Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/365/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237211
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114237211.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcov: 1/ E.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX, občan SR, právne zast.: JUDr. Eduard Šoška, advokát so sídlom
D. Dlabača 21, Žilina, 2/ D.. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom M. A. XXX/X, A., občan SR, 3/ P. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. č. XXX, občan SR, proti žalovanému: SR - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17
335 345, so sídlom Búdkova ul. č. 36, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v r. 1/ až 3/ o určenie, že poručiteľka G. B., rod. G., ktorá zomrela dňa
XX.X.XXXX a poručiteľ V. B., zomr. dňa X.X.XXXX, boli v deň svojej smrti vlastníkmi časti parcely č.
XXXX o výmere XXX m2 v kat. úz. V., ktorej zodpovedá parcela CKN č. XXX/X, CKN č. 743/5 a CKN č.

XXX/X vytvorené geometrickým plánom č. 8/2006, v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014 domáhali určenia, že časť
parcely 1374 o výmere 800 m2 v kat. ú. Višňové, ktorej zodpovedá novovytvorená parc. KNC č. XXX/X
zast. plochy a nádvoria o výmere 121 m2, parc. KNC č. XXX/X orná pôda o výmere 239 m2 a parc. KNC
č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 440 m2 v kat. ú. Višňové, ktoré boli vytvorené GP č. X/XXXX
patria do dedičstva po poručiteľke G. B., zomrelej dňa XX.X.XXXX (sp. zn. D1021/79) a poručiteľa V. B.,

zomr.dňaX.X.XXXX(D1206/94Dnot661/94).Návrh odôvodnilitým,žepredmetomdedičskéhokonania
poichprávnychpredchodcochnebolaprejednanáčasťparc.PKNč.XXXXovýmere800m2vkat.území
Višňové, na ktorej stojí rodinný dom s.č. XXX ( LV č. XXX), pričom z rozhodnutia Rady MNV vo V. zo dňa
27.6.1958 vyplýva, že poručiteľovi V. B. a jeho manželke bol pridelený stavebný pozemok nachádzajúci
sa v zastavanej časti obce V. z časti parcely PKN 1374 a to o výmere 800 m2 ako stavebný pozemok pod
výstavbu rodinného domu a kúpna cena bola stanovená vo výške 0,09 eur/m2. Uvedené skutočnosti
boli schválené na zasadnutí MNV vo Višňovom dňa 24.5.1958. Z rozhodnutia odboru pre výstavbu ONV

v Žiline č. výst. 1565/1958-R zo dňa 4.5.1959 vyplýva, že rozhodnutím o vydanie stavebného povolenia
na novostavbu rodinného domu pre V. Beniača a manželky bolo vyhovené a žiadateľovi V. B. a manželke
bolo povolené v obci Višňové na pozemku PKN č. 1374 postaviť novostavbu rodinného domu. Štát
ako vlastník nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateľov pridelil pozemok o výmere 800 m2
z parcely PKN č. 1374 za účelom jeho užívania a výstavby rodinného domu a rozhodnutím zo dňa
27.6.1958 bola stanovená kúpna cena. Obsahom tohto právneho vzťahu bolo subjektívne právo občana
v užívaní pozemkov v socialistickom vlastníctve a právni predchodcovia žalobcov tento pozemok držali

v dobrej viere a užívali v súlade s vtedajšími predpismi a mohli sa dôvodne domnievať (napriek absencii
registrácie dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku), že sa stali oprávnenými držiteľmi
pozemku ako aj jeho užívateľmi. Sporné nehnuteľnosti nadobudli vydržaním do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a to uplynutím vydržacej lehoty, ktorá uplynula dňa 27.6.1968 a počas celejvydržacej doby si žiadna tretia osoba nerobila akýkoľvek nárok na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia
ako dedičia sa nemôžu bez ďalšieho domáhať určenia, že sú vlastníkmi parciel, ktoré patria do dedičstva
po ich právnych predchodcoch a z uvedených dôvodov je daný naliehavý právny záujem na určení, že

novovytvorené parcely GP č. 8/2006 vytvorených z časti PKN parc. č. XXXX patria do dedičstva po ich
právnych predchodcoch.

2. V priebehu konania žalobcovia zotrvali na skutkovom odôvodnení s poukazom na
vydané rozhodnutie Rady MNV vo Višňovom zo dňa 27.6.1958 o pridelení stavebného pozemku a to z

PKNparc.č.1374výmera800m2podvýstavburodinnéhodomu,právnipredchodcoviapostavilirodinný
dom a pozemok na ktorom stojí dom držali v dobrej viere a užívali až do svojej smrti a vlastnícke právo
nadobudli titulom vydržania. Taktiež poukazovali na rozhodnutie MNV vo Višňovom zo dňa 24.5.1958,
kedy zamestnankyňa MNV pani E. potvrdila, že suma za pridelené pozemky bola zaplatená 28.6.1958.
Vydržacia doba právnym predchodcom žalobcov začala v roku 1958, kedy právni predchodcovia získali
tento pozemok, zaplatili zaň a na tomto pozemku postavili rodinný dom. Následne v zmysle zák. č.

40/1964 Zb. v ustanovení 132a a ustanovení § 135a bola novoupravená ochrana držby a vydržanie s
možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby, teda pred 1.4.1983 s tým, že tento čas
sa neskončil skôr než 1.4.1984 tak, ako je v ustanovení § 865 ods. 3 Obč. zák., teda podľa tejto úpravy
predchodcovia žalobcov vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že neboli splnené podmienky pre
vydržanie, keď právni predchodcovia žalobcov nemali právny titul, resp. objektívny dôvod si myslieť,
že sú vlastníkom sporných nehnuteľnosti. V rozhodnutí Rady MNV vo Višňovom z roku 1958 je len
uvedené, že pozemok, ktorý je predmetom sporu parc. 1374 o výmere 800 m2 ako stavebný pozemok

súhlasia s tým, aby bol na tejto parcele postavený rodinný dom právnymi predchodcami. V tom čase
nebolo potrebné uzatvárať dohodu o zriadení osobného užívania pozemku vzhľadom k tomu, že v tom
čase platil zákon č. 65/1951 Zb., kde podľa § 1 je potrebné na prevod nehnuteľnosti písomná forma a
na prevod nehnuteľnosti je potrebné privolenie ONV ako aj samotná písomná forma na prevod.

4. Z rozhodnutia Rady MNV zo dňa 27.6.1958 (č.l. 11) súd zistil, že Rada MNV vo
Višňovom dáva súhlas k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zastavanej časti
obceVišňovézč.parcely1374ovýmere800m2akostavebnýpozemokpodvýstavburodinnéhodomku.
Kúpnopredajná cena je 1 m2 po 3,- Kčs, teda za 800 m2 Kčs 2.400. Uvedená suma za pozemok mala

byť zaslaná v štvrťročných splátkach poštovými poukážkami. Schválené na zasadnutí MNV vo V. dňa
24.5.1958 uznesenie 26/58.

5. Z rozhodnutia ŠN v Žiline č. D1021/79 (č.l. 7) zo dňa 11.4.1980 vo veci prejednania
dedičstva po G. B., zomr. XX.X.XXXX súd zistil, že predmetom prejednania dedičstva okrem iných bola

polovica rodinného domu č. 496 a polovica intravilán pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré vlastníctvo bolo
zapísané pre dedičov poručiteľky manžel a deti, navrhovatelia v rade 1/ až 3/ v rovnakom pomere, t.j.
po 1/8 z celku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.1980.

6. Z osvedčenia o dedičstve D1206/94 Dnot 661/94 zo dňa 3.9.1999 (č.l. 9 spisu) súd

vzal za zistené, že v dedičskej veci po poručiteľovi V. B., ktorý zomrel dňa 5.6.1994 predmetom
prejednania dedičstva boli nehnuteľnosti a to 5/8 rodinného domu s.č. XXX postaveného na KN parc.
č. XXX LV č. XXX a zároveň bolo poznamenané, že nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXX a 422 na
meno manželky poručiteľa, ktoré poručiteľ zdedil na základe dedičského rozhodnutia D1021/79 v zmysle
identifikácie vyhotovenej OÚ v Žiline, odborom katastra nehnuteľnosti boli komasované. Poručiteľ v

katastri nehnuteľnosti ako vlastník v komasačnom hárku nepredchádza.

7. Z predloženého GP 8/2006 overený katastrálnym odborom OÚ Žilina dňa
11.7.2006 (čl. XX) súd zistil, že sporné pozemky novovytvorená A. par. č. XXX/X o výmere XXX mX orná
pôda boli vytvorené z A. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV XXXX) a novovytvorené

A. parc. č. XXX/X zast. plochy o výmere XXX mX a A. parc. č. XXX/X zast. plochy o výmere XXX mX
boli vytvorené z A. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV č. XXXX).

X. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V. (čl. XX,XX) súd zistil, že A. parc. č. XXXX/XornápôdaovýmereXXXXmXaA.parc.č.XXXX/XornápôdaovýmereXXXXmXjezapísanévlastnícke
právo pre SR - Q. pozemkový fond v podiele X/X, titul nadobudnutia výmer P. č. XXX-XX/X-XXX-X/X.

X. Podľa identifikácie parciel OÚ I. katastrálny odbor č.j. A zo dňa
XX.X.XXXX ( čl. XX) súd zistil, že výpis z komasačného hárku č. XX - vlastníctvo pre V. rim. kat. cirkev a
pôvodnému zápisu k.h. XX kat. územie V. parcele č. XXXX roľa o výmere XXXXX mX zodpovedá okrem
iných M. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV XXXX), M. parc. č. XXXX/X orná pôda o
výmere XXXX mX (LV XXXX) a na LV č. XXXX v X/X vlastníctvo pre SR - Q..

XX. Z výzvy na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam (č.l. XX) súd zistil, že J.-
katolícka cirkev, farnosť V. listom zo dňa XX.X.XXXX požiadala Q. pozemkový fond o navrátenie
vlastníctva ku pozemkom v kat. území V. vedené v komasačnom hárku č. XX okrem iných M. parc. č.
XXXX/X.

XX. X. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

XX. Q. prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)

k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. X. posudzovaní naliehavého právneho záujmu v danej
prejednávanej veci, a to určenia, či sporné pozemky patria do dedičstva tj. určenia vlastníckeho práva
ku dňu smrti poručiteľa, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú žalobou tvrdiac, že vlastníctvo právni
predchodcovia nadobudli vydržaním. Vo veci určenia, že do dedičstva po neb. právnych predchodcov

žalobcov patria vyššie označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území V. je v samej podstate
určením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke
právo sa zaznamená do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu
(zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľnosti a teda na
stranežalobcovjedanýnaliehavýprávnyzáujemadomáhaťsazmenyúdajovvkatastrimôžužalobcovia

iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra.
XX. Podľa § 854 H. zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom XXXX; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom XXXX sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

XX. Podľa § 856 ods. X H. zákonníka, majetkové spoločenstvá medzi manželmi
vzniknuté podľa prvších predpisov zanikajú 1. aprílom XXXX. K. dňom vznikne bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva
patrí.

XX. X. § X3X ods. 1 a 2 H. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobud-
núť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

XX.X.§X29ods.1H.zákonníkadržiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnou,aleboktovykonáva
právo pre seba.
XX. X. § X30 ods. 1 H. zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. X. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená.
XX. X. § X34 ods. 1 H. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju ma nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
XX. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov ako dedičov o určenie, že časť parcely
XXXX o výmere XXX mX v kat. ú. V., ktorej zodpovedá novovytvorená A. parc č. XXX/X, A. parc. č. XXX/

X a A. par. č. XXX/X v kat. ú. V., ktoré boli vytvorené GP č. X/XXXX patria do dedičstva po ich rodičoch.XX.V predmetnej spornej veci podstatnou právnou otázkou bola otázka, či právni predchodcovia
žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním a či boli splnené zákonné
podmienky oprávnenej držby.

XX. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo sporné, že J. F. vo V.
dňa XX.júna XXXX udelila súhlas k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
zastavanej časti obce V. z X. parcely XXXX výmeru XXX mX ako stavebný pozemok pod výstavbu
rodinného domu a na ktorom si v roku XXXX postavili rodinný dom, ktorý užívali nepretržite až do
svojej smrti. V. na uvedené tvrdenia žalobcov, ktorí tvrdili, že rodičia nadobudli vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam vydržaním v období od roku XXXXX až do roku XXXX súd posudzoval vydržanie
vlastníctva k sporným pozemkom u rodičov žalobcov. L. veci, rodičia žalobcov a samotní žalobcovia, by
museli preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im sporné pozemky
patria a to na podklade toho, že by s týmito nakladali ako s vlastnými.

XX.Právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného

orgánu, zákon a vydržanie. V. patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
právaapojmovopredstavujenadobudnutievlastníckehoprávadlhodobou,pokojnoudržbouoprávnenou
osobou, ktorá nie je vlastníkom. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ

je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovanýstavužívaniapredmetuvydržaniapočaszákonomstanovenejdoby(prinehnuteľnostiach
XX rokov) a c) spôsobilý predmet vydržania. X. vydržania je skutočnosť, že držiteľ je zo zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo práva patrí. H., ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva)

a svedčiace o poctivosti nadobudnutia tzv. titulu uchopenia sa držby.
XX. Vychádzajúc zo žalobcami tvrdenej skutočnosti, že do držby sporných pozemkov
rodičia nastúpili v roku XXXX sa súd zaoberal existenciou a splnením podmienok vydržania za účinnosti
skorších právnych úprav počnúc Q. občianskym zákonníkom (I. č. XXX/XXXX Zb.) ako i H. zákonníkom
(I. č. XX/XXXX Zb.) v znení účinnom do XX.X.XXXX, od X.X.XXXX (I. č. XXX/XXXX Zb.) a následne

od X.X.XXXX (I. č. XXX/XXXX Zb.). R. postup vyplýva zo skutočností, že H. zákonník z roku XXXX
(zákon č. XX/XXXX Zb.) nepripúšťal vydržanie ako osobitný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva,
iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do XX.X.XXXX (§ 854). T. sa však stalo vydržanie
vecí podľa novely až od 1. apríla XXXX, pretože aj keď sa započítavajú vydržacie doby, ktoré uplynuli
ešte pred účinnosťou novely, neskončia sa tieto doby skôr než uplynutím jedného roku od účinnosti

novely H. zákonníka (§ 865 ods. X). K. zo zákonného ustanovenia § 868 H. zákonníka (X. ďalej nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
XXXX; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom XXXX sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov) vyplýva, že vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním
osoba, ktorá kedykoľvek po X.X.XXXXX splní podmienky stanovené § 134 H. zákonníka, teda dôsledky

držby v podobe vydržania sa mohli u oprávneného držiteľa veci uplatniť iba v prípade, že podmienky pre
vydržanie tu boli dané v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb. tj. k X.X.XXXX.

XX. V prípade matky žalobcov G. B., zomrelej XX.X.XXXX podľa názoru
súdu neboli splnené predpoklady vydržania, nakoľko k jej úmrtiu došlo v roku XXXX a teda v

období od XXXX do XXXX nemohla v zmysle H. zákonníka (novela zákonom č. XXX/XXXX Zb.)
nadobudnúť sporné pozemky vydržaním. V čase vstupu do držby (XXXX) platil H. zákonník
č. XXX/XXXX, podľa ktorého vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene
(§ 145 ) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba

desaťročná (XXX ods. 1) a predpokladané právne účinky vydržania mali nastať v roku XXXX, kedy
zákonné podmienky vydržania podľa H. zákonníka zákona č. XX/XXXX, ktorý v tej podobe akú mal v
dobe od X.apríla XXXX do XX.marca XXXX neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam
vydržaním.

XX. Pokiaľ ide o možnosť vydržania pozemku otcom žalobcov V. B.,
ktorému spolu s manželkou bol pridelený sporný pozemok v roku XXXX a tento užíval nepretržite až do
času svojej smrti tj. dňa X.X.XXXX a podľa vyjadrení žalobcov v dobrej viere, že je ich vlastníkom tieto
nepretržite užíval je potrebné zo strany súdu poznamenať, že ak by sa započítala doba vo vzťahu k celejnehnuteľnosti, tj. polovicu z majetku patriaceho do B. aj po manželke užíval pozemky od novely (XXX/
XXXX Zb.) od 1. apríla XXXX do X.X.XXXX spolu XX rokov ako ich výlučný vlastník. V. z právneho stavu
platného od 1. apríla XXXX vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa mohlo zriadiť právo

osobného užívania, vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát, občan nadobudol zo zákona
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní, a preto právny predchodca žalobcov (otec) nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. X. predchodca žalobcov nevyužil
ani ďalší inštitút H. zákonníka v účinnom znení platnom od X.X.XXXX a to postup podľa ustanovenia
§ XXX ods. 5, podľa ktorého ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním

bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode,
prípadne jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na
uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania. K. právo sa mohlo uplatniť do jedného roka od účinnosti zákona, keďže sa tak nestalo, ich
právo zaniklo.
XX. V konaní nebolo sporné faktické ovládanie veci (obhospodarovanie sporných nehnuteľnosti) rodičmi

žalobcov, v prejednávanej veci však nebol preukázaný poctivý titul, od ktorého sa odvíja dobromyseľnosť
držby. Z. do oprávnenej držby však predpokladalo dobromyseľnosť o tom, že mu sporná nehnuteľnosť
patrí. I. tvrdené nadobudnutie presvedčenia o vlastníctve sporných pozemkov neguje tiež skutočnosť,
ktorá vyplynula zo samotného písomného návrhu, kedy uviedli, že štát ako vlastník pridelil pozemok
za účelom jeho užívania a výstavby rodinného domu. Q. všetkých hore uvedených skutočností návrh

žalobcov zamietol.
XX.X.žalobcovia tvrdili,žerodičiavrokuXXXXnazákladerozhodnutiaF.zodňaXX.júnaXXXXzaplatili
kúpnu cenu dňa XX.X.XXXX (vyhlásenie p. E. T. č.l. XX) a tieto sporné pozemky odkúpili, kúpa sporných
pozemkov od štátu rodičmi žalobcov v konaní preukázaná nebola. V čase tvrdenej kúpy sporných
pozemkov podľa H. zákonníka č. XXX/XXXX Zb. účinného od X.X.XXXX požiadavka písomnej formy

zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení
§ 40 ods. 1, písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch a právach k nehnuteľnostiam, okrem
ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri
majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich
zárobkovým a majetkovým pomerom. X. forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon

osobitne predpisuje písomnú formu. K. podľa § X ods. 1 veta prvá zákona č. XX/XXXX Zb. zákon o
prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, na prevod nehnuteľnosti a
na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru.
X. stavebného pozemku a udelenie súhlasu k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v zastavanej časti obce V. z čísla parcely XXXX o výmere XXX mX ako stavebný pozemok

pod výstavbu rodinného domku nemožno považovať za dobromyseľnú a oprávnenú držbu, ktorá by
spĺňala podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. I. v konaní nepreukázali existenciu
žiadneho právneho úkonu, ktorý by v nich objektívne mohol vyvolať stav dobromyseľnosti, že právni
predchodcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Zo strany žalobcov nebolo ani tvrdené, že by ich
právnymi predchodcami bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu na uzavretie zmluvy a

registráciu takej zmluvy o prevode. X. súd pri otázke dobromyseľnosti vstupu právneho predchodcu do
držby dospel k záveru o nesplnení dobromyseľnosti ako jednej z podmienok kvalifikovanej držby. X.
splnenie podmienok držby nepostačuje len faktické užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ale držiteľ musí
byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný a iba samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.
XX. Q. s poukazom na vyššie uvedené právne závery a v konaní nepreukázané splnenie zákonom

stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním návrh žalobcov v rade X/ až
3/ v celom rozsahu zamietol.
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § X51 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti

nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. I. ako
úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, a
preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
XX.Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané pred XX.XX.XXXX, t.j. za účinnosti H. súdneho
poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu. K písomnému

vyhotoveniu rozsudku však dochádza za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. XXX/
XXXX Z. z. C. sporový poriadok. V. k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne
§ 470 ods. 1, ods. X veta prvá C.) súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne zohľadnil aj
aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mena a priezviska sudcu rozhodujúceho vo veci, terminológiuoznačovania strán a ich zástupcov sporu (ktorý v ustanovení § 60 upravuje strany v konaní ako žalobcu
a žalovaného, súd v záhlaví a odôvodnení tohto rozhodnutia označuje navrhovateľa ako žalobca a
odporcu ako žalovaný), číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o lehote na podanie odvolania, o

náležitostiach odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).