Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200416
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814200416.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v exekučnej veci oprávneného: Y.. L. U., advokát, so
sídlom X., B.. 1. mája XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou STANO a partneri s.r.o., so sídlom
Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, T. X/XX, V.,
pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 04. februára 2014, č. k. 15Er/70/2014 - 09, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Márie
Zervanovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
s poukazom na § 38 ods. 1 a § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 6.12.2013 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní vo výške 69,26 Eur, súdneho
poplatku za žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50
Eur a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 38,66 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým
je Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6Ro/57/2009 zo dňa 18.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.9.2009 a ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť spoločnosti

DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, Röntgenova 26, Bratislava istinu vo výške 47,30 Eur spolu
s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 6.4.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania
vo výške 69,26 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Petra Stanu, advokáta, Nám.
1. Mája 16, Bratislava. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil
súdu dňa 13.1.2014. V návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnený na základe Zmluvy o hromadnom
vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 1.4.2009 uzavretej medzi Y.. L. U., advokátom,

B.. 1. T. XX, X. a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, Röntgenova 26, Bratislava,
domáha vymoženia trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní vo výške 69,26 Eur. Podľa
čl. V bod 5.1, 5.2 Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 1.4.2009,
advokátovi prináleží za činnosti podľa čl. II odmena vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia
priznanej súdom (trovy právneho zastúpenia). Advokátovi vzniká nárok na odmenu vo výške náhrady
trov právneho zastúpenia dňom ich priznania súdom. Okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu,

ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, Röntgenova 26, Bratislava, právoplatne
prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, spoločnosť postupuje túto
pohľadávku advokátovi JUDr. Petrovi Stanovi, advokátovi, Nám. 1. Mája 16, Bratislava. Exekučný súd
takto dohodnuté postúpenie pohľadávky nepovažoval za platné z nasledovných dôvodov. V zmysle §
524 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len O.z.), veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Nevyhnutným predpokladom postúpenia

pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Predmetom
zmluvy o postúpení môže byť aj pohľadávka, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, kedy okamih postúpeniapohľadávky, ktorá v dobe uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť v
budúcnosti, je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikla, v tomto prípade okamihom právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, Röntgenova 26,

Bratislava, právoplatne priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti.
Postúpená pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmetom plnenia, osobou dlžníka, príp.
právnym dôvodom), resp. vymedzená tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednoznačne
zistiteľné,akápohľadávkajepredmetompostúpeniaaabyjunebolomožnézameniťsinoupohľadávkou.
V danom prípade bola postúpená pohľadávka určená len všeobecne, ako náhrada trov právneho

zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, a teda nebola identifikovaná dostatočne určite tak, aby nebola
zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s tým istým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami
nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V tejto súvislosti, pretože
nedošlo k platnému postúpeniu vymáhanej pohľadávky, v uznesení 6M Cdo 12/2010 Najvyšší súd SR
okrem iného uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi
konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom a teda, že nikdy nie je možné priznať nárok

na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1 Zákona č.
99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok(ďalej len O.s.p.), určuje len platobné miesto, ak účastníkovi
bola prisúdená náhrada trov konania a účastníka v konaní zastupoval advokát. Na podanie návrhu na
exekúciu je oprávnený iba účastník, ktorému bola priznaná náhrada trov konania (porovnaj R 33/2005), v
tomto prípade spoločnosť DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722, Röntgenova 26, Bratislava. Vzhľadom

na vyššie uvedené, oprávneným z exekučného titulu zostáva spoločnosť DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO:
35701722, Röntgenova 26, Bratislava a JUDr. Peter Stano, advokát, Nám. 1. Mája 16, Bratislava, nemá
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní a je potrebné žiadosť
súdneho exekútora zamietnuť z titulu rozporu žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie

exekúcie so zákonom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v
prípade, ak mal súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie nie je úplný, alebo správny, mal oprávneného
vyzvať podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku na jeho opravu. Domnieval sa, že súd prvého stupňa

nepostupoval správne pri svojom odôvodnení. Zastával názor, že na oprávneného podľa § 37 ods. 3
Exekučného poriadku prešla pohľadávka na základe čl. V. bod 5.2 Zmluvy o hromadnom vymáhaní
pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 01.04.2009, ktorá bola súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie.
Pohľadávka definovaná v čl. 5 bod 5.2. zmluvy je zrozumiteľne definovaná ako budúca pohľadávka,
ktorá vznikne z drobného sporu, ktorým vymáhanie „hlavnej“ pohľadávky voči povinnému, vzhľadom

na jej výšku, nepochybne je. Je nepochybné, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, a teda
pohľadávka pôvodného veriteľa prešla týmto okamihom na oprávneného. Dôvodil, že v danom prípade
sa jedná o generálnu cesiu (rámcové postúpenie pohľadávky), na základe ktorej možno postúpiť viacej
pohľadávok toho istého veriteľa, alebo ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli z rovnakého dôvodu. Spôsob
určenia postupovaných pohľadávok zákon nestanovuje, ale je iba na účastníkoch, aké identifikačné

kritériá si zvolia. Ďalej uviedol, že súdna prax v zhode s doktrínou vyjadrila, že je možné postúpiť
aj budúcu pohľadávku, musí ísť však o určitú, alebo určiteľnú pohľadávku. Pohľadávka sa považuje
za určiteľnú, ak možno opísať právny dôvod, na základe ktorého má pohľadávka vzniknúť. V danom
prípadejeprávnydôvod,nazákladektoréhomápohľadávkavzniknúť,jasný.Rozsahpohľadávkyjedaný
tým, že sa postupuje pohľadávka vzniknutá z titulu trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej v tom

ktorom konkrétnom rozhodnutí. Poukázal na to, že konkrétna osoba dlžníka nemusí byť pri postúpení
pohľadávky určená jej osobnými údajmi, ale postačí ak je určiteľná ako subjekt označeného právneho
vzťahu. Ďalej dal do pozornosti, že judikatúra považuje požiadavku určitosti zmluvy pri globálnej cesii
tak, ako je tomu v tomto prípade, za splnenú aj v prípade, keď zmluva neobsahuje výpočet všetkých
prevedených pohľadávok, ak je z identifikačných znakov zvolených účastníkmi nepochybné, ktoré

pohľadávky sú predmetom cesie. Postačuje, ak z ohraničenia súhrnu pohľadávok odkazom na príslušnú
zmluvu bolo zrejmé nielen kto je dlžníkom, ale tiež aj právny dôvod vzniku pohľadávok. Mal za to,
že zo zmluvy o postúpení je zrejmý spôsob, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je
predmetom postúpenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záverom alternatívne navrhol opravu v znení

navrhovateľa na DIGI SLOVAKIA s.r.o., Röntgenova 26, Bratislava.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„C.s.p.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust.

§ 234 ods. 2 C.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje v podrobnostiach na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné dodať:

6. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému
vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu

Prievidza sp. zn. 6Ro/57/2009 zo dňa 18.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
30.9.2009 a ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35701722,
Röntgenova 26, Bratislava istinu vo výške 47,30 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej
sumy od 6.4.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 69,26 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, Y.. L. U., advokáta, B.. 1. T. XX, X..

8. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil Zmluvu o hromadnom vymáhaní pohľadávok
v drobných sporoch uzatvorenú dňa 1. apríla 2009 medzi advokátom Y.. L. U. (oprávneným v tomto
exekučnom konaní) a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. Z článku V. bod 5.1 tejto zmluvy vyplýva,
že advokátovi spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. prináleží za činnosti podľa článku II. tejto zmluvy

odmena vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom (trovy právneho zastúpenia).
V článku V. bod 5.2 sa zmluvné strany dohodli, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým
súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. právoplatne prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
proti dlžníkovi spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., uvedená spoločnosť postupuje túto pohľadávku
advokátovi (oprávnenému) za odplatu vo výške nároku advokáta (oprávneného) na odmenu podľa bodu

5.1. Zmluvné strany sa dohodli, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu na úhradu trov právneho
zastúpenia vzniká oprávnenému priamy nárok na úhradu trov právneho zastúpenia voči dlžníkovi. V
článku II. bod 2.1 predmetnej zmluvy sa oprávnený zaviazal, že za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve bude poskytovať spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. právnu pomoc podľa bodu 2.2 pri vymáhaní
pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. vzniknutých z nezaplatených úhrad za

poskytovanie elektronických komunikačných služieb (najmä služieb retransmisie, internetu, DIGI-TV)
užívateľom/dlžníkom na základe zmlúv o poskytovaní a príjme televíznych a programových služieb,
resp. zmlúv o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie, alebo internetu podľa zákona č.
610/2003 Z. z.

9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať

exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť, alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

11. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného, alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3).

12. Odvolací súd uvádza, že procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú
oprávnený, teda osoba, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie a povinný, teda osoba, proti ktorej
oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu. To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne
legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú nositeľmi právaa povinnosti z exekučného titulu. Odvolací súd v tomto smere zastáva právny názor, že exekučný
súd skúma z úradnej povinnosti hmotno-právnu legitimáciu účastníkov už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Vykonanie

exekúcie totiž prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na
plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej
povinnosti (pasívna exekučná legitimácia). Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), prípadne na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).

13. V praxi nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú, alebo
právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej
osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou
sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva, alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky,
prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Ak došlo k prechodu, alebo prevodu práva,

alebo povinnosti, alebo k prevzatiu povinnosti pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený
musí preukázať túto skutočnosť už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade exekučný
súd nerozhoduje uznesením o pripustení zmeny účastníka konania podľa § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku, ale na zmenu vo vecnej legitimácii prihliadne pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Ak skutočnosť, že návrh na

vykonanie exekúcie podáva iná osoba, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ práva, alebo
skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti inej osobe, než ktorá je v exekučnom titule
uvedená ako nositeľ povinnosti, nie je riadne preukázaná, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
uznesením podľa § 44 ods. 2 in fine zamietne.

14. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto
pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide o jeden
zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ nadobúda
spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a nútené vymoženie. Vyplýva to zo
skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia §

488 Občianskeho zákonníka, t. j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v
osobe veriteľa môže nastať z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom,
v tomto prípade možno hovoriť o dobrovoľnej cesii na základe zmluvy (cessio voluntaria) v zmysle §
524 Občianskeho zákonníka. Právnym základom zmluvy o postúpení pohľadávky (pactum de cedendo)
môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva, alebo iný typ, ktorým sa zakladá abstraktný záväzok medzi

postupcom (pôvodný veriteľ) a postupníkom (nový veriteľ). Táto zmluva musí mať písomnú formu. Medzi
jej podstatné náležitosti patrí označenie: a/ účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ a postupník
- nový veriteľ) a b/ postúpenej pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka
akéhokoľvek druhu, teda okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Ako k tejto problematike
vyplývazosúdnejpraxe,čouvádzaajodvolateľ,postúpenápohľadávkamusíbyťvzmluveidentifikovaná

dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému
dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali
pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

15. Po posúdení obsahu Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch odvolací súd

zistil a dospel k názoru, že s poukazom na dohodnutý predmet plnenia podľa článku I. a II. zmluvy sa
nejedná o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného
zákonníka, nakoľko zmluva má všetky podstatné náležitosti mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď z článkov I., II. bod
2.1., V. bod 5.1. nepochybne vyplýva označenie zmluvných strán, záväzok mandatára (advokáta -

oprávneného), že pre mandanta (obchodná spoločnosť - DIGI SLOVAKIA, s.r.o.) na jeho účet zariadi za
odplatu určitú obchodnú záležitosť a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu. Výška odplaty nebola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá určitou konkrétnou sumou, ale tým spôsobom, že táto odplata
bude vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom, pričom určili, že ide o trovy
právneho zastúpenia. Vo všeobecnosti podľa § 263 ods. 1 C.s.p. (už neplatný § 149 ods. 1 O.s.p.) platí,

že nárok na zaplatenie priznanej náhrady trov konania patrí účastníkovi a nie je možné, aby advokát sám
vo vlastnom mene podal návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy nezaplatí dobrovoľne; môže tak
urobiť len ako zástupca účastníka. Trovy konania priznané právoplatným súdnym rozhodnutím veriteľovi
v konkrétnej (vyčíslenej) výške predstavujú peňažnú pohľadávku veriteľa proti dlžníkovi.16. Z prejavu vôle účastníkov uzavretej mandátnej zmluvy, ako aj zo slovného vyjadrenia tejto vôle je
zrejmé, že poskytovanie právnej pomoci je určené všeobecne, netýka sa konkrétnej právnej pomoci

voči konkrétnemu dlžníkovi ani voči konkrétnemu súdnemu konaniu, v ktorom spoločnosť zastupovaná
advokátom uplatňuje voči konkrétnemu dlžníkovi konkrétnu pohľadávku s príslušenstvom. Spoločnosť
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávnený vymedzili vzájomné práva a povinnosti ako obsah mandátnej
zmluvy len rámcovo. Rozsah poskytnutej právnej pomoci bol konkretizovaný až v priebehu existencie
záväzkového vzťahu, čoho výsledkom bolo konkrétne súdne rozhodnutie v konkrétnej právnej veci.

Charakter všeobecnej a rámcovej zmluvy má podľa názoru odvolacieho súdu následne aj dojednanie o
postúpení pohľadávok v predmetnej zmluve, pričom moment postúpenia mal nastať až právoplatnosťou
konkrétneho súdneho rozhodnutia obsahujúceho identifikáciu dlžníka, špecifikáciu výšky základnej
pohľadávky a výšky príslušenstva vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolací súd zastáva názor, že
pre právne účinky postúpenia pohľadávky vo výške zodpovedajúcej súdom priznanej náhrade trov
právneho zastúpenia, je potrebné postupovanú pohľadávku špecifikovať alebo určiť takým spôsobom,

aby bola v rozsahu tohto spôsobu postupovaná pohľadávka určiteľná a preukázateľne nezameniteľná s
inou pohľadávkou účastníkov záväzkového vzťahu. Určiteľnosť a nezameniteľnosť s inou pohľadávkou
účastníkov záväzkového vzťahu sa v plnom rozsahu týka aj budúcich pohľadávok. V čase uzavretia
mandátnej zmluvy dňa 01.04.2009 medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným neboli a v
konečnom dôsledku ani nemohli byť, trovy právneho zastúpenia priznané právoplatným a vykonateľným

platobným rozkazom budúcou pohľadávkou spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. proti povinnému zo
záväzkového vzťahu týchto účastníkov, pretože v tomto čase nebola prípadná pohľadávka spoločnosti
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. týkajúca sa súdom priznaných trov právneho zastúpenia určiteľná žiadnymi
znakmi (náležitosťami) v takom rozsahu, aby tieto trovy právneho zastúpenia mali charakter budúcej
pohľadávky pre ich postúpenie oprávnenému na vymáhanie priamo v jeho mene a na jeho účet v

exekúcii proti konkrétnemu dlžníkovi. Bolo v možnostiach a v dispozícii oprávneného a spoločnosti DIGI
SLOVAKIA, s.r.o. postupovanú pohľadávku (keď vznikla) špecifikovať minimálne zoznamom dlžníkov,
čím by doplnili rámcovú zmluvu práve o tie znaky, ktoré predstavujú určiteľnosť a nezameniteľnosť
postupovanej pohľadávky a v konečnom právnom dôsledku účinnosť postúpenia a aktívnu legitimáciu
advokáta mať postavenie oprávneného v exekučnom konaní.

17. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného
zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd prvej inštancie správne dospel
k záveru, že pri postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným
nebolipostupovanépohľadávkyriadnymspôsobomšpecifikované.Zuvedenýchdôvodovnebolisplnené
podmienky stanovené v § 37 ods. 3 a 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré musia byť naplnené tak,
aby bolo možné vykonať exekúciu v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí - exekučnom titule

označený ako oprávnený.

18. V odvolaní navrhol oprávnený opravu pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie tak, že oprávneným
je spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. pre prípad, že by mal súd za to, že návrh na vykonanie
exekúcie je neúplný. Odvolací súd konštatuje, že v prípade, že oprávnený označí v návrhu na vykonanie

exekúcie ako oprávnenú osobu takú osobu, ktorá nie je nositeľom práva vyplývajúceho z exekučného
titulu, súd nie je oprávnený ani povinný poučovať účastníka o tomto nedostatku a ani nie je povinný
vyzývať ho na opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Postup podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku
neprichádza do úvahy.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).