Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010102
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417010102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 28.júna 2017 v Bratislave

r o z h o d o l :

Z. A. H. Z. H. D. I. P. : F.. XX.XX.XXXX R. W. R., Q. T. W.Á.-
J. R., H. T. Č.. XXX/X, Q..Č.. R. R. R. Ú. na
R. R. T., B. Č.. X Z. XX.D.-
S. XXXX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 23.januára 2017 v čase okolo 19.00 hod. v Bratislave na ulici Lamačská cesta v chatke pri predajni
Zálesák pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej družke poškodenej E. H. a následne ju fyzicky
napadol tak, že ju chytil pod krk a druhou rukou udieral do pravej časti tváre, čoho svedkom bol aj ich
spoločný syn mal. T..H.., F.. XX.XX.XXXX, ktorý sa snažil otca od matky odtrhnúť, na čo obvinený hodil

družku na posteľ a syna udrel zovretou päsťou do hlavy, následne maloletý T..H.. zakričal, že ide pre
pomoc,rozbeholsavonzchatky,obvinenýsahosnažildobehnúť,čosamunepodarilo,počasčohochytil
do rúk kuchynský a lovecký nôž kričiac, že jedným nožom zabije poškodenú družku a druhým maloletého
syna, pričom poškodená zo strachu vzala maloletú dcéru C..H.. a snažila sa z chatky vybehnúť, v čom
jej obvinený zabránil, chytil ju pod krk a hodil o postieľku.

T e d a

chráneným osobám - dieťaťu a blízkej osobe sa závažnejším spôsobom konania - so zbraňou vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
-jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby a čiernou rukoväťou v celkovej dĺžke cca 32 cm a dĺžkou

čepele cca 20 cm
-jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby a rukoväťou striebornej farby v celkovej dĺžke cca 27 cm a
dĺžkou čepele cca 15 cm.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň
poškodenej E. H., J. C. F., S. E., S. H., znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,
že je nevinný zo spáchania skutkov pod bodom 1/ a bodom 2/ uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie skutku v celom rozsahu poprel. Vypovedal, že vo večerných
hodinách okolo 19:00 hod. prišla domov poškodená spoločne s ich maloletou dcérou, ktorá bola v kočíku
ako aj so synom. Keď sa ich pýtal kde boli tak dlho syn mu povedal, aby držal hubu a preto ho chcel
udrieť. Tomuto mu zabránila jeho družka - poškodená. Syn potom chytil dvojlitrovú plnú umelohmotnú

fľašu a hodil mu ju do

hlavy. Na to mu obžalovaný povedal, že čo robí „ty bastard“ a syn zobral z izby kde on spával s
poškodenou a ich dcérou nôž a povedal mu, že ho zabije. Poškodená mu potom zobrala nôž z ruky a

sotila do neho. Tým, že ho družka sotila on stratil balanc a spadol na prázdny svietnik, ktorý mal kovový
hrot a na ten si napichol dlaň pravej ruky. Po tom, čo sa postavil - mal pri sebe mobilný telefón a povedal
jej, aby prestala, lebo zavolá policajtov a jej mamu. Poškodená mu následne vytrhla z rúk mobilný
telefón a zvalila ho zozadu. On na to spadol na posteľ, ona sa na neho zvalila a priložila mu nôž, ktorý
predtým vytiahol ich syn na neho ku krku tupou hranou. Následne mu povedala, že ho zabije. Popritom

ho kopal nohami a zovretými päsťami do celého tela jeho syn a potom čo mu poškodená uvoľnila hrdlo,
ktoré mu chcela podrezať, tak ho začala aj ona udierať zovretými päsťami po tvári. Podľa neho každý
z nich ho mohol udrieť aspoň desaťkrát. Syn ho kopal do pravej strany rebier a tiež do tvárovej časti
hlavy a to do pravej strany. On následne odrazil útok a sotil syna. Syn následne vybehol vonku a utekal
do pohostinstva Kotrmelec pre pomoc. Potom sotil i poškodenú, ktorá ho stále bila a on ju následne

chytil svojou ľavou rukou, dal jej záhlaváka a svojou pravou rukou jej dal facku cez tvár a asi trikrát ju
udrel svojou pravou rukou do hlavy a to päsťou. Ona začala „vrieskať“ - preto ju pustil a vybehla vonku.
Zároveň vonku na plné hrdlo začala kričať, aby niekto zavolal políciu. Keď on vyšiel z chaty videl, že
niekto s poškodenou sa rozpráva pri bráne. On preto jej povedal, aby išla do vnútra za dcérou pretože
táto plakala. Ona povedala, že do vnútra pôjde len keď príde polícia. Následne prišla polícia - ktorá

rozcvakla reťaz alebo zámok, ktorý bol na bráne a vstúpili do dvora. Na miesto prišla i sanitka, ktorá
zobrala do nemocnice jeho dcéru, poškodenú, syna a on išiel na políciu.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri predmetnom incidente bol prítomný aj jeho syn a poškodená.
Potvrdil, že sa pohádal so svojou družkou (poškodenou) - pretože syn bol vo vzťahu k jeho osobe
vulgárny. Keďže mu chcel dať po zadku pridržala ho družka a táto ho sotila. Následkom toho bolo, že

rukou zhodil sviečku a hrotom si pichol do dlane. Syn mu potom začal nadávať a hodil do neho dvojlitrovúfľašu minerálky. Keď ho chcel udrieť po zadku - poškodená ho zadržala a vtedy syn chytil do ruky nože
a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Poprel, že by mal v ruke nože a že by hovoril o tom, že zabije družku
nožom a druhým nožom syna. Následne mu poškodená hodila mobilný telefón. Keď ho hľadal - táto

skočila po ňom ako bol na posteli. Potvrdil, že ju udrel do hlavy a to asi trikrát, ale syna neudrel. Syn
preskočil bránku a utekal do pohostinstva Kotrmelec. Bola privolaná hliadka polície, ktorá precvakla
reťaz na bráne, aby sa dostala do vnútra. Okrem polície prišla i sanitka. Družka, syn ako i ich spoločná
dcéra boli prevezené na Kramáre a on na políciu. Boris mal v ruke jeden nôž. Stál pri ňom a vyhrážal sa
mu že ho zabije. Toto zopakoval viackrát. Družka mu na to zobrala nôž - aby niečo mu nespravil a potom

syn vybehol z domu a utekal pre políciu. Predmetný nôž Boris hodil na zem. Následne Boris vybehol
vonku, potom sa vrátil naspäť do vnútra a keď videl Boris, že on udrel poškodenú tak skočil po ňom a
ho buchol. Družka mu tupou časťou noža pridržala nôž pri krku, keď on hľadal mobilný telefón. Pritom
nič nehovorila. Ona povedala Borisovi, aby išiel pre pomoc. Keď on sotil družku táto nôž pustila a vtedy
ju on udrel. Syn vybehol vonku, následne sa syn vrátil do vnútra - hodil po ňom zaváraninový pohár a
zobral druhý nôž a porozbíjal zaváraninové poháre. Následne prišla polícia. On v ruke nože nemal a

poškodenej sa nevyhrážal.

SvedkyňaazároveňpoškodenáE.H.vprípravnomkonaní vypovedala,ževpredmetnýdeňsaspoločne
vrátila s deťmi domov. Obžalovaný jej vulgárne nadával. Synovi povedal, že je „bastard“ a aby držal
hubu. Následne odišiel obžalovaný do izby kde išla poškodená za ním, aby s ukľudnil. Následne z ničoho

nič vyskočil z postele, ju schmatol pod krk pravou rukou a druhou rukou ju začal udierať do tváre a
do ľavej časti

hlavy. Keď toto videl ich syn - ako ju obžalovaný bije tento kričal na obžalovaného, aby ju nechal na

pokoji a snažil sa ho od nej odtiahnuť. Obžalovaný ju hodil o posteľ a udrel syna do hlavy päsťou. Syn
kričal, že zavolá políciu - obžalovaný sa tohto zľakol preto syna chcel dobehnúť. Chytil do ruky nože dva
a kričal, že jedným nožom zabije ju (poškodenú) a druhým nožom zabije syna. Následne nože hodil na
zem. Ona chcela rýchlo zobrať dcéru a vybehnúť vonku, ale obžalovaný ju chytil opäť pod krk a hodil
ju o postieľku, ona sa zachytila, lebo inak by spadla na dcéru. Ona vybehla z chaty. Do vnútra sa bála

vrátiť, aby ju obžalovaný nepopichal s nožmi. I keď počula, že dcéra vo vnútri plakala bála sa ísť do
vnútra. Medzitým dobehol jeden známy z pohostinstva, pretože do pohostinstva utekal jeho syn. S týmto
čakala pred chatou na syna na políciu. Obžalovaný behal po dvore, neútočil na ňu, lebo videl, že niekto
tam s ňou stojí. Potom prišla polícia, ktorým povedala čo sa stalo. Obžalovaný i v ich prítomnosti bol
agresívny a nechcel s nimi spolupracovať. Potom prišla i sanitka, ktorá ich previezla na ošetrenie - a to

ju, syna, a dcéru. Obžalovaného zobrali policajti.
Naposledy ju zbil v roku 2015 - vtedy predmetnú vec oznámila aj na polícii. Chcela od neho odísť už
skôr, ale z dôvodu, že sa im narodila dcéra Dominika tak mu dala ešte „druhú šancu“ - myslela si, že
po narodení dcéry sa zmení, čo sa nestalo. Aj v minulosti sa jej párkrát vyhrážal - ale nebralo to vážne.
Keď však chytil do ruky predmetné nože bála sa o svoj život ako i syna. Mala za to, že obžalovaný

mohol vyhrážky naplniť. Mala obavu o svoj život ako aj o svoje deti. Mala za to, že by mu pomohlo
protialkoholické liečenie.

Dňa 24.januára 2017 vypovedala, že keď prišla spoločne s deťmi domov obžalovaný začal po nej
vykrikovať, vulgárne jej nadával, následne zobral do ruky telefón a vyhrážal sa, že bude niekomu volať.

Zároveň ju chytil a začal ju biť. Nepamätala si ako ju bil, jednou rukou ju chytil pod krk a druhou rukou ju
udieral päsťami do pravého spánku. Následne sa syn rozbehol zavolať policajtov do pohostinstva. Keď ju
obžalovaný pustil - tak na ňu už neútočil. Ona vybehla z chaty a čakala pri bráne, pokiaľ neprišli policajti.
Keď prišli policajti, keďže brána bola zamknutá títo precvakli reťaz lebo ona nevedela nájsť kľúče od
brány. Zobrali ho príslušníci polície. Ona v predmetný deň požila asi šesť strikov. Nože pri útoku nikto

nepoužil. Mala za to, že obžalovaný sa jej nevyhrážal zabitím a ani na ňu nevytiahol nože - ona preto
vypovedala inak dňa 24.januára 2017 v čase medzi 00:50 hod. - 02:35 hod. pretože bola „v zmätku“. Ani
v minulosti sa jej obžalovaný nevyhrážal. Vedela, že nože do ruky chytil ich syn - Boris, ale nevedela
uviesť, či sa tento vyhrážal. Nože boli na zemi. Tiež nevedela uviesť či obžalovanému niečo tlačila na krk.

Dňa 25.januára 2017 vypovedala, že dňa 23.januára 2017 vo večerných hodinách okolo 19:00 hod. -
19:30 hod. prišla domov aj s deťmi. Obžalovaný na ňu kričal, vyhrážal sa jej, že jej zablokuje účet -
kde jej chodila materská a prídavky na deti. Začali sa hádať o peniaze, následne jej vulgárne nadával.
Keď mu ona povedala, že je „hajzel“ vtedy ju chytil jednou rukou pod krk a rukou jej stláčal krk. Keďmu povedala, aby ju pustil. Vtedy prišiel ich syn Boris - ktorý tiež obžalovanému povedal, aby ju pustil.
Následne ju asi po dvoch minútach pustil a odišiel obžalovaný z izby. Ako ona na neho skočila tak si
na neho sadla a vtedy uvidela - že tam stál syn, ktorým mal v ruke nožík. Ona sa bála, čo chcel syn

s predmetným nožom urobiť a preto mu nôž vytrhla z ruky a tupou stranou ho priložila druhovi na krk.
Zároveň mu povedala, aby jej dal pokoj. Následne nožík z ruky pustila a obžalovaný ako ležal na bruchu
sa pretočil a ju prevalil - ona teda ležala pod ním. Nohami ju držal, aby mu neutiekla. Následne ju ľavou
ľavou rukou začal udierať do hlavy a to asi trikrát. Následne obžalovaný našiel nožík, ktorý ona pustila
na posteľ tento vzal do ruky a vtedy jej s nožom v ruke povedal, že ju zabije. Ako obžalovaný sedel na

nej vytiahol jej ešte mobilný telefón z vrecka bundy a asi ho hodil o posteľ. Následne ona začala kričať,
aby ju pustil, pričom medzitým syn povedal, že ide zavolať políciu. Obžalovaný ju následne pustil a ona
utekala za synom. Syn dobehol do zariadenia Kotrmelec - odkiaľ privolal pomoc. Keď obžalovaný držal
poškodenú na posteli povedal, jej že ju zaškrtí a vulgárne jej nadával. Tiež sa jej vyhrážal, že ju zabije.
Ona sa mu nevyhrážala. Pokiaľ išlo o syna tomu nadával vulgárne, nevylúčila, že aj synovi sa vyhrážal.
Keď sa ona hádala s obžalovaným ohľadom peňazí syn povedal, že na predmetnom účte sú aj jeho

peniaze a vtedy mu obžalovaný dal facku na tvár. Keď sa predmetný konflikt presunul do izby - keď sa
ona s obžalovaným „klbčila na posteli“ vtedy syn vytiahol nôž a povedal obžalovanému, že ho zabije.
Ona predmetný nôž mu vytrhla. Ona z obžalovaného má strach, pretože tento je alkoholik a mala za to,
že by bol obžalovaný schopný ublížiť nielen jej, ale i synovi.
Z dôvodu, že jej výpovede boli rozporné - mala za to, že keď vypovedala dňa 24.januára 2017 o 00:50

hod. vtedy bola vo veľkom zmätku, bola trochu i pod vplyvom alkoholu, celé sa to podľa nej zomlelo veľmi
rýchlo. Keď vypovedala dňa 24.januára 2017 v čase o 14:45 hod. keďže sa pri nej nachádzal obžalovaný
tohto sa bála, necítila sa v bezpečí a preto predmetnú výpoveď zmenila. I v tejto výpovedi vypovedala,
že obžalovaný sa zmocnil kuchynského noža a vyhrážal sa jej, že ju zabije ako i to, že ju zaškrtí.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetný večer sa hádala s obžalovaným ohľadom peňazí.
Druh jej povedal, že jej zablokuje účet. Keďže obžalovaný chcel zatelefonovať jej matke vytrhla mu
telefón z ruky. Tento hodila o stenu. Na to sa obžalovaný postavil a začal jej vulgárne nadávať. Začal
ju škrtiť. Obžalovaného chcela odsotiť, čo sa jej však nepodarilo. Následne ju pustil a odišiel do izby.
Následne do izby za ním prišla ona a chytila do ruky nôž a tupou hranou mu ho priložila na krk a to z

dôvodu, že bránila, lebo sa bála. Na to sa obžalovaný otočil, vyskočil po nej, hodil ju na posteľ a začal ju
päsťou búchať do pravej strany hlavy. Ona kričala, aby ju pustil. Keď toto videl syn, tiež na obžalovaného
kričal, aby ju pustil, ale obžalovaný na toto nereagoval. Preto syn chytil nôž a povedal obžalovanému,
že ho zabije. Nôž, ktorý mala voči obžalovanému tupou hranou pustil a predmetný nôž chytil syn. Týmto
nožom sa mu vyhrážal, že ho zabije a zároveň vulgárne nadával. Syn pustil nôž ku dverám a utekal

privolať políciu. Ona utekala za synom a tomuto povedala, aby preskočil plot. Syn privolal políciu z
reštauračného zariadenia. Keď ona stála pri bráne prišiel tam i svedok S. E.. Pokiaľ išlo o druhý nôž -
bol to poľovnícky, ktorý mal obžalovaný vedľa postele a s ním spával. Policajti poškodenej prikázali, aby
predmetný nôž hodila o zem, čo aj urobila. Jej povedal policajt, aby vo veci podala trestné oznámenie
pretože ona ho pôvodne ani nechcela podať. Potom išla ona, syn a dcéra Dominika na ošetrenie a

obžalovaného zobrali policajti. Ona sa obžalovanému nevyhrážala. Ani obžalovaný sa jej nevyhrážal,
iba jej vulgárne nadával. V ruke obžalovaný nemal nič, teda žiadne zbrane. Synovi len vulgárne nadával
do „bastardov“. Od syna mala vedomosť, že tento mu dal facku. Toto ona nevidela. Počas incidentu mal
vypité ako obžalovaný tak aj ona. Ona z druha strach nemá, skôr má strach zo syna - Borisa, ktorý je
agresívny, ktorý aj keď je doma keď chytí rapel - hocičo po nej hodí a uteká z domu.

V rámci odstraňovania rozporov trvala na výpovedi, ktorú vykonala na hlavnom pojednávaní. Keď
vypovedala na polícii bola v šoku. Ona hovorila tom, čo jej povedal Boris. V tom hneve Boris všetko
prevrátil na otca. Obžalovaný sa synovi nevyhrážal, že ho zabije.
Po tom, čo je obžalovaný vo väzbe - syn Boris sa jej vyhrážal, že ju zabije dáždnikom. Tento na nej i
zlomil. Tiež jej striekal sprej do očí. Vulgárne jej nadával.

V predmetnej veci bola prečítaná výpoveď maloletého - poškodeného T. H., ktorý dňa 25.januára 2017
vypovedal, že po tom, čo sa vrátil s mamou z pohostin-

stva ju začal biť. Bil ju päsťami, chytil ju pod krk. Mamu zbil, vyskočil nožíkom a on mu predmetný

nôž vytrhol a odhodil. Okrem toho, že mame vulgárne nadával otec tak sa jej vyhrážal, že ju zabije,
prepichne, otrepe o stenu. I jemu povedal, aby išiel preč, lebo ho zabije. Preto utiekol do pohostinstva
zavolať pomoc.Svedok stržm. C. F. v prípravnom konaní vypovedal, že ako príslušník polície bol velený do hliadkovej
služby v predmetný deň. Operačným dôstojníkom bol vyslaný do Lamača na Lamačskú cestu ku
pohostinstvuKotrmelec-kdepodľahláseniamaldobehnúťdotohtozariadeniachlapecsplačom,žeotec

bije mamu, naháňa ju a vyhráža sa jej, že ju zabije. Po príchode do predmetného zariadenia predmetný
chlapec príslušníkov polície prosil, aby išli ku nim domov lebo sa bojí o život mamy. Následne ukázal
predmetnú chatku kde mal bývať on - mama, otec, ako jeho sestra. Keď sa on spoločne s kolegom
priblížil ku predmetnej chate od plota kričala matka chlapca, že je doma jej muž, ktorý ju chce zabiť a že
ju doma bije. Držala si pritom ruku na hlave. Povedala, že sa bojí ísť do chaty v ktorej bolo malé dieťa.

Mala obavy, že by ju obžalovaný zbil, zabil. On spoločne išiel s kolegom ku chatke a oproti nim išiel
obžalovaný, ktorý bol pod zjavným vplyvom alkoholu. Z chatky bolo počuť detský plač. Za prítomnosti
svojej matky syn začal rozprávať, že doma bol konflikt, kde otec mlátil mamu a mama mu povedala,
aby išiel zohnať pomoc. Keď chcel ísť chlapec pre pomoc otec ho udrel do hlavy. Matka povedala, že
ju obžalovaný zbil - udieral ju do hlavy a že tento má doma nože. Predmetné nože ležali v chatke na
zemi a mali čepeľ cca 20 cm. Na miesto bola privolala rýchla záchranná služba pretože

ako syn tak i matka sa sťažovali, že ich bolí hlava.
Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní.

Svedkyňa S. H. v prípravnom konaní vypovedala, že v predmetný večer okolo 20:00 hod. keď dávala
do poriadku zariadenie Kotrmelec jej niekto búchal na okno. Keď vyšla von uvidela maloletého Borisa,

ktorý sa triasol celý a hovoril, že otec bije päsťami mamu aby mu pomohla. Ona telefonicky zavolala
políciu. Po ich príchode im povedala kde sa nachádzala predmetná chatka a povedala, že v chate je
malé bábätko. Kým došli prišli príslušníci polície jej Boris povedal, že otec vytiahol na mamu nôž, rozbil
mobilný telefón a mamu bil päsťami.
Na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní.

Svedok S. E. v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetný večer bol v reštauračnom zariadení
Kotrmelec. Okolo 20:00 hod. dobehol do zariadenia syn obžalovaného, ktorý plakal a kričal, že sa
doma bije otec s mamou. On preto vyšiel s chlapcom k bránke k tomu domu. Pri bránke bola žena
obžalovaného, ktorá plakala a kričala, že ju obžalovaný zbil. Na tvári bolo vidieť, že bola zbitá - na čele

mala odreninu. Bola vyplašená, bála sa, že ju zbije ešte raz. On stál pred bránkou a držal malého, lebo
tento bol vyľakaný. Pred bránkou čakal do času kým neprišla polícia spoločne s maloletým. Poškodená
mu povedala, že obžalovaný ju chcel zabiť - toto bolo skôr zo strachu pred ním. Či sa jej skutočne
vyhrážal uviesť nevedel.
Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní.

V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria MUDr. Klaudiou Stanislavou.
Predmetná znalkyňa bola osobne vypočutá i na hlavnom pojednávaní.

Znalkyňa na základe vyšetrenia, ktoré vykonala vo vzťahu k obžalovanému mala za to, že tento sa
stal následkom chronického nadužívania alkoholu závislým - išlo u neho o pokročilú somatopsychickú
závislosť od alkoholu s poruchami správania v ebriete, s odbrzdeným skratovým konaním, so
stratou autokontroly správania, sklonom k zvýšenej impulzivite a iritabilite, ktoré mohlo pri externej

provokácii vyústiť až do heteroagresívneho konania. U obžalovaného išlo o abnormne štrukurovaný
formát osobnosti, pričom abusus alkoholu potencuje pôvodne osobnostné charakteristiky osobnosti
(nezdržanlivosť, implulzivitu, zníženú autokritičnosť).
Mala za to, že i konanie v predmetný deň mohlo byť podmienené prítomným syndrómom závislosti od
alkoholu pokročilého štádia, ako i osobnostnou štruktúrou obžalovaného.

Zo zápisnice o prehliadke tela ako i z pripojenej fotodokumentácie bolo preukázané:
-vo vzťahu k poškodenej
-lýtko ľavej nohy - dve podliatiny pod kolenom - hnedo-fialovej farby,
-stehno pravej nohy - podliatina - hnedo-fialovej farby,
-odrenina ľavej ruky

V spise je založený i záznam zachytávajúci telefonický hovor oznamovateľky - S. H. s pracovníkom
operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava zo dňa 23.januára 2017 čas
20:02 hod. predmetný hovor trval jednu minútu a tridsaťpäť sekúnd.Na základe dychovej skúšky vo vzťahu k obžalovanému bolo zistené, že dňa 23.januára 2017 o 21:29:36
hod. bola nameraná hodnota 0,70 mg/l. dňa 24.januára 2017 o 10:50:56 hod. bola nameraná hodnota

0,00 mg/l.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 8.septembra 2015 bolo preukázané, že obžalovaný bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložená mu bola pokuta
vo výške 30,- Euro. Skutok mal byť dokonaný dňa 7.júla 2015 a poškodenou bola v danom prípade -

poškodená E. H..

V spise sú založené lekárske správy vo vzťahu ku poškodenej ako i poškodeného T. H. zo dňa
23.januára 2017.

Vo veci bola prečítaná svedecká výpoveď - opatrovníka maloletého - T.. P. Q. (§ 263 ods. 1 Tr.por.).

Pokiaľ išlo o rodinu obžalovaného táto bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od roku
2014zdôvoduumiestneniamaloletéhoT.H.doDiagnostickéhocentranadobrovoľnýpobytzdôvodu,že
maloletý nebol zaškolený, mal problémy s artikuláciou, z dôvodu ľahkej mentálnej retardácie. Predmetná
rodina od uvedeného času bola preto ich úradom monitorovaná.
Maloletý T. H. od roku 2014 navštevoval Spojenú základnú školu na ulici Dolinského v Bratislave.

Starostlivosť zo strany rodičov o syna bola primeraná. Do školy chodil riadne, chodil čistý, mal
vypracované domáce úlohy, matka sa zúčastňovala rodičovských združení.
Dňa 15.marca 2017 bol maloletý T. H. umiestnený do Diagnostického centra na ulicu Slovinská v
Bratislave. Umiestnenie zabezpečovala matka - išiel sem maloletý na

dobrovoľný pobyt. Ako dôvod uviedla matka (poškodená) nezvládateľné správanie maloletého,
nerešpektovanie matky, ignorovanie jej príkazov, kradnutie peňazí.
Zo správy zo dňa 8.júna 2017 zo strany Diagnostického centra, so sídlom Bratislava, Slovinská č. 1
bolo preukázané, že do ich zariadenia sa maloletý adaptoval bez výraznejších problémov. V záťažových

situáciách má tendenciu k vulgárnemu prejavu, snaží sa o posledné slovo. V kolektíve rovesníkov
dochádza k miernym konfliktom, provokáciám, je ovplyvniteľný negatívnym smerom. Ak nemá dôslednú
kontrolu porušuje pravidlá.
Boris k matke prezentuje pozitívne emócie, aj spontánne rozpráva o matke. Pokiaľ ide o otca o ňom
spontánne nerozpráva, v teste rodinných vzťahov priradil otcovi minimálny počet pozitívnych citov, ale

aj negatívnych.
Záver z psychologického vyšetrenia vyplynul, že otec pre maloletého neprestavuje pozitívny mužský
vzor, mali za to, že v domácom prostredí absentuje pokojná rodinná atmosféra. Domnievali sa, že
problémy v správaní u maloletého môžu byť odrazom nevhodného vzoru otca, čo môže mať i negatívny
dopad na psychosociálny vývin dieťaťa.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

Obžalovaný je druhom poškodenej. Maloletý syn Boris je jeho synom. Predmetný skutok bol dokonaný

dňa 23.januára 2017 v čase okolo 19:00 hod. v chatke na ulici Lamačská cesta v Bratislave pri predajni
Zálesák.
I keď obžalovaný po celý čas dokazovania - ako prípravného, tak i v konaní pred súdom spáchanie
skutku vo vzťahu ku poškodenej E. H. a ku poškodenému
T. H. poprel - súd vychádzal z výpovedí poškodeného maloletého T. H., výpovede poškodenej E.

H., J. S. H.P., S. E., F.. C. F. a z listinných dôkazov založených v spise (dychová skúška, lekárske
správy, prehliadka tela obžalovaného a poškodenej, zápisnice o vydaní veci - nože, správy vo vzťahu k
maloletému T. H., znaleckého posudku od znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej).

Z dokazovania bolo preukázané, že po tom, čo poškodená prišla s deťmi domov obžalovaný začal

vulgárne nadávať poškodenej a poškodenému. Tento bol pod vplyvom alkoholických nápojov (dôkaz -
dychová skúška). Okrem vulgárnosti vo vzťahu k obom poškodeným fyzicky zaútočil na poškodenú a
to spôsobom, že túto chytil pod krk a druhou časťou ju udieral do pravej časti tváre. Toto osobne videl
i poškodený - ich spoločný maloletý syn. Keď sa tomuto nepodarilo odtrhnúť obžalovaného od matky -obžalovaný i tohto udrel zovretou päsťou do hlavy. Nožík mu vytrhol a odhodil. Obžalovaný sa vyhrážal
poškodenej, že túto zabije, prepichne, otrepe o stenu. I jemu - maloletému obžalovaný povedal, aby išiel
preč,lebohozabije.SynutekalpretodopohostinstvaKotrmelecprivolaťpomocnaochranusvojejmatky.

V tejto súvislosti poukazuje súd na výpovede svedkov S. H. I. S. E., ktorí zhodne vypovedali o maloletom.
Maloletý T. H. pribehol do zariadenia len v šlapkách a tričku (i napriek tomu, že bol január), kričal, plakal,
triasol sa a povedal, že otec bije mamu. Naliehavo žiadal svedkyňu S. H., aby táto telefonicky privolala
políciu (čo svedkyňa i urobila). Po tom, čo bola privolaná polícia zo strany svedkyne S. H. - maloletý
poškodený išiel smerom do chaty spoločne so

svedkom S. E.. Tento sa síce nevedel vyjadriť k predmetnému incidentu, ale vypovedal, že keď prišiel
spoločne s maloletým ku chatke videl osobne obžalovaného, ktorý bol pod vplyvom alkoholických
nápojov.Pokiaľišloopoškodenútútoosobnetiežvidel-pretožebolapribránke.Tátosatriasla,povedala
mu, že jej muž ju chcel zabiť, že ju zbil. Videl, ako si táto držala rukou hlavu. Obžalovaného sa bála,

pretože sa nechcela vrátiť do vnútra chaty a to i napriek tomu, že tam bolo ich druhé spoločné maloleté
dieťa - ktoré bolo len niekoľko mesačné a plakalo. Jej strach bol teda značný. I prislušníkovi polície -
nstržm. C. F., ktorý bol na mieste činu táto poškodená uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napadol a to
spôsobom,žejuudieralpäsťami,žejuzbilažemádomanože,ktoréležalivchatkenazemi.Obžalovaný
sa jej vyhrážal. I tento svedok potvrdil, že pokiaľ išlo o poškodenú táto bola v nepriaznivom stave - bola

vystrašená, mala slzy v očiach, mala strach z obžalovaného - nechcela ísť do chatky a do vnútra vošla
len za prítomnosti polície.
Neskôrpoškodenávýpovedevovzťahukobžalovanémumenilaazmierňovalakonanieobžalovanéhovo
vzťahu k jej osobe, ako i k osobe syna. Vypovedala, že práve syn - maloletý sa vyhrážal obžalovanému,
bol vulgárny na obžalovaného a že tento držal v ruke nôž. O maloletom na hlavnom pojednávaní

vypovedala, že má z neho strach, že po tom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby fyzicky na ňu zaútočil.
Od 15.marca 2017 na základe žiadosti poškodenej mal byť tento umiestnený v diagnostickom ústave z
dôvodu, že ako v škole, tak i v domácom prostredí sa u neho začali prejavovať výchovné problémy.
I keď súd nevylučuje, že maloletý je - ako bolo preukázané i zo psychologického vyšetrenia - že problémy
správania u maloletého môžu byť, ale tieto mohli byť práve odrazom nevhodného vzoru otca - čo môže

mať negatívny dopad i na psychosociálny vývin maloletého.
Na druhej strane výpoveď poškodenej - resp. jej zmeny vo výpovediach podľa názoru súdu boli účelové
v snahe pomôcť svojmu druhovi - obžalovanému zmierniť jeho protiprávne konanie. Po tom, čo bolo
rozhodnuté súdom o vzatí obžalovaného do väzby táto menila výpovede v prospech obžalovaného a to
spôsobom, že uberala na intenzite útoku obžalovaného voči nej a poškodenému. Tu však súd poukazuje

i na predmetné lekárske správy, ako i fotodokumentáciu zranení najmä vo vzťahu ku poškodenej.
Pokiaľ obžalovaný spoločne s poškodenou - ale i obhajoby (ako nezákonný dôkaz) - na hlavnom
pojednávaní spochybňovali výpoveď ich maloletého syna - tu súd poukazuje na predmetný obrazovo-
zvukový záznam. V osobe maloletého ide o osobu, ktorá je vo veku 11 rokov
a i na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť. Výsluch maloletého svedka - dieťaťa sa vyznačuje

špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené tak individuálnymi vlastnosťami ako i stavom psychiky
maloletého.Dieťajevnímavé,schopnéposkytnúťdôveryhodnúvýpoveď.Jepravdou,žemôžepodliehať
bezprostredným dojmom, ľahko skreslene dopĺňať, veľa javov vníma nepresne a neúplne. Na druhej
strane je však schopné vnímať podrobnosti a detaily rôzneho druhu, ktoré si dospelý nevšimne. Maloletý
poškodený bol vypočutý bezprostredne po spáchaní skutku - t.j. dňa 25.januára 2017.

V rámci svojho výsluchu detailne popísal konanie obžalovaného - táto jeho výpoveď korešpondovala
i s prvotnou výpoveďou poškodenej, ako i výpoveďami nepriamych svedkov (S. H., C. F., S. E.) a
vyššie rozobratých listinných dôkazov - najmä lekárske správy a fotodokumentácia zranení vo vzťahu
ku poškodenej.

I keď obhajca namietal vykonanie tohto úkonu ako nezákonného a preto na tento dôkaz neprihliadať -
súd sa s týmto názorom nestotožnil. Súd nemal za to, že by zo strany vyšetrovateľa, ktorý predmetný
výsluch vykonával išlo o zámernú manipuláciu s maloletým. Výsluch bol podľa názoru súdu bol vo

vzťahu k maloletému vykonaný zákonným spôsobom. Pri úkone boli prítomné všetky osoby, ktoré podľa
Trestného poriadku prítomné mali byť. Maloletý o skutku vypovedal spontánne, pričom ako verbálny tak
i neverbálny prejav maloletého počas daného úkonu svedčí o tom, že skutočnosti, o ktorých vypovedal
skutočne i prežil a stali sa tak, ako to uviedol. Názorne ukázal kde otec mamu bil - podľa maloletéhopäsťoval a to na oblasť krku a tváre a to päsťou, taktiež ju i škrtil - toto korešpondovalo i s výpoveďou
samotnej poškodenej.
Potrebné vo vzťahu k maloletému je uviesť nielen jeho vek - 11 rokov, ale i skutočnosť, že osobnostný

vývin maloletého je podmienený i zníženou intelektovou kapacitou (viď správa z diagnostického ústavu
ohľadom charakteristiky osobnosti maloletého).
Je nelogické a zrejme i s prihliadnutím na psychodiagnostický záver o prítomných známkach poškodenia
centrálnej nervovej sústavy a intelektovej úrovni v pásme ľahkého mentálneho postihnutia nereálne, aby
maloletý vo veľkej časti svojej výpovede hovoril pravdu o tom, ako otec matku napadol, ako ju bil, škrtil,

päsťoval, čo potvrdzuje i výpoveď poškodenej a následne si v priebehu niekoľkých minút, čo dobehol do
predmetného zariadenia a bol zjavne rozrušený vymyslel verziu o vyhrážaní svojej matke a jemu nožmi.
Súd mal za to, že sama poškodená po tom, čo ju pod vplyvom alkoholu obžalovaný napadol, škrtil, tejto
sa vyhrážal a potom, čo jej maloletý chcel pomôcť a obžalovaný zbil a vyhrážala sa aj jemu - požiadala
maloletého, aby utekal pre pomoc zavolať políciu. Toto maloletý aj urobil a rozrušený s plačom utekal
do predmetného zariadenia a žiadal o pomoc.

Opätovne súd poukazuje - opätovne vychádzajúc zo správy diagnostického ústavu - zo psychologického
záveru a vyšetrenia - že v predmetnom domácom prostredí absentuje pokojná rodinná atmosféra. I
skutočnosť - vzatie obvineného do väzby, predmetná atmosféra po skutku - mohla mať negatívny dopad
na maloletého a jeho správanie nielen doma, ale i v školskom prostredí (nerešpektovanie školského
poriadku, konflikty v škole) a následné umiestnenie do diagnostického centra.

O násilnom a agresívnom správaní obžalovaného svedčí i odpis priestupkov (vo vzťahu ku poškodenej,
ako i matke), ale i konštatovanie znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Táto na základe
vyšetrenia vo vzťahu k obžalovanému mala za to, že v osobe obžalovaného práve vplyvom užívania
alkoholických nápojov ide o pokročilú somatopsychickú závislosť od alkoholu s poruchami správania,
sklonom k zvýšenej impulzivite, s odbrzdeným skratovým konaním, so stratou autokontroly správania.

Charakteristickými vlastnosťami obžalovaného - jeho osobnosti je nezdržanlivosť, impulzivita, znížená
autokritičnosť.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne

preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich
sa skutkového zistenia predmetného trestného činu

dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku.

Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný konaním naplnil zákonné

znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/, (Trestného
zákona (ďalej Tr.zák. ) s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.zák.
Obžalovaný sa poškodeným svojej družke a synovi vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a chránenej osobe -
dieťaťu. Naviac predmetný skutok bol dokonaný so zbraňou (nože).

V čase spáchania skutku bol obžalovaný druhom poškodenej a maloletý syn Boris bol jeho synom.
V danom prípade išlo teda o aplikáciu ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.zák. - (chránenou osobou
sa rozumie dieťa a blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 1, 4 Tr.zák.

(1) - dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(4) - blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke
len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Objektom žalovaného trestného činu sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol
vystavený závažným vyhrážkam.
Hmotným predpokladom útoku je osoba - pričom táto osoba vníma a je schopná porozumieť vyhrážke.V danom prípade išlo o poškodených na ktoré obžalovaný najprv slovne, a neskôr i fyzicky zaútočil.
Obom poškodeným - sa slovne vyhrážal zabitím. Pokiaľ išlo o slovné vyhrážky zo strany obžalovaného
tieto poškodená, ako aj syn obžalovaného riadne vnímali a boli schopní týmto vyhrážkam porozumieť.

Ich reakcia na predmetné vyhrážky a fyzický útok bola tá, že keďže syn sa snažil obžalovaného od matky
- poškodenej odtrhnúť - a chcel, aby otec nebil matku - utekal pre pomoc z chatky a to do zariadenia
Kotrmelec, ktorý sa nachádzal na Lamačskej ceste. Tu maloletý požiadal pracovníčku tohto zariadenia,
aby telefonicky zavolala políciu a on spoločne so svedkom S. E. išiel naspäť smerom s ním v doprovode
do chaty - kde bola matka - poškodená, jeho sestra a obžalovaný.

Nezainteresovaní svedkovia - S. H. potvrdila, že maloletý keď prišiel do predmetného zariadenia prišiel
s plačom, v šlapkách, plakal, triasol sa, volal o pomoc, aby mu pomohli. Svedok S. E. tiež vypovedal
obdobne o maloletom ako svedkyňa S. H.. Pokiaľ išlo o poškodenú - E. H. táto pri bránke plakala, kričala,
je že ju obžalovaný zbil. Bola vyplašená, bála sa. Obdobne o tejto poškodenej vypovedal i svedkom
nstržm. C. F..
Objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou , ťažkou ujmou

na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

V danom prípade, i keď išlo o vyhrážky zo strany obžalovaného, že poškodenú zabije a to nožom, ktorý
mal v ruke a druhým nožom zabije syna. Tieto vyhrážky boli zo strany obžalovaného mienené vážne.

Poškodená mala obavu o svoj život ako i maloletý syn. Vyplynulo to z toho, že táto pred poškodeným
utekala a syn utekal pre pomoc.
Pôsobenie predmetných vyhrážok a konanie obžalovaného ako následok bol taký, že bol spôsobilý
vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky.
V predmetnej skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania

trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok - možnosť vzbudenia
dôvodnej obavy.
V danom prípade išlo o vyhrážkou smrťou - „zabije“
Predmetné vyhrážanie bolo dokonané - pretože poškodení predmetné vyhrážky vnímali. Reakcia
poškodenej okrem toho, že sa bála a utekala pred obžalovaným, syn ako súd vyššie uviedol išiel privolať

pomoc do pohostinstva.

V žiadnom prípade nešlo o zo strany obžalovaného nezvládnutie situácie, jeho neprimerané reagovanie
situácie.
V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - R 38/1971 (upravená verzia) - II. - Pri posudzovaní vyhrážky
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky
páchateľ použil, ako sa pritom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké predmety a nenaznačoval tak
úmysel uskutočniť svoje hrozby alebo či nešlo len o hrozby, ktoré neboli vážne myslené a pod.
V tejto veci sú potrebné, aby boli vykonané dôkazy na objasnenie povahy páchateľa v tom smere, či

je schopný dopustiť sa násilného konania a či teda jeho hrozby mohli vzbudiť odôvodnenú obavu. V
tomto smere by mohlo prispieť k objasneniu veci najmä zoznámenie sa s obsahom trestných spisov o
predchádzajúcich odsúdeniach páchateľa, najmä zistenie, za akých okolností sa páchateľ v minulosti
dopustil násilných trestných činov.

Z predmetného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný je schopný dopustiť sa
protiprávneho konania a jeho hrozby: zabije - u poškodených vzbudili odôvodnenú obavu. Ako bolo
preukázané z vyššie uvedeného už predchádzajúcom konaní
i keď v priestupkovom konaní (dňa 7.júl 2015) - obžalovaný sa v minulosti vo vzťahu ku poškodenej
dopustil násilného verbálneho a fyzického konania bez toho, aby táto k tomu zadala príčinu.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný neprimeraným a značne agresívnym spôsobom (ako verbálnym tak i fyzickým) správania

zaútočil na poškodených - svoju družku a svojho syna. Takéto neštandartné a agresívne správanie
- súd považuje za správanie, ktoré sa značne vymyká z bežných pravidiel správania sa a je celkom
pochopiteľné, že poškodení mali oprávnenú obavu z toho, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční.
Naviac bol pod vplyvom alkoholických nápojov a mal v ruke zbraň. Obžalovaný si vôbec neuvedomoval,resp. nechcel uvedomiť, že takéto správanie najmä voči družke a synovi je absolútne neadekvátne.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na i na správu diagnostického centra zo dňa 8.júna 2017, ktorý tiež
okrem iného konštatoval - že v predmetnom rodinnom prostredí absentuje pokojná rodinná atmosféra.

I problémy so správaním maloletého syna - Borisa

môžu byť odrazom nevhodného vzoru otca, čo môže mať (a zrejme i má) negatívny dopad na
psychosociálny vývin dieťaťa.

Súd tiež poukazuje na to, že bola to poškodená - ktorá verila, že obžalovaný zmení svoje správanie. ako
vypovedala v prípravnom konaní i keď od obžalovaného už v minulosti chcela odísť - po narodení dcéry
Dominiky si myslela, že obžalovaný sa zmení a nebude jej spôsobovať zbytočné „útrapy“.

Vo vzťahu ku obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v súlade s ustanovením § 36
Tr.zák.

Priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť - že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm.
m/ Tr.zák.).
Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na pripojený spis - sp. zn. 1 T/83/2012 Okresného súdu Malacky.
Odsúdený bol uznaný vinným podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní

dva roky a štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky s povinnosťou
zaplatenia výživného. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.júla 2014. Skúšobná
doba podmienečného odsúdenia probačného dohľadu plynula tak do 20.júla 2017. Teraz žalovaný
skutok bol dokonaný dňa 23.januára 2017. Dokonal ho tak v lehote podmienečného odsúdenia.
Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona - ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje za

úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. (§ 49 ods. 1 súd môže podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky ....)
Základná trestná sadzba je šesť mesiacov - tri roky. Z dôvodu, že súd aplikoval ustanovenie § 38 ods.
4 Tr.zák. (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu) - trestná sadzba bola upravená - šesťnásť mesiacov - tri roky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Trest musí byť vždy v súlade i s individuálnou a generálnou prevenciou a následnou vymožiteľnosťou -
čo by v tomto prípade absentovalo vinou obžalovaného.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada pro-proporcionality trestu. Keďže ako
súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Zuvedenýchskutočnostímásúdzato,žetrestuloženývtrvanídvadsaťmesiacov postačujenanápravu
obžalovaného.
Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom

jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať
na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa.
Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom
primeraným.V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá
páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských
práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu

a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.

Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže

nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu
zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.

Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na
základe zákona. Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako
to má na mysli Trestný zákon.
V danom prípade neboli splnené podmienky k tomu, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil
podľa § 285 a nasl. Tr.por.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom a to s
prihliadnutím na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Pokiaľ išlo o návrh znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr.
Klaudie Stanislavovej obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou -
súd predmetný návrh akceptoval z dôvodu, že predmetný dokonaný trestný čin obžalovaný spáchal pod
vplyvom návykových látok - alkoholických nápojov. Predmetná skutočnosť vyplynula z dôkazu - zápisu

o dychovej skúške.
Naviac ako i na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, u obžalovaného ide o osobnosť pokročilú so
somatopsychickou závislosťou od alkoholu s poruchami správania v ebriete, s odbrzdeným skratovým
konaním, so stratou autokontroly správania, sklonom k zvýšenej impulzivite a iritabilite, ktoré môže pri
externej provokácii vyústiť až do heteroagresívneho konania. Predmetný abusus alkoholu potencuje

u obžalovaného pôvodne osobnostné charakteristiky osobnosti (nezdržanlivosť, implulzivitu, zníženú
autokritičnosť).

Dokazovaním bolo preukázané, že jednotlivé vecné stopy, ktoré boli zaistené patrili obžalovanému. Súd
preto podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. uložil i trest prepadnutia jednotlivých vecí - ktoré sú špecifikované
vo výrokovej časti rozsudku. V danom prípade išlo o nože. Predmetné veci boli použité na spáchanie
žalovaného trestného činu.

V súvislosti s výrokom o treste prepadnutia veci súd nepovažuje za potrebné v tomto výroku postupovať
aj podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. a v rozsudku uvádzať, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát,
pretože toto ustanovenie Trestného zákona je konštatačné a skutočnosť, že vlastníkom prepadnutých
vecí sa stáva štát, vyplýva priamo zo zákona, a preto nie je potrebné, aby súd o tom rozhodoval. Výnimka

je len v tom prípade - ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom

tunajšieho súdu.