Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914010649.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného D. I. proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/175/2014 z 02.07.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.
januára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.

zn. 3T 175/2014 z 02.07.2015.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa v e c v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. I. uznaný vinným z prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h) Tr. zák.), ktorý
spáchal tak, že

dňa 20.12.2013 asi o 19.30 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. MAZDA 626 1,8i, evidenčného čísla
M. XXX X., po štátnej ceste I/72 smerom od obce Rimavská Sobota na obec Hnúšťa, rýchlosťou v
intervale 43,04 až 49,82 km/h, kde na začiatku obce Rimavská Baňa pred motorestom na rovnom

úseku vozovky osvetlenom pouličným osvetlením na mokrej zjazdnej vozovke sa nevenoval plne
vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy jej schopnostiam,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,
neskoro a nesprávne zareagoval na pešieho chodca N. Y., ktorý mal v krvi následnou skúškou zistené
2,88 g/kg alkoholu a ktorého mohol vidieť z dostatočnej vzdialenosti, prechádzajúceho cez vozovku,
tesne za skupinou asi troch chodcov, ktorí už prešli cez vozovku na druhú stranu k odstavenému vozidlu

a ktorých obchádzal, tohto zachytil ľavou prednou časťou svojho vozidla vo vzdialenosti 0,75 metra za
stredovou čiarou v protismernom jazdnom pruhu, ktorého po náraze vyhodilo na kapotu, následne na
čelné sklo, pričom chodec N. Y. utrpel zranenia, a to tržnú ranu čela dĺžky 10 cm, nalomenie čelovej
kosti vpravo so zakrvácaním do pravej čelovej dutiny, výrazný opuch a krvnú podliatinu okolo pravej
očnice, bez poškodenia oka, zlomeninu nosových kostí s nepatrným posunom, pomliaždenie pravých
pľúcmaléhorozsahu,vpáčenúzlomeninuvnútornéhokondylupíšťalysroztrhnutímvnútornéhobočného

väzu pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti 8 - 12 týždňov, čím porušil ustanovenie §
3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), e), § 9 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

O trestoch a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa§157ods.2Tr.zák.sprihliadnutímna§36písm.j),§38ods.2,3Tr.zák.odsudzujeobžalovaného
na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených N. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom U., R. XXX a
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného (ktorú
sčasti potvrdzovala aj spolujazdkyňa F. C.), že v rozhodnom čase mu poškodený N. Y. náhle (zo stoja

sa vychytil) vošiel do jeho jazdnej dráhy a on už nehode nemohol zabrániť (až po strete s poškodeným
mykol volantom do ľavej strany).

Prvostupňový súd sa priklonil najmä k znaleckým zisteniam znalca v odbore dopravy V.. B. M., že
príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý zachytil poškodeného (nevytvoril

mu náhlu prekážku) v protismere.

Možno poznamenať, že tento znalec v svojom znaleckom posudku v prípravnom konaní okrem iného
uviedol:„Ztechnickéhohľadiskapríčinavznikudopravnejnehodyspočívavnesprávnezvolenejtechnike
jazdy vodiča vozidla MAZDA, ktorá spôsobila oneskorenú reakciu vodiča brzdením. Chodca bolo možné

spozorovať v dostatočnej vzdialenosti, a to v každom prípade väčšej, než bola celková dráha vozidla
(26,14 m), potrebná na jeho zastavenie (vrátane reakcie vodiča). Vodič vozidla reagoval na vzniknutú
situáciutrúbením,ajkeďvidel,ženavozovkesanachádzajúľudia,ktoríohrozujúplynulýprejazdvozidla.
Ak by bol reagoval skôr (viď predchádzajúce časti o zabránení nehode), mohol by stretu s chodcom
zabrániť“.

Okresnému súdu pre vinu obžalovaného nasvedčovali aj výpovede svedkov H. H. a I.. U. Q., ktorí podľa
názoru tohto súdu „jednoznačne uviedli, že poškodený N. Y., hoci bol pod vplyvom alkoholu, neprešiel
do jazdného pruhu motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný“.

Po uznaní viny, keď sa okresný súd stotožnil s podanou obžalobou, ďalej v odôvodnení napadnutého
rozsudku rozviedol, z akých dôvodov rozhodol o uložených trestoch a náhrade škody.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný D. I., ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu aj písomne odôvodnil, pričom navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená

okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie (eventuálne, aby bol obžalovaný spod obžaloby
oslobodený, ak by sa krajský súd stotožnil so závermi znaleckého posudku znalca v odbore dopravy V..
Y. Y., ktorý medzičasom obhajoba predložila).

Obhajoba zdôraznila najmä, že: príčinou nehody bol ťažko podnapitý poškodený N. Y., ktorý porušil

viaceré ustanovenia Zákona o cestnej premávke, nepredvídateľne vstúpil do jazdnej dráhy vozidla
obžalovaného a vytvoril mu nepredvídateľnú prekážku (na čo obžalovaný s motorovým vozidlom
zabrzdil, s vozidlom sa dostal do šmyku a zastavil v ľavom jazdnom pruhu); takýto priebeh
nehody potvrdila aj spolujazdkyňa obžalovaného F. C.; znalec V.. B. M. v znaleckom posudku
nevyhodnocoval správanie poškodeného, pričom okresný súd neopodstatnene nevyhovel návrhu

obhajoby na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Obhajoba predložila v priebehu odvolacieho konania znalecký posudok znalca v odbore dopravy V.. Y.
Y.. Tento vychádza z alternatívy, že poškodený N. Y. sa v rozhodnom čase rozbehol zo stoja krížom cez
cestu (dosiahol rýchlosť 10 km/h) a vtedy došlo k stretu s motorovým vozidlom obžalovaného.

Tento znalec v znaleckom posudku okrem iného uvádza na liste č. 27: „Z technického hľadiska možno
konanie vodiča vozidla MAZDA 626 v okamihu rozhodovania v danej dopravnej situácii považovať za
správne. Vodič v danej situácii zvolil prejazd dostatočne širokým priestorom (cca 8,0 m) medzi trojicouchodcov na pravom okraji vozovky a chodcom stojacim v ľavej časti vozovky. Priestor medzi nimi bol
dostatočný na minutie oboch týchto prekážok s dostatočným bočným odstupom. Z hľadiska bezpečnosti
a plynulosti dopravy sa jednalo o správny manéver. Tento manéver však nakoniec nebol úspešný, čoho

príčinou však bolo nepochopiteľné konanie chodca v ťažkom stupni opilosti.
Konečné posúdenie vodičom vykonaného manévru ako aj rýchlosti primeranej pre danú dopravnú
situáciu je otázkou právneho posúdenia, ktoré neprináleží hodnotiť technickému znalcovi“.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok

ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že z dôvodov ďalej uvedených je
potrebné tento rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. (ak vzniknú pochybnosti o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať
ďalšie dôkazy) a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
K znaleckému posudku znalca v odbore dopravy V.. B. M. treba uviesť, že tento vychádza z výpovede

obžalovaného v prípravnom konaní z 21.12.2013, ktorá je však výpoveďou svedeckou a preto v trestnom
konaní nepoužiteľnou. Pre znalecké dokazovanie sú však použiteľné iba výpovede obžalovaného - ako
obvineného v prípravnom konaní, tak aj ako obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Takéto výpovede obžalovaného sú však použiteľné aj pre znalca v odbore dopravy V.. Y. Y.. Zo

znaleckého posudku tohto znalca ale vyplýva, že nemal k dispozícii dokazovanie vykonané na hlavnom
pojednávaní.

Za účelom doplnenia znaleckého dokazovania, ako aj za účelom celkového vykonania a vyhodnotenia
dokazovania je preto potrebné, aby záznamy z doterajších hlavných pojednávaní (zaznamenané

záznamovým zariadením) boli prepísané do obyčajného písma a pripojené k zápisniciam o hlavných
pojednávaniach (§ 58 ods. 6 Tr. por.).

Ďalej je potrebné, aby boli dané obom znalcom k dispozícii dôkazy k jednotlivým alternatívam (obhajoby,
resp. obžaloby), aby znalci doplnili svoje znalecké posudky v tom zmysle, ktorá alternatíva, v čom a

nakoľko je podľa ich názoru reálna, pochybná, resp. nereálna.

Oboch znalcov je potrebné po doplnení ich znaleckých posudkov na hlavnom pojednávaní vypočuť k
ich znaleckým zisteniam a pri rozporoch ich aj navzájom požiadať o vysvetlenie, vyjadrenie a pod.

Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 6 uvádza: „Vina obžalovaného bola
preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného N. Y., ako aj svedkov H. H., I.. U. Q., ktorí
jednoznačne uviedli, že poškodený N. Y., hoci bol pod vplyvom alkoholu, neprešiel do jazdného pruhu
motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný“, treba poznamenať, že toto je za súčasnej dôkaznej
situácie sčasti diskutabilné.

Tvrdenia poškodeného N. Y., vzhľadom na jeho značnú podnapilosť v rozhodnom čase, nie sú
spoľahlivé. Svedok H. H. stál v rozhodnom čase chrbtom k deju a na hlavnom pojednávaní uviedol,
že moment stretu vozidla obžalovaného s poškodeným nevidel, ale videl len ako poškodený spadol z
kapoty motorového vozidla.

Aj svedok I.. U. Q. stál v rozhodnom čase chrbtom k deju, otáčal sa až na zvuk bŕzd motorového vozidla a
videl, ako vozidlo obžalovaného išlo šmykom, poškodený stál za stredovou čiarou a tam ho obžalovaný
zrazil (to znamená v protismere).

V týchto súvislostiach bude potrebné odstrániť rozpor (možno len domnelý), napr. medzi údajmi v
znaleckom posudku znalca V.. Y. Y. (vozidlo obžalovaného zanechalo brzdné stopy 12,5 m, resp. 9,5 m;
list č. 7) a údajom znalca V.. B. M. na hlavnom pojednávaní (celková brzdná dráha vozidla obžalovaného
bola 26 m), v záujme najmä zistenia, aký približný časový úsek mohlo brzdenie vozidla obžalovaného
v rozhodnom čase trvať, byť zvukovo vnímané a či je reálne, aby počas neho sa mohol svedok I.. U.

Q. otočiť a pozorovať to, čo tvrdí.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, za účelom doplnenia dokazovania minimálnev naznačenom smere a preto, aby sa okresný súd po náležitom vykonaní a vyhodnotení dokazovania
dopracoval k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu, ktoré aj preskúmateľne odôvodní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.