Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010086
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010086.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2016 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Ing. Petra Vidu a Pavla Dvorského v trestnej veci proti obžalovanému W. X.

r o z h o d o l :

ObžalovanýW.X.,nar.XX.XX.XXXXvS.,okresW.,trvalebytomR.podM.,W.XXX/XX,okresPrievidza

j e v i n n ý, že:

počas trvania manželstva, pravdepodobne od roku 1988, najneskôr však od roku 2003, opakovane,
presne nezistený počet krát fyzicky a psychicky napádal svoju manželku (v súčasnosti ex manželku)
poškodenú V. X., a to v mieste ich spoločného bydliska v rodinnom dome v Lehote pod Vtáčnikom,
W. XXX/XX a to až do začiatku mesiaca december XXXX, kedy sa rozviedli a poškodená s deťmi
opustila spoločnú domácnosť, a to tak, že ju v presne nezistenom čase niekedy v roku XXXX v rodinnom
dome v Lehote pod Vtáčnikom sotil na gauč, kľakol si vedľa nej a dvakrát ju udrel päsťou do boku, v
presne nezistenom čase niekedy v roku 1996 ju chytil zozadu za krk, odvliekol do kotolne, zahnal sa

na ňu hasákom, kričal po nej, kde je jej miesto, pričom mu v údere zabránil ich syn W. X. ml., v presne
nezistenom čase niekedy v roku 1997 ju vo večerných hodinách po návšteve jeho príbuznej udrel rukou
do tváre, v dôsledku čoho jej rozbil peru, neskôr v presne nezistenom čase v roku 1997 ju v kuchyni chytil
pod krk, pritlačil o kuchynské skrinky, udrel ju päsťou do boku a hlavy a kričal, že sa nevie zdraviť jeho
rodine, v presne nezistenom čase v roku 1999 prišiel za ňou do kuchyne, kde ju sotil, presne nezistený
početkrátjuudrel,vdôsledkučohomalamodriny,vpresnenezistenomčasevroku2001vkuchynidonej
hodil televízor, ktorý chytila, ale neudržala rovnováhu, spadla do dverí, ktoré pri pánte zlomila, v presne
nezistenom čase v roku 2003 po hádke v spálni ohľadom jeho vkladu peňazí do nebankových subjektov,

s čím poškodená nesúhlasila, ju nezistený počet krát udrel do hlavy v časti za ušami a povedal jej, aby
šla tie stratené peniaze vymáhať, v presne nezistenom čase v roku 2007 po hádke v kotolni, jej chytil ľavú
ruku za zápästie a zdvihol ju, päsťou poškodenú búchal do oblasti rebier, pričom okrem týchto relatívne
časovo známych konfliktov ju počas celého tohto obdobia aj sústavne verbálne, vulgárnymi výrazmi
urážal a dehonestoval a tiež približne raz týždenne fyzicky napádal fackami a to na základe rôznych
zámienok, v dôsledku čoho musela poškodená vyhľadať lekárske ošetrenie a pociťovala jeho konanie
ako ťažké príkorie a psychické utrpenie - trpela pocitom strachu, úzkosti, stratou pocitu bezpečia, čo

ovplyvňovalo jej obvyklý spôsob života a netrvalo to len krátky čas, čím jej spôsobil syndróm týranej
osoby a posttraumatickú stresovú poruchu,

t e d a:

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán
rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchal čin

závažnejším spôsobom konania - po dlhší čast ý m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
(ďalej Tr. zák.)

a z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odkladá

na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému W. X. povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. pod M., W. XXX/XX na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov s výnimkou konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, znalca W.. A., svedkov V.. A., X., T., W. X., X. ml.,
V.. D., W.. V., Z. X., M., S., V., R. X., V.. K., podľa § 269 C. poriadku boli oboznámené lekárske správy
číslo listu 118, 128 - 130, 135 - 137, 139 - 141, uznesenie číslo listu 138, rozsudky číslo listu 142 - 144,
145 - 146, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 147 - 148, priestupkové listiny číslo listu 150 - 178,

správa o povesti číslo listu 179, register trestov číslo listu 180.

Obžalovaný, okrem iného, uviedol, že s poškodenou sa brali v roku 1986, predtým asi štyri roky spolu
chodili. Spočiatku nemohli mať s poškodenou deti, vyhľadali pomoc lekára, tento im pomohol. V roku
1989 sa im narodil syn. V tej dobe boli šťastní, rodičia im pomáhali ako mohli. V roku 1990 odišiel

pracovať do zahraničia. Chodieval domov zhruba raz za tri mesiace. Medzitým sa im narodil syn R.,
dcéra V.. Podľa jeho názoru nebol žiaden problém, poškodenú miloval. V roku 1995 ochorel, zostal
doma. Potom sa zamestnal na Banskej mechanizácii. Pracoval v strážnej službe, pracoval tam asi 12
rokov. Potom mal zasa zdravotné problémy, zostal invalidným. V roku 1997 rodičia prepísali rodinný dom
na nich, polovica bola poškodenej, polovica jeho. V čase keď pracoval v strážnej službe, poškodenej

našiel prácu. Pracovala v strážnej službe v Novákoch. Po dvoch rokoch uviedla, že je tam malý zárobok,
že by chcela ísť pracovať inde. Nemal vedomosť o žiadnych problémoch v manželstve, z ničoho nič
prišiel do toho návrh na rozvod. Zistil, že poškodená mala v Novákoch, na bani kde pracovala vzťah s
nadriadeným. Keď mali rozvodové konanie na tomto poškodená vyťahovala intímne veci z jeho detstva.
Nesúhlasil s rozvodom. Potom sa poškodená s deťmi odsťahovala do Prievidze. Asi po dva a pol roku

prišiel syn R., že sa chce vrátiť. Nakoniec sa všetci vrátili. Opäť mali medzi sebou konflikty, nakoniec
musel on odísť z rodinného domu. V súčasnosti býva u svojej matky. Poškodená dosiahla, že ho
dostala z rodinného domu. Pokiaľ sa týka skutočností uvedených v obžalobe, že poškodenú búchal
do boku, uvádza, že keď sa snažili o dieťa, o jedno dieťa prišli. V októbri 1989 sa im narodil syn
Peter. Nie je pravdou, že by poškodenú bil, v živote ju nebil. Chce uviesť, že pri rozvodovom konaní

poškodená neuvádzala, že by ju bol bíjaval. To čo je uvedené v obžalobe poškodená tvrdí pre peniaze.
Poškodenej stroskotal ten vzťah, ktorý spomínal. V súčasnosti poškodenej ide len o to, aby získala
polovicu domu. Taktiež chce získať aj ďalšie peniaze. Zobrala peniaze z vkladných knižiek detí, ktoré
nasporil v Nemecku. Tak isto vybrala peniaze z jeho účtu. Skutky uvádzané v obžalobe sa vôbec nestali.
Všetko je to vymyslené kvôli rodinnému domu, ktorý chce získať poškodená. Na otázku prokurátora ako

si vysvetľuje skutočnosť, že o niektorých konfliktoch vypovedali deti Peter a Mária, uviedol, že Peter mal
problémy v podnikaní, finančne mu pomáhala poškodená. Márii nikdy neublížil. Nevie si vysvetliť prečo
teraz V. vypovedá proti nemu. Na otázku prokurátora, že prečo ho nemajú tieto deti radi, uviedol, že boli s
poškodenou celý život, on určitú dobu, 7 rokov, pracoval v Nemecku. Deti keď boli malé boli viac v styku
s poškodenou ako s ním. Keď mali deti 15 - 17 rokov viedol ich k pracovitosti, aby pracovali okolo domu.

Deti toto nemali radi. Na otázku predsedu senátu, čo tvrdí na vyjadrenie poškodenej, že prvé pre nehosú peniaze, druhý majetok až potom rodina, uviedol, že keď prišiel domov venoval sa rodine. Na otázku
prokurátora, či s poškodenou nemali konflikty, uviedol, že mali ideálny vzťah. Na otázku prokurátora, že
toto jeho tvrdenie je dokonca v rozpore s vyjadrením syna R., uviedol, že žili normálnym životom. Žiaden

problém nebol dovtedy, kým si poškodená nenašla priateľa na bani. Nevedel to ešte v auguste 2008,
potom prišiel návrh na rozvod. S priateľom pracovala 2 - 3 roky predtým. Na otázku prokurátora ako
si vysvetľuje návštevu poškodenej u psychologičky V.. V. v roku 2003, uviedol že si to nevie vysvetliť,
vtedy prerábali dom. Poškodená vedela manipulovať s ľuďmi, vedela to so ženami. Podľa jeho názoru
dôvodom rozvodu bolo to, že poškodená si to pripravila, išla po dome a novom vzťahu. Má vedomosť

že deti, W. a V., v rámci rozvodového konania vypovedali pred psychologičkou z úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny. Na otázku ako súvisí zabezpečenie rodiny s tým ako sa mal správať, uviedol, že sa správal
normálne. Na otázku predsedu senátu, že z odôvodnenia rozvodového rozsudku nevyplýva, že by v
rámci rozvodu argumentoval neverou poškodenej, uviedol, že to je pravda, poškodená tvrdila, že budú
žiť bez papiera. Na otázku predsedu senátu prečo sa teda chceli rozviesť uviedol, že on sa nechcel
rozviesť. Na otázku prečo sa teda chcela poškodená rozviesť uviedol, že žila dva roky s priateľom. Na

otázku prokurátora v súvislosti z konfliktami uvedenými v obžalobe uviedol, že sa nestali, pripúšťa, že v
tých obdobiach mali určité nedorozumenia. Popiera však uvádzané fyzické útoky voči poškodenej. Nikdy
nepovedal na poškodenú hrubé slová. Odmieta, že by každý týždeň fackoval poškodenú. Má vedomosť,
že v rámci rozvodového konania v roku 2008 deti hovorili, že chcú odísť s poškodenou. Hlavný problém
v rozvodovom konaní bol, že poškodená uvádzala, že jej nepomáha. Na otázku obhajcu uviedol, že

s dcérou má taký vzťah, že spolu nekomunikujú. Je tomu tak prakticky od rozvodu. Dcéra nepracuje,
má 20 rokov. Od skončenia školy robila len mesiac. Na otázku aký vzťah má s R. uviedol, že tento
je nezávislý, videl do toho od začiatku. Býva spolu s poškodenou, je sám sebe pánom. Jediný. ktorý
komunikuje s ním a občas mu s niečím pomôže. Syn W. s ním nechce komunikovať, nevie prečo to
robí. V jednom prípade, keď ho žiadal, aby prispel na domácnosť, vytiahol na neho sekeru. Na otázku

obhajcu uviedol, že syna W. nikdy nebil. Na otázku obhajcu, čo hovorí na tvrdenie syna W., že ho vníma
od detstva ako tyrana, uviedol, že je to tak, že niekto druhý mu niečo sľúbil. Syna W. nikdy netýral. Deti
mali všetko čo potrebovali. Na otázku obhajcu ako si vysvetľuje skutočnosť, že syn Lukáš hovoriť niečo
iné ako ďalšie deti, uviedol že ako už uviedol tento trochu viac do toho vidí. Na otázku predsedu senátu,
čo hovorí na tvrdenie poškodenej v prípravnom konaní, že prinútil syna W., keď bol malý chytiť horúci

kov, uviedol, že to nie je pravda. Keď mal asi 7 rokov takýmto spôsobom sa popálil, ale nebolo to tak
ako tvrdí poškodená. Vysporiadanie BSM s poškodenou doteraz nie je ukončené. Na otázku predseda
senátu ako si ma súd vysvetliť, ak obžalovaný nikdy neublížil poškodenej, dohodu o vine a treste z roku
2009, uviedol, že priznal to preto, lebo poškodená stála za rohom rodinného domu, vtedy zle psychicky
znášal ich vtedajšie vzťahy, to čo je uvedené v skutku sa nestalo, aj keď sa priznal. Na otázku predsedu

senátu, kedy mal ten konflikt so synom W., so sekerou, uviedol, že to mohlo byť tento rok na jar, alebo
vlani. V tej veci podal trestné oznámenie. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje skutočnosť, že znalec
v tomto konaní zistil poškodenej posttraumatickú stresovú poruchu, syndróm týranej osoby, keď tvrdí,
že ich manželstvo bolo harmonické, uviedol, že to si nevie vysvetliť. Možno si to priniesla z detstva,
dodatočne sa dozvedel, že jeden z bratov poškodenej nie je jej vlastný súrodenec, matka poškodenej

sa s tým priznala na smrteľnej posteli. Nie je pravdou, že mal koze zlomiť nohu, prasa dobiť do krvi. Nie
je pravdou, že by niekedy po niektorom dieťati hodil vedro. Na otázku predsedu senátu, či bol niekedy
liečený na psychiatrii, uviedol že takéto problémy nemal. Po rozvode navštívil jedenkrát lekárku, dala
mu lieky, raz bol na kontrole, toto bolo všetko. Na otázku prokurátora, či bol niekedy predvolaný V.. D. v
súvislosti s incidentom v rodine, uviedol, že nie, táto sa ho len pýtala čo sa deje v rodine. Povedal jej,

že o ničom nevie. V súvislosti s tým pripúšťa, že poškodenej chytil ruky potom čo mu táto dala zaucho.

Svedok V.. A., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. S poškodenou prišiel
do styku v roku 2009. V tomto roku jej predpísal lieky, brala ich asi 10 mesiacov. Uvádzala problémy
zo spánkom, preto jej predpísal lieky na spanie. V materiáloch nemal zaznamenané, že by poškodená

uvádzala problémy v manželstve ešte pred rozvodom. V materiáloch bola uvedená posttraumatická
stresováporucha.Naotázkuobhajcuuviedol,žespoškodenounerozoberalsociálneprostredievktorom
žije. Riešil len jej zdravotný stav.

Poškodená V. X., okrem iného, uviedla, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Po uzavretí

manželstva s obžalovaným nemohli mať deti. Situáciu riešili s pomocou lekára, potom prišla o prvé
dieťa, bola v dosť zlom psychickom stave. Po návrate z nemocnice, keď bola nielen v zlom psychickom,
ale aj fyzickom stave sa stal prvý incident. Vtedy obžalovaný zdvihol na ňu ruku. Konflikt bol pre jeho
sestru. Pohádali sa, hodil ju na gauč, vtedy prvýkrát od neho dostala. Vôbec nebral ohľad na to, žepotratila. Odpustila mu, išli ďalej. Postupne sa stali ďalšie incidenty, dodnes nevie dôvod prečo tomu tak
bolo, obžalovaný jej to nepovedal. Na otázku prokurátora uviedla, že prvé dieťa potratila v roku 1988.
Keď sa neskôr pýtala prečo sa tak voči nej chová, uviedol, že keď sa dostane do amoku, nevie sa

ovládať. Povedal, že v takom prípade si ona má kľaknúť na kolená, odprosiť ho. Na fyzické násilie sa
dá zvyknúť, horšie je zvládnuť to psychicky. Človek stráca identitu, sebadôveru, vyčíta si či robí dobre,
čo robí. Starala sa o tri deti, nikdy jej nepomohol s domácnosťou. Vždy sa postarala o domácnosť.
Obžalovaný mal výhrady, aby sa stretávala s kamarátkou. Takisto to bolo s vlastnou rodinou, prestala
sa s ňou stretávať. Keď ľudia mu povedali, že sa im nepáči ako sa voči nej správa, povedal jej, že

si neželá, aby títo ľudia k nim chodili. Keď hovorila, že to pôjde povedať na políciu, povedal jej, že
skončí na psychiatrii, pod mostom. Vyhrážal sa, že jej zoberie deti. Fyzické útoky nie sú dôležité, horšie
je čo obžalovaný urobil s jej psychikou. Bývala veselý človek, pri ňom sa zabudla smiať, prestala žiť,
stratila priateľov. Bol problém, keď chodila do práce, tak isto, keď prestala do práce chodiť. Na otázku
prokurátora uviedla, že konflikty boli sprevádzané vulgarizmami zo strany obžalovaného. Nadával jej,
že je neschopná, že je kurva, nič nevie poriadne urobiť, porodila mu debilov, dementov, lebo ona je

dement. Tento slovník používal kedykoľvek ho niečo nahnevalo. Na otázku prokurátora ako často to
bolo, uviedla, že postupne sa to stupňovalo, nebolo pomaly dňa, aby neprišiel rozčúlený. Stávali sa
prípady, že jej vyčítal, keď sedela pri stole a niečo čítala. Chlapcov od malička učil tvrdej robote, hovoril,
že kým budú jesť, musia si to najprv odpracovať. Syn R., keď bol malý, tohto udrel päsťou do nosa,
keď odmietol vyberať horúci kvas. Tento hoci bol silný astmatik bol manželom nútený, aby pracoval so

senom. Stal sa taký prípad, keď tohto skopal na dvore, videla to aj jeho teta. Čo sa týka konfliktu z
roku 1996, ktorý je uvedený v obžalobe, už si nepamätá prečo sa tak rozčúlil, ale si spomína, že sa
hádali, vtedy mal najstarší syn W. 7 - 8 rokov, zatiahol ju do kotolne, začal sa na ňu zaháňať hasákom,
vtedy mu syn W. skočil na chrbát, potom obžalovaný hasák pustil a odišiel. Má poškodenú chrbticu,
pretože spadla zo schodov. Obžalovaného sa aj v súčasnosti bojí, presne vie čo si myslí. Na otázku

prokurátora, aby sa poškodená vyjadrila ku konfliktu z roku 1997, keď mala prísť návšteva, uviedla, že
to bolo večer okolo 21: 30 hodine, niekto začal zvoniť, povedala niečo také ako koho sem čerti nesú,
bola to teta Tonka, ktorá to počula. Keď odišla obžalovaný ju udrel, hánkami jej rozbil ústa. Toto boli
drobnosti, častokrát sa stavali veci, ktoré ona nespôsobila. Vtedy jej nevysvetlil prečo je nahnevaný.
Zrejme len chcel vyvolať hádku, aby sa mohol odreagovať. Tento incident z roku 1997 deti nevideli, spali .

Obžalovaný mal snahu, aby incidenty nevidel nikto cudzí, pred inými osobami vystupovali ako vzorná
rodina. Obžalovanému vyčítala, že deti by mali mať detstvo, reagoval tak, že aké detstvo, len do piatich
rokov, potom musia robiť. Na otázku prokurátora uviedla, že hádky s obžalovaným boli pre toto a pre
peniaze. Snažila sa deťom pomáhať tak že keď ich volal robiť, tiež išla s nimi. Na otázku, aby sa vyjadrila
ku konfliktu v kuchyni, kde ju mal chytiť pod krk, pritlačiť o kuchynské skrinky, uviedla, že takýto incident

sa stal viackrát. V tom roku 1997 bol nahnevaný, požiadala ho, aby si dali spolu kávu, stále si hovoril
svoje, potom vyskočil z lavice, na ktorej ležal, začal po nej kričať. Odhodil stôl, udrel ju päsťou. Obdobný
incident sa odohral aj pred matkou obžalovaného. V súvislosti s týmto incidentom navštívila aj lekárku
MUDr. D.. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania kde uviedla, že v roku 2007
obžalovaný ju opätovne zbil v kotolni, udieral ju do rebier, mala modriny; svedkyňa uviedla, že to bolo tak

ako vypovedala v prípravnom konaní. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila k incidentu s televízorom
uviedla, že na to si pamätá, vtedy prišiel obžalovaný nahnevaný, bolo to v sobotu dopoludnia, deti jedli v
kuchyni. Keď prišiel deti poslala preč, ona zostala v kuchyni a niečo robila. Obžalovaný hovoril, že čaká
vonku, televízor ide a prečo neposlala deti za ním von. Prišlo medzi nimi k hádke, hovoril, že synovia
majú byť vonku, že ženská robota je v kuchyni. Obžalovaný potom chytil televízor, vytrhol ho z kábla,

obžalovanému hovorila, aby televízor položil. Potom hodil televízor, ona ho chytila, s televízorom vletela
do dverí, ktoré sa vylomili. Potom spadla spolu s televízorom, nechcela, aby sa rozbil, na zem. Deti neboli
svedkom tohto incidentu s televízorom. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila ku konfliktu v súvislosti s
nebankovými subjektami, uviedla, že obžalovaný vložil do nich peniaze, tak isto požičal peniaze. Jeden
z tých nebankových subjektov, kde vložil peniaze, skrachoval. Chcel potom hovoriť s tým človekom s

ktorým uzavrel zmluvu, tento to odmietol. Pre toto prišlo medzi nimi v spálni ku hádke, nikto to nevidel,
v tomto prípade je taktiež zbil. Aj v tomto prípade jej nadával. Vyčítal jej, že nezabezpečila, aby ten
človek prišiel. Tento nakoniec prišiel, obžalovaný ho vydieral, chcel od neho získať naspäť peniaze, ktoré
vložil do nebankového subjektu. Nepamätá si, či svedkom niektorých z incidentov, ktoré sú uvedené v
obžalobe bola dcéra V.. Aj v prípade dcéry chcel aby išla, keď ešte bola malá, robiť s drevom. Aj v prípade

tohto konfliktu, keď bránila dcéru, obžalovaný jej dal facku na chodbe. Na otázku prokurátora uviedla, že
nikdy sa nikomu s tým ako sa obžalovaný voči nej správal, nezdôverila, vedeli o tom len jeho rodičia. Je
pravdou, že rodičia ho vždy ukľudnili. Správanie sa obžalovaného sa však postupne stále zhoršovalo.
V súvislosti so zraneniami ktoré utrpela, vyhľadala lekárov. Keď prvýkrát navštívila znalkyňou MUDr.V., išlo hlavne o psychické problémy, bola tiež na neurológii u MUDr. V.. Tento videl, že má problémy,
zavolal MUDr. V., poslal ju za ňou. V tej dobe obžalovaný pracoval v SBS, mal zbraň. Dva dni predtým
ako vyhľadala lekára, obžalovaný zlomil nohu koze. Nevidela to priamo, povedal jej to svokor. Táto mala

prekážať obžalovanému pri práci. Keď to išla vyčítať obžalovanému, povedali jej, aby ho nehnevala,
lebo si donesie zbraň z práce a pozabíja nielen zvieratá, ale aj ju. Toto nepovedala na polícii, rozhodla
sa, ale že to teraz povie. S týmto sa potom zverila V.. V., uvedomila si, že sú to vážne veci. Teraz si už
nepamätá v ktorom roku to bolo. Pripúšťa, že to mohlo byť v roku 2003. Nechce, aby obžalovaný išiel
do väzenia, v súčasnosti už však nevládze, pokiaľ sa nepostaví na vlastné nohy, neodíde preč, ešte

príde k niečomu. Okrem konfliktov uvedených v obžalobe, boli aj iné ktoré nespomenula. Rozviedla sa
z toho dôvodu, že obžalovaný hodil vedro s horúcim kvasom po synovi R.. Vtedy povedal syn R., aby
odišli od obžalovaného, aby sa rozviedla, povedal, že ho raz zabije. V tom období už deti dospievali.
Rozprávala sa potom aj s ďalšími deťmi, hovorila že chcela vydržať kým sa osamostatnia, potom chcela
od neho odísť preč. Deti povedali, aby odišla preč, porozprávali jej ako sa obžalovaný voči nim správal.
Bolo to tak, že ona kryla deti, deti kryli ju. Na otázku prokurátora uviedla, že do rozvodu modriny, ktoré

mala videli deti, V.. D.. Po rozvode v roku 2009 to videli aj spolupracovníci v robote. Je pravdou, že
modriny nemala na tvári, obžalovaný si dával na to pozor. Asi týždeň potom konflikte s tým vedrom,
obžalovaný ju sledoval v Prievidzi, keď si bola niečo vybaviť v Priore. Na otázku prokurátora, či pred
rozvodom mala milenca, uviedla, že obžalovaného nikdy nepodviedla, to prisahá. Ak to obžalovaný tvrdí,
je to klamstvo. Podľa jej názoru nie je možné hodnotiť spôsob ich spolunažívania s obžalovaným ako

bežné manželské spolužitie. Obžalovaný ešte tvrdil, keď po konfliktoch spolu nekomunikovali, že má
depresie. Podľa jej názoru obžalovaný nevychovával deti štandartným spôsobom. Obžalovaný je zlý,
tvrdý, emočne vyprahnutý človek. Dve deti majú ukončené stredné vzdelanie s maturitou, jedno dieťa
má ukončenú vysokú školu, sú to šikovné deti. Po rozvode v roku 2008 museli opustiť s deťmi dom, bral
im veci potrebné pre domácnosť. Potom po dohode s deťmi odišli bývať do podnájmu, ktorý si našli. Je

pravdou, že si zobrala so sebou peniaze, boli to peniaze na účte na ktorý mala prístup. Bolo to 600 000
slovenských korún, poradila jej to advokátka . Obžalovaný mal aj iné účty na ktoré nemala prístup. Malo
tam byť 3 500 000 slovenských korún. Na otázku prokurátora uviedla, že ďalšie peniaze, ktorá zobrala
boli peniaze detí. V podnájme žila s deťmi aj vzhľadom na tie peniaze tri roky. Z tých peňazí jej nezostalo
nič. V období, keď sa odsťahovali deti navštevovali stredné školy. Mala vtedy dosť výdajov. Musel asi od

základov zabezpečiť bývanie v Prievidzi. Nájom platila 330 euro mesačne. Musela zabezpečiť deťom
bežný štandard života v tom období. Je pravdou, že si vtedy kúpila auto, synovi tiež dala peniaze na
prvé auto. Je pravdou, že potom sa vrátila do rodinného domu k obžalovanému, rozprávalo sa vtedy
po dedine, že si chce obžalovaný nasťahovať do domu priateľku s deťmi, bolo jej odporučené, aby s
tým nesúhlasila. Bolo tomu tak po dohode s deťmi, navrhol to syn Lukáš. V tej dobe bol obžalovaný v

podmienečnom odsúdení po konflikte s ňou, myslela si, bola naivná, že sa možno zmenil. Na otázku
prokurátora uviedla, že v tej dobe už nemala priateľa, predtým, už keď bývala v Prievidzi, priateľa mala.
Trvalo to asi 8 mesiacov. Na otázku obhajcu uviedla, že keď hodil obžalovaný po nej televízor nebol
prítomný nikto iný. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala dva týždne po rozvode. Na ďalšiu otázku,
či v rozvodovom konaní uvádzala skutočnosti, ktoré uvádza dnes uviedla, že uvádzala, že obžalovaný

je agresívny. Jednotlivé popísané prípady neuvádzala. Bolo to preto, lebo chcela aby pochopil, že mu
nechce zle. V.. A. v roku XXXX navštívila len preto, lebo V.. V. ju poslala za ním. Tento jej predpísal
lieky, pomohol jej. Na otázku predseda senátu, aby popísala konflikt, ktorý mala s obžalovaným potom,
keď sa odsťahovala po rozvode, uviedla, že syn R. si chcel isť zobrať do domu pavúky, odhovárala ho
od toho. Nakoniec išla pre ne so synom W., obžalovaný nebol doma, pripravili si to, W. chcel zobrať

ešte DVD prehrávač, medzitým prišiel domov obžalovaný, začali problémy, obžalovaný ju nechcel pustiť
von. Zbil ju. Prítomný bol aj W.. Pôvodne nechcela ísť k lekárovi, ani na políciu, bolo jej však veľmi zle.
Za tento konflikt obžalovaný dostal podmienečný trest. Na otázku predseda senátu uviedla, že viacerí
kamaráti obžalovaného odmietli jej potvrdiť akým spôsobom sa správal obžalovaný voči nej. Nechceli
mať s ním problém kvôli jeho agresivite. Je pravdou, že v prítomnosti obžalovaného mávala taký zvyk

stať chrbtom ku stene, bolo to preto, aby ju nechytil odzadu. Vedela, že v prípade konfliktu sa tak lepšie
ubráni. Začala to robiť postupne, že je tomu tak si uvedomila až keď začala chodiť ku psychológovi. Syn
W. jej raz povedal, že obžalovaný, keď bol malý tomuto povedal, že najdôležitejšie sú pre neho peniaze,
potom majetok, potom dlho nič a potom oni, rodina. Pri tomto ona nebola prítomná. Na otázku predseda
senátu prečo vzhľadom na obdobie skutku, od roku 1988 do roku 2008, podala trestné oznámenie s

takým časovým odstupom až v roku 2014, uviedla, že chcela to celé uzavrieť rozvodom. Po rozvode ju
fyzicky napadol, po návrate do Lehoty pod Vtáčnikom sa to celé stupňovalo. Obžalovaný ju v spoločnej
domácnosti obmedzoval, vypínal prúd, vyháňal detí z domu, obmedzoval aj ju, popálil ju. Obžalovaný
stále vyvíjal na nich nátlak. Nakoniec sa definitívne rozhodla v prípade jednej veci. Bola to vtedy keďopakovane v kotolni zastavoval kúrenie. Vznikla preto medzi dcérou V. a obžalovaným hádka, prišla
tam aj ona, vykrikoval dcére, že je rovnaká kurva ako jej matka a stará matka. Začal jej vyčítať, že je
banícka kurva, že správa so svojimi nadriadenými. Počas konfliktu si obžalovaný stiahol tepláky vytiahol

pohlavný úd a hovoril dcére, aby sa pozrela ako má vyzerať poriadny chlap. Vtedy sa rozhodla, že
pôjde na políciu. Na otázku predseda senátu, aby sa vyjadrila prečo R. v tomto konaní vypovedá trochu
ináč ako W. a V., uviedla, že si to nevie vysvetliť. Dostala od neho v dobe keď obžalovaný bol tri dni
obmedzený na osobnej slobode dve SMS správy, tam ju Lukáš vyzýval aby stiahla trestné oznámenie.
Nevie prečo zmenil názor, keď ju pred rozvodom vyzýval na rozvod. Podľa jej názoru obžalovaný po

psychickej stránke v poriadku nie je. Keď sa nahneval, nevedel sa ovládať. Stávalo sa, že keď povedala,
že odíde, hodil sa na zem. Krátko nato zas bol v dobrej nálade. Je pravdou, že obžalovaný má dobré
vystupovanie na verejnosti. Na ďalšiu otázku uviedol, že obžalovaný sa lepšie správal, keď mal vypité.
Má vedomosť, že počas manželstva obžalovaný mal priateľku.
Znalec W.. A., okrem iného, uviedol, že na záveroch v znaleckom posudku a výpovediach v prípravnom
konaní zotrváva. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal jednak zo subjektívnych údajov, ktoré

uviedla poškodená, ale aj z objektívnych zistení. Na strane 13, v znaleckom posudku, sú uvedené
metodiky, ktoré boli použité pri psychologickom vyšetrení. Posudok bol svojím spôsobom náročný, mal
postihnúť udalosti, ktoré sa odohrali pred viacerými rokmi. Pri vypracovaní posudku bola k dispozícii
aj zdravotná dokumentácia poškodenej, sú tam uvedené prípady, že poškodená sa liečila počas
manželstva, bolo to konkrétne v roku 2003, bola liečená V.. V., V.. A.. MUDr. V. to uzavrela ako post

traumatickú stresovú poruchu, poškodená v tej dobe brala lieky. V prípade post traumatickej stresovej
poruchy poškodený musí vykazovať určité symptómy, najvýznamnejšie sú znovuprežívanie stresujúcich
udalostí, je to porucha, ktorá sa častokrát prejavuje s určitým odstupom. Literatúra uvádza odstup aj
jeden rok. Súvisí s tým problém so spánkom, uľakové reakcie, jasným príkladom je to ako aj po návrate
po rozvode sa poškodená stavala chrbtom ku stene, aby bola z tejto strany chránená. Bežný človek

to ani nevyníma ako prejav určitej traumy. Sú to znaky, že človek vníma vo svojom okolí jedinca s
ktorým má určitú negatívnu skúsenosť. Tohto jedinca sa bojí, má jednoducho strach. Popisované útoky
v čase vyšetrenia podľa jeho názoru boli nižšej intenzity, nedochádzalo v takom množstve k fyzickým
útokom, slovné útoky tam pretrvávali. Boli nižšej intenzity ako počas manželstva. Podľa jeho názoru bolo
veľmi zlé riešenie, že sa poškodená vrátila do spoločnej domácnosti s obžalovaným. Z jeho pohľadu

to bolo atypické rozhodnutie vrátiť sa na miesto, kde jej bolo zle. Vyhodnotil si to tak, že to súviselo
so zlou finančnou situáciou. Po návrate sa začali prejavovať medzitým vyprahnuté prejavy traumy.
Následne sa začala zhoršovať psychika poškodenej. Mala úpadky nálady, strachové reakcie. Keďže
boli k dispozícii záznamy nasvedčujúce tomu, že poškodená vyhľadávala pomoc psychológa, psychiatra
už počas manželstva, bola diagnostikovaná post traumatická stresová porucha. Počas manželstva

dochádzalo ku správaniu sa obžalovaného, ktoré pociťovala poškodená ako ťaživé príkorie v živote,
jednalo sa o verbálnu, brachiálnu agresivitu, ktorú poškodená väčšinou nemala za dokumentovanú. V
zdravotnejdokumentáciijevšakzadokumentovanýjedenútok,zostranyobžalovanéhovočipoškodenej,
je popísaný v časti anamnéza znaleckého posudku. Takéto správanie sa obžalovaného bolo opakované,
trvalo to viac ako 20 rokov, problémy boli od začiatku manželstva. V prípade poškodenej psychologické

vyšetrenie nevykazuje príznaky možnosti fabulácie zo strany poškodenej. Nevykazuje tendencie, črty
osobnosti, ktoré by podnecovali k takémuto uvažovaniu. Pri znaleckom skúmaní nebola zistená ani
tendencia uvádzať v dotazníkoch sociálne žiaduce odpovede. Nebola zistená možnosť účelovosti
konania poškodenej, keby toto bolo pripustené mala možnosť poškodená takýmto spôsobom konať
oveľa skôr. Na otázku prokurátora uviedol, že myslí tým to, že trestné oznámenie mohla podať už v

roku 2008. Post traumatická stresová porucha sa môže zjaviť opäť, ak je človek vystavovaný stresom. V
prípade poškodenej takáto situácia vznikla. Preto uviedol, že poškodená trpí posttraumatickou stresovou
poruchou, trpela syndrómom týranej osoby, prejavy syndrómu týranej osoby spočívali vo verbálnom,
brachiálnom násilí, v prejavoch psychického prežívania poškodenej. Na otázku prokurátora, či vzhľadom
na to, že znalecký posudok vypracoval v roku 2014 je možné zistiť, že poškodená trpela syndrómom

týranej osoby za žalované obdobie 1988 - 2008, uviedol, že je to možné. Je to možné na základe toho,
že poškodená v doterajšej životnej histórii uvádzala, že jej psychické problémy vyplývali z konania a
zo života s manželom - obžalovaným. Týkalo sa to obdobia po roku 1989. Pri vypracovaní znaleckého
posudku zisťuje aj určitú životnú históriu človeka, poškodená na základe vyšetrenia vykazovala znaky,
že v živote prežívala stresujúce situácie, vyplývali z jej matrimonia, následného stavu po rozvode.

Psychický stav sa zhoršil relatívne tak neskoro po rozvode, pretože poškodená sa znovu vrátila do
spoločnéhobývaniasobžalovaným.Skutočnosť,žetourobila,nevylučuježepoškodenábolatýraná.Ani
majetková motivácia návratu nevylučuje, že poškodená predtým bola týraná. Na otázku obhajcu uviedol
že by hodnotil ako sekundárny faktor stresu u poškodenej skutočnosť, že po rozvode sa odsťahovalazo spoločnej domácnosti s tromi deťmi. V prípade, že by mala poškodená určité predispozície ku
psychickým problémom už v detstve, podľa jeho názoru by sa to bolo prejavilo už keď bola dieťaťom.
Takéto niečo v zdravotnej dokumentácii, v rodinnej anamnéze, nezistil. V zdravotnej dokumentácii je

v roku 2008 uvedený otras mozgu po ataku manželom - obžalovaným. Na otázku predsedu senátu
uviedol, že prepady nálady poškodenej boli už pred rozvodovým konaním, svedčia o tom sedenia u
PhDr. V., cvičenia ktoré absolvovala. Keby tomu tak nebolo lekárka by nemohla uvádzať, že poškodená
trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Na otázku prokurátora uviedol, že syndróm týranej osoby sa
u poškodenej nemohol zjaviť len na základe skutočností z roku 2008, rozvod, odsťahovanie zo spoločnej

domácnosti, napadnutie poškodenej po odsťahovaní; vznikol na základe viacerých predchádzajúcich
udalostí v predchádzajúcom období.

Svedok W. X., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Bol vo viacerých
prípadoch svedkom konfliktov, ktoré sú popísané v obžalobe, ktorá bola prednesená. Presné dátumy
si samozrejme nepamätá. V prípade útokov to bolo tak, že tie nevznikali naraz, vždy tomu niečo

predchádzalo. Obžalovaný konal v triezvom stave, nebolo to konanie pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný
má veľmi výbušnú povahu. Spomína si na konflikt v roku 1996 v kotolni, obžalovaný zostal z
niečoho rozčúlený, matka bola vždy pre obžalovaného boxovacím vrecom. V tomto prípade zabránil
obžalovanému v útoku na poškodenú. Postavil sa medzi nich. Detaily z toho konfliktu si nepamätá. Čo sa
týka konfliktu v roku 1997, prišla k ním rodinná známa, poškodená sa k tomu vyjadrila a dostala následne

bitku. Na otázku prokurátora uviedol, že tou návštevou bola teta Tonka. Konflikt bol sprevádzaný
vulgárnym vyjadrením obžalovaného na poškodenú, že je kurva. Problém bol ten, že teta Tonka bola z
otcovej rodiny. Z matkinej rodiny k nim nechodili na návštevu. Matka nemohla povedať na nič vlastný
názor. Automaticky jej bolo buď vynadané, alebo dostala. Na otázku prokurátora, či si spomína na
nejaký incident v súvislosti s televízorom, uviedol, že nie. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka

z prípravného konania, kde uviedol že niekedy v roku 2001 zažil situáciu, boli v kuchyni, jedli, mali
pustený televízor, keď počuli prichádzať obžalovaného, matka ich poslala preč, chcela vypnúť televízor,
pretože obžalovaný neznášal, keď jedli a mali pustený televízor, nestihla to, chytil televízor, tento hodil
do matky, táto ho našťastie chytila, povedal im, aby sa pustili do nejakej roboty; bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to bolo v piatok, alebo v sobotu, raňajkovali, podľa

obžalovaného dlho jedli. Ku vzniku hádok dochádzalo, keď nešli podľa harmonogramu obžalovaného.
Keď to neurobili, ihneď obžalovaný zostával nervózny. Keď sa ich matka zastala, napadol ju fyzicky. Bolo
tonepravidelne,niekedybolmesiacpokoj,niektorýtýždeňtobolokaždýdeň.Hádkyvznikaliprepeniaze,
ktoré obžalovaný požičiaval. Raz bol problém, že obžalovaný vložil peniaze do určitej spoločnosti, táto
skrachovala. Keď pracovali vonku, museli pracovať podľa jeho nasadenia. Takto pracovali od približne

desiatich - dvanástich rokov. Keď obžalovaný pracoval celý deň, museli tak pracovať aj oni. Pracovali
aj keď boli mladší, robili ľahšie práce. Potom museli pracovať s drevom, bola to už ťažšia práca. Na
otázku koľkokrát videl obžalovaného udrieť poškodenú, uviedol, že to bolo mnohokrát. Asi mesiac pred
rozvodom prišiel za ním obžalovaný, chcel, aby presvedčil matku aby sa nerozvádzala. Vtedy mu sľúbil,
že už nebude nervózny, vydržalo mu to dva dni. Obžalovaný takisto fyzicky napadol jeho. Spomína si na

prípad, keď bola sestra menšia, spadla z postele, zranila si ucho, obžalovaný prišiel a fyzicky napadol
ich, že nedávali na sestru pozor. Takisto napadol poškodenú, že nedávala na nich pozor. Pritom vtedy
obžalovanému poškodená robila večeru. Ďalší prípad bol keď ho obžalovaný naháňal s motorovou pílou.
Na otázku prokurátora uviedol, že pomáhal obžalovanému zvárať, bolo to približne v roku 2000 - 2001.
Obžalovaný mu vtedy hovoril, aby držal horúce železo rukou. Vtedy mohol mať 10 - 11 rokov. Potom čo

bola prečítaná výpoveď z prípravného konania kde k tomu uvádzal že mal 6 rokov, bolo poukázané na
rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že nevie. Na otázku prokurátora prečo sa rozhodla poškodená
podať návrh na rozvod, uviedol, že ju presvedčil brat, bolo to z dôvodu dlhodobého psychického týrania.
Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania kde je uvedené, že poškodenú presvedčil on,
uviedol, že to bolo tak končil školu, mal nejaké brigády, v podstate spolu s bratom jej to navrhli. V tej

dobe stále obžalovaný poškodenú zatláčal do kúta, bránil jej povedať svoj názor. Podľa jeho názoru to
čo bolo u nich doma, neboli normálne manželské hádky. Bežná manželská hádka sa neukončí bitkou.
Po rozvode sa s poškodenou deti presťahovali do Prievidze. Taktiež si zobrali z domu nejaké veci, počas
toho došlo k útoku. Obžalovaný zaútočil na poškodenú. Tohto bol svedkom. Sťahovať ich pomáhal strýko
na aute s prívesným vozíkom. Na otázku prokurátora prečo sa v roku 2011 vrátili späť do domu, uviedol,

že im to poradil právnik, povedal, že majú rovnaký nárok na rodinný dom ako obžalovaný. Bol pri tom
incident, obžalovaný im nechcel dovoliť vstúpiť do domu. Je pravdou, že tomuto predchádzala dohoda
obžalovaného s bratom, že sa vrátia, keď sa vrátili nič z toho čo dohodli neplatilo. Obžalovaný chcel,
aby sa poškodená k nemu vrátila ako k manželovi. Po návrate bývala poškodená s jeho sestrou naposchodí. Na otázku obhajcu, aby popísal konflikt večer keď k nim prišla teta Tonka uviedol, že vtedy
bola poškodená napadnutá obžalovaným v kuchyni. Na ďalšiu otázku uviedol, že videl konflikt, keď
obžalovaný hodil po poškodenej televízor. Aj keď počas konfliktov ich vyhnala matka do vedľajšej izby,

dverebolivždyotvorené.Momentálnenemážiadnyvzťahkobžalovanému-otcovi.Nekomunikujúspolu,
momentálne je šesť týždňov v zahraničí. V súčasnosti je mu jedno ďalší osud obžalovaného. Na otázku
predsedu senátu uviedol, že jeho spolužiaci v škole nemuseli pracovať v takom rozsahu ako požadoval
obžalovanýpoňoma ďalšíchdeťoch.Jepravdou,žejehorovesnícitiežmuselipracovaťokolorodinného
domu, určite však nie v takom rozsahu ako oni. Na ďalšiu otázku uviedol, že si spomína ako v jednom

prípade obžalovaný hodil po ňom vedro s horúcou vodou, už si nespomína koľko mal rokov. Spomína
si na prípad s horúcim kvasom a jeho bratom, tiež ho obžalovaný nervózny po ňom hodil. Na otázku,
či si spomína na rozhovor s obžalovaným o životných prioritách, uviedol že áno, povedal, že prvom
rade sú pre neho majetky, statok a až potom rodina. Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného
konania, kde uviedol, že obžalovaný povedal, že prvé sú pre neho peniaze, potom majetok a až potom
rodina uviedol že áno, povedal to tak. Niekedy sa dalo s obžalovaným normálne rozprávať. Inokedy bolo

treba sa mu vyhnúť. Na otázku predseda senátu, či niekedy obžalovaného ohrozoval sekerou, uviedol,
že to nie je pravda, na priestupkovom konaní mu nebola preukázaná vina. Malo sa to stať 2 - 3 roky
dozadu. Na otázku predsedu senátu ako si vysvetľuje skutočnosť, že brat Lukáš vypovedá ináč ako
ona so sestrou, uviedol, že si to nevie vysvetliť. V jeho prípade bolo všetko normálne až do okamihu
kým sa vrátili z Prievidze domov. Komunikujú spolu ale len keď sa stretnú. Má vedomosť, že poškodená

zobrala nejaké peniaze, keď sa odsťahovali do Prievidze, nevie však koľko. Podľa jeho názoru, dôvodom
návratu z Prievidze nebolo, že by mali málo peňazí. V tej dobe bol zamestnaný. Je si vedomý, že je
pod prísahou, obžalovanému nechce zle. K tejto výpovedi nie je ovplyvnený poškodenou - matkou. Do
určitého veku mal obžalovaného ako otca rád. Bolo tomu tak, kým začal matku a ich biť.

Svedkyňa V. X. ml., okrem iného, uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. W. svedkom
konfliktov podpísaných v obžalobe nebola, ale pamätá si ako sa obžalovaný choval k matke a k
nim deťom. Na otázku prokurátora uviedla, že nevidela, že by obžalovaný fyzicky napadol matku -
poškodenú, nebola toho svedkom. Bola však prítomná pri hádkach medzi nimi. Má vedomosť, od bratov,
žeobžalovanýudrelpoškodenú.PovedaljejtobratW..Potomčobolaprečítanáčasťvýpovedesvedkyne

z prípravného konania, kde okrem iného uviedla, že počas konfliktu rodičov, keď mala asi 5 rokov, chytil
ju obžalovaný a hodil na zem, vtedy obžalovaný poškodenú aj udrel, je to možné alebo to robil často;
bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla, že na to si pamätá. Dopadla na hlavu
na posteľ, potom utekal za poškodenou. Na otázku uviedla, že si spomína na také prípady, že dokonca
leteli vedrá a bratia pred nimi utekali. Spomína si aj na iný prípad, kedy boli na chate, brat R. robil zle,

sedeli pri ohni, obžalovaný mu dal facku. Na otázku prokurátora, či sa v súčasnosti, pri výsluchu bojí,
uviedla, že má strach. Na otázku, či má vedomosť prečo poškodená podala návrh na rozvod uviedla, že
áno. Bolo to preto, že poškodená bola ako na kolotoči. Jeden deň boli hádky, potom bol pokoj, ďalší deň
boli opäť hádky. Obžalovaný útočil aj na bratov. Dôvodom hádok boli banality. Problémy sa dali riešiť
úplne v kľude. Obžalovanému napríklad vadilo prečo len tak sedia vnútri, prečo niečo nerobia vonku. Jej

to prišlo ako keby tam boli ako otroci. Na otázku ako sa to týkalo poškodenej - matky, uviedla, že táto ich
bránila. Frekvencia týchto konfliktov bola taká že zo tri dni bol pokoj, potom obžalovaný vybuchol. Bývalo
to pravidelne. Po rozvode sa hneď zbalili a odsťahovali sa do Prievidze. Bývali v dvojizbovom byte,
zobrali si so sebou oblečenie, nejaké zariadenie do bytu. Dôvod návratu do domu bol finančný. Matka
nebolaschopnásamasapostaraťorodinu,najstaršíbratsavtedyodsťahoval.NávratnavrholbratR..Na

otázku predsedu senátu prečo podľa jej názoru poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného
za trestnú činnosť v priebehu rokov 1988 - 2008, až v roku 2014, uviedla, že v roku 2014 v kotolni
rodinného domu bol menší konflikt. Obžalovaný tam dosť pourážal matku. Bolo to 24. 03. 2014. Pamätá
si to preto, lebo v ten deň má narodeniny. Konflikt vznikol preto, že obžalovaný im neustále vypínal v
kotolni pec, mali v izbe zimu. Keď prišla do kotolne pridať teplo obžalovaný tam bol a začali sa hádať.

Prišla tam potom poškodená, začal vykrikovať, že je kurva. Obžalovaný pri konflikte si siahol na rozkrok
a vytiahol penis. Toto bola posledná kvapka, potom podala matka trestné oznámenie. Už sa to nedalo
vydržať. Trestné oznámenie boli podať v Prievidzi, na polícii v Novákoch boli predtým veľakrát, nikdy sa
to nedoriešilo. Bolo to v období po rozvode. Na otázku predseda senátu uviedla, že nevie vysvetliť prečo
brat Lukáš vypovedal trochu odlišne oproti ich výpovediam. Napriek tomu, že po rozvode išiel s nimi

do Prievidza, v súčasnosti už asi má iný názor, komunikuje s obžalovaným. Oni ďalší s obžalovaným
nekomunikujú. Na otázku predsedu senátu uviedla, že bola viackrát u psychologičky. V súčasnosti je
zamestnaná, pracuje v Nemecku. Bližšie nechce konkretizovať, zaujíma sa o to obžalovaný, má obavu,že by jej to mohol skomplikovať. V predchádzajúcom zamestnaní, na čerpacej stanici, prichádzala do
styku s obžalovaným, nechce sa s ním stretávať.

Svedkyňa V.. D., okrem iného, uviedla, že to čo vypovedala v prípravnom konaní bola pravda. Nevie
presne uviesť v ktorom roku to bolo, problém je aj v tom, že poškodená už viac ako 5 rokov nie je jej
pacientkou. Nevie si spomenúť na detaily. Čo si spomína, poškodená z pohotovosti priniesla doklad
v ktorom bolo uvedené, že ju zbil manžel. Nespomína si koľkokrát sa stali takéto prípady, či to bolo
dvakrát, prípadne trikrát. Na otázku prokurátora, či priamo komunikovala s poškodenou o konfliktoch v

jej domácnosti, uviedla že áno, konflikty boli. Obžalovaný je tiež jej pacientom, má o ňom viac informácií.
Poškodená spomínala, že si nerozumie s obžalovaným, že sa hádajú, sem tam padli nejaké facky.
Podľa jej názoru obžalovaný s poškodenou k sebe sa nehodili, boli tam medzi nimi trecie plochy. Na
otázku prokurátora uviedla, že určite videla stopy zranení na tele poškodenej. Videla modriny na tele
poškodenej, keď sa pýtala na to obžalovaného, vysvetľoval to tým, že sa bránil pred poškodenou,
chytil jej ruky. Na otázku prokurátora, či si spomína na úraz hlavy, otras mozgu poškodenej, uviedla,

že v takom prípade musela byť poškodená práceneschopná a musel byť o tom záznam zdravotnej
dokumentácii. Podľa jej názoru zranenia s ktorými prišla poškodená neboli takého rázu, že by mala o
tom informovať políciu. Na otázku obhajcu uviedla, že si spomína, že poškodená bola viac ako jedenkrát
ošetrená na traumatológii v Bojniciach. V materiáloch z pohotovosti bolo uvedené, že ju zbil manžel.
Na otázku obhajcu uviedla, že poškodená hovorila že obžalovaný na ňu kričí, uvádzala konflikty medzi

nimi. Vyslovene nehovorila o týraní, uvádzala len, že si nerozumejú. Na otázku predsedu senátu kedy sa
rozhodne ako lekárka informovať políciu, uviedla, že pri závažnejších úrazoch. Na otázku obžalovaného
uviedla, že konflikty medzi nimi registrovala asi 2 - 3 roky predtým ako poškodená prestala byť jej
pacientkou. Nespomína si, že by v nejakom materiály registrovala že poškodená je liečená psychiatrom,
prípadne psychológom. Na otázku prokurátora, že z materiálu na číslo listu 129, ktorý vypísala svedkyňa

vyplýva to, že po úraze hlavy v roku 2008 bola liečená psychiatrom a psychológom ako post traumatická
porucha, uviedla, že si na to nespomína.

Svedkyňa W.. V., okrem iného, uviedla, že s poškodenou prišla do styku viackrát, bolo to v ambulancii v
Prievidzi. Prvý kontakt s ňou podľa záznamu bol 4. 5. 2009. Uvádzala, že absolvovala rozvod, udávala,

že keď si brala veci z domácnosti fyzicky ju napadol manžel, skončila v nemocnici s otrasom mozgu.
Uvádzala, že si našla podnájom v ktorom býva s tromi deťmi. Uvádzala, že dostáva triašku, vynárajú
sa jej spomienky na konflikty s manželom. Uvádzala, že takéto pocity máva v noci, má problémy s
dýchaním. Taktiež hovorila, že sa strháva zo spánku, spí tak 1 - 2 hodiny. Tiež uvádzala, že sa cíti
vyčerpaná, má problémy sústrediť sa, nevedela pochopiť prečo sa manžel voči nej takto správa. Mala

strach, aby jej niečo neurobil, obávala sa ísť na políciu. Poškodená spolupracovala, bola plačlivá, mala
obavy, úzkosť z budúcnosti. Diagnóza poškodenej bola uzavretá ako post traumatická stresová porucha.
Boli dohodnuté ďalšie stretnutia s poškodenou. Tieto stretnutia boli zamerané na relaxáciu. Po prvom
vyšetrení bola odporučená na vyšetrenie u psychiatra. Na otázku prokurátora uviedla, že diagnózu
poškodenej po prvom stretnutí uzavrela ako post traumatickú stresovú poruchu. Takéto príznaky tejto

poruchy u poškodenej zistila. Na ďalšiu otázku uviedla, že post traumatická stresová porucha môže
vzniknúť aj na základe jedného zážitku. Spomína si, že vyšetrovateľ uvádzal pri výsluchu, že poškodenú
mala vyšetriť už pred rokom 2009, vtedy bola zamestnankyňou nemocnice, vzhľadom na to nemá k
dispozícii materiály z tohto vyšetrenia, avšak na skutočnostiach uvedených v tejto správe trvá. Na otázku
obhajcu uviedla, že čo sa týka pocitov viny spomínaných poškodenou, toto nemá v materiáloch bližšie

vysvetlené. V materiáloch, ktoré má k dispozícii neuvádzala poškodená nový vzťah. Túto skutočnosť
pacienti nie vždy uvádzajú. Posledná návšteva poškodenej bola 12. 10. 2009. Nevie odpovedať na
otázku obhajcu, či mala pocit z poškodenej že je týraná. Na otázku predsedu senátu uviedla, že v
materiáloch má uvedený konflikt v kotolni, obžalovaný mal držať poškodenej otvorené ústa a mal do nich
pľuvať. Spomenula to pri prvej návšteve 4. 5. 2009. V materiáloch má poznačené, že poškodená pritom,

keď to rozprávala, plakala. Vzťahy medzi ďalšími členmi rodiny nemá bližšie poznačené v materiáloch.
Nepamätá si, že by mala pocit, že poškodená kamufluje, keby tomu tak bolo, nebola by diagnostikovala
post traumatickú stresovú poruchu.

B. R. X., okrem iného, na otázku obhajcu uviedol, že bol svedkom hádok medzi obžalovaným a

poškodenou, jeho matkou. Boli to bežné hádky, prišiel zo školy a obžalovaný sa opýtal prečo sa neučil.
Nebol svedkom, že by obžalovaný po rozvode, fyzicky napadol matku. Toto nespomínala ani matka.
Súrodenci to môžu tvrdiť, nikdy mu to nepovedali, osobne nikdy nevidel, že by obžalovaný napadol
poškodenú. Na otázku obhajcu uviedol, že po návrate rodiny do spoločnej domácnosti k ničomu takémunedochádzalo. Osobne ešte vybavoval návrat rodiny do spoločnej domácnosti, požiadala ho o to matka.
Tesne po návrate domov pochopil, že obžalovaný a poškodená mali rozdielne predstavy čo predstavuje
návrat poškodenej a detí do spoločnej domácnosti. Fyzické napadnutia a hádky neboli, boli len také

doťahovania. Jemu osobne napríklad vadilo, keď sa kúrilo aj za situácie, že vonku bolo teplo. Mal
pocit z toho konania, že sa vedome robí naprotiveň druhej strane. Podľa jeho názoru v čase, keď
bývali v Prievidzi, správala sa poškodená rovnakým spôsobom ako predtým, keď bývali v Lehote pod
Vtáčnikom. Na otázku obhajcu prečo jeho súrodenci sestra a brat W. vypovedali v tejto veci odlišne
uviedol, že čo sa týka sestry táto bola pod vplyvom matky, mnohokrát vynervovaná aj z vecí, ktoré

sa nestali. Podľa jeho názoru, čo sa týka brata Petra a jeho vyjadrení, bol by potrebný psychologický
posudok prečo to tvrdí, je dosť manipulovateľný človek. V súčasnosti má dosť dlžôb, do týchto ho
stiahli cudzí ľudia. Pokiaľ sa týka vedra s horúcim kvasom, k tomuto sa vyjadrili osoby, ktoré tam pritom
vôbec neboli. Toto vedro hodil otec o zem, určite nie po ňom. V súčasnosti býva naďalej v spoločnej
domácnosti s otcom. Pri riešení vysporiadania BSM fungoval v podstate ako spojivo medzi obžalovaným
a poškodenou. Vyzeralo to, že sa dohodnú, ale behom 5 minút to, čo navrhla poškodená obžalovanému

a tento s tým súhlasil, už neplatilo. Vtedy si uvedomil, že poškodenej ide o peniaze. Odvtedy si od
poškodenej udržiava určitý odstup. Niekto spomínal, možno brat, že poškodená sa nasťahovala späť do
Lehoty pod Vtáčnikom na radu právnika. Spočiatku mal pocit, že sa vrátila späť na urovnanie vzťahov
s obžalovaným. Veľmi rýchlo si však uvedomil, že to nie je tak ako predtým poškodená tvrdila. Na
otázku prokurátora, či trvá na výpovedi z 27. 5. 2014 uviedol, že tam vypovedal pravdu. Na otázku

čo podľa názoru svedka bolo dôvodom rozvodu v roku 2008 a kto podal návrh na rozvod, uviedol,
že určite o tom vedeli brat a sestra. Poškodená sa pýtala ich detí, čo hovoria na to, ak by sa dala s
obžalovaným rozviesť. Myslí si, že keby bola týraná, nebola by sa takto pýtala. Nemyslí si, že dôvod
rozvodu bol ten čo teraz s odstupom času poškodená uvádza. Na otázku prokurátora aký dôvod teda bol
uviedol, že to je teraz ťažké povedať. Návrh na rozvod podala matka - poškodená. Podľa jeho názoru

si rodičia prestali rozumieť. Na otázku ako vnímal do roku 2008 manželstvo rodičov, uviedol, že obaja
majú svojské povahy. Mal a má rešpekt voči obom rodičom, tak vnímal ich manželstvo. Každý z nich v
určitej oblasti manželstva rozhodoval. Nikdy nebol svedkom, že by obžalovaný dal poškodenej facku.
Nespomína si na situáciu, že mal obžalovaný hodiť po poškodenej televízor. Taktiež situácia naháňania
po lese s motorovou pílou je výmyslom. V čase rozvodového konania rodičov mal 16 rokov. V tej dobe sa

zúčastnil pohovoru so psychológom. Pýtal sa ich na vzťah k rodičom, na to ku komu chcú ísť po rozvode.
Boli dohodnutí, že chcú byť s matkou. Nespomína si, že by sa sťažovali počas pohovoru na nejaké
traumatické zážitky. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania na čísle listu 52, kde
uvádzal, že sa ich pýtali na traumatické zážitky, kde uviedol, že nič také nepovedal, uviedol že hovorili o
tom s ktorým z rodičov chcú byť po rozvode. Na otázku prokurátora prečo zvažovala rozvod matka, čo

uvádzala, uviedol, že hovorila, že im to s obžalovaným neklape. Na otázku predsedu senátu uviedol, že
nového priateľa im predstavila poškodená, keď sa presťahovali do Prievidze. Na otázku obžalovaného
uviedol, že poškodená chcela aby on vybavil návrat rodiny do Lehoty pod Vtáčnikom. Po návrate začali
ťahanice s kúrením a podobne. Bol zaskočený správaním poškodenej, keď ešte boli v Prievidzi hovorila
úplne niečo iné. V čase návratu do Lehoty pod Vtáčnikom nemal pocit, že by mala poškodená finančné

problémy. Po rozvode si kúpila poškodená auto Suzuki.

Svedok V.. K., okrem iného, uviedol, že v prípade poškodenej vypísal tlačivo pre políciu, poškodená bola
pacientkou V.. D.. Vie prečo to odmietla urobiť MUDr. D., nemá prepichnutú pneumatiku na aute ako on a
nemusí chodiť na súdy ako on. Poškodenú pozná od úrazu, ktorý mala pri oku. Poškodená mu nemusela

nič hovoriť o zranení, bolo to v papieroch, ktoré priložila. Povedala, že dostala drevenou palicou po
hlave. Mal jej to spôsobiť manžel. Bola to prípad v roku 2012. Spomínala že manžel - obžalovaný ju bil.
Má vedomosť, že poškodená absolvovala
psychiatrické vyšetrenia. Dôvodom boli depresie ktorými trpela.

Načíslelistu118sanachádzalekárskasprávaPhDr.V.,podľaktorejpoškodenánavštíviladňa6.7.2009
jej psychologickú ambulanciu. Uviedla, že v tie dni, keď sa jedná o udalosti sa cíti horšie, v prítomnosti
manžela stále pociťuje strach, máva lepšie a horšie dni, niekedy má pocit, že to všetko nezvládne. Z
lekárskej správy ďalej vyplýva, že ďalšie návštevy poškodená absolvovala v dňoch 10. 8. 2009, 17. 8.
2009, 27. 8. 2009, 21. 9. 2009, 12. 10. 2009. V týchto dňoch absolvovala relaxačné cvičenia.

Na čísle listu 128 sa nachádza lekárska správa PhDr. V. z vyšetrenia poškodenej dňa 29. 10. 2003.
Poškodená subjektívne uviedla lekárke, že sa cíti vyčerpaná, vystresovaná, má už všetkého dosť, doma
má problémy s manželom, tento ju psychicky týra a aj tri deti. Nadáva jej, nadáva deťom, v minulostivšetkých doma aj bil, teraz sa rôzne vyhráža, pracuje v SBS, nosí zbraň, pred rokom sa vyhrážal že ju
raz proti ním použije. Podľa správy poškodená odmietla udať manželovo konanie na polícii, psychicky sa
skompenzovala, trvajú prejavy depresie, reaktívnej. Podľa správy situácia bola konzultovaná telefonicky

s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi.

Na čísle listu 129 sa nachádza lekárska správa MUDr. D. zo dňa 24. 5. 2007 z ktorej vyplýva, že
poškodenú 23. 5. 2007 zbil manžel, bolí ju hlava, lekárka zistila opuchy a hematómy v oblasti pravého
ramena a pravého prsníka.

Na čísle listu 129 sa nachádza lekárska správa V.. D. z ktorej vyplýva, že poškodená bola v roku 2008
hospitalizovaná na traumatológii v Bojniciach pre úraz hlavy - otras mozgu. Podľa správy z traumatológie
bola napadnutá manželom. Po úraze bola liečená psychiatrom a psychológom ako post traumatická
porucha.

Na čísle listu 136 sa nachádza správa PhDr. V. zo dňa 4. 5. 2009 z ktorej vyplýva, že poškodená
bola odoslaná na vyšetrenie neurológom. Koncom minulého roka si chcela vziať vlastné veci z bytu
po rozvode s manželom, za asistencie polície. Po odchode policajtov ju manžel zbil tak, že skončila v
nemocnici s otrasom mozgu. Podľa správy poškodená pociťuje pocity viny, úzkosť, obavy z budúcnosti,
všetko je viazané na prežité udalosti, ako problémy dominujú flashbacky najmä vo večerných a nočných

hodinách s intenzívnym vegetatívnym doprovodom. Lekárka odporučila psychiatrické vyšetrenie.

Po vyhodnotení v všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v priebehu rokov
1988 až do začiatku mesiaca december 2008 spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku
týral blízku osobu - poškodenú, pričom jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,
spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a

stresu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas. Je potrebné
uviesť, že aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, zo spáchania trestnej činnosti je
usvedčovaný výpoveďami poškodenej, svedkov a aj listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní a oboznámenými na hlavnom pojednávaní. Tieto dôkazy jednotlivo a aj vo svojom súhrne
tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov ktoré obžalovaného zo spáchania trestnej

činnosti usvedčujú. Predovšetkým obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje výpoveď
poškodenej Márie X. na hlavnom pojednávaní, ktorá v podstate zhodne ako uvádzala v prípravnom
konaní, potvrdila skutočnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uviedla, že prakticky krátko po
uzavretí manželstva, po potrate s prvým dieťaťom, v roku 1988 sa začal obžalovaný voči nej, neskôr
aj voči trom deťom pochádzajúcim z manželstva, správať zle, bil ju a aj deti fyzicky napádal, verbálne

útočil na ňu, tiež na deti. Počas dospievania detí vznikali konflikty aj v súvislosti s tým že, vzhľadom
na výchovné metódy obžalovaného voči deťom, poškodená bránila obžalovanému aby nad obvyklý
rámec a vek detí obžalovaný nútil deti pracovať v spoločnej domácnosti. Poškodená uvádzala, že v
uvedenom období celé toto správanie obžalovaného znášala zle najmä psychicky, ako uviedla na fyzickú
bolesť sa dalo zvyknúť, na psychickú nie. Poškodená sa tiež vyjadrila k jednotlivým konfliktom, ktoré sú

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, taktiež uviedla, že to nie sú všetky konflikty, ktoré sa v období
rokov 1988 - 2008 stali, boli aj iné na ktoré si už bližšie nespomína. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru
obžalovaný je psychicky vyprahnutý, prvé pre neho sú peniaze, potom majetok až potom niekde ďalej je
pre neho rodina. Skutočnosti, ktoré uvádzala poškodená, či už v prípravnom konaní alebo aj na hlavnom
pojednávaní potvrdili vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní jej deti Petra a V. X.. Potvrdili, že

obžalovaný sa voči poškodenej a tiež voči ním správal tak ako uviedla poškodená vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní. Potvrdili, že poškodená mnohokrát bola fyzicky napadnutá obžalovaným v
situácii, keď predtým sa ich matka zastala, bránila ich. Títo svedkovia potvrdili niektoré z konfliktov, ktoré
súpopísanévovýrokovejčastitohtorozsudku,naktorésipamätaliajvzhľadomnaichvekvčase,keďsa
stali. Nepriamo zo spáchania trestnej činnosti obžalovaného usvedčujú svedkovia PhDr. V., V.. D., V.. A.,

MUDr. K., lekári, ktorí prišli do styku s poškodenou v súvislosti s ošetrovaním zranení poškodenej, ktoré
jej spôsobil obžalovaný a tiež v súvislosti s ďalšími zdravotnými problémami, ktorými poškodená, podľa
názoru súdu, v dôsledku konania obžalovaného počas manželstva trpela. Že sa jednalo o dlhodobé
zdravotné problémy, nasvedčujúce tomu, že obžalovaný poškodenú týral svedčí ten fakt, že prvýkrátnavštívila poškodená svedkyňou W.. V. už v roku 2003. Nepriamo tiež obžalovaného zo spáchania
trestnej činnosti usvedčujú vyššie konštatované lekárske správy, z ktorých vyplýva, že počas manželstva
s obžalovaným poškodená trpela nielen psychicky, ale aj fyzicky, keďže konaním obžalovaného utrpela

viaceré zranenia ako napríklad otras mozgu. V súvislosti so správaním obžalovaného voči poškodenej
nie je možné opomenúť právoplatný odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 3T 167/2009
zo dňa 26. 8. 2009, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného
zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Poškodenou aj v tejto veci bola

poškodená Mária X., skutok sa stal 10. 12. 2008, počas konfliktu poškodená utrpela zranenia, ktoré si
vyžiadali liečbu s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní. Ako ďalší dôležitý dôkaz treba
uviesť výpoveď znalca PhDr. A., ktorý vo veci vypracoval v prípravnom konaní znalecký posudok, na
hlavnom pojednávaní. Tento jednoznačne potvrdil, že poškodená v dôsledku konania obžalovaného
pociťovala jeho konanie ako ťažké príkorie a psychické utrpenie, trpela pocitmi strachu, úzkostí, stratou
pocitu bezpečia a toto ovplyvňovalo jej obvyklý spôsob života a toto konanie obžalovaného netrvalo len

krátky čas. Znalec skonštatoval, že poškodená trpela v žalovanom období post traumatickou stresovou
poruchou a syndrómom týranej osoby. Síce konštatoval, že vzhľadom na odstup času od roku 2008
nebolo jednoduché diagnostikovať tento syndróm, uviedol však, že mal k dispozícii metodiku na základe
ktorej vieryhodne zistil a preukázal existenciu tohto syndrómu. Konštatoval, že tento syndróm sa môže
u skúmanej osoby preukázať aj s odstupom času. Taktiež uviedol, že nezistil u poškodenej sklony

ku fabulácii, nezistil, že by si určité skutočnosti vymýšľala. Uviedol, že síce bolo konanie poškodenej
atypické v súvislosti s tým, že potom čo sa po rozvode v roku 2008 odsťahovala do Prievidze, sa vrátila
asi po troch rokoch do rodinného domu k obžalovanému, vysvetlil to zrejmými finančnými dôvodmi. V
súvislosti so skutočnosťou, že poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného až v roku 2014
sa súd zaujímal v tomto smere, či sa to znalcovi nezdá zvláštne, uviedol, že len na základe toho sa

nedá vyvodiť záver, že poškodená uvádzané skutočnosti neprežila, že si vymýšľa, v prípade, že by si
chcela tieto skutočnosti vymyslieť mohla to urobiť už skôr. Samotná poškodená vysvetlila dôvody prečo
podala trestné oznámenie na obžalovaného až v roku 2014, a v podstate uviedla, že predpokladala, že
po odsúdení menovaného v roku 2009 a po rozvode predpokladala, že sa obžalovaný zmenil, uvedomil
si svoje správanie. Vysvetlila že podaniu trestného oznámenia v roku 2014 predchádzal ďalší závažný

konflikt v kotolni rodinného domu aj v prítomnosti dcéry V.. Pri svojom rozhodovaní sa súd musel
vysporiadať aj so skutočnosťou, že ďalší syn obžalovaného a poškodenej R., na rozdiel od svojich
súrodencov a poškodenej vypovedal k predmetu obžaloby dosť odlišne. Z jeho výpovede podľa názoru
súdu sa dá vyvodiť záver, že sa snažil zmierniť vinu obžalovaného, s ktorým v súčasnosti vychádza
najlepšie spomedzi súrodencov a poškodenej. P. aj napriek tomu, podľa názoru súdu, ďalšie vykonané

dôkazy priamo aj nepriamo obžalovaného z trestnej činnosti usvedčujú. Z celého dokazovania je možné
vyvodiť záver, že obžalovaný v žalovanom období týral poškodenú, toto jeho týranie sa prejavovalo
zlým zaobchádzaním s poškodenou, vyznačovalo sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou
trvalosťou, ktorú poškodená pociťovala ako ťažké príkorie. Bolo preukázané, že konaním obžalovaného
bolo poškodenej spôsobené fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu,

ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,vyvolávanímstrachuastresu.Vzhľadomnatietoskutočnosti,
obžalovaný svojim konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky
vyššie uvedeného zločinu a z toho dôvodu bol uznaný vinným z vyššie uvedeného zločinu.

Obžalovaný bol doteraz dvakrát súdne trestaný, prvýkrát v roku 1982, druhýkrát v roku 2009, toto

odsúdenie mu bolo amnestiou prezidenta Slovenskej republiky z 2. 1. 2013 zahladené. V priestupkovom
konaní bol dvakrát postihnutý a to na úseku cestnej dopravy. Podľa správy z miesta bydliska býva
v rodičovskom dome, je rozvedený, nevyvoláva susedské spory, jeho vystupovanie a správanie na
verejnosti je slušné. Komisiou na ochranu verejného poriadku nebol riešený žiaden jeho priestupok.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých okolností dôležitých na určenie druhu trestu a výmery trestu súd za použitia
ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcich

ani priťažujúcich okolností, uložil obžalovanému trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní
3 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov. Počas skúšobnej doby sa
obžalovanýnesmiedopustiťúmyselnejtrestnejčinnosti,nesmiesadopustiťpriestupkov,lebovopačnom
prípade by hrozilo, že podmienečne odložený trest v trvaní 3 roky môže vykonať. Súd v zmysle § 39ods. 1 Trestného zákona obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu základnej trestnej
sadzby, pretože má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa má za
to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, ktorý mu uložil vo výmere
3 roky. Súd využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona najmä z toho dôvodu, že od spáchania
trestnej činnosti uplynula pomerne dlhá doba, tiež na to, že obžalovaný už síce bol v minulosti súdne
trestaný, avšak uvedené odsúdenia má zahladené a uloženie trestu vo výmere minimálne 7 rokov,
ktorý by bol trest nepodmienečný, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania a to vo výmere 3 roky, s tým, že
tento trest bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov. V tejto súvislosti poukazuje súd
na tú skutočnosť, že sa jedná tzv. absolútnu podmienku, najprísnejší možný podmienečný trest. Na
zvýraznenie prevýchovného účel trestu súd uložil obžalovanému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. a)
Trestného zákona spočívajúcu zákaze priblížiť sa k poškodenej Márii X. na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov s výnimkou konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.