Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713215180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 810 11 Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: S. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., U. XXXX/XX, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom 040 01 Košice, Sofijská 13,
zastúpený: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, so sídlom 040 01 Košice, Stará Baštova 2, o zaplatenie

1 532,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
7C/263/2014-50 zo 29.01.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
285,84 Eur so zákonným úrokom 5,05 % ročne odo dňa zročnosti. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávali z právneho zastúpenia vo výške

191,65 Eur na účet jeho právneho zástupcu Beňo&partners, advokátska kancelária, s.r.o. v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok, ktorý bol uplatnený na základe spotrebiteľského úveru
v časti dohodnutých úrokov vo výške 67,55 % ročne považoval za neprimerane vysoké a v rozpore s
dobrýmimravmiavtejtočastiodplatypovažovalzmluvuzaneplatnúpodľa§39Občianskehozákonníka.
Žalobcovi žalovaný zaplatil 476,12 Eur oproti požičanej sume 989,96 Eur a tak žalobcovi priznal nárok

na zaplatenie zvyšku dlhu s tým, že započítal aj zrážku 225 Eur na základe zrážok zo mzdy čiže spolu
žalovaný zaplatil 701,12 Eur, rozdiel medzi sumou 989,96 Eur a 701,12 Eur je 285,84 Eur. V prevyšujúcej
časti nárok žalobcu zamietol. Výrok o úroku z omeškania a trovách konania odôvodnil § 517 ods. 1,2
OZ a § 142 ods. 1 OZ.

3. Proti tomuto rozsudku podal v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá odvolanie žalobca. Poukázal
na to, že tento výška odplaty bola dohodnutá a súd prvej inštancie nemá za preukázané aká bola

najvyššia úroková sadzba, ktorú si uplatňovali banky. Nesprávne súd prvej inštancie postupoval tak,
že považoval neplatnosť dohody o úroku za neplatné ako celok. Poukázal na ustanovenie § 497 a §
502 Obchodného zákonníka, ktoré pri rozhodovaní súd prvej inštancie vôbec nepoužil. Rozhodnutiepovažoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Preto žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať aj celé trovy konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť. Poukázal na to, že existuje ustálená judikatúra týkajúca sa neprimerane vysokej odplaty za
poskytnutý úver napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009, rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove v senáte 16Co/71/2011, 8Cob/60/2010 Krajského súdu v Trenčíne. Dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ to znamená, že sa nesmie priečiť dobrým mravom. V

danom prípade dohoda o úrokoch a poplatkoch predstavuje viac ako 60% ročne, čo odporuje dobrým
mravom. Zároveň tiež poukázal žalovaný na to, že pri hodnotení primeranosti odplaty je potrebné
od 01.06.2014 vychádzať aj z vládneho nariadenia č. 141/2014, kde sa stanovila prípustnosť výšky
odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, čo by eventuálne v aplikácii daného prípadu predstavovalo
14,73 % x 2, t.j. 29,46 %. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

95,94 Eur.

5. Odvolací súd prejednal rozhodnutie rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z.z. a to bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd

prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach
a zisteniach sa nič nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 26.01.2010. Na základe tejto bolo

poskytnuté žalovanému suma 986,96 Eur. Tieto mal zaplatiť v 30 mesačných splátkach po 66,95 Eur
čo činí úroky s ročnou úrokovou sadzbou 67,55 %.

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Aj keď toto rozhodnutie je stručné
napriek tomu sa zaoberá podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na základe takto

zistených základných náležitosti, medzi ktoré bezo sporu patrí aj výška úroku z úveru, dospel k záveru
o neplatnosti úverovej zmluve v tejto časti pre neprimerane vysoké úroky s poukazom aj na príslušné
zákonné ustanovenia. Na týchto okolnostiach sa vlastne nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
s tým, že odvolací súd poukazuje na celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale aj odvolacích senátov
nielen Krajského súdu v Prešove, kde sa otázka primeranosti odplaty za poskytnutý úver rieši.

10. Pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie

požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie
je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

11. Ďalej tiež odvolací súd sa stotožňuje s tým, že nie je možné použiť v takomto prípade moderačné

právo súdu, keď dospeje k záveru, že istá časť zmluvy je neplatná, je neplatná v celom rozsahu a
nemožno prihliadať potom na to, aká by bola primeraná odplata za poskytnutý úver. Rovnako sa odvolací
súd nestotožňuje s odvolacími dôvodmi v tom, že sa nijakým spôsobom nevyporiadal súd prvej inštancie
s ustanoveniami Obchodného zákonníka v príslušnej právnej veci. Keďže súd prvej inštancie uviedolvo svojom rozhodnutí a odôvodnení, že súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže išlo o zmluvný vzťah typu spotrebiteľský, kde žalobca vystupoval ako dodávateľ služby
a žalovaný ako spotrebiteľ fyzická osoba. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa zásady uvedenej v
§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, odvolací súd

priznal tento nárok v rozsahu 100 % .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).