodňa 11.4.2012 a 12.4.2012 (č.l. 62, 63 a 74), list žiakov pre žalobkyňu z č.l. 72-73, list pre Danielu
Rosinovú zo dňa 23.2.2012, zápisnica o oboznámení s obsahom sťažnosti zo dňa 31.1.2012 a zo dňa
6.2.2012,sťažnosťnažalobkyňuzodňa12.12.2011,zápisnicazostretnutiazákonnýchzástupcovžiakov

8. ročníka s riaditeľom školy z dôvodu preverenia sťažnosti zo dňa 9.1.2012, Pracovný poriadok pre
pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov základnej
školy s materskou školou v M. S. zo dňa 13.2.2012, Pracovný poriadok pre pedagogických, odborných a
nepedagogických zamestnancov zo dňa 01.02.2010, triedny výkaz pre nižšie sekundárne vzdelávanie
z č.l. 170-173, katalógový list žiaka Mariána Rosinu z č.l. 174-175, výpis známok Mariana Rosinu za

1. polrok školského roka 2011/2012, metodický pokyn Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.
7/2009 na hodnotenie žiakov základnej školy, zápisnice z pracovnej porady zo dňa 16.1.2012 a zo dňa
16.3.2012, vyjadrenie žalobkyne k sťažnosti zo dňa 29.02.2012, oznámenie o udelení opatrení vo veci
žiakov E. Z. a R. N. zo dňa 22.11.2011, potvrdenie Z.. G. M. zo dňa 1.7.2014, oznámenie o výške a
zložení funkčného platu žalobkyne zo dňa 30.4.2012, výplatná páska žalobkyne za marec 2012.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 20.08.2014
tak, že žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že súd vzhliadol ako dôvodný jediný
výpovedný dôvod (ktorý je sám osebe postačujúcim pre platnosť výpovede), a to porušenie zákazu
fajčenia. Ostatné výpovedné dôvody považoval za nedostatočné pre platnosť výpovede. Vo vzťahu k
výpovednému dôvodu spočívajúcemu v tom, že zo strany žalobkyne došlo dňa 16.04.2012 k slovného

urážlivého útoku na riaditeľku školy v zborovni školy, nemal súd za preukázané, že k nemu došlo v
takom rozsahu, že by mohlo ísť o porušenie pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu
spočívajúcemu v tom, že zo strany žalobkyne došlo k neospravedlnenej absencii v práci, nemal súd za
preukázaný tento výpovedný dôvod.

7. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 18.06.2015 vydaný rozsudok zrušil.
V zrušujúcom uznesení sa stotožnil so zrušeným rozsudkom v časti týkajúcej sa výpovedných dôvodov,
ktoré neuznal súd za dôvodné, resp. neviedli k platnosti skončenia pracovného pomeru (slovný útok na
riaditeľku školy a neospravedlnené absencii v práci). Nestotožnil sa však so záverom súdu, že žalobkyňa
porušila pracovnú disciplínu tým, že v areáli školy fajčila, čím porušila zákaz fajčenia, pretože tento

záver je predčasný. V tomto smere uviedol, že z dovtedy vykonaného dokazovania k tomuto skutku
doposiaľ jednoznačne nevyplýva, že išlo o porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, že by bolo
dôvodom výpovede. Odvolací súd ďalej vyslovil svoj názor, že zákon o ochrane nefajčiarov hovorí o
tom, kde všade sa nesmie fajčiť. Pokiaľ ide o zamestnancov, zákaz fajčenia je upravený aj v zákone
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V § 6 ods. 5 tohto zákona je ustanovené,

že zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari
a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákaz fajčenia na pracoviskách. V ust. § 12 ods. 2
písm. m/ tohto zákona je ustanovené, že zamestnanec je povinný dodržiavať určený zákaz fajčenia
na pracoviskách. Žalovaný takýto zákaz fajčenia má upravený aj v internom predpise - v Pracovnom
poriadku zo dňa 13.02.2012 v VIII. časti, čl. 24, bod 4 písm. j/ ako prísny zákaz fajčenia v celej budove aj

v areáli školy. Podľa čl. 14 bod 4 Pracovného poriadku porušenie zákazu fajčenia sa považuje za menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo znamená, že zamestnávateľ za splnenia ďalších podmienok
môže dať zamestnancovi za porušenie zákazu fajčenia aj výpoveď. Odvolací súd ďalej uviedol, že z
vykonaného dokazovania (z výpovede žalobkyne, výpovede svedka Z. A.) však vyplýva aj to, že za
budovu školy chodili fajčiť aj iní zamestnanci školy a rodičia. Z výpovede riaditeľky školy Pavlíny N.

vyplynulo aj to, že dňa 16.04.2012 v čase, keď žalobkyňa fajčila za budovou školy, žiaci v škole už
neboli. Všetky tieto skutočnosti však súd prvého stupňa nevyhodnotil a vôbec nezisťoval, či miesto za
budovou školy bolo určené nejakým spôsobom pre zamestnancov - fajčiarov so súhlasom štatutárneho
zástupcu žalovaného, v ktorom prípade by nebolo možné hovoriť o porušení pracovnej disciplíny. V
ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa, aby vypočul sporové strany a svedkov na okolnosti zákazu

fajčenia v areáli školy. Je potrebné opätovne posúdiť, či zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny v súvislosti so zákazom fajčenia v areáli školy takej intenzity, ktorá zakladá dôvod na výpoveď
z pracovného pomeru a od žalovaného ako zamestnávateľa v takomto prípade nemožno spravodlivo
požadovať, aby pracovný pomer žalobkyne u neho ďalej trval.

8. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom doplnil súd dokazovanie o vypočutie žalobkyne, riaditeľky
žalovaného a svedkov E. C., Z. T., Z. A., Z. M. a R. Z.. Toto doplnenie dokazovania bolo vykonané
za účelom zistenia okolností, ktoré majú význam vo vzťahu k tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny
žalobkyňou spočívajúcom v porušení zákazu fajčenia v areáli základnej školy, ktoré bolo jedným z trochvýpovedných dôvodov. Takisto sa oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to so zápisnicou zo
štátneho zdravotného dozoru z 16.01.2012 na č.l. 296 a kópiami priepustiek na č.l. 312.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok bol zrušený ako celok, súd sa v opätovnom rozhodnutí
zaoberal celou žalobou, teda opätovne je potrebné posúdiť platnosť výpovede zo všetkých žalobkyňou
namietaných dôvodov a rozhodnutie v tomto smere opätovne odôvodniť.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola od 01.09.2008 zamestnaná u

žalovaného v pracovnom pomere, a to na dobu neurčitú so zaradením - učiteľka 2. stupňa +
zastupovanie. Dňa 20.4.2012 jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce - dôvodom výpovede bolo opakované porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce
v skutkoch, že 1. dňa 6.4.2012 sa v miestnosti zborovne školy mala žalobkyňa dopustiť pred viacerými
zamestnancami slovného urážlivého napadnutia riaditeľky školy, že 2. následne došlo z jej strany aj k
porušeniu zákazu fajčenia a nakoniec, že 3. žalobkyňa mala neospravedlnenú neprítomnosť v práci v

dňoch 11.4.2012 a 12.4.2012.

11. Podaniu výpovede predchádzali 3 upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, a to: 1.
upozornenie zo dňa 29.02.2012, v ktorom sa konštatovalo, že dňa 17.02.2012 bola riaditeľkou školy
zistená skutočnosť, že žalobkyňa ako triedny učiteľ v pedagogickej dokumentácii (triedny výkaz) u žiaka

8. ročníka Z. Q. nesprávne uviedla známku z predmetu Výtvarná výchova, kde výsledná známka bola
v klasifikačnom zázname vyučujúcim uzatvorená na stupeň chválitebný a žalobkyňa v triednom výkaze
uviedla známku výborný. Ďalej bol zistený iný údaj v počte vymeškaných hodín u žiakov 8. ročníka N.
Ibolyu a M. D. a bolo tiež vytýkané, že do dňa upozornenia nebol odovzdaný zošit so zápisnicami z
rodičovských združení triedy 8.ročníka. 2. upozornenie zo dňa 27.3.2012, ktoré obsahovalo upozornenie

pre žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v porušení zákazu mlčanlivosti, ktorý sa
týkal vyzradenia informácií zo štvrťročnej klasifikačnej pedagogickej porady dňa 21.11.2011 a nakoniec
3. upozornenie zo dňa 16.04.2012, v ktorom bola žalobkyňa upozornená na to, že z jej strany došlo
k porušeniu povinnosti preukázať do dvoch pracovných dní prekážku v práci a jej trvanie za deň
13.03.2012. Vo všetkých písomných upozorneniach bola žalobkyňa upozornená na možnosť ukončiť jej

pracovný pomer výpoveďou. Uvedené porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňa odmietla prevziať. Na
základe doručenej výpovede žalobkyni od 01.05.2012 do 30.06.2012 plynula dvojmesačná výpovedná
doba. Dňa 07.06.2012 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na
ďalšom zamestnávaní. Žalovaný jej listom zo dňa 23.08.2012 oznámil, že na skončení jej pracovného
pomeru výpoveďou ku dňu 30.6.2012 trvá.

12. Podľa § 1 ods.1 zák.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje
práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

13. Podľa § 1 ods.2 písm.b/ zákona o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon sa vzťahuje na

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby
zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom
podľa osobitného zákona,

14. Podľa § 1 ods.4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne vzťahy

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

15.Podľa§59ods.1Zákonníkapráce(zákonč.311/2001Z.z.)vzneníúčinnomdo31.08.2012(ďalejlen
"Zákonník práce") pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

16. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

17. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.18. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných
dôvodov ako podľa odseku 3, je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku

dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

19. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

20. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny

v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

21. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

22. Podľa § 79 ods.1, ods.2 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.12.2012, ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho

naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného

pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť
mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

23. Žalobkyňa v zákonnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce podala na súd žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa z dôvodu podľa

§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Medzi sporovými stranami bol založený pracovný pomer
Pracovnou zmluvou zo dňa 27.08.2008. Zároveň išlo o výkon práce vo verejnom záujme podľa zákona
č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Podľa tohto zákona sa na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis (napríklad zákon č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, zákon č. 302/2001

Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení) neustanovuje inak. Preto súd na rozhodnutie o žalobe aplikoval príslušné (citované)
ustanovenia Zákonníka práce.

24. Základnými predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e)

Zákonníka práce v prejednávanom prípade sú: 1) zavinené porušenie pracovných povinností zo
strany zamestnanca, ktorý dosahuje určitý stupeň intenzity - za porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy
resp. z pracovného poriadku. Zákonník práce zakotvuje len dva výpovedné dôvody pre porušenie

pracovnej disciplíny, a to dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer
(závažné porušenie pracovnej disciplíny) a pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je
dôvodom pre uplatnenie výpovede v prejednávanom konaní, 2) zamestnanec bol v období posledných
šiestich mesiacov písomne upozornený na možnosť výpovede, 3) zamestnávateľ uplatnil výpovedný
dôvod do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel.

25. Splnenie posledných dvoch vyššie uvedených predpokladov na platné ukončenie pracovného
pomeru výpoveďou mal súd preukázané z predložených upozornení (č.l. 48-50), ktoré sú datované do
obdobia február až apríl 2012, doplnených výpoveďou tak žalobkyne ako aj riaditeľky žalovaného, ktoráokrem iného uviedla, že o porušení pracovnej disciplíny, ktorá je výpovedným dôvodom, sa dozvedela
16.04.2012, pričom uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporné v konaní zostalo, či
zo strany žalobkyne došlo k zavinenému porušeniu pracovných povinností, pre ktoré žalovaný mohol

ukončiť jej pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

26. Všeobecne možno povedať, že zamestnávateľ môže uplatniť uvedený dôvod, ak sa zamestnanec
opakovane dopustí menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom opakované znamená, že
postačuje, aby zamestnanec porušil pracovnú disciplínu raz a zamestnávateľ ho upozornil na možnosť

ukončenia jeho pracovného pomeru výpoveďou, pričom každé ďalšie porušenie pracovnej disciplíny
môže byť výpovedným dôvodom. Zákon taktiež nedefinuje, aké porušenie pracovnej disciplíny má
intenzitu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ešte pred uplatnením výpovedného dôvodu
je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa
k nemu (§ 63 ods. 6 Zákonníka práce), avšak nesplnenie tejto povinnosti zamestnávateľa nespôsobuje
neplatnosť danej výpovede. V prejednávanom prípade žalovaný písomne upozornil žalobkyňu na

porušenie pracovnej disciplíny celkom trikrát.

27. Prvé upozornenie bolo datované dňom 29.02.2012, pričom žalobkyni bolo vytýkané, že ako triedny
učiteľ v pedagogickej dokumentácii (triedny výkaz) u žiaka 8. ročníka Mariána Rosinu nesprávne uviedla
známku z predmetu Výtvarná výchova, kde výsledná známka bola v klasifikačnom zázname vyučujúcim

uzatvorená na stupeň chválitebný a žalobkyňa v triednom výkaze uviedla známku výborný. Ďalej bol
zistený iný údaj v počte vymeškaných hodín u žiakov 8. ročníka N. P. a M. D. a bolo tiež vytýkané, že
do dňa upozornenia nebol odovzdaný zošit so zápisnicami z rodičovských združení triedy 8. ročníka.
Uvedené nedostatky v práci žalobkyne súd nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny, pretože
žalobkyňa vykonávala svoju pracovnú činnosť, avšak kvalita tejto vykonávanej činnosti nebola podľa

zamestnávateľa na požadovanej úrovni resp. vykazovala určité nedostatky. K nedostatkom vo svojej
činnosti sa žalobkyňa vyjadrila tak, že tieto chyby nespochybňovala. Uvedené konanie však podľa
názoru súdu nemožno vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny, ale ako neuspokojivé plnenie
pracovných úloh, pričom v takomto prípade je zamestnávateľ oprávnený písomne zamestnanca vyzvať
na odstránenie nedostatkov, poskytnúť mu lehotu na ich odstránenie a iba v prípade, že v primeranom

čase ich zamestnanec neodstráni, je zamestnávateľ oprávnený uplatniť výpovedný dôvod podľa §
63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo. Preto súd
dospel k záveru, že uvedené písomné upozornenie nemá vzťah k uplatnenému výpovednému dôvodu.

28. Druhé upozornenie bolo datované dňom 27.03.2012, pričom jej bolo vytýkané, že sa dopustila

porušenia zákazu mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom
záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám podľa čl. 9 bodu 1 písm. f)
Pracovného poriadku ZŠ a MŠ v M. S., a to tým, že informovala zákonných zástupcov žiakov o spôsobe
a výsledkoch hlasovania jednotlivých pedagógov o znížení známok zo správania u žiakov E. Z. a R. N.
na štvrťročnej klasifikačnej pedagogickej porade dňa 21.11.2011. Žalobkyňa uvedený skutok popierala.

V tomto smere mal súd preukázané, že vyššie uvedený Pracovný poriadok, konkrétne čl. 9 bodu 1 písm.
f) ustanovuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa zamestnanec dozvedel
pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným
osobám, žalobkyňa bola s jeho obsahom oboznámená (bod 1 č.l. 160), pričom súd je toho názoru,
že v prejednávanom prípade sa tento zákaz mlčanlivosti vzťahoval na spôsob hlasovania jednotlivých

pedagógov na štvrťročnej klasifikačnej pedagogickej porade dňa 21.11.2011. V tomto smere súd vypočul
viacerých svedkov, ktoré sa k predmetnej udalosti vyjadrovali. Z. A. vo svojej výpovedi dňa 17.3.2014
potvrdila, že informáciu o porušení povinnosti mlčanlivosti počula v zborovni, pričom nevedela uviesť nič
bližšie. B. D., ktorá bola prítomná na predmetnej triednej schôdzke dňa 21.11.2011 vo svojej výpovedi
dňa 7.5.2014 uviedla, že žalobkyňa informovala prítomných rodičov o tom, že sa práve zúčastnila

pedagogickej porady, na ktorej sa prejednávalo zníženie známok zo správania pre žiakov Z. a N. a
povedala, že tejto porady sa zúčastnili aj špeciálny pedagóg Z.. L., vychovávateľka C. a farár Z.. F..
Svedkyňa si spomenula na to, že p. H. sa jej opýtala, či bude mať žiačka Z. zníženú známku zo správania
a spomenula, že to bude mať doma ťažké so svojou mamou. Žalobkyňa podľa jej výpovede následne
uviedla, že áno, že oni traja (myslela tým seba, Mgr. A. a Mgr. T.) boli prehlasovaní. Taktiež povedala,

že p. farár sa vyjadril, že to povie v nedeľu na kázni, že ide o birmovancov a toto si nemôžu dovoliť. O
ostatných ako hlasovali nehovorila, avšak svedkyni to bolo z kontextu zrejmé. M. Q., ktorá bola prítomná
na predmetnej triednej schôdzke dňa 21.11.2011 vo svojej výpovedi dňa 7.5.2014 uviedla, že vzhľadom
na časový odstup má v pamäti iba kusé informácie a že si nespomína, že by žalobkyňa rozprávala otom, kto a ako hlasoval na klasifikačnej porade. Martina H., ktorá bola prítomná na predmetnej triednej
schôdzke dňa 21.11.2011 vo svojej výpovedi dňa 07.05.2014 uviedla, že im žalobkyňa povedala, že bolo
rozhodnuté o znížení známok nejakých žiakov za ich činnosť na Facebooku, pričom si nespomenula

na to, žeby žalobkyňa hovorila o tom, kto ako hlasoval. Povedala však, že ona urobí všetko preto, aby
tú dvojku zo správania potom nemali. F. S., ktorá bola prítomná na predmetnej triednej schôdzke dňa
21.11.2011 vo svojej výpovedi dňa 26.5.2014 uviedla, že si to už presne nepamätá, ale niečo také, ako
bolo uvedené v zápisnici zo stretnutia zo dňa 9.1.2012 tam odznelo s dodatkom, že to ostane medzi
prítomnými, ale čo to presne bolo uviesť nevedela. B. U., ktorá bola prítomná na predmetnej triednej

schôdzke dňa 21.11.2011 vo svojej výpovedi dňa 26.5.2014 uviedla, že si nespomína, žeby žalobkyňa
spomínala menovite kto ako hlasoval, ale túto možnosť pripustila. Z.. Z. F. (farár) vo svojej výpovedi dňa
26.5.2014 uviedol, že po porade dňa 21.11.2011 sa konali triedne schôdzky. V utorok, keď vošiel do
triedy, kde triednou učiteľkou bola žalobkyňa, žiaci sa na neho osopili s tým, že keby nebolo jeho, neboli
by dvojky zo správania. Uvedená skutočnosť ho pohoršila, a keď vošiel do zborovne, oboznámil s touto
skutočnosťou svojich kolegov. Keď sa dotazoval žiakov, odkiaľ majú túto informáciu, s potmehúdskym

úsmevom mu oznámili, že z rodičovského.

29. Na základe výpovedí všetkých vypočutých svedkov súd ustálil, že žalobkyňa sa dopustila porušenia
zákazu mlčanlivosti, keď skutočnosť, že žalobkyňa rodičom oznámila, kto a ako na klasifikačnej porade
hlasoval (najmä pokiaľ ide o hlasovanie Mgr. F.), potvrdila svedkyňa D., pričom vypočuté svedkyne

Q. a Nedielková vypovedali, že si nespomínajú na to, že by žalobkyňa povedala, kto ako hlasoval a
svedkyne S. a U. si na to tiež nespomenuli, ale pripustili možnosť, že to tak mohlo byť. Nakoľko Z..
F. následne vypovedal, že žiaci už na druhý deň vedeli, ako on hlasoval, pričom sami priznali, že to
vedia z rodičovského združenia, súd uveril výpovedi svedkyne D. a mal za to, že výpovede ostatných
svedkýň jej výpoveď aj v súvislosti s následnými udalosťami, o ktorých vypovedal Z.. F., nevyvrátili.

Súd mal preto preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou dňa 21.11.2011, na ktoré bola
upozornenálistomzodňa27.3.2012(č.l.49).Pokiaľsažalobkyňabránilatým,žeriaditeľkaškolyporušila
metodické smernice Ministerstva školstva Slovenskej republiky, toto súd nie je oprávnený v konaní riešiť
akonštatuje,žeaniporušenieuvedenýchsmernícnemôžežalobkyňuospravedlniťztoho,žeinformácie,
ktoré sa mali utajiť v záujme zamestnávateľa prezentovala spôsobom, z ktorého sa dal vydedukovať

jeho obsah. Ak žalobkyňa bola toho názoru, že takýto postup riaditeľky školy a ostatných pedagógov nie
je v súlade s právnymi predpismi a porušuje práva dieťaťa, bolo potrebné, aby sa obrátila na príslušné
inštitúcie, ktoré majú právo predmetnú vec prešetriť a vyvodiť z nej patričné dôsledky. Čo sa týka
námietok, že hoci riaditeľka školy sa o údajnom porušení zákazu mlčanlivosti dozvedela dňa 09.01.2012
a žalobkyňu na porušenie tejto jej povinnosti upozornila až dňa 27.3.2012 t.j. po viac ako 2 mesiacoch

od doby, v ktorej sa o porušení dozvedela, súd uvádza, že lehota 2 mesiacov, uvádzaná v § 63 ods. 3
Zákonníka práce je lehotou, ktorá sa vzťahuje iba na uplatnenie výpovedného dôvodu, pričom zákon túto
lehotu nevzťahuje na možnosť upozorniť zamestnanca na jeho porušenie pracovnej disciplíny. Preto súd
nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov - zákonných zástupcov E. Z. a R. N., nakoľko pre ustálenie
tohto výpovedného dôvodu nemali podľa názoru súdu žiaden význam, keďže predmetnej rodičovskej

schôdzky sa nezúčastnili, pričom ako už súd uviedol prípadné porušenie metodickým pokynov zo strany
riaditeľky školy, by na konštatované porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne nemalo vplyv.
Rovnako z dôvodu hospodárnosti konania súd nevypočul ani svedkyňu Z. N., ktorá spisovala zápisnicu
zo dňa 9.1.2012, nakoľko túto skutočnosť žalobkyňa nerozporovala. S uvedeným právnym názorom sa
stotožnil vo svojom vyššie spomínanom rozhodnutí aj odvolací súd.

30. Tretie upozornenie bolo datované dňom 16.04.2012, pričom žalobkyni sa vytýkalo, že z jej strany
došlo k porušeniu povinnosti preukázať do dvoch pracovných dní prekážku v práci a jej trvanie za
deň 13.03.2012. O tejto skutočnosti (že zamestnávateľ nemal preukázaný dôvod a trvanie prekážok v
práci na strane žalobkyne) bola žalobkyňa upovedomená aj vo výplatnej páske za marec 2012, ktorá

obsahovala konštatovanie absencie v rozsahu dvoch hodín, čo bola práve nezdokladovaná absencia
za deň 13.03.2012. Pokiaľ sa žalobkyňa pred súdom bránila potvrdením, ktoré jej praktická lekárka
vystavila následne dňa 01.07.2014, súd konštatuje, že z tohto potvrdenia vyplýva, že žalobkyňa bola
práceneschopnou odo dňa 05.03.2012 a táto sa skončila dňom 12.03.2012, pretože z potvrdenia
vyplýva, že žalobkyňa bola práceschopnou odo dňa 13.03.2012, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa,

ktorádňa13.03.2012nastúpiladozamestnania,vykonalavýučbu,pričomzpráceodišlapredukončením
pracovnej doby. Ani táto skutočnosť nič nemení na fakte, že žalobkyňa bola povinná preukázať dôvod
a trvanie svojej neprítomnosti zamestnávateľovi, pričom opak sa jej v konaní nepodarilo preukázať. Vtomto smere súd prisvedčuje vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného, že dôkazné bremeno je na
žalobkyni, a toto nemôže prenášať na žalovaného ako svojho zamestnávateľa.

31. Ako je vyššie uvedené, aby výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu opakovaného menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny bola platná, je potrebné, aby sa okrem prvého porušenia
pracovnej disciplíny s písomným upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou,
zamestnanec dopustil aj skutku, ktorý bol uvedený ako výpovedný dôvod. Z predloženej výpovede z
pracovného pomeru t.j. listu zo dňa 20.04.2012 mal súd preukázané, že žalovaný uviedol tri skutky, ktoré

považoval za porušenie pracovnej disciplíny: - urážlivý slovný atak žalobkyne na riaditeľku školy dňa
16.4.2012 v zborovni,
- následné porušenie zákazu fajčenia v areáli školy dňa 16.4.2012,
- neospravedlnená neprítomnosť v práci v dňoch 11.4.2012 a 12.4.2012.

32. V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že judikatúra súdov ustálila, že kumulácia

niekoľkých výpovedných dôvodov v jednej výpovedi je zásadne prípustná (V 2/1967), pričom je potrebné
skúmať každý dôvod zvlášť a samostatne, pričom ak pracovný pomer skončil na základe jedného z
nich, stávajú sa ostatné uplatnené dôvody obsolentné (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo
2098/2004 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 278/2007).

33. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu spočívajúcom v tom, že dňa 16.04.2012 sa žalobkyňa mala
dopustiť v zborovni školy urážlivého napadnutia riaditeľky školy a výpovednému dôvodu spočívajúcom
v jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci v dňoch 11.04.2012 a 12.04.2012, súd zotrváva na svojom
závere uvedenom v zrušenom rozsudku, s ktorým sa v tejto časti stotožnil aj odvolací súd. Súd opätovne
k týmto výpovedným dôvodom uvádza, že čo sa týka slovného urážlivého ataku zo strany žalobkyne

na riaditeľku školy v zborovni školy dňa 16.04.2012, súd nemal preukázané, že k takémuto ataku zo
strany žalobkyne došlo v takom rozsahu, že by mohlo ísť o porušenie pracovnej disciplíny. Súd mal z
výpovede sporových strán a svedkov preukázané, že riaditeľka svojím prístupom v už dosť vyhrotenej
situácii čiastočne prispela k situácii, že žalobkyňa na jej žiadosti, ktoré raz odmietla, reagovala zvýšeným
hlasom, avšak bez nejakých vulgarizmov alebo osočovaní, takže súd v správaní sa žalobkyne v zborovni

školy nevidel porušenie pracovnej disciplíny. Čo sa týka neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci
vzhľadom na skutočnosť, že dodatočne boli nájdené potvrdenia o trvaní prekážok v práci na strane
žalobkyne,uvedenývýpovednýdôvodnebolpreukázaný.Vzhľadomnaneformálneodovzdávanietýchto
potvrdení súd nemal preukázané, že práve nedbanlivosťou žalobkyne došlo k tomu, že tieto "priepustky"
nemala riaditeľka vykázané. Teda k uvedenej situácii mohlo prispieť aj zavinenie samotných vedúcich

zamestnancov,apretosúdnemoholtútoskutočnosťvyhodnotiťlenvneprospechžalobkyneapovažovať
za porušenie pracovnej disciplíny z jej strany.

34. Nakoniec sa súd zaoberal aj výpovedným dôvodom spočívajúcim v porušení zákazu fajčenia v areáli
základnej školy.

35. Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, porušenie zákazu fajčenia je možné považovať za
porušenie pracovnej disciplíny, avšak musí dosahovať takú intenzitu, aby zakladalo dôvod na výpoveď,
teda zároveň by nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer ďalej trval.
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny porušením zákazu

fajčenia. Súd sa v ďalšom konaní zameral na okolnosti tohto porušenia, teda na bližšie okolnosti
porušenia zákazu fajčenia, najmä aká bola u žalovaného zaužívaná prax s fajčením jeho zamestnancov
(tolerovanie, resp. netolerovanie tejto činnosti), dovtedajšie pôsobenie žalobkyne u žalovaného, význam
a závažnosť porušenej povinnosti, následky porušenia pracovnej povinnosti pre zamestnávateľa a či
toto porušenie pracovnej disciplíny ako také obstojí ako dôvod výpovede vzhľadom na zistené okolnosti.

36. Žalobkyňa vypovedala, že už za pôsobenia predchádzajúcej riaditeľky žalovaného sa fajčievalo za
školou, na konkrétnom mieste vo výklenku za zadným vchodom. Na toto miesto chodili fajčiť rôzni ľudia,
jednak zamestnanci školy, učitelia a rodičia detí. Ako stály fajčiar tam chodil fajčiť napr. školník pán R.
Z., takisto pán T.. V predmetný deň ju na toto miesto poslala fajčiť riaditeľka žalovaného. Fajčievalo sa

tam počas jej pôsobenia v škole, teda približne 4 roky. Nikdy nikto nepovedal žiadnemu z fajčiarov, ktorí
tam chodili fajčiť, že sa tam nemá fajčiť. Na mieste fajčenia nebol vyvesený žiadny oznam o zákaze
fajčenia. Bola tam plechovica, do ktorej sa vhadzovali ohorky. V čase, keď vzťahy medzi riaditeľkou
žalovaného a ňou boli až nadštandardné za ňou chodievala pani riaditeľka na toto miesto, videla ju tamfajčiť a nič jej na to nepovedala. Dňa 16.04.2012 fajčila po skončení pracovnej doby, keď sa deti v škole
už nenachádzali. V uvedenom období fajčievala približne 10 cigariet denne. V práce fajčila pred začatím
vyučovania a po jeho skončení medzi 13. a 14. hodinou.

37. Riaditeľka žalovaného vypovedala, že prvý krát upozornila žalobkyňu na dodržiavanie zákazu
fajčenia na jeseň 2011, možno to však bolo aj predtým. Nemala vedomosť o tom, že by fajčiarom bolo
určené vyhradené miesto na fajčenie. O to sa ani nezaujímala, lebo je nefajčiarka. Na dverách pri vstupe
do budovy je vyvesený oznam o zákaze fajčenia. Tento oznam tam bol aj v roku 2012. Mohlo dôjsť k

tomu, že bola pri žalobkyni a videla ju fajčiť na uvedenom mieste. Párkrát ju na to ústne upozornila. Keď
videla fajčiť školníka pána Z., tak ho ústne upozornila, aby nefajčil. Bolo to jeden alebo dvakrát. Snažila
savšetkoriešiťústretovo,nieprísne.Naporadespedagogickýmizamestnancamidňa16.01.2012týchto
zamestnancov upozornila, aby dodržiavali zákaz fajčenia v škole. Iných pedagogických zamestnancov
ako žalobkyňu fajčiť nevidela, ale aj napriek tomu upozorňovala všetkých zamestnancov, aby nefajčili.
Vzhľadom na kontrolu, ktorá u nich bola, chcela to mať zdokladované. Pána školníka Z. upozorňovala

na dodržiavanie zákazu fajčenia na porade THP pracovníkov pred Vianocami v roku 2011, nakoľko
ho videla fajčiť na jeseň 2011. Videla ho fajčiť aj do jesene 2011. Písomne žalobkyňu na dodržiavanie
zákazu fajčenie neupozorňovala, chcela to urobiť rovnako, ako v prípade školníka. Teda aby to bolo
zaprotokolované v zápisnici z porady pedagogických zamestnancov dňa 16.01.2012. Bližší vzťah medzi
ňou a žalobkyňou nebol. Trpezlivosť jej prešla v apríli 2012, keď išla s pánom farárom okolo žalobkyne,

keď fajčila. Predtým za 3,5 roka ju nevidela fajčiť tak, že by stála a fajčila. Nikdy ju neposlala ona fajčiť.
Dňa 16.04.2012 počas predmetného fajčenia žalobkyne deti v škole neboli.

38. Svedkyňa E. C. vypovedala najmä to, že bolo bežné, že v areáli školy sa fajčilo. Okrem žalobkyne
fajčievalajškolníkpánMikoabývalýučiteľužalovanéhopánT..Fajčilipridverách,ktoréviedlinaškolský

dvor, pričom občas (takmer každý druhý deň) pri fajčení bola prítomná aj riaditeľka žalovaného, ktorá
fajčenie žalobkyni nevyčítala. Vzťah medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovaného bol nadštandardný,
pričom sa všeobecne vedelo, že žalobkyňa pomáhala riaditeľke žalovaného.

39. Svedok Z. T. vypovedal najmä to, že vzťah medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovaného bol veľmi

dobrý. Žalobkyňa pomáhala riaditeľke žalovaného, o čom vedel celý kolektív učiteľov. Žalobkyňu videl
v škole fajčievať, pričom v jeho prvom roku v škole, s ňou fajčieval takisto aj on. Okrem nich dvoch
s nimi fajčieval aj školník a niekedy sa pristavil aj iný fajčiar. On prestal fajčiť asi v decembri 2011 a
nespomínal si, že by im fajčenie v škole riaditeľka vyčítala. Na pedagogických poradách nikdy neboli
verejne upozorňovaní na dodržiavanie zákazu fajčenia.

40. Svedok Z. A. vypovedal najmä to, že v škole fajčievala žalobkyňa, školník pán Z. a učiteľ pán T..
Riaditeľka žalovaného sa pri nich viackrát zastavila a nebol nikdy svedkom toho, že by ich upozorňovala
na dodržiavanie zákazu fajčenia. Na pedagogických poradách neboli nikdy upozorňovaní na zákaz
fajčenia. Bol svedkom toho, že keď so žalobkyňou vykonávali cez prestávku pedagogický dozor,

riaditeľka žalovaného umožnila žalobkyni odísť a zafajčiť si.

41. Svedkyňa Z. M. vypovedala najmä to, že v minulosti boli zamestnanci upozorňovaní na dodržiavanie
zákazu fajčenia, avšak si nepamätala kedy.

42. Svedok R. Z. vypovedal najmä to, že v škole fajčieval so žalobkyňou pred bočným vchodom, kde
bola aj krabica na ohorky. Fajčiť ich videla aj riaditeľka školy, ktorá ho upozorňovala, aby v objekte školy
nefajčil. Nepamätal si kedy presne to bolo, pričom po tomto upozornení naďalej fajčil. Mohlo to byť asi
tak v roku 2013 alebo 2014. Okrem fajčenia so žalobkyňou fajčil aj v kotolni. Nepamätal sa, že by v škole
fajčil aj iný učiteľ okrem žalobkyne.

43. Posúdiac výpovede svedkov a sporových strán je potrebné skonštatovať, že výpovede žalobkyne
a svedkov Kataríny C., Z. T., Z. A. a R. Z. sa zhodujú v tom, že na mieste, kde mala v predmetný
deň 16.04.2012 fajčiť žalobkyňa, sa bežne fajčievalo. Bolo tam umiestnené aj miesto na odkladanie
ohorkov (krabica, resp. plechovica). Výpovede žalobkyne a riaditeľky žalovaného sa zhodujú v tom, že

dňa 16.04.2012 v čase, keď žalobkyňa fajčila na uvedenom mieste sa deti v škole už nenachádzali.44. Z výpovede svedkov E. C. a Z. A. vyplýva, že počas fajčenia žalobkyne na predmetnom mieste
bola viackrát pri nej prítomná aj riaditeľka žalovaného, pričom ju na dodržiavanie zákazu fajčenia
neupozorňovala.

45. Z výpovede svedka Z. T. vyplýva, že tento bývalý zamestnanec žalovaného prestal fajčiť asi v
decembri 2011, pričom si nespomínal, že by im fajčenie v škole riaditeľka vyčítala. Naproti tomu svedok
R. Z. vypovedal, že bol ústne upozornený na dodržiavanie zákazu fajčenia, avšak aj napriek tomu tento
zákaz porušoval. On ani svedok Z. T. neboli písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.

46. Súd takisto poukazuje na rozdiel medzi výpoveďami svedkov E. C. a Z. T. (a takisto žalobkyne) a
výpoveďou riaditeľky žalovaného v tom zmysle, že svedkovia a žalobkyňa zhodne vypovedali o veľmi
dobrom vzťahu žalobkyne s riaditeľkou žalovaného v minulosti a naproti tomu riaditeľka žalovaného
vypovedala, že bližší vzťah medzi ňou a žalobkyňou nebol. Táto okolnosť nasvedčuje účelovosti
výpovede riaditeľky žalovaného.

47. Ohľadne okolnosti, či boli pedagogickí zamestnanci na poradách upozorňovaní na dodržiavanie
zákazu fajčenia sa výpovede žalobkyne a svedkov Z. T. a Z. A. rozchádzali s výpoveďou riaditeľky
žalovaného a svedkyne Martiny M.. V tejto súvislosti súd uvádza, že mu nie je zrejmý dôvod, pre
ktorý by riaditeľka žalovaného upozorňovala na dodržiavanie zákazu fajčenia na porade pedagogických

pracovníkov, ak žiadny z nich okrem žalobkyne nefajčil, a z akého dôvodu ak chcela upozorniť na tento
zákaz žalobkyne, neurobila tak písomne. Táto okolnosť však nie je pre posúdenie dôvodnosti výpovede
z tohto výpovedného dôvodu rozhodujúca, ani zvlášť významná.

48. Zistenia uvádzané v predchádzajúcich odsekoch, teda to, 1. že niekoľkokrát v minulosti počas

fajčenia žalobkyne bola pri nej prítomná aj riaditeľka žalovaného a fajčenie jej nevyčítala, 2. že ostatní
zamestnanci neboli ani písomne napomenutí pre porušenie pracovnej disciplíny v dôsledku porušenia
zákazu fajčenia, 3. že na mieste, kde žalobkyňa v uvedený deň fajčila, sa aj v minulosti bežne fajčievalo,
4. že v tom čase sa deti v škole už nenachádzali a takisto aj skutočnosť, že od 01.09.2008 až
do roku 2011 bola podľa hodnotení zamestnanca žalobkyňa hodnotená s veľmi dobrými výsledkami

(v poslednom hodnotení zo dňa 02.07.2012 bol výsledok hodnotenia žalobkyne s konštatovaním
štandardných výsledkov), vedie súd k záveru o tom, že tento výpovedný dôvod (resp. toto porušenie
pracovnej disciplíny) nedosahuje potrebnú intenzitu, aby zakladalo dôvod na výpoveď, teda že by nebolo
možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer ďalej trval. Na tomto závere súdu nie
je spôsobilá zmeniť nič ani argumentácia žalovaného, že v roku 2011 došlo k sprísneniu dodržiavania

zákazu fajčenia, keď riaditeľka školy bola na školeniach poučovaná o potrebe dodržiavania zákazu
fajčenia a to chcela preniesť aj na svojich podriadených zamestnancov. Je totiž potrebné rozlišovať
objektívny kvalitatívny rozdiel medzi sprísnením dodržiavania zákazu fajčenia, od podania výpovede pre
porušenie zákazu fajčenia, ak takéto správanie je niekoľko rokov nadriadeným zamestnancom priamo
tolerované. Táto argumentácia takisto opomína skutočnosť, že bolo preukázané, že okrem žalobkyne

bol nepochybne v rovnakom čase fajčiarom aj školník Ľubomír Miko, ktorý nebol v tejto súvislosti ani
len písomne napomenutý. Takisto podľa názoru súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalovaného
ohľadne toho, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že žalobkyňa bola vynikajúcou zamestnankyňou,
pretože štyrikrát porušila pracovnú disciplínu a to tak, že dňa 21.11.2011 porušila zákaz mlčanlivosti, dňa
13.03.2012 mala neospravedlnenú absenciu v práci, za dni 11. a 12.04.2012 neodovzdala riadne tlačivo,

ktoré sa používalo v škole v súvislosti s lekárskymi vyšetreniami a štvrtý krát porušila pracovnú disciplínu
tým, že nesprávne uviedla známku žiakovi vo vysvedčení v jeho prospech. V tejto súvislosti súd uvádza,
že osobu žalobkyne ako zamestnanca žalovaného posudzoval za celé trvanie jej pracovného pomeru
a vzal do úvahy aj jej hodnotenia. Iný prístup by nezodpovedal spravodlivému posúdeniu. Porušenia
pracovnej disciplíny, na ktoré poukazoval žalovaný sa udiali v období jedného polroka, pričom nie je

bez významu, že v jednom prípade išlo o bežné pochybenie (chyba v písaní pri napísaní známky na
vysvedčení) a v druhom o nedodržanie formálnosti (použitie iného tlačiva pri potvrdení od lekára). Z
hodnotení žalobkyne ako zamestnanca za niekoľko rokov naopak vyplýva, že bola hodnotená veľmi
dobre, resp. štandardne.

49. Súd v súvislosti s vyhodnocovaním intenzity porušenia pracovnej disciplíny pri porušení zákazu
fajčenianakoniecvzaldoúvahyajto,žezvýsluchuriaditeľkyžalovanéhovyplýva,žeprvýkrátupozornila
žalobkyňu na dodržiavanie zákazu fajčenia až na jeseň 2011, pričom možno to bolo aj predtým (presne
si nepamätala). Takisto vypovedala, že sa nezaujímala, či fajčiarom bolo určené vyhradené miesto nafajčenie, a že mohlo dôjsť k tomu, že bola pri žalobkyni a videla ju fajčiť na uvedenom mieste. Školníka
pána Mika, upozornila jeden alebo dvakrát iba ústne, aby nefajčil. Z uvedených skutočností uvedených
riaditeľkou žalovaného plynie pre súd záver, že riaditeľka žalovaného na dodržiavanie zákazu fajčenia

nekládla v minulosti adekvátny dôraz, ba možno uvažovať o dovtedy benevolentnom prístupe k tejto
okolnosti. Preto výpoveď daná z tohto dôvodu sa javí ako neprimeraná sankcia za porušenie pracovnej
disciplíny. Navyše len vo vzťahu k žalobkyni a v tejto prísnejšej forme. Preto je legitímna námietka
žalobkyne, prečo riaditeľka žalovaného nevyvodzovala dôsledky z tohto porušenia pracovnej povinnosti
aj vo vzťahu k iným zamestnancom, ktorí takisto v areáli školy fajčievali.

50. Zhrnúc vyššie uvedené je potrebné skonštatovať, že predmetné porušenie zákazu fajčenia v
areáli školy dňa 16.04.2012 žalobkyňou, je takisto neplatným výpovedným dôvodom. Toto konanie ako
výpovedný dôvod nedosahuje takú intenzitu, aby zakladalo dôvod na výpoveď, teda že by nebolo možné
od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer ďalej trval.

51. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil všetky výpovedné dôvody ako neplatné, je nevyhnutné
skonštatovať a určiť, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou
dňa 27.08.2008 medzi žalobkyňou a žalovaným, uskutočnené na základe výpovede zo dňa 20.04.2012,
je neplatné.

52. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatnila aj právo na náhradu mzdy pre neplatné skončenie
pracovného pomeru, súd rozhodoval aj o tomto uplatnenom práve. V tejto súvislosti súd uvádza, že
žalobkyňa navrhla zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením vyhlásenom na pojednávaní konanom
dňa07.06.2016.Zmenenoužalobousadomáhaprávananáhradumzdyvsumejejpriemernéhozárobku
za čas deväť mesiacov od 01.07.2012 v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.

Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že výška priemerného zárobku na pracovnoprávne účely v
zmysle § 134 Zákonníka práce v prípade žalobkyne predstavuje sumu 810,50 eur.

53. Podľa citovaných ustanovení § 79 ods.1, ods.2 Zákonníka práce má zamestnanec, s ktorým bol
neplatne skončený pracovný pomer, právo na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo

dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru, najdlhšie za čas deväť mesiacov. V danom prípade dal žalovaný
žalobkyni neplatnú výpoveď a žalobkyňa mu listom zo dňa 07.06.2012 oznámila, že trvá na jej
ďalšom zamestnávaní. Žalovaný ju však ďalej nezamestnával a nevyplácal jej mzdu. Medzi oznámením
žalobkyne, že trvá na ďalšom zamestnávaní a rozhodnutím súdu uplynuli viac ako štyri roky. Preto

má žalobkyňa právo na náhradu mzdy za deväť mesiacov, ktorá je tak vyčíslená v sume 7.294,50 eur
(brutto).

54. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože
žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodn