Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206749
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714206749.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa

so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, IČO: 30 807 484, Banská Bystrica, proti
žalovanému: F.. W. Z., nar. XX. XX. XXXX F. XX, XXX XX A., občan SR, sídlo Exekútorského úradu:
Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 816 951, o zaplatenie sumy 281,08 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 281,08 € na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX,
KS: XXXX, VS: XXXXXXXXXX, ŠS: XXXX a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 12. 05. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 281,08
€. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca vydal rozhodnutie, ktorým bola predpísaná
povinnej E.. W. D. úhrada príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktorú povinnosť si však nesplnila.
Z toho dôvodu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 02. 04. 2003 a to u žalovaného ako u
súdneho exekútora. Žalovaný na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 04.
2003 vydal dňa 21. 05. 2003 upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá bola vedená pod č. Ex 729/2003. V

zmysle § 291 ods.2 Zákona č. 461/2003 Z. z., od 01. 01. 2004 žalobca vykonáva kontrolu a vymáhanie
príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004. Povinná žalobcovi
predložila doklad o zaplatení pohľadávky vyplývajúcej z uvedených exekučných titulov. Povinná uhradila
priamo súdnemu exekútorovi dňa 25. 09. 2003 sumu 2.000,-- Sk a dňa 22. 05. 2006 realizovala platbu
v prospech účtu súdneho exekútora vo výške 9.578,50 €, ktorý bol uvedený v upovedomení o začatí
exekúcie. Nástupca súdneho exekútora Mgr. Milan Somík oznámil žalobcovi, že uvedená exekúcia
je vedená ako ukončená vymožením v roku 2006. Žalobca poukázal, že voči žalovanému sa vedie

trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa pod ČVS:ORP 63/OEK-
ZV-2010. Žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu na vydanie finančných prostriedkov nereagoval. Je
nesporné, že žalovaný po vymožení finančného nároku oprávneného nepostupoval v zmysle Zákona
č. 233/1995 Z. z. a ako súdny exekútor sa svojím konaním dopustil bezdôvodného obohatenia, keď
finančné prostriedky získané právnym dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci exekúcie nevydal po
odpočítaní trov exekúcie oprávnenému žalobcovi.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 02. 09. 2014 platobným rozkazom tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom
vzniesol námietku premlčania s tým, že ide o nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 33 ods.1
Exekučného poriadku a nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie.3. Súd o žalobe žalobcu po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že ju v celom rozsahu zamietol a to
rozsudkom zo dňa 17. 03. 2015. V rozsudku súd konštatoval, že v danom prípade konaním žalobcu

nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, avšak sa môže
jednať o zodpovednosť za škodu súdneho exekútora v zmysle § 33 ods.1 Exekučného poriadku. Súd
však konštatoval, že v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku exekútor zodpovedá za
škodu len v tom prípade, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Konanie exekútora súd vyhodnotil ako
nesplnenie povinnosti exekútora vyplývajúce z činnosti pri výkone štátom zverenej verejnej moci a

teda oprávnenej osobe vzniká nárok zo zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co 520/2015-72
zo dňa 28. 04. 2016 tento rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol však,
že vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods.1 Exekučného poriadku a zodpovednosť
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. stoja popri sebe a závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, od
koho si svoj nárok uplatní. Na základe toho je žalovaný ako súdny exekútor pasívne legitimovaným v

konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej moci. V takomto prípade je súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 C. s. p.).

4. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok a v súlade s ustanovením § 470
ods.1 C. s. p. súd použil ustanovenia nového Civilného sporového poriadku aj na toto konanie, ktoré

bolo začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd
doplnil dokazovanie na pojednávaní dňa 25. 10. 2016. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti
žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov, čo doložil lekárskymi správami, nepožiadal však o odročenie pojednávania,
preto súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovaného (§ 180 C. s. p.).

5. Žalobca na pojednávaní dňa 17.03.2015 zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to, že žalovaný
viedol exekúciu pod č. Ex 729/2003 na podklade exekučného titulu a na návrh právneho predchodcu
žalobcu.ExekúciabolavedenáprotipovinnejIng.Farkašovejnavymoženiepohľadávkyvovýške281,08
€. Povinná žalobcovi doložila doklady, z ktorých vyplynulo, že pohľadávku uhradila v rámci exekučného

konania,avšaksúdnyexekútorvymoženúsumužalobcovinevyplatil.Žalobcamázato,žetýmtokonaním
u súdneho exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
uhradiť mu žalovanú sumu. K námietke premlčania žalobca uviedol, že túto považuje za nedôvodnú,
pretoženárokboluplatnenývrámciobjektívnejpremlčacejlehoty10rokov,pretožezostranyžalovaného
sa jedná o úmyselné konanie.

6. Na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 žalobca naďalej zotrval na podanej žalobe s tým, že ju považuje
za plne dôvodnú. K námietke premlčania zo strany žalobcu konštatoval, že žaloba bola podaná v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej žaloby, ktorá plynula od doby, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že
žalovaný ako súdny exekútor vymohol pohľadávku žalobcu. V prípade plynutia objektívnej lehoty je

potrebné uplatniť plynutie 10 ročnej premlčacej lehoty, pretože konanie na strane žalovaného možno
považovať za úmyselné.

7. Žalovaný bol súdom vyzvaný, aby bližšie špecifikoval v konaní vznesenú námietku premlčania spolu
s poučením, že takto všeobecne vznesená námietka nemôže byť súdom preskúmaná a zároveň bol

upozornený, že pokiaľ na výzvu súdu nebude reagovať, súd vznesenú námietku premlčania vyhodnotí
ako neurčitú a teda neopodstatnenú. Na výzvu súdu žalovaný písomným podaním doručené súdu 25.
10. 2016 (čl. 81) uviedol, že nevie bližšie špecifikovať námietku premlčania, pretože všetky finančné a
iné doklady ohľadne exekútorského úradu prevzal zástupca Mgr. Somík.

8. Na podklade listinných dokladov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu podal dňa 02. 04. 2003 u žalovaného návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej E.. W. D. na vymoženie pohľadávky vo výške 8.484,-- Sk, na podklade právoplatných
rozhodnutí oprávneného, ktorými bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v
nezamestnanosti. Dňa 21. 05. 2003 vydal žalovaný upovedomenie o začatí exekúcie.

9. Podľa dokladov predložených žalobcovi povinnou a to výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25.
09. 2003 a príjmový pokladničný doklad vydaný žalovaným dňa 25. 09. 2003, bola prijatá od povinnej
suma 2.000,-- Sk na úhradu exekúcie č. Ex 279/2003. Podľa výpisu z účtu povinnej v OTP bankaSlovensko, došlo dňa 22. 05. 2006 k úhrade čiastky 9.578,50,-- Sk na č. účtu súdneho exekútora
uvedené v upovedomení o začatí exekúcie a to na úhradu Ex 729/2003. Podľa potvrdenia OTP banky
bola realizovaná platba v prospech uvedeného účtu.

10. Podľa e-mailovej správy Mgr. Somíka - nástupcu súdneho exekútora F.. W. Z. zo dňa 9.5.2013,
bolo žalobcovi oznámené, že exekučná vec pod č. Ex 729/2003 bola ukončená vymožením v roku 2006.

11. Listom zo dňa 13. 05. 2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, výzvu

žalovaný prevzal dňa 20. 05. 2013.

12. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C 135/2014 súd zistil z oznámenia Slovenskej komory
exekútorov, že žalovaný je stále vedený v zozname súdnych exekútorov. Z oznámenia Ministerstva
spravodlivosti SR súd mal preukázané, že žalovaný ako súdny exekútor má od roku 2009 pozastavený
výkon funkcie súdneho exekútora, ktoré doposiaľ trvá.

13. Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica ČVS: ORP 343/OEK-ZV-2009,
prebieha trestné stíhanie proti obvinenému F.. W. Z., vec je v štádiu prípravného konania, ktoré doposiaľ
nebolo ukončené vzhľadom na to, že dochádza k opakovanému rozšíreniu obvinenia.

14. Podľa§33ods.1Exekučnéhoporiadku,akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekútorzodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

14.1. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o
jej vykonanie.

14.2. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

14.3. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

14.4. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 veta prvá, premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

14.5. Podľa §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14.6. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 najneskoršie
sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov
odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žaloba žalobcu
bola podaná dôvodne. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca
žalobcu podal u žalovaného návrh na vykonanie exekúcie a žalovaný ako súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu na vymoženie pohľadávky žalobcu v celkovej výške 281,09 € (8.468,-- Sk). Žalobca

tiež preukázal, že v exekúcii vedenej žalovaným povinná z exekúcie uhradila v hotovosti u exekútora
dňa 25. 09. 2003 čiastku 66,39 € (2.000,-- Sk) a priamo na účet exekútora uhradila dňa 22. 05. 2006
čiastku 317,96 € (9.578,50 Sk) t. j. spolu bola uhradená čiastka 384,35 €. Uvedené mal súd preukázané z
listinných dokladov predložených žalobcom a to príjmovým a výdavkovým dokladom overené podpisom
súdneho exekútora a výpismi z účtu povinnej. To, že došlo k vymoženiu uvedenej pohľadávky je zrejmé

aj z vyjadrenia právneho nástupcu žalovaného ako súdneho exekútora Mgr. Somíka, kedy uvedená
exekúcia je podľa spisu vedená ako vymožená pohľadávka. Povinnosťou exekútora bolo po vymožení
finančných prostriedkov od povinnej, tieto vyplatiť oprávnenému, čo však neurobil. Tým zanedbal svoje
povinnosti exekútora a zodpovedá za škodu, ktorú týmto spôsobil žalobcovi. Pre vznik zodpovednostiexekútora za škodu v zmysle § 33 ods.1 Exekučného poriadku, musia byť splnené rovnaké základné
zákonné predpoklady ako pri vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1
Občianskeho zákonníka. Týmito predpokladmi je 1) porušenie právnej povinnosti v súvislosti s činnosťou

exekútora alebo jeho zamestnanca podľa Exekučného poriadku, 2) existencia alebo vznik škody, 3)
existenciapríčinnejsúvislostimedziporušenímprávnejpovinnostiavznikomškody,4)zavinenieškodcu.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že na strane žalobcu ako poškodeného
vznikla škoda v majetkovej sfére a to tým, že nemá uhradenú pohľadávku v žalovanej výške, t. j. v
rozsahu 281,08 €, ktorá mala byť vymožená exekúciou v exekučnom konaní vedenom exekútorom -

žalovaným. Taktiež bolo preukázané, že v exekučnom konaní povinná uhradila exekútorovi pohľadávku
vo väčšom rozsahu než bola pohľadávka žalobcu, t. j. aj na pokrytie trov exekúcie. Exekútor bol povinný
vymoženú čiastku bez zbytočného odkladu vyplatiť oprávnenému t. j. žalobcovi, pričom exekútor takto
nekonal. Táto povinnosť vyplýva zo samotnej podstaty výkonu exekúcie a t.č. je uzákonená priamo v
Exekučnomporiadkuv§36ods.8. Súdpretopovažujezapreukázané,ževznikškodynastranežalobcu
bol spôsobený porušením právnej povinnosti žalovaného ako súdneho exekútora, pretože v zmysle

§ 46 ods.1 EP bol exekútor povinný postarať sa o vykonanie exekúcie vrátane vyplatenia vymoženej
čiastky oprávnenému - žalobcovi. Pokiaľ žalovaný ako súdny exekútor takto nepostupoval, súd má
preukázanúpríčinnúsúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiexekútoraavznikomškodynastrane
poškodeného. Z predložených dôkazov mal súd preukázané aj zavinenie žalovaného ako súdneho
exekútora, nakoľko si bol vedomý prijatia súm od povinnej, čo vyplýva z podpisu žalovaného ako

príjemcu na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 25. 09. 2013 ako aj zo skutočnosti, že exekučná
vec je ukončená vymožením pohľadávky ešte v roku 2006. Žalovaný ako súdny exekútor si preto bol
vedomý toho, že došlo k vymoženiu žalobcom uplatnenej pohľadávky v exekučnom konaní, musel si byť
vedomý aj svojej povinnosti vyplatiť vymoženú sumu oprávnenému - žalobcovi a pokiaľ takto nekonal,
jeho zavinením došlo k vzniku škody. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil skutočnosť,

že škodu zavinil. Súd má zato, že boli naplnené všetky predpoklady na uplatnenie nároku žalobcu na
náhradu škody v žalovanej výške 281,08 €.

16. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, bližšie ju však nešpecifikoval. Na výzvu súdu
uviedol, že túto špecifikovať nevie z dôvodu, že nemá prístup k dokladom z exekučného spisu. Súd však

konštatuje, že takto všeobecne vznesená námietka nie je súdom preskúmateľná. Námietka premlčania
je v zmysle § 149 C.s.p. v spojení s § 152 C.s.p. prostriedkom procesnej obrany, ktorá má za následok
oslabenie práva protistrany. Na námietku premlčania v sporovej veci súd neprihliada z úradnej moci
( ex offo ), ale len na základe vznesenia takejto námietky stranou v sporovom konaní. Žalovaný,
ktorý namieta premlčanie je povinný uviesť, v akom čase podľa jeho názoru malo dôjsť k premlčaniu

žalovanej pohľadávky, aby súd mohol preskúmať dôvodnosť takto uplatnenej námietky. Pokiaľ by súd
sám takúto všeobecnú námietku mal preskúmať a sám ustáliť čas plynutia premlčacej lehoty, došlo
by k porušeniu čl. 6 C.s.p., kde je zakotvená rovnosť sporových strán v konaní. Súd bez zákonného
zmocnenia nie je oprávnený „ napomáhať “ vlastnou činnosťou ktorejkoľvek sporovej strane, výnimku
tvoria tzv. slabšie subjekty, napr spotrebiteľ. Dôvod, ktorý uvádzal žalovaný je neakceptovateľný, pretože

žalobca k žalobe doložil všetky príslušné doklady týkajúce sa vedenia exekúcie a vymoženia pohľadávky
v exekučnom konaní, ako aj doklady pri postupe žalobcu na zistenie skutočností, na základe ktorých si
následne uplatnil svoj nárok na súde. Súd preto námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za
nedôvodnú, nepreukázanú, nepreskúmateľnú a preto na ňu v konaní nemohol prihliadať. Súd však len
v krátkosti reaguje na prednes žalobcu k vznesenej námietke premlčania, ktorý tvrdil, že žalobu podal

včas. Poukázal na to, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody plynie
2 roky od času, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa na
základe e-mailového oznámenia Mgr. Somíka zo dňa 09. 05. 2013 dozvedel, že v jeho exekučnej veci
došlo k vymoženiu pohľadávky a to súdnym exekútorom F.. W. Z.. Odvtedy najskôr mohla začať plynúť
subjektívna premlčacia lehota 2 rokov a teda žaloba podaná dňa 12. 05. 2014 bola uplatnená v rámci

subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by sa žalobca ako
poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá skôr. Čo sa týka uplatnenia objektívnej
10 ročnej premlčacej lehoty pri úmyselnom konaní, súd uvádza, že úmyselné konanie ako pojem je
riešené v trestnom práve a to konkrétne v § 15 Tr. zákona v súčasnom platnom znení. Úmyselné
zavinenie je trestnoprávna kategória, kde podľa právnej teórie predstavuje určitý vnútorný psychický

vzťah konajúcej osoby k hodnoteným skutočnostiam. Musí zahŕňať v sebe zložku vôľovú aj zložku
vedomostnú. Záver o tom, či sa jedná o zavinenie úmyselné je záverom právnym a tento právny záver
sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Úmyselné
konanie môže mať formu priameho úmyslu, kedy osoba konajúca chce práve takýmto spôsobom porušiťalebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo formu úmyslu nepriameho, kedy konajúca osoba vie o
tom, že svojim konaní môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí
je s tým uzrozumená. Takýto výklad pojmu zavinenie je použiteľný aj v občianskoprávnych vzťahoch.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že voči žalovanému je t. času vedené trestné stíhanie práve
v súvislosti s obdobným konaním ako súdneho exekútora, ktoré však doposiaľ nie je právoplatne
skončené. Súd však konštatuje, že pokiaľ v konaní bola preukázaná vedomá zložka na strane žalobcu o
tom,žeprijalplnenieodpovinného,akosúdnyexekútormalvedomosťotom,žeplneniepokiaľprevyšuje
hodnotu trov exekúcie je povinný vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému, musel si byť vedomý toho, že

pokiaľ takto nepostupuje, spôsobí škodu u oprávneného. To znamená, že minimálne musel byť s týmto
následkom uzrozumený a preto súd konštatuje, že z konania žalovaného ako súdneho exekútora možno
takýmto spôsobom vyvodiť úmyselné konanie, kedy sa uplatní plynutie objektívnej premlčacej lehoty v
rozsahu 10 rokov. Pokiaľ k poslednej úhrade zo strany povinnej došlo dňa 22. 05. 2006 (viď výpis z účtu),
žaloba žalobcu podaná na súde dňa 12. 05. 2014 bola podaná aj v objektívnej 10 ročnej premlčacej
lehote. Súd tak obranu žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú a účinnú vo vzťahu k námietke premlčania

žalovaného.

17. Na základe vyššie uvedených úvah potom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený
nárok na náhradu škody v sume 281,08 € a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3
C: s. p.).

18. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., pretože žalobca bol v konaní plne
úspešný, patrí mu náhrada trov konania. Žalobca však vyslovil, že si náhradu trov konania neuplatňuje,
preto súd vo výroku rozsudku uviedol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.