Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208867
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114208867.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.AlenouBielikovouvprávnejvecinavrhovateľaCDConsulting

s.r.o. so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, IČO 264 29 705, zast.
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni K. W., H. XXX/
XX, S. nad D., zast. opatrovníkom Mgr. Lucia Beláková, vyššia súdna úradníčka tun. súdu, o zaplatenie
192,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh o zaplatenie sumy 192,- EUR s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 26.01.2011
do zaplatenia a 6% ročným úrokom od 11.04.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 0,64
€ sa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu, podanom na súde dňa 17.04.2014 podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal zaplatenia sumy 192,- € s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 26.01.2011
do zaplatenia a 6% ročným úrokom od 11.04.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny
v sume 0,64 € a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 22.09.2010 na zmenkovú sumu 192,- €, pričom sa zaviazala aj k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 26.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 22.09.2010 (dátum vystavenia) na sumu 192,- €, pričom do jej textu bol pojatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom od 26.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ ju doposiaľ nezaplatil. Keďže zmenková
istina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou.

Vzhľadom k tomu, že miesto pobytu odporkyne nie je, napriek vykonanému šetreniu, súdu známe,
ustanovil súd odporkyni pre toto konanie podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka Mgr. Luciu Belákovú,
vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Trenčín, a to uznesením č.k. 36CbZm/41/2014-50 zo
dňa 04.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.03.2015. Zároveň súd doručil opatrovníkovi návrh
na začatie konania spolu s tlačivom C (tlačivo na odpoveď) a Poučením účastníka, ktoré

opatrovník prevzal 04.03.2015.

Odporkyňa, ani jej opatrovník sa k návrhu na začatie konania nevyjadrili.V písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2014 navrhovateľ uviedol, že oznámenie súdu o vykonaní
dokazovania oboznámením sa so zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
považuje za postup mimo režimu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a to

bez akéhokoľvek vysvetlenia. Navrhovateľovi nebolo zrejmé, prečo konajúci súd nepostupoval podľa
procesných pravidiel označeného nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Navrhovateľ
žiadalsúd,abyvzáujmepodporyzákladnýchprávavzáujmezásaduznanýchvCharitezákladnýchpráv
Európskej únie rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozorňoval na možnosť vzniku škody
na jeho strane, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd oznámil navrhovateľovi, že

chce vykonať dôkaz oboznámením sa úverovou zmluvou. Navrhovateľ podľa dostupných informácii
ani odporca však dokazovanie úverovou zmluvou, nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočnosti
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods.1a§101ods.O.s.p..Povinnosťtvrdeniaznamená,žeúčastníkmusíuviesťskutkovétvrdeniajasne,

úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, uniesol bremeno tvrdenia. Zároveň považoval
za potrebné uviesť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými skutočnosťami, než sú na zmenke uvedené. Navrhovateľ poukazoval na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn.: 25 Cdo 1839/2000 a uznesenie Vrchného súdu v Prahe,
sp.zn. 5Cmo 14/97. Vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal
z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na
prejednávanú vec. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný

záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Takisto uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp.zn.: 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci navrhovateľa, potvrdzuje uvedené závery navrhovateľa. Krajský súd ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza: Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie

bolo podľa jeho názoru nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané
dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A
uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale
ani na tvrdenie odporcu, ktorý voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne
návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je

cenným papierom vydaným v zákonom stanovej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom na zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť
podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať

a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s
vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávacej veci nestalo.
Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by
odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného

majiteľatak,akojetomuvprejednávacejveci,musídlžníkpreukázať,ženovýmajiteľbolprinadobudnutí
zmenky v zlej viere alebo že previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď
v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho
škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi

zmenky,niejemožnétakýtovýkladokresnéhosúduakceptovať.Navrhovateľvkonaníuplatňujezáväzok
odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval
navrhovateľom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako
nárok zo zmenky, čo je neprípustné. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby
odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak

by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v
konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá
v § 2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala
zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zospotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvavovýškemax.
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky

presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho
bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak
nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového
vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky
celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky

zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho
pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru
odvolacieho súdu je to výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti
platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere
povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to
na všetky svoje tvrdenia. Z ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva

prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo
je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže by prelomená
len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.
Záväzky zozmenky,ajkeďvzniklizkonkrétnychzmluvnýchvzťahov,súzáväzkamisamostatnými.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverom vzťahu. Ak je návrhom

uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch
zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s
názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského
nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
zákonom. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka

obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však
podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom navrhovateľa z obch. registra, vlastnou
zmenkou na sumu 192,- € vystavenou dňa 22.09.2010, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa

01.08.2014, Zmluvou o úvere č. 207200031 zo dňa 22.09.2010, vrátane Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a výpisom POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 22.09.2010 uzavrela odporkyňa ako dlžník s veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 Zmluvu o úvere č. 207200031,

na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky v sume 100,- €. Dlžník (odporkyňa) sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 68,- €, teda celkovo v sume
168,- €, formou 6 mesačných splátok po 28,- €, počínajúc dňom 21.10.2010. Dlžník na zmluve potvrdil
prevzatie hotovosti dňom 22.09.2010. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru.

Podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v
hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- € za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník
povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V
prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo

neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v
oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,- € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet
veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,-

€ ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia
písomnej výzvy na úhradu.
Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej
zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatnýokamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka,
ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku

dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo
zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý
dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový
nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje:

miesto vystavenia: Trnava,
dátum vystavenia: 22. septembra 2010,
zmenková suma: 192,- €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 192,- € a zmenkový úrok 0,25% denne od
26.01.2011, pri predložení, na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava,

splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,
meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporkyne,
číslo zmluvy: 207200031.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na

navrhovateľa.

Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto

členského štátu.

Podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s
nízkouhodnotousporu(ďalejlen"európskekonanievoveciach snízkouhodnotousporu"),ktorého
cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje
pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.

Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných

veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť
pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotousporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak
o to požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. 9 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných
na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál môže
pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán.

Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo
inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.

Podľa čl. 12 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v prípade potreby súd alebo tribunál informuje strany o procesnoprávnych otázkach.

Podľa čl. 1 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná

s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách:
1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

Podľa čl. 4 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách:
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani
na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa čl. 5 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosťo zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné
konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie
(pôvodný článok 153 Zmluvy o ES) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu

ich záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa ods. 3
tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2

písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná

zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ
to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),

dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola

zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú

zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov úrokovú
mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

majiteľ zmenky môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená,
s úrokmi, ak boli dojednané.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 207200031
(22.09.2010) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán vneprospechspotrebiteľa(ďalejlen
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo
ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný

vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

nepožíva právnu ochranu.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území ČR. Odporkyňa ako fyzická osoba má
bydlisko na území SR. Žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je i platobné miesto.
Vzhľadom k tomu je predmetom konania cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu,
konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
Okresnému súdu Trenčín nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a
preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č.

861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Trenčín, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného
nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu
2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku odporkyne (vystaviteľa zmenky)
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo Zmluvy o úvere č. 207200031.
Navrhovateľ nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva,
miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované
vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho
poriadkuSRvsúlades§10a§11zák.č.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom
v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov

konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Účastníci konania nariadenie
ústneho pojednávania vo veci nežiadali. Súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné.
Vzhľadom k tomu súd podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozhodol vo veci samej
bez nariadenia pojednávania.

Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku odporkyne zo Zmluvy o úvere č. 207200031,
ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52

ods. 3 Obč. zák.). Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého, okrem
iného, veriteľ vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež z rozhodovacej činnosti súdu,
keďže veriteľ vystupoval v obdobných veciach opätovne. Odporkyňu, ktorá predmetnú zmluvu o úvere
uzavrela ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, a ktorá je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky,
súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere

nevyplýva, že by odporkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú
zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä
keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť.
Povaha zmluvy je teda adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť.

Na základe uvedených skutočností súd posúdil Zmluvu o úvere č. 207200031 ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10),
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Súd tiež podotýka, žesnaha dodávateľa (veriteľa) použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a tiež vykonávacích predpisov k nemu. (napr. uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo dňa 30.08.2012, uznesenia Krajského
súdu v Trnave č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.08.2010 a č.k. 10CoE/265/2011-62
zo dňa 31.10.2012)

Z textu žalovanej zmenky je zrejmé, že vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo

výške 0,25% denne. Vzhľadom na výšku zmenkového úroku 0,25% denne, ale i na poznatky súdu z
rozhodovacej činnosti, stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010,
Výzve - porušenie č. 2012/4165 a písomných pripomienkach zo dňa 12.02.2014 a judikatúru Súdneho
dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) súd predpokladal
nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, vrátane dohody
zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania dlžníka (spotrebiteľa) s vrátením poskytnutých

finančných prostriedkov a dohody o zabezpečení záväzku dlžníka, na ktorých bol založený návrh na
začatie tohto súdneho konania. Z uvedeného dôvodu sa súd v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely preskúmania prípadnej
nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh na začatie konania v tejto veci,
zaoberal i Zmluvou o úvere č. 207200031 zo dňa 22.09.2010, vrátane Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013)
Súd poukazuje na to, že systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako
aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené

dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11
z 21.02.2013 a C-453/10 zo dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je
kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje,
skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže

byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy
(rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci C-137/08
zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter
zmluvnejpodmienky,lenčomákdispozíciiprávneaskutkovéokolnostipotrebnénatentoúčel. Ak
považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti tomu

namieta. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd tak v
rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná
podmienka, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej
smernice. Ak je to tak, daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo, posúdiť
predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto

smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) V zmysle čl.
6 ods. 1 označenej smernice nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je
potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené
na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých

zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu
právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v
znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré sa týkajú všeobecne zmenky, jej
účastníkovanámietokdlžníkavočizmenke. Jepotrebnévziaťdoúvahy,žedlžníkomzozmenky
môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo zmenky sa premieta klasická

rímskaprávnazásada(princíp)„vigilantibusiurascriptasunt“(„právapatriabdelým“alebo„nechsikaždý
stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa čl. I § 10, resp.
§ 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zo strany iných dlžníkov
v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, v spotrebiteľských veciach

tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana
práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke,
resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a
šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnejzmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo
zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok,
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a

ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný
konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho
práva musí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce
z príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v

čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou
v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so smernicami
musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia
vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax
vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“
voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola

na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012) Ochrana, ktorú vyššie označená smernica
priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom
alebododávateľomuzavrelzmluvuobsahujúcunekalúpodmienku,zdržínamietanianekalejpovahytejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto,

že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne
konanie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002,
uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho,
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu

ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa nezaručuje len tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013) Súd tiež podotýka, že absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd skúma ex offo, nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za

následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

Žalovaná zmenka bola v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú časťou
Zmluvy o úvere č. 207200031, uzavretej dňa 22.09.2010 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
dlžníkom - odporkyňou (spotrebiteľom), vystavená odporkyňou ako blankozmenka na zabezpečenie

záväzku dlžníka (odporkyne), vyplývajúceho jej z uvedenej Zmluvy o úvere voči veriteľovi ako
remitentovi.
Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „dohoda o vyplnení zmenky: „Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej
zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,

alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo
zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý
dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v

prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude

predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“
Z citovaného ustanovenia bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že obsahuje
dohodu zmluvných strán Zmluvy o úvere č. 207200031 o zabezpečení záväzku dlžníka, vyplývajúceho
mu z tejto zmluvy, blankozmenkami a o vyplňovacom práve k predmetným blankozmenkám. Zmluvatu teda konštatuje, že boli vystavené blankozmenky a obsahuje dohodu o tom, že tieto blankozmenky
budú mať zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere a o
tom, ako majú byť zmenky vyplnené.

Po preskúmaní tohto citovaného zmluvného ustanovenia v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné, a teda nezaväzujú dlžníka,
ktorý v danom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.
V písomnom vyhotovení Zmluvy o úvere č. 207200031 odporkyňa ako dlžník vyhlásila, že „sa oboznámil

a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strany tejto zmluvy; nemá k nim
žiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.“Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveruobsahujúvopred
veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej strane zmluvy)
predmetnej Zmluvy o úvere. I keď odporkyňa (spotrebiteľ) formálne v zmluve vyhlásila, že nemá k
nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade námietok odporkyne, táto nemala reálnu možnosť ovplyvniť

podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom
tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z
uvedeného je zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne
dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda
ani bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú

zmluvnú podmienku. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)
Súd vzal na zreteľ tiež povahu predmetu Zmluvy o úvere č. 207200031 a všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvných podmienok uvedených v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i dôsledky, ktoré tieto zmluvné podmienky môžu mať v rámci
práva uplatniteľného na zmluvu. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)

Z bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nesporné, že
účelom žalovanej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka (spotrebiteľa). Teda táto zmenka, pokiaľ
trvá záväzkový vzťah zo Zmluvy o úvere č. 207200031, má plniť funkciu mobilizácie dlžníka, aby
riadne a včas splnil svoju povinnosť, pričom zmenka nemá povahu akcesorického záväzku. Za účelom
zabezpečenia riadneho a včasného splnenia záväzku odporkyne zo Zmluvy o úvere č. 207200031

však predmetná zmluva v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru odkazuje aj na
inštitút notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle
bodu 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné
zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/
alebo dohody s veriteľom. Okrem toho, v bode 05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ

a odporkyňa ako dlžník uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa ako spotrebiteľ bola vystavená
uplatňovaniu neprimeraných zabezpečovacích inštitútov. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení
záväzku dvoma blankozmenkami v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v
zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. S ohľadom na to, že nejde o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, má súd zato, že
ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. V dôsledku neprijateľnej
zmluvnej podmienky, za ktorú súd považoval dohodu veriteľa a dlžníka (odporkyne) o zabezpečení
záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere č. 207200031 blankozmenkami, má súd zato, že táto neplatnosť
zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto

prípade (blankozmenka bola vystavená ako zabezpečovacia) neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi
pohľadávkouzoZmluvyoúvere č.207200031ažalovanouzmenkou,ktorájumalazabezpečovať,
čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006)
Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú, súd tiež vyhodnotil

dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenkám, obsiahnutú v bode 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom toho je nedostatok dôvodu použitia žalovanej
zmenky kvôli jej protizmluvnému vyplneniu. Uvedená zmluvná podmienka taktiež nebola individuálne
dohodnutá tak ako je uvedené vyššie. Okrem iného, podľa tejto dohody mala byť veriteľom na zmenke
vyplnená zmenková suma tak, že mala pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“ Podľa názoru súdu je táto zmluvná
podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy formulovaná nejasne a nezrozumiteľne, čo tiež
spôsobuje jej neprijateľnosť. (rozsudok vo veci C-92/11 zo dňa 21.03.2011) Je
potrebné vziať na zreteľ, že podstata vyplňovacieho práva spočíva v oprávnení majiteľa listiny doplniťjej reálne a úmyselne chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca
týmto oprávnením môže v rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo
blankozmenku akéhokoľvek obsahu. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v

Zmluve o úvere č. 207200031, týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania
dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy (úroky z omeškania, zmluvné pokuty) je zrejmé, že dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutá v bode 13 Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), a teda značnú neistotu a stres

spotrebiteľovi.Spotrebiteľniejeriadneakonkrétneinformovanýodôsledkochzmenky.Nemožnovylúčiť,
že napriek tomu, že spotrebiteľ splatí celú pôžičku, dodávateľ, ktorý bude mať na výšku pohľadávky
iný názor (najmä pokiaľ ide o prípustnosť sankcií) vyplní na blankozmenku neprimerane vysokú sumu,
pričom pohľadávka bude založená na neprijateľných podmienkach, bez opory v právnych predpisoch.
Táto značná miera neistoty spotrebiteľa môže byť multiplikovaná najmä v prípade postúpenia práv zo
zmenky. Je potrebné prihliadnuť i na to, že aj zmenka vyplnená odchylne od vyplňovacieho prehlásenia

je platná, a teda legitimuje majiteľa k tomu, aby požadoval za ňu zaplatiť. Dôkazné bremeno je v tomto
prípade na dlžníkovi, ktorý musí preukázať existenciu zmluvy o tom, ako mala byť zmenka správne
vyplnená. Je potrebné vziať na zreteľ, že pri zmenke sa presadzuje jej nesporný a abstraktný charakter,
keď zákon ponecháva na dlžníkovi, aby namietal, a tiež preukázal, že zmenka bola vyplnená odchylne.
V prípade postúpenia zmenky na ďalšieho majiteľa musí dlžník tiež preukázať, že

nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného je zrejmé, že
pri zmenke dochádza reálne k sťaženiu uplatnenia práv dlžníka. V prípade, ak je dlžníkom spotrebiteľ
je potrebné mať na zreteli, že máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a to najmä z
dôvodu jeho slabšej znalosti práva, nedostatočnej informovanosti a sťažený prístup k právnym službám,
najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Na základe všeobecných skúseností

tu zjavne existuje veľmi vysoké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením
sa na súd, keďže často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov.
(Výzva - Porušenie č. 2012/4165 zo strany Európskej komisie) Z uvedených skutočností vyplýva,
že používanie blankozmeniek na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv možno kvalifikovať
ako nekalú obchodnú praktiku, zameranú na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole, a teda ako postup

zameraný na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých zmluvných podmienkach.

Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol navrhovateľ. V zmysle čl. I § 14 ods. 1
zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky. V dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutých

v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť vystavenú
blankozmenku, na základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v čase
indosamentu zmenky práva a povinnosti zo žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu v rámci zásady nemo
plusiurisinaliumtransferrepotest,quamipsehabet(„zneprávanemôževzniknúťprávo“)nemoholpráva
zo žalovanej zmenky previesť na navrhovateľa. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanej

zmenky, a teda nemal čo previesť. (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 z 10.02.2010)
Blankozmenka ešte nie je zmenkou, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky.

Žalovaná zmenka obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok 0,25% denne od 26. januára
2011“. Súd posúdil takto formulovanú úrokovú doložku na zmenke ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods.

2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu jej nejasnosti a
nezrozumiteľnosti. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že malo ísť o úrokovú doložku na zmenke v
zmysle čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Napriek
tomu bol v tejto doložke dohodnutý „Zmenkový úrok“, ktorý upravuje čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z.
o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, pričom ide o zvláštny prípad úroku, ktorý do

istej miery plní funkciu úrokov z omeškania, a najmä ktorého výška je zákonom stanovená na 6%. Nie
je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko nie je zrejmé, či mal byť
v úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy alebo zmenkový
úrok. Okrem toho, v bode 06 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa veriteľ a dlžník dohodli
na úroku z omeškania v súlade s § 369 Obch. zák.. V prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na

žalovanej zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v
zneníneskoršíchpredpisovbolabytakátoúrokovádoložkaneplatnávzmysle§39Obč.zák.zdôvodujej
rozporu s dobrými mravmi s ohľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovejdoložky na žalovanej zmenke tiež nevznikla odporkyni povinnosť platiť na žalovanej zmenke uvedený
zmenkový úrok 0,25% denne.

Odporkyňa ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 ako veriteľ uzavreli dňa 22.09.2010
Zmluvu o úvere č. 207200031, ktorou veriteľ poskytol odporkyni finančné prostriedky v sume 100,- €,
ktoré sa odporkyňa zaviazala vrátiť v lehote roka zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 68,- €, čo
predstavuje 68% z istiny 100,- €, teda spolu v sume 168,- €. Uvedený poplatok nebol spriehľadnený
vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ju predmetná zmluva neobsahuje. K tomu mala

odporkyňa v prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia práv zo zmenky, zaplatiť dohodnutý zmenkový
úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne, a aj zákonný 6% ročný úrok zo
zmenkovej sumy tak, ako bol uplatnený v návrhu na začatie konania. Okrem toho, v prípade omeškania
s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, mala odporkyňa podľa Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zaplatiť i zákonný úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu podľa bodu 4
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá v prípade omeškania s úhradou splátky sedem dní a

viacpredstavovala15,-€(splátkaúveru28,-€) prikaždejsplátke,t.z.pri6splátkachsumu90,-€.Z
bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že poplatok predstavoval v jednej tretine
dohodnutý úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy
(91,25% ročne) predstavuje formu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, čím teda

v podstate malo dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej istiny ako i poplatku. Z výšky dohodnutého
„príslušného poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne je zrejmé konanie veriteľa „in fraudem legis“,
nakoľko od dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t.j. od 26.01.2011 odporkyňa ako dlžník z
dohodnutých splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume, platila príslušný poplatok z
istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok 91,25% ročne, a to bez ďalších

zmluvnýchazákonnýchsankcií(zmluvnépokuty,úrokzozmenky6%ročne,zákonnéúrokyzomeškania
v rámci záväzku zo zmluvy). Zmluva obsahuje tiež neprimerané zabezpečovacie inštitúty, a to najmä
s ohľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov 100,- €. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva
o úvere č. 207200031 vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní
úverov a pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe môže privodiť ujmu spotrebiteľovi.

(rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 39/2011-86 zo dňa 20.09.2011) Zmluva o úvere č.
207200031 zo dňa 22.09.2010, uzavretá medzi odporkyňou ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ,
s.r.o., je teda v rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu v zmysle § 39
Obč. zák. neplatná. Zmluvné dojednania v hrubom nepomere porušili rovnováhu účastníkov zmluvy a
založili nerovnosť zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ má zjavne rad výhod, pričom

je ťažké nájsť nejaké výhody pre spotrebiteľa. Predmetná zmluva je v rozpore s pravidlom hospodárskej
vyváženosti postavenia zmluvných strán, ako aj so zásadou, že nikto sa nesmie
nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na
úkor iného. Tak extrémne úroky, spolu s dohodnutými sankciami môžu spôsobiť neprimeraný nárast dlhu
a neobstoja ani z hľadiska princípov zmenkového práva. Je potrebné prihliadnuť na to, že drobné úvery

si berú sociálne slabší jednotlivci a akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami
veľmi vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6CoE 69/2011 zo dňa 31.05.2011) Teda i keď sa veriteľ správal podľa práva, dosiahol
dohodu o odplate za poskytnuté finančné prostriedky, sankciách za porušenie dohodnutých
zmluvných podmienok a o zabezpečení záväzku dlžníka, ktorá obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť

aplikáciuspotrebiteľskéhoprávanadanýzáväzkovývzťah,hocidlžníkomjespotrebiteľ.Ztoho,ževeriteľ
práva zo žalovanej zmenky indosoval a navrhovateľ si ich následne uplatnil v súdnom konaní, možno
vyvodiť záver, že veriteľ sa správal zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci, nakoľko už pri bežnom matematickom prepočte návrhom uplatnených práv je zrejmé, že v
podstatnej miere prevyšujú zákonom dovolenú výšku, a to i s ohľadom na rozsiahlu judikatúru z danej

oblasti, ktorá musí byť veriteľovi známa z rozhodnutí vydaných vo veciach, v ktorých bol žalobcom.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je Zmluva o úvere č. 207200031 zo dňa 22.09.2010, uzavretá
medzi odporkyňou ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. absolútne neplatná v zmysle § 39
Obč. zák. i z toho dôvodu, že svojim účelom a dôsledkami obchádza zákon. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012,

podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa
pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranouvýškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné finančné prostriedky mieni
„zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej

inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto
odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zák.,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť
vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. v blankozmenke podľa bodu
13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere č. 207200031 zo dňa
22.09.2010, uzavretej medzi odporkyňou ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V dôsledku
absolútnej neplatnosti označenej Zmluvy o úvere (a teda i čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru) v zmysle § 39 Obč. zák., veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. tiež nevzniklo právo na
vyplnenie predmetnej blankozmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008).

Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh o zaplatenie

zmenkovej sumy 192,- € s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 26.01.2011 do zaplatenia
a 6% ročným úrokom od 11.04.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 0,64 € zamietol v
celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa
na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky. Je zrejmé, že návrh navrhovateľa bol založený
na zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a ktorá bola vyplnená a dohodnutá ako

zabezpečovacia zmenka na základe absolútne neplatnej Zmluvy o úvere č. 207200031 a neprijateľných
podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky a dohoda
o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Hoci boli uplatnené práva zo zmenky, s ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, a aj na výšku uplatneného zmenkového úroku 0,25% denne (91,25%
ročne), išlo zo strany navrhovateľa o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

ktorý nepožíva právnu ochranu, a teda súd i z tohto dôvodu nemohol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ sa
pri nadobudnutí zmenky, v čase jej nadobudnutia, dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech odporkyne
ako spotrebiteľa, keďže si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku,
spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne
známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom

indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka
(spotrebiteľa), a to, okrem vyššie uvedeného, i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo
zmenky, bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, ktorú zmenka zabezpečovala, a
že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky. Zo všetkých vyššie

uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ pri nadobudnutí žalovanej zmenky konal vedome na
škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je nielen v rozpore
so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku, a napriek tomu si úrok
z omeškania v tejto výške uplatnil i v návrhu. Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby
(oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať

neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Navrhovateľ ako nadobúdateľ zmenky
zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, majúcim svoj základ v nekalej
podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania. Odporkyňa si však toto právo v konaní neuplatnila, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov
konania na jej strane, a preto súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)