Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201364
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117201364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpená Bobák,
Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementia 10, 821 02 Bratislava, ICˇO: 35 855 673, proti
žalovanému: F. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. P. Z., o zaplatenie 165,66 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12,81 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 12,81 eur od 13.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 152,85 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 152,85 eur od 13.09.2015 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 19.01.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 165,66
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 165,66 eur od 13.09.2015 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca podanú žalobu skutkovo vymedzil tak, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. V., ktorej
neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému
SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a
k tejto priradil účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Ďalej žalobca uviedol, že sa žalobou
domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón /
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite, a to vo výške 152,85 eur. Uvedená škoda

predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil
tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol vedomý v zmysle dodatku, že mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej

výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že
sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačnéhozariadenia).Privýpočtespôsobenejskutočnejškodyzohľadnilpočetcelýchmesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany žalovaného. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu žalovaný spôsobil je nasledovný:
akciová cena 0,50 eur, predajná cena 160,- eur a uplatnená škoda 152,85 eur. Žalovaný včas a

riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 12,81 eur. Preto pokusom o pokonávku zo dňa
20.07.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus
o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si úroky z omeškania
uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky, ust. čl. 11 bod 11.14, počnúc dňom nasledujúcim

po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 13.09.2015. Z
vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 12,81 eur a
sumu 152,85 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne
vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude
považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť
škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, písomne aj
napriek výzve súdu nevyjadril.
4. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),

ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 28.07.2017, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.07.2017.
7. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a skutočností známych súdu z jeho

rozhodovacej činnosti v zmysle ust. § 186 ods. 1 CSP zistil v ďalšom vo veci nasledovný skutkový stav,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
8. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
31.12.2015, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa §

15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania
a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä

lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v

telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácieza poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných

identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené
v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane
všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť

alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.

12. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
13. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
14. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
17. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
19. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. V. uzavretej v súlade s cit. ust. § 44 ods. 1 až 3
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 14.04.2015 žalobca zapožičal žalovanému
1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo 0918 493 501 a zaviazal

sa aktivovať žalovanému účastnícky program „Mobilný internet Štrat“, sprístupniť mu a poskytovať
mu v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa žalovaný zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Zároveň sa žalovaný zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých

služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).
20. V zmysle medzi stranami sporu uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č.
V. zo dňa 14.04.2015 sa žalobca zaviazal aktivovať žalovanému účastnícky program „Mobilný Internet
Štart“ a súčasne predať zariadenie zn. Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite za zľavnenú kúpnu cenu 0,50 eur,
pri spotrebiteľskej cene tohto zariadenia bez zľavy vo výške 160,- eur. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi

účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka,
ktorej predmetom bol predaj uvedeného zariadenia za cenu 0,50 eur.
21. Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti žalobcu a žalovaného.
Žalovaný sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretiatohto dodatku: a) zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu
poskytovaných žalobcom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby,
a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň nedoručiť žalobcovi výpoveď, odstúpenie od zmluvy

alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti;
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom
č. 351/2011 Z. z. alebo z dôvodov stanovených pre odstúpenie od zmluvy iným platným právnym
predpisom, b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu
takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu

pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú
SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým
sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe
viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný

taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) že bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby a iné
svoje peňažné záväzky voči žalobcovi a súčasne bude včas a riadne uhrádzať žalobcovi iné platby, ktoré
je povinný platiť žalobcovi, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči žalobcovi, avšak
žalovaný je povinný ich uhradiť žalobcovi alebo prostredníctvom žalobcu tretej osobe.

22. V ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku si strany psotu ďalej dohodli, že a) ak žalovaný počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bode 2.3. dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo
povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo povinnosť uhradiť riadne
žalobcovi inú platbu, ktorú je povinný platiť žalobcovi (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky
voči žalobcovi, avšak žalovaný je povinný ich uhradiť žalobcovi alebo prostredníctvom žalobcu tretej

osobe), b) ak žalovaný počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť nedoručiť žalobcovi
výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy

z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z. alebo z dôvodov stanovených pre odstúpenie od
zmluvyinýmplatnýmprávnympredpisom),jepovinnýuhradiťžalobcovizmluvnúpokutuvovýške159,50
eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať podľa uvedených pravidiel v závislosti od
toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa

ustanovení dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia
dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú
pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo rovnajúce sa
počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná
sumazmluvnejpokutyzískanápodľauvedenýchpravidielsazaokrúhlinaceléeurocentynadol.Zmluvná

pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou zariadenia bez
zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú žalobca
predal žalovanému zariadenie. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi samotným
porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo
nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu (napr. odstúpením od Zmluvy alebo

prerušením či obmedzením poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku).
23. Podľa ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku žalovaný zároveň vyhlásil, že si je vedomý, že zariadenie je mu
predávané za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou zariadenia a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho

dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení
dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v
čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zo spotrebiteľskej ceny zariadenia, ako aj na prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny zariadenia).

24. Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (žalovaný) súhlasil s tým, že ak počas doby viazanosti
dodatku dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu
pridelenej SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa
zmluvy o pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítavado doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto
dobu cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky
dohodnuté v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku dodatku..

25. Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku žalobca po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného žalovanému vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnostifaktúryje14dníododňajejvystavenia.Vzmyslebodu11.14tohtočlánkumážalobcanárokna
úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom

požadovanej služby až do jej zaplatenia.
26. Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká:
a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo
navrhovateľa, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
27. Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má žalobca okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,

administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.
28. Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má žalobca okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby

podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do
zániku zmluvy).
29. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že žalobca v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2015

splatnou dňa 10.05.2015 v sume 12,31 eur cenu služieb podľa uvedenej zmluvy č. V. a nesporne
v zmysle cenníka žalobcu. Súčasne žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2015 splatnou
dňa 30.04.2015 vyúčtoval žalovanému cenu (so zľavou) za predmetné odpredané zariadenie v zmysle
dodatku k zmluve č. V. vo výške 0,50 eur.
30. Žalobca vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015 na zaplatenie ceny poskytnutých

služieb v sume 12,31 eur. Ďalej žalobca žalovaného upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia
zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu / náhradu škody v celkovej výške
152,85 eur. Tieto pohľadávky žalobca žiadal uhradiť najneskôr do 12.09.2015.
31. Súd mal tak za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, VP a vyššie uvedenou

faktúrou, vo výške 12,81 eur a súčasne v dôsledku uzavretej kúpnej zmluvy (podľa ust. § 588
Občianskeho zákonníka obsiahnutej v dodatku k zmluve) cenu za odpredané zariadenie vo výške 0,50
eur, a preto mu priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 12,81 eur, keďže nevyšlo najavo, že
by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.
32. Žalobca si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 152,85 eur, ktorý

skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy
z predajnej ceny zariadenia pri zohľadnení, kedy došlo k okamihu porušenia povinnosti, t. j. sume 152,85
eur.

33. Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
34. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní
alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej

povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.
35. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je

definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti sňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
36. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou

škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.
37. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie,
ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode.
Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,

teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
38. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška
je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

39. Zo žalobcom produkovaných skutkových tvrdení vyplýva, že protiprávne konanie žalovaného
spočívalovtom,žetentoporušilsvojepovinnostiariadneneplatilzaposkytovanéslužby,ataknedodržal
lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej
súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene zariadenia, a to
akciovej cene, za ktorú bol toto predané žalovanému a predajnej skutočnej cene.

40. Súd vychádzal z vyššie uvedených všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k
takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovaného
za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní.
41. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaný
porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však

žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne
uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

42.Pokiaľsatýkavznikuškodyakoďalšiehopredpokladuvznikuzodpovednostizaškodu,podľažalobcu
mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol
splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii
uvedenej v bode 2.5 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca tento predáva zariadenie za nižšiu ako ním deklarovanú

trhovú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom
(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou zariadenia tak nie je
následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi stranami sporu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného

vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento
za zariadenie mal obdržať dojednanú kúpnu cenu a táto mu bola týmto rozhodnutím priznaná.
43. Z vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento

protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
žalobcu, mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanému podľa dodatku zľavnené zariadenie. Až
následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované žalobcom. V
takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu na zariadenie a

až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti žalovaným riadne platiť za služby, ako vyplýva z pokusu
o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového hľadiska žalobca zamieňa príčinu s následkom,
inak povedané najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).44. Právo na náhradu škody nevyplýva ani z citovaného ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku, aj keď sa v tomto
článku hovorí o škode.
45. Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za žalobcom

tvrdenú škodu, žalobu v časti o zaplatenie sumy 152,85 eur spolu s jej uplatneným príslušenstvom
úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 152,85 eur od 13.09.2015 do zaplatenia zamietol.
46. Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný
nárok sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré
boli súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorú skutočnosť súd

považuje za notorietu (§ 186 ods. 1 CSP). Aj keď žalobca skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok
na náhradu škody, v zásade sa domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej
ceny zariadenia
47.Žalobcovivzniklovsúladesust.čl.11bod11.14VPprávonaúrokyzomeškaniavovýškestanovenej
zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa

dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, resp. ceny predaného zariadenia, t. j.
sumy 12,81 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr: č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2015
splatnej dňa 30.04.2015 v sume 0,50 eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2015 splatnej dňa 10.05.2015
v sume 12,31 eur, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb, resp. cenu
odpredaného zariadenia, v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. V čase prvého dňa

omeškania žalovaného so zaplatením uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05
% ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 0,50 eur od 01.05.2015 do zaplatenia
a zo sumy 12,31 eur od 11.05.2015 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si žalobca uplatnil nárok na
úroky z omeškania až odo dňa 13.09.2015, súd mu viazaný rozsahom žaloby s poukazom na ust. § 216

ods. 1 CSP priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12,81 eur
od 13.09.2015 do zaplatenia.
48. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Žalovaný bol v konaní zjavne úspešný v pomerne väčšom rozsahu, preto by bolo namieste priznanie
mu nároku na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v konaní (§ 255
ods. 2 CSP). V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v
tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd

o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra
2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).