Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115204919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115204919.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Z. G., bytom Y., X. XX/XX, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46
proti žalovanému: Ing. Z. H. - M.A.B.E.S., K., S. 15/1, IČO: 40 837 653, právne zastúpený JUDr. Milan
Sobota, advokát so sídlom Nitrianske Rudno, Hlavná 659, o určenie neexistencie povinnosti z ručiteľskej

obligácie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. marca 2016, č.k.
20C/106/2015-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.
20C/106/2015-110 zo dňa 23.03.2016 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia, že záväzok žalobcu ako ručiteľa voči žalovanému ako veriteľovi v zmysle zmluvy
o pôžičke zo dňa 24.06.2008, uzatváranej medzi žalovaným ako veriteľom a S. G., ako dlžníkom,
zabezpečenej ručiteľským záväzkom žalobcu a ručiteľským záväzkom F. H., ktorej sa žalobca zaviazal
uhradiť dlh vo výške 1.000.000,- Sk s príslušenstvom za dlžníka S. G. v prípade, ak dlžník nesplní svoj

dlh tu nie je. Výrokom II. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia 465,98
Eur do rúk právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ OSP a § 549 OZ.
V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu v zmysle § 80 písm.
c/ OSP a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento je
danýprebiehajúcouexekúciouvkonanívedenomnaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.49Er/864/2013,

nazákladenotárskejzápisnicenanávrhžalovanéhoakooprávneného.Medziúčastníkminebolosporné,
že žalovaný ako veriteľ uzavrel s S. G. ako dlžníkom dňa 24.06.2008 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej vyplatil veriteľ dlžníkovi čiastku 1.000.000,- Sk, ktorú pôžičku sa dlžník v zmluve zaviazal vrátiť
veriteľovi do 19.07.2008. Sporové strany nespochybňovali platnosť ručiteľského vyhlásenia žalobcu,
obsiahnutého v predmetnej zmluve o pôžičke. Ručiteľovi vznikla povinnosť zaplatiť dlh v prípade, že
na základe výzvy veriteľa dlh neuhradí dlžník. Ust. § 549 OZ priznáva ručiteľovi právo odoprieť plnenie

ručiteľského záväzku, teda povinnosť splniť dlh namiesto dlžníka. Predpokladom vzniku tohto práva
je zavinené konanie alebo opomenutie veriteľa, ktoré je v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že
pohľadávka nemôže byť dlžníkom celkom alebo sčasti uspokojená. Zavinenie veriteľa pri uplatnení a
vymáhaní pohľadávky môže spočívať napr. v tom, že veriteľ bez vážneho dôvodu odďaľoval vymáhanie
splatenej pohľadávky, to nielen v zmysle uplatnenia žalobou v základnom konaní, ale prípadne aj
po vzniku exekučného titulu alebo bez súhlasu ručiteľa poskytla dlžníkovi zbytočný odklad splnenia

dlhu. Žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi a S. G., ako povinným, za účelom
vymoženia pohľadávky z pôžičky, ktorú písomnosť potom možno považovať za písomné uplatneniepráva veriteľa voči žalobcovi ako ručiteľovi z ručiteľskej obligácie. Exekúcia je vedená na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 49Er/864/2013. V tomto prípade žalobca uplatnil svoje právo odoprieť plnenie
ručiteľského záväzku veriteľovi námietkami zo dňa 29.10.2013 proti predmetnej exekúcie. Podľa názoru

súdu uvedené právo môže ručiteľ uplatniť nielen pred uplatnením pohľadávky veriteľom na súde, ale aj
po jej uplatnení v základnom konaní, napr. protinávrhom o určenie zániku práva alebo námietku vo forme
obranyprotižalobe,prípadneajvexekučnomkonaní,predmetomktoréhojevymáhaniepohľadávkyproti
ručiteľovi. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozsudku 4M Cdo 7/2008 zo dňa 26.06.2008.
3. Na žalobcovi v konaní spočívalo dôkazné bremeno preukázať, či žalovaný ako veriteľ zavinil, že dlžník

S. G. nemôže uspokojiť predmetnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke.
4. Podľa názoru súdu má ust. § 549 OZ na mysli definitívnu nemožnosť dlžníkov uspokojiť pohľadávku
veriteľa a nielen prechodnú prekážku, ktorá dočasne bráni tomu, že dlžník nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku veriteľa. Je pravda, že pohľadávka, ktorej splatnosť nastala pred vyhlásením konkurzu,
mala byť v zmysle zák.č. 7/2005 Z.z. prihlásená do konkurzu na majetok dlžníka. Keďže prihlásená
riadne nebola, počas trvania konkurzu ju žalovaný nemôže od dlžníka vymáhať. Argumentácia žalobcu,

že žalovaný zavinil, že dlžník nemôže pohľadávku uspokojiť tým, že ju v zmysle zák.č. 7/2005
Z.z. neprihlásil do konkurzného konania a po schválení oddlženia nebude môcť byť vymožená ani
v budúcnosti, je predčasná. Samotná skutočnosť, že bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz,
nespôsobuje, že by pohľadávka neprihlásená do konkurzu už nemohla byť od dlžníka po skončení
konkurzu vymáhaná. Oddlženie dlžníka konkurzný súd povolí a rozhodne o oddlžení jedine v prípade

splnenia zákonných podmienok. Podľa § 171 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. kedykoľvek zruší skúšobné
obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom
alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. Zo spisu Okresného súdu Trenčín
bolo preukázané, že oddlženie nebolo súdom povolené. Nebolo preukázané, že by konkurzný súd po
uplynutí skúšobného obdobia rozhodol o oddlžení dlžníka. Nenastali účinky ust. § 171 ods. 2 zák.č.

7/2005 Z.z., podľa ktorého pohľadávky, ktoré zostali neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas
skúšobnéhoobdobia,sazverejnenímuzneseniaooddlženívObchodnomvestníkustávajúvočidlžníkovi
nevymáhateľné. V danej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním veriteľa a právnou normou
vyžadovaným následkom. Skutočnosť, že sa dlžník nachádza v úpadku, je dôsledkom nepriaznivých
výsledkov podnikateľskej činnosti dlžníka. Insolventnosť dlžníka žalovaný nijako nezavinil. Samotný

dlžník S. G. uviedol, že žalovaný nezavinil, že mu pôžičku nevrátil. Zároveň uviedol, že je ochotný
pohľadávku vrátiť. Keďže neboli splnené a preukázané všetky predpoklady ustanovené v § 549 OZ, to
znamenázavinenékonanieveriteľa,nemožnouspokojiťpohľadávkudlžníkomapríčinnásúvislosťmedzi
prvými dvomi a žalobcovi nevzniklo právo odoprieť plnenie žalovanému. Odopretie plnenia žalobcom
nevyvolalo žiadne právne účinky. Ručiteľský záväzok žalobcu aj naďalej trvá. Preto súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a s prihliadnutím na plný úspech
žalovaného v konaní, tomuto boli priznané trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 465,98 Eur. K
náhrade týchto trov bol zaviazaný žalobca, ktorý úspech vo veci nemal.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací

napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniearozhodnutie.Poukázal
na tú skutočnosť, že ručenie je zabezpečovacím právom a má akcesorickú povahu. Vedľajšie záväzkové
vzťahy sledujú osud hlavného záväzkové vzťahu a v dôsledkom ich akcesorickej povahy, okrem iného
aj to, že trvanie je závislé od trvania hlavného záväzkového vzťahu. Uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 22.10.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka S. G., pričom toto uznesenie

bolo zverejnené dňa 28.10.2009. Na základe nedôslednosti žalovaného sa na jeho pohľadávku v
konkurze neprihliada, pretože v jeho prihláške došlo k nezrovnalostiam, spočívajúcim v tom, že
prihláška doručená súdu a správcovi sa nezhodovali. Zo zákona tak nastal zánik vymáhateľnosti, ktorý
platí pre všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené. Tak riadne prihlásené,
ako aj tie, ktoré neboli v konkurze vôbec prihlásené. Žalovaný ako obligačný dlžník sa riadnym

neprihlásením pohľadávky vzdal práv voči dlžníkovi, čím o dôsledku akcesority zaniklo aj právo voči
ručiteľovi.Chybnýmpodanímprihláškypohľadávkydokonkurzusámzavinil,žepohľadávka,nemôžebyť
dlžníkom uspokojená a spôsobil zánik vymáhateľnosti z hlavného záväzkového vzťahu akcesorického
aj ručiteľského záväzku. Pri zachovaní náležitej obozretnosti by bolo žalovanému zrejmé, že dlžník
nie je schopný plniť svoje splatné peňažné záväzky, nemá na to potrebné likvidné prostriedky, pričom

postupom času sa tento stav len zhoršoval. Bez súhlasu ručiteľa poskytol dlžníkovi zbytočný odklad
splneniadlhu.Zvýsluchužalobcuvyplynulo,žetentonemalvedomosťodelenípovinnostídlžníkaplniťsi
svoj peňažný záväzok. Naviac termín splatnosti pôžičky, ako aj jej výška, dohodnuté v zmluve o pôžičke,
bolivovýraznomnepomerečododĺžkytrvaniadobypredobrovoľnéplnenie,akoajdovýškyjednotlivýchsplátok. Žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 15.04.2013, teda v čase po dlhodobom
trvaní úpadku dlžníka. Žalovaný v čase poskytovania odkladov splatného dlhu sa nedopytoval ani
nepreverilmajetkovépomeryS.G..Nikdynepreveroval,čiručiteliamajúskutočnýpríjem,deklarovanývo

výške 20.000,- Sk mesačne. Vo vzťahu k vyjadreniam S. G. je možné usúdiť, že ide o účelové vyjadrenia
pred súdom, pričom tieto sú bez absolútnej relevancie v pomere k právnej norme § 549 OZ. Poukázal na
komentáre zákona o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že konkurz na majetok S. G., nie je ukončený,
a preto nemohol ani konkurzný súd rozhodnúť o oddlžení. Žalobca si je vedomý toho, že úpadok je
ekonomický objektívny stav, ktorý nastáva nezávisle od vôle akéhokoľvek subjektu, či dlžníka, veriteľa,

prípadne iných osôb. Zavinenie žalovaného tkvie v nedôvodnom odďaľovaní splatnosti dlhu dlžníkom.
Oddialenie bolo vy výraznom nepomere k pôvodne zjednanému času na plnenie záväzku v dohodnutom
rozsahu. Žalovaný nikdy neupovedomil žalobcu ako ručiteľa o odklade splnenia dlhu dlžníka, a preto mal
žalobca za to, že pôžička už bola splatená. Je potom zrejmé, že ubiehajúcim časom sa finančná situácia
dlžníka len zhoršovala, keďže v januári 2009 podal dlžník návrh na povolenie reštrukturalizácie, pričom
podmienky boli naplnené, vzhľadom na skutočnosť, že uznesením okresného súdu zo dňa 04.09.2009

bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Zároveň poukázal na svoje pochybnosti ohľadom uznania dlhu
vo vzťahu k notárskej zápisnici, vzhľadom na náležitosti tohto právneho úkonu. Na platnosť uznávacieho
prejavu sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovaný a existujúci. Keďže
identický deň 24.06.2008 uzatvoril dlžník so žalovaným zmluvu o pôžičke a tiež bola spísaná notárska
zápisnica, nie je zrejmé, ktorý úkon časovo predchádzal a existuje pochybnosť o uznaní existujúceho

dlhu. Na tieto dôvody neplatnosti mal súd prihliadať ex offo.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na tú
skutočnosť, že je síce pravdou, že dlžník sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky, avšak dlžnú
sumu pravidelne v primeraných splátkach po 1.000,- Eur za mesiac splácal, až do vyhlásenia konkurzu

na jeho majetok. Od splatnosti pôžičky do vyhlásenia konkurzu uplynulo pomerne krátke obdobie.
Pokiaľ by aj žalovaný ako veriteľ pristúpil k súdnemu a následne k exekučnému vymáhaniu, boli by
tieto konania podľa ustanovení zákona o konkurze prerušené, resp. zastavené. Pokiaľ bol na majetok
dlžníka vyhlásené konkurz, znamená to, že dlžník bol v čase vyhlásenia konkurzu a zrejme aj v
období pred vyhlásením konkurzu v úpadku a nebol schopný plniť svoje záväzky. Úpadok dlžníka

veriteľ žiadnym spôsobom nezavinil. Pokiaľ žalobca namieta, že po ukončení konkurzu a po uplynutí
skúšobného obdobia sa pohľadávka stane nevykonateľnou, takéto tvrdenia považuje za hypotetické,
pretože dlžníkovi vôbec nemusí vzniknúť právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, pretože prípadné
oddlženie podlieha súdnemu povoleniu a súd nemusí návrhu na oddlženie vyhovieť. Práve žalobca,
ako ručiteľ mal právo prihlásiť svoju budúcu pohľadávku proti dlžníkovi v zmysle § 28 ods. 5 zákona o

konkurze. Ručiteľ môže plnenie odoprieť len vtedy, keď veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť
dlžník. Žalobca nepreukázal nemožnosť uspokojenia pohľadávky zo strany dlžníka a nepreukázal
zavinenie veriteľa na prípadnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky zo strany dlžníka. Okrem toho
žalobca je synom dlžníka S. G., a preto tu je dôvodný predpoklad, že medzi ručiteľom a dlžníkom
prebiehala vzájomná komunikácia, informovanosť o stave záväzkov či veriteľovi, teda žalobcovi.

8. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na tom, že žalovaný
nepostupoval pri vymáhaní pohľadávky voči hlavnému dlžníkovi s odbornou starostlivosťou a sám
zavinil, že na svoju pohľadávku od hlavného dlžníka nedostal žiadne plnenie. Svoje tvrdenia, že
hlavný dlžník splácal v splátkach po 1.000,- Eur mesačne až do vyhlásenia konkurzu, žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal. Žalobca nenamietal, že mal žalovaný voči hlavnému dlžníkovi uplatniť svoj

nárok na súde žalobou na plnenie, ale namieta, že do konkurzného konania svoju pohľadávku riadne
neprihlásil. Týmto benevolentným postupom spôsobil, že celý dlh zostal na úhradu ručiteľa, teda
žalobcu.
9. Počas odvolacieho konania na Krajskom súde v Trenčíne bolo zistené, že uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 6CoE/9/2017-123 zo dňa 30.05.2017 bolo rozhodnuté v exekučnej veci oprávneného

Z. H. proti povinnému Z. G. tak, že Krajský súd v Trenčíne týmto uznesením pripustil, aby do konania
na miesto pôvodného oprávneného Z. H. vstúpil nový oprávnený Oblak, IČO: 31 926 428 so sídlom
v Bratislave, Šalviová 40 s tým, že zároveň uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. bolo
potvrdené. V odôvodnení uznesenia sa ďalej konštatuje, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie
výrokom I. vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, výrokom II. pripustil, aby do konania na miesto

pôvodne oprávneného Ing. Z. H. M.A.B.E.S. vstúpil nový oprávnený Z. H. a výrokom III. povolil odklad
exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekara do právoplatného skončenia konania
vedeného na OS Trenčín pod sp.zn. 20C/100/2016.10. V dôsledku tejto novej právnej skutočnosti, ktorá vznikla počas odvolacieho konania odvolací súd v
prejednávanej veci v súlade s ust. § 385 ods. 2 CSP nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom oboznámil
účastníkov konania s obsahom rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. 6CoE/9/2017.

11. Podaním doručeným na Krajský súd v Trenčíne dňa 23.06.2017 zobral žalobca žalobu voči
žalovanému v celom rozsahu späť s tým, že žiadal, aby odvolací súd konanie zastavil a žalobcovi
priznal náhradu trov konania alternatívne, aby rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Uviedol, že žalobcom podaná žaloba o určení neexistencie povinnosti ručiteľskej
obligáciesledovalazámeratýmbolozastavenieexekučnéhokonaniavedenéhovočižalobcovizostrany

žalovaného. V predmetnom v exekučnom konaní bol povolený odklad do právoplatného skončenia vo
veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 20C/106/2015 a v súčasnosti pred Krajským súdom
v Trenčíne pod sp.zn. 5Co/257/2016. Ako však vyplynulo z výsledkov pojednávania pred Krajským
súdom v Trenčíne, uznesenie Okresného súdu Trenčín v exekučnom konaním bolo odvolacím súdom
vo výrokoch I., III. potvrdené, pričom s poukazom na ust. § 50 ods. 5 má takéto rozhodnutie odvolacieho
súdu za následok zastavenie exekučného konania. Keďže žalobca v rámci námietok v exekučnom

konaní dosiahol budúce právoplatné ukončenie exekučného konania, odpadol žalobcovi naliehavý
právny záujem na podanej žalobe o určenie neexistencie povinnosti z ručiteľskej obligácie. Ďalším
dôvodom, prečo je potrebné žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania, resp. nepriznať nárok
žiadnej strane sporu je skutočnosť, že žalobca bez svojho priameho zavinenia čelí od roku 2013
exekučnému konaniu z nevykonateľného exekučného titulu. Žalobca má preto za to, že späťvzatie

žaloby a zastavenie konania je v príčinnej súvislosti s vedeným exekučným konaním a jeho súčasným
stavom, pričom k zastaveniu konania síce dochádza z dôvodu procesného úkonu žalobcu, avšak toto
zavinil žalovaný a to vedením exekučného konania voči žalobcovi na podklade nevykonateľnej zápisnici.
12. Žalovaný podal k späťvzatiu žaloby písomné vyjadrenie, v rámci ktorého oznámil, že so späťvzatím
žaloby súhlasí, pričom žiadal, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Žalovaný k tvrdeniam,

ktorýmiodôvodňujepožiadavkunanáhradutrovkonaniavosvojprospechuvádza,žeručiteľskýzáväzok
vznikol na základe písomného ručiteľského vyhlásenia zo dňa 24.06.2008, pričom vznik ručiteľského
záväzku ručiteľ nikdy nespochybňoval. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia neexistencie
povinnosti z ručiteľskej obligácie s tým, že žalobca nepreukázal nemožnosť uspokojenia pohľadávky zo
strany dlžníka a zavinenie veriteľa na prípadnej možnosti uspokojenia pohľadávky zo strany dlžníka a

tým nepreukázal vznik svojho práva odoprieť plnenie dlžníka v prospech veriteľa. Exekučné konanie
bolo zastavené z dôvodu, že v exekučnom titule notárskej zápisnici chýba vymedzenie času plnenia
jednoznačným spôsobom a preto nie je vykonateľným exekučným titulom. V tomto exekučnom konaní a
v súdnom konaní o určenie neexistencie povinnosti z ručiteľskej obligácie boli posudzované dve právne
rozdielne veci. Ručiteľský záväzok ručiteľom naďalej existoval nezávisle na prípadnej vykonateľnosti,

prípadne nevykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná po vzniku ručiteľského vyhlásenia.
13. Žalobca sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.
14. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr ako
rozhodnutienadobudloprávoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Podľa§370ods.2
CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana s vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
15. Z obsahu spisu je potom zrejmé, že skôr ako rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť, zobral
žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Za týchto
okolností potom odvolací rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pri rešpektovaní
práva žalobcu disponovať s podanou žalobou, späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a konanie zastavil po zistení, že tu nie sú dôvodu pre nepripustenie späťvzatiu žaloby podľa §
370 ods. 2 CSP.
16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobca so späťvzatím
žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca sa žalobou vo veci samej doručenej na súd prvej

inštancie dňa 09.03.2015 domáhal určenia, že záväzok žalobcu ako ručiteľa voči žalovanému zo zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a S. G. ako dlžníkom zabezpečenej ručiteľským
záväzkom žalobcu a ručiteľským záväzku F. H. tu nie je a zároveň sa domáhal určenia, že záväzok
žalobcu vyplývajúceho z notárskej zápisnice č. N 230/2008 tu nie je. Žaloba vo veci samej ako celok
bola zamietnutá. Pokiaľ žalobca odôvodňoval späťvzatie žaloby tou skutočnosťou, že počas konania na

odvolacom súde bolo zistené, že exekučné konanie vo vzťahu k notárskej zápisnici bude zastavené z
dôvodu, že v exekučnom konaní bolo zistené, že notárska zápisnica nie je vykonateľným exekučným
titulom, a preto by mal mať nárok na náhradu trov sa odvolací súd nestotožňuje. Predmetom tohto
konania bolo nielen určenie, že záväzok žalobcu ako ručiteľa z notárskej zápisnice tu nie je, ale zároveňaj určenie, že záväzok žalobcu zo zmluvy o pôžičke tu nie je. Za týchto okolností potom samotné
prípadné zastavenie exekučného konania, ktoré prebiehalo na základe notárskej zápisnice nemohlo
spôsobiť nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, pretože tento sa domáhal svojou

žalobou aj určenia, že záväzok zo zmluvy o pôžičke tu nie je, pričom tento záväzok nesúvisí s notárskou
zápisnicou, pretože mohlo byť predmetom samostatného konania zo strany účastníkov. Preto neobstojí
námietka zo strany žalobcu v tom smere, že prípadným zastavením exekučného konania, ktoré sa
viedlo na základe notárskej zápisnice mu odpadol naliehavý právny záujem na danom určení. O takomto
nedostatku naliehavého právneho záujmu by bolo možné konštatovať jedine vo vzťahu k notárskej

zápisnici. Pokiaľ sa však jedná o samotnú zmluvu o pôžičke, v tomto kontexte prebiehajúce exekučné
konanie na samotnú zmluvu o pôžičke a existenciu, resp. neexistenciu ručiteľského záväzku tu vplyv
nemá. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu právnemu záveru, že žalobca so
späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a preto rozhodol tak, že zaviazal žalobcu v prospech
žalovaného zaplatiť náhradu trov celého konania, teda trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
predodvolacímsúdom,pretožemalzato,žežalobcasvojimkonaníprocesnezavinilzastaveniekonania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).