Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115230092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne H.. B. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, J., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.6.2016, č. k. 20C/496/2015-60 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
10.9.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 10.9.2013 uvedená v bode 2 administratívny poplatok vo výške 386,80 eur za administratívne
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou, je neprijateľná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
298,16 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.9.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere na 800,- eur za poplatok 700,- eur s tým, že celkovú čiastku vo
výške 1.500,- eur má žalobkyňa uhradiť do 18.9.2014. V zmluve bola uvedená výška administratívneho
poplatku vo výške 386,80 eur, RPMN 87,50 %, úrok 39,15 % ročne, priemerná RPMN 49,13 %. V
rovnaký deň účastníci konania uzavreli dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa zaviazala žalobkyňa
uhradiť dlžnú sumu v 12 mesačných splátkach po 125,- eur, s tým, že výška RPMN bola 261,44 %.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že nemá dôvod neveriť žalobkyni v zmysle tom, že dohodu o plnení v
splátkach jej dal žalovaný podpísať s tým, že sa jedná iba kalendár splátok, k tejto dohode jej povedal
iba toľko, že bude platiť, od kedy a aká je výška splátky. Takéto konanie súd vyhodnotil ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi a klamlivú obchodnú praktiku, keďže obchodná praktika sa považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačných prostriedkov
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby
urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii. Uvedené môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí

rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Je nelogické, aby žalobkyňa požiadala o
uzavretie takejto dohody, ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou a žalobkyni vysvetlil,
že môže dlh splácať aj postupne, nie jednorázovo. O zhoršení postavenia žalobkyne svedčí výška
RPMN, keďže podľa zmluvy je RPMN 87,50 % a podľa dohody 261,44 %. Takýmto konaním sa žalovanýdopustil konania v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa nekalej
obchodnej praktiky. Dohoda o plnení v splátkach neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri stanovení výšky mesačnej splátky mal
žalobca v zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako
to predpokladá zákon. Za naplnenie tejto náležitosti nemožno považovať uvedenie mesačnej splátky bez
špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že úrok dohodnutý v

zmluve 39,15% je v rozpore s dobrými mravmi, keď v tom čase podľa údajov Národnej banky Slovenska
priemerná úroková miera obchodných bánk bola na úrovni 11,04 % ročne. Pokiaľ ide o administratívny
poplatok vo výške 368,80 eur, súd prvej inštancie zdôraznil, žalobkyni bol poskytnutý úver, zaviazala sa
vrátiť 1.500,- eur, administratívny poplatok tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť a
tento poplatok vyhodnotil ako neplatný pre rozpor s § 39 OZ. Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 2
zmluvy zároveň vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobe tak v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný poukazuje na to,
že žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávnej RPMN. Zákon

o spotrebiteľských úveroch poukazuje na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov v prípade RPMN,
ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol neplanený ani jeden z uvedených prvokov,
nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nemožno tiež hovoriť o chýbajúcej výške,
počte a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Zdôrazňuje, že dlžník sa uzatvorenou zmluvou
zaviazal k úhrade jednej splátky, následne však požiadal dlžník v ten istý deň o možnosť využitia

splátkového kalendára. Dlžník bol s touto dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal
vedomosť o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Dlžník sa zaviazal splácať túto
splátku v 12-tich mesačných splátkach vo výške 125,- eur. Každá splátka bola prednostne započítavaná
na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Postup, ktorý veriteľ
zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov,

pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť. V prípade porušenia dohody o splátkach sa dlh stáva splatným,
z čoho vyplýva, že spolu súvisí so zmluvou o úvere, rovnako v zmluve o úvere sa hovorí jasne o
tom, že dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak 18.9.2014. Žalovaný ďalej poukazuje na to,
že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá

pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude
aplikovať. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa,
ale aj ho výslovne uvádza. Tento poplatok podľa žalovaného nie je neprimerane vysoký vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania aj podnikateľské náklady
sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide výšku tohto poplatku, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

dlžníčke vyhovoval, nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky
prevzala. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi
alebo nie. Pokiaľ ide o výšku poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne
napísaný, dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy
o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Žalovaný je taktiež toho názoru, že žalobkyňa na určení zmluvy za

bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný
podanému odvolaniu vyhovieť. ,

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že strany sporu uzavreli dňa 10.9.2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800,- eur
za poplatok vo výške 700,- eur s tým, že celkovú čiastku 1.500,- eur sa žalobkyňa zaviazala uhradiť do
18.9.2014. V zmluve ďalej bola uvedená výška administratívneho poplatku v sume 386,80 eur, RPMN
87,50 %, úrok 39,15 % ročne, teda 313,20 eur a priemerná RPMN bola stanovená na 49,13 %. Tohoistého dňa bola uzatvorená aj dohoda o plnení v splátkach k vyššie uvedenej zmluve, podľa ktorej sa
žalobkyňa zaviazala dlžnú sumu uhradiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 125,- eur s tým,
že výška RPMN bola stanovená v tomto prípade na 261,44 %.

7. Je nepochybné, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníkaospotrebiteľskýchzmluváchazároveňideozmluvuospotrebiteľskomúverevzmyslezákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Ako už bolo spomínané, úroková sadzba v súvislosti s poskytnutým úverom bola v danom prípade
dohodnutá rozsahom 39,15 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej

kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 OZ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila,
že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej
miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej
kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a

odporuje dobrým mravom, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie.

9. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalovaného v zmysle tom, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka vylučuje aplikáciu § 3 OZ v otázke výšky odplaty. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

10. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takej možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov

upravenou v § 3 ods. 1 OZ.

11. Je potrebné zdôrazniť, že tento dôvod neplatnosti dojednania o úrokoch bol v odôvodnení
rozhodnutia uvedený až subsidiárne. Nárok žalobkyne sa totiž posudzoval aj podľa § 11 ods. 1 písm. a/,
b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/. Jednou z náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je i
to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp.
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve chýba rozlíšenie jednotlivých splátok
na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jedna suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento
nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Preto aj za
predpokladu platného dojednania výšky úrokov pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovanej ust. § 11
ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalovanému nemôže vzniknúť právo na úroky dohodnuté

v zmluve.

12. Pokiaľ ide o sporný poplatok, aj odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady
administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje odspotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil administratívny

poplatok za poskytnutý úver ako neprimeraný a neplatný. Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma
aj bez námietky strany sporu a v prípade ich zistenia nepriznáva plnenia z nich požadované. V
tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ
17U/192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné: ,,Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru Vrchný krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu

poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvnápodmienkaneprijateľnézaťaženiespotrebiteľa,pretožejespotrebiteľoviúčtovanýpoplatok bez
toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.“ Odvolací súd dodáva, že tento záver
si osvojil aj Krajský súd v Prešove, napr. v konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 18Co/109/2011.

13. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že žaloba žalobkyne o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 je dôvodná. Zároveň je potrebné
konštatovať, že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky, čo vyplýva priamo zo zákona, a to z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa,môžesaspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva.Združeniesa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil
protiprávny stav. Občan, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi.

14. Vychádzajú z uvedeného tak odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p., rozsudok
spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania strán potvrdil ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).