Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116212619
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116212619.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanej J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XXXX/
XXX, F. nad M., štátna občianka SR, o zaplatenie XXX,XX Z. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa 12.7.2016 požiadal súd, aby
zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 455,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne

od 19.8.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke
ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pôžičku v sume X.XXX,XX Eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala
veriteľovi splatiť v 36 mesačných splátkach po 65,65 Eur. Žalovaná do podania žaloby uhradila len sumu
1.901,34 Eur. Žalovaná svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušila, preto žalobca listom zo dňa
X.X.XXXX - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Žalobca si zmluvnú
pokutu neuplatnil. Uplatnil si podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 6,60 Eur. Dlh žalovaná dobrovoľne nesplnila, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd
uznesením č.k. 20Csp 8/2016-23 zo dňa 2.2.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, súd podľa § 297 písm. b/ Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol v tomto spotrebiteľskom spore
bez nariadenia pojednávania.

5. Súd rozhodol na základe listinných dôkazov v spise, a to žaloby, zmluvy o pôžičke zo dňa

XX.XX.XXXX, všeobecných obchodných podmienok, listu zo dňa X.X.XXXX - predžalobnej upomienky,
fotokópie doručenky od žalovanej, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, návrhu na
zmenužalobcuzodňaXX.XX.XXXX,oznámeniazodňaXX.X.XXXXopostúpenípohľadávky,poštového
podacieho hárku, a zistil nasledujúci skutkový stav:6. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, číslo návrhu XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie

bezúčelovej pôžičky vo výške X.XXX Eur žalovanej s tým, že žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi 36
mesačných splátok pôžičky po 65,65 Eur, a mesačná výška poplatku za poistenie činí 1,85 Eur, pričom
celková suma pôžičky bola uvedená vo výške 2.296,80 Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba
28,35%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 28,35%, priemerná hodnota RPMN vo
výške 20,68%, a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 696,80 Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške,

počte, termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti je vymedzený:
11/2013. V spodnej časti zmluvy o pôžičke je ustanovenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
pôžičke sú Podmienky (na zadnej strane zmluvy) a všeobecné obchodné podmienky /ďalej len „VOP“/.

7. Podľa bodu 6.1. VOP platných od 15.7.2010 je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to
v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v

sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ
nie je v zmluve, VOP alebo podmienkach, splátkovom kalendári stanovené inak, sú splátky splatné
do 20. dňa v mesiaci. Podľa bodu 6.3. VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný
úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4. VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac
po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 11.2. VOP je uvedené, že spoločnosť je

oprávnená požadovať od dlžníka pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 10% z dlžnej splátky a v tento deň sa stáva pokuta aj splatnou. Podľa bodu 11.3. VOP v
prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej
pokuty i sankčný úrok podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý je splatný na výzvu spoločnosti.

V bode 12.2 VOP je stanovené, že klient a spoločnosť sú oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez
uvedenia dôvodu. Podľa bodu 13.2. VOP posledná veta Pre doručovanie písomností poštou platí, že
sa považujú za doručené klientovi alebo povinnému piatym dňom po dni , keď bola písomnosť podľa
údajov spoločnosti daná na prepravu.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu
zaevidoval k 20.8.2013 vypovedanie zmluvy o pôžičke, pričom po tejto položke sa pôvodný neuhradený
zostatok pôžičky XXX,XX Z. zvýšil o sumu XXX,XX Z. na sumu XXX,XX Eur. Žalovaná uhradila veriteľovi
26 splátok po 65,65 Eur, sumu 144,44 Eur dňa 26.3.2013 a sumu 50 Eur dňa 30.7.2014, t.j. spolu
sumu 1.901,34 Eur. Z prehľadu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za

nezaplatené splátky pokutu vo výške 79,42 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume
6,60 Eur.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 7.8.2013 Consumer finance holding, a.s. vyzval žalovanú k úhrade
nesplatenej pôžičky v sume 530,45 Eur v lehote 3 dní od doručenia upomienky na označený účet pod

následkom podania žaloby na súd. Z fotokópie doručenky od žalovanej vyplýva, že upomienku osobne
prevzal švagor žalovanej dňa 15.8.2013.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od

1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v sume 1.600 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu

s úrokmi, a to zaplatením 36 mesačných splátok po 65,65 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
podmienky a všeobecné obchodné podmienky.

12. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a všeobecných obchodných

podmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemohlaovplyvniť.Súdujezrozhodovacejčinnosti
známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok
používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní služieb iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol pôžičku
veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvynekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je
zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne
nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016, čo
bolo preukázané z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 30.9.2016 o postúpení pohľadávky s tým, že

pôvodný veriteľ oznámenie odoslal žalovanej na jej adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, ako to vyplýva
z predloženého poštového podacieho hárku zo dňa 3.10.2016.

14. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere

súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne
konečnej splatnosti vymedzený 11/2013. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania
zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené.
Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s

cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /
deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.
Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy a VOP. Povinnosť
uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014
zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V
zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré
náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V

zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože
nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu
zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie bodu 6.3. VOP, podľa ktorého v jednotlivých splátkach
je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zákon jednoznačne vyžaduje,
aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto

spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline,sp.zn.7Co/816/2014zodňa21.1.2015,rozsudkyKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7Co220/2014
zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017,

6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co
263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd
sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy
o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.

15. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že

1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednejstrane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/

Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto

rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejeteda
neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická

osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,
teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného
výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec
Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil
v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli
účinnosť 11.6.2010, a súdy od vtedy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie

vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom
v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by
sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1,

2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité
obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní
relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a
nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008,
Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez).

16. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahuúveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov
vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9

zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v
právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text
zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia
dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v
písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý

zodpovedázato,žezmluvamázákonnenáležitostinasledujúprenehoprimeranéaodrádzajúcesankcie
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná

písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru
dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne
v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017.

17. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010

Z.z považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a
žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané a žalobca nepreukázal ani vznik nákladov spojených s
uplatneným pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré uplatnil vo výške 6,60
Eur. Žalobca má preto nárok na vrátenie nesplatenej istiny pôžičky. Žalovanej boli poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 1.600 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad preukázané,

že žalovaná uhradila veriteľovi titulom splátok pôžičky celkovú sumu 1.901,34 Eur (teda viac ako jej
bolo požičané), a preto súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nemá
žalovaná žiaden dlh voči žalobcovi titulom predmetnej zmluvy o pôžičke. Žaloba o zaplatenie istiny a jej
príslušenstva bola teda podaná v celom rozsahu nedôvodne.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Keďže bola žalovaná úspešná v plnom rozsahu, vzniklo jej podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Pretože zo spisu nevyplýva žalovanej vznik účelných trov konania, súd
výrokom II. vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.