Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108226803
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108226803.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu E. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H., H. nám. č. XX, t. č. H., J. č. X, právne zastúpeného JUDr. Marekom Gulom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 29 proti žalovanej E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H., H. F. č. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners, s. r. o., so sídlom Prešov,
Konštantínova č. 3, IČO 36868434 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 28C 319/2008-199 zo dňa 29. 11. 2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov.

M e n í rozsudok v časti vyporiadania spoluvlastníctva tak, že trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa na
III. poschodí bytového domu, súp. č. 3859, ako aj podiel 67/2982 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, č. súp. 3859, stojaceho na parcele KN C 5581 zapísanej na LV č. XXXX,
kat. úz. H., podiel 67/2982 na parcele KN C 5581 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 952 m2,
zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. H. na Ul. H. F. č. XX p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobcu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu sumu 24 800
Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému
bytu č. X s príslušenstvom na treťom poschodí bytového domu, súp. č. 3859 na parcele č. KN 5581,
zapísaného na LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. H., k podielu 67/2982 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. 3859 zapísané na LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. H.
a k podielu 67/2982 na parcele č. C KN 5581 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 952 m2, na ktorej

je postavený bytový dom, č. súp. 3859 zapísaný na LV č. XXXXX - čiastočný, kat. úz. H., všetko v H. na
Ul. H. F.. č. XX tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal 3-izbový byt č. X s príslušenstvom,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj podiel na parcele
č. C KN 5581 podľa skôr uvedenej špecifikácie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 24 800 Eur v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že do podielového spoluvlastníctva účastníkov patrí 3-izbový byt, ako
aj podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavenej nehnuteľnosti, v ktorom bývali
spolu do rozvodu a tiež jeden rok po rozvode. Účastníci konania sa sobášili v roku 1991. V roku 1996
bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) za trvania manželstva. Byt, ktorýje predmetom tohto konania odkúpili účastníci konania 04. 06. 1999 do podielového spoluvlastníctva,
keďže v tom čase BSM neexistovalo. Po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vyporiadaní
spoluvlastníctva. V priebehu konania sa účastníci nedohodli na cene bytu, preto bolo nariadené

znaleckédokazovanie,zktoréhosúdprvéhostupňavychádzalpristanovenícenypredmetupodielového
spoluvlastníctva. Znalca Ing. E. M. určil cenu bytu sumou 49 600 Eur.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Uviedol, že dôvodné bolo vyporiadať sa predovšetkým s námietkami žalovanej smerujúcimi k
zamietnutiu žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ. Mal za to, že k
zamietnutiu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne,
a to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto
dôvodom môže byť napr. zdravotný stav, prípadne vek spoluvlastníka. Mal za to, že postup v zmysle

ust. § 142 ods. 2 OZ v danom prípade nie je možný. Nebolo prihliadané na zdravotný stav žalovanej
a zdravotný stav mal. dcéry Q., čím žalobkyňa argumentovala, keďže súdu bol predložený dôkaz len
o tom, že žalovaná podstupuje gynekologickú liečbu a že sa podrobila gynekologickému zákroku. Súd
mal za to, že takáto okolnosť nie je závažným zdravotným stavom alebo závažným ochorením, ktoré by
žalovanú diskvalifikovali napr. z pracovného, sociálneho alebo spoločenského života dlhodobo. Išlo o

zákroky, ktoré nie sú život ohrozujúce a ani vážne. U mal. dcéry Q. boli zistené poruchy učenia, pomalé
tempo práce a dekoncentrácia pozornosti, čo súd prvého stupňa tiež nepovažoval za závažný zdravotný
stav. Nebola zohľadnená ani žalovanou tvrdená zlá sociálna situácia, keďže za dôvod hodný osobitného
zreteľa je možné považovať takúto situáciu len v prípade, že je trvalá, dlhodobá a nemeniteľná. Žalovaná
je však 40-ročnou zdravou ženou, ktorá sa môže začleniť do pracovného procesu. Ak aj v súčasnej

dobe je poberateľkou sociálnej dávky, nejde o situáciu nezmeniteľnú, teda dôvod hodný osobitného
zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvého stupňa zohľadňoval
aj situáciu na strane žalobcu a konštatoval, že tento nevlastní inú nehnuteľnosť, teda jeho žaloba na
vyporiadaniespoluvlastníctvajedôvodná.Privyporiadaníspoluvlastníctvaprihliadalnazáujmymal.detí,
preto predmet vyporiadania prikázal do vlastníctva žalovanej a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi polovicu

hodnotynehnuteľnosti,tedasumu24800Eur.Zaprimeranépovažovalposkytnúťžalovanejdlhšiulehotu
na plnenie, teda na výplatu v prospech žalobcu, keďže počas tejto doby môže žalovaná situáciu vyriešiť
aj napr. zámenou bytu, úverom alebo iným spôsobom. Vo vzťahu k trovám konania poukázal na ust. §
151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaná. Navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s povinnosťou žalobcu nahradiť jej
trovy konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala za zmätočný a nepreskúmateľný. Pochybenie
súdu videla v nevykonaní dôkladného dokazovania, najmä oboznámením sa s výpoveďou žalovanej,
ktorá jednoznačne uviedla, že nesúhlasí, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu jej bol prikázaný do jej

výlučného vlastníctva. Tento svoj postoj viackrát opakovala aj na jednotlivých súdnych pojednávaniach
so zdôraznením, že objektívne nemá na to, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu vyplatila. Pochybenie
súdu prvého stupňa videla aj v tom, že nebol dôkladne vypočutý žalobca, teda nie je jasné, čoho sa
vlastne domáha. V tejto súvislosti poukázala na jeho podanie zo dňa 13. 12. 2010, v ktorom navrhol,
že odkúpi jej podiel za sumu 28 000 Eur a dokonca v súvislosti s tým bol ochotný uzavrieť rodičovskú

dohodu o zvýšení výživného na obe mal. dcéry. Takýto písomný prejav však v ničom nezodpovedá jeho
žalobe. Namietala, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že na jej strane existujú dôvody podľa § 142
ods. 2 OZ, teda dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Zdôraznila, že je v zúfalej sociálnej a finančnej
situácii, je dlhodobo nezamestnaná a jej príjem pozostáva len z dávok sociálnej pomoci a z výživného

na obe mal. dcéry. Nemá žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, žiadne úspory a nemá možnosť
odkúpiť podiel žalobcu ani prostredníctvom pôžičky. Ak ju súd prvého stupňa zaviazal k zaplateniu sumy
24 800 Eur v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, tak vyvolalo to vážnu hrozbu, že po
uplynutí tohto obdobia stratí nielen svoje spoluvlastnícke právo k bytu, ale aj bývanie pre seba a pre obe
mal. dcéry, keďže je pravdepodobné, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie prisúdenej čiastky uplatní

prostredníctvom exekúcie. Zdôraznila, že sumu 24 800 Eur nie je schopná zaplatiť ani v mesačných
splátkach, keďže tieto by mali predstavovať 2 066,67 Eur, čo je nereálne. Citovala nález Ústavného
súdu SR I.ÚS 26/94 s tým, že výrok v rozsudku nezodpovedá čl. 46 - 48 Ústavy SR. Mala za to, žerozhodnutie súdu ju dostalo do situácie, ktorá vážne ohrozuje nielen jej bytovú existenciu, ale aj bytovú
existenciu dcér.

Podaním zo dňa 03. 03. 2011 predložila žalobkyňa dôkazy poukazujúce na jej zlú finančnú a sociálnu
situáciu.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11. 01. 2011. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval

správne v zmysle zásady, že nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli a zvolil aj správny
spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Vylúčil možnosť reálneho rozdelenia veci z dôvodu, že 3-izbový
byt nie je reálne deliteľnou vecou a zvolil druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, teda prikázanie
predmetu spoluvlastníctva za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi. Prihliadol pritom na účelné
využitie veci. Vo vzťahu k podaniu zo dňa 13. 12. 2010 uviedol, že toto bolo snahou o čo najrýchlejšie
ukončenie sporu k spokojnosti oboch strán, na čo však žalovaná nepristúpila. Mal za to, že súd prvého

stupňa sa správne vysporiadal aj s otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2
OZ. Tvrdenia žalovanej o jej zdravotnom stave a zlom zdravotnom stave dcéry Q. považoval za účelové.
Tvrdil, že zdravotný stav žalobkyne nie je zlý a táto je schopná zárobkovej činnosti, teda začlenenia
sa do pracovného procesu. Stotožnil sa s názorom súdu, v zmysle ktorého zlá sociálna situácia ako
dôvod hodný osobitného zreteľa by mala byť trvalá, dlhodobá a nemeniteľná, čo u žalovanej nie je

splnené. Počas konania bolo preukázané, že žalovaná dobrovoľne ukončila pracovný pomer v dvoch
zamestnaniach, čím vzniklo podozrenie, že išlo o jej účelové konanie. Mal za to, že nie je ohrozená ani
bytová existencia žalovanej a oboch mal. dcér, keďže súd poskytol primerane dlhú lehotu na plnenie
z titulu vyporiadania spoluvlastníctva a za tento čas si odporkyňa môže nájsť novú trvalú prácu, resp.
môže predmetný byť predať a zaobstarať si menší.

O odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 6. 4. 2011 pod sp. zn. 15Co
16/2011. V dôsledku dovolania žalovanej bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preto odvolanie žalovanej opakovane
preskúmal v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 212 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je čiastočne nesprávne.

Odvolací súd po zrušení veci Najvyšším súdom SR zopakoval dokazovanie v súlade s ustanovením
§ 213 ods. 3 O. s. p. za účelom zistenia skutkových okolností, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie o

odvolaní.

Na odvolacom pojednávaní dňa 16. 11. 2011 žalobca vyslovil súhlas s tým, aby mu nehnuteľnosti, ktoré
súpredmetomkonania,boliprikázanédovýlučnéhovlastníctva.Bolochotnýaschopnývyplatiťžalovanú
do výšky jej podielu. K takémuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva sa vyjadrila žalovaná podaním

zo dňa 25. 11. 2011. S prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobcu nesúhlasila z dôvodu, že by
stratila strechu nad hlavou nielen ona, ale o túto by pripravila aj svoje dve maloleté deti. Túto hrozbu
videla v tom, že žalobca sa jej pravidelne vyhráža, že pokiaľ bude nútený odkúpiť jej spoluvlastnícky
podiel, tak jej nedovolí v byte ďalej bývať, keďže sa môže nasťahovať k svojmu slobodnému bratovi.
Zdôraznila, že za protihodnotu spoluvlastníckeho podielu, teda za sumu 24 800 Eur v žiadnom prípade

by nezabezpečila bývanie pre seba a svoje deti, ktoré sú naviac zvyknuté od narodenia bývať v
predmetnom byte, majú tam dlhoročných kamarátov a priateľov. Poukázala tiež na to, že žalobca je
veľmi dobre majetkovo situovaný a že býva u svojej družky, ktorej prispieva na domácnosť značnou
sumou. Tiež smrťou svojho otca nadobudol vlastníctvo k rodinnému domu v Prešove na E. ulici, kde má
možnosť bývania so svojou matkou. Trvala na tom, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to,

aby mohla spoluvlastnícky podiel vyplatiť žalobcovi, keďže jej momentálny mesačný príjem predstavuje
asi 300 Eur. Tiež má zdravotné problémy a existuje potencionálna hrozba chirurgických operácií, čo
by ju mohlo dlhodobo vyradiť z pracovného procesu. Ako najvhodnejšie riešenie považovala darovanie
spoluvlastníckeho podielu žalobcom v prospech svojich dvoch detí. S poukazom na ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhla žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietnuť. Mala

za to, že akékoľvek iné rozhodnutie by bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca k vyjadreniu žalovanej predložil svoje stanovisko podaním zo dňa 1. 12. 2011. Nesúhlasil
so zamietnutím žaloby a domáhanie sa aplikácie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanoupovažovalzaúčelové.Žalovanátotižtonemázlýzdravotnýstavajeschopnáriadnejzárobkovejčinnosti.
Ani jej sociálna situácia nie je nemenná, preto nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
zamietnutie žaloby. Poukázal na zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo vytknuté

len nevyporiadanie sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesúhlasu s prikázaním spoluvlastníckeho
podielu žalobcu do vlastníctva žalovanej, teda dôvodom zrušenia veci neboli aj námietky týkajúce sa
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemalo byť spoluvlastníctvo účastníkov
konania zrušené. Za súladný s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva jemu, pričom tento spôsob

vyporiadania bol žalovanej navrhovaný v priebehu konania v rámci mimosúdnych rokovaní s ponukou
aj na zvýšenie výživného na deti. Navrhol preto opakovane prikázať predmet konania do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí sumu 24 800 Eur v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozsudku.

Na odvolacom pojednávaní dňa 25. 01. 2012 odvolací súd zopakoval dokazovanie prečítaním LV

č. XXXXX, XXXX, kat. úz. H., pracovnej zmluvy žalovanej zo dňa 21. 05. 2008, potvrdením o jej
príjme za rok 2008, znaleckého posudku Ing. E. M., dohody o skončení pracovného pomeru žalovanej
so spoločnosťou MARKOB, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 13. 09. 2010
č. 15691-2/2010-PO, výplaty dávok v nezamestnanosti, pracovnej zmluvy z č. l. 257, 258 spisu,
vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu a oboznámením trhových hodnôt bytov v lokalite

Prešov, ako aj výsluchom žalovanej na pojednávaní dňa 25. 01. 2012 a žalobcu na odvolacom
pojednávaní dňa 16. 11. 2011. Z vykonaného dokazovania zistil, že:
účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu nachádzajúceho sa v H. na K. H.
nám. č. XX, podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na parc. C KN 5581 - zast.
plocha a nádvoria o výmere 952 m2, na ktorej je postavený bytový dom súp. č. 3859, zapísaný na LV č.

XXXXX, kat. úz. H.. Trojizbový byt č. X s príslušenstvom a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. v podiele 67/2982. Spoluvlastníctvo
k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli účastníci konania kúpnou zmluvou uzavretou dňa 04. 06. 1999.
Byt, ktorý účastníci konania odkúpili do podielového spoluvlastníctva, bol predtým v nájme rodičov
žalobcu. Hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, je podľa znaleckého posudku znalca

Ing. E. M. 49 600 Eur, z čoho hodnota podielu vo výške jednej polovice predstavuje sumu 24 800 Eur.
V byte účastníkov konania v súčasnom období býva žalovaná spolu s Q. A., nar. XX. XX. XXXX a H.
A., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúcimi z manželstva účastníkov konania. Dcéra Q. dňa 05. 01. 2012
nadobudla plnoletosť a navštevuje Súkromnú strednú školu na Petrovanskej ul. v Prešove, do ktorej
dochádza autobusom. Mal. H. navštevuje Základnú školu na Ul. Kúpeľnej v Prešove. Obe sa narodili a

bývajú doposiaľ v byte, ktorý je predmetom konania. Deti sú rozdielnej povahy, s čím sú spojené ich
rozdielne záujmy. V súčasnom období nemajú žiadne zdravotné problémy a zdravotnými problémami
netrpí ani žalovaná. Pracuje a dosahuje príjem asi 330 Eur mesačne. Na náklady spojené s užívaním
bytu vynakladá mesačne sumu 222 Eur.

Vychádzajúc zo správ dostupných na internete je priemerná cena bytov v lokalite Prešov o výmere asi
70 m2 v sume 59 450 Eur. Priemerná cena bytov o výmere 40 m2 predstavuje v lokalite Prešov približne
38 000 Eur.

Žalobca v súčasnom období býva so svojou priateľkou v 2-izbovom byte v H. na ul. J. č. X. Dosahuje

priemerný mesačný zárobok 600 - 800 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Vzhľadom na námietky žalovanej bolo úlohou súdu prvého stupňa, ako aj úlohou odvolacieho súdu
vyporiadať sa predovšetkým s otázkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré bybolo možné žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Pri posudzovaní
tejto otázky je potrebné vychádzať zo zásady, že nikoho nemožno držať v spoločenstve proti jeho
vôli (nemo in communione potest invitus detineri). Pri uplatňovaní tejto zásady však treba vziať zreteľ

na všetky skutočnosti, ktoré umožnia vec správne a spravodlivo posúdiť. Predmetom vyporiadania
spoluvlastníctva je 3-izbový byt, ktorý nie je možné reálne rozdeliť podľa výšky podielov, preto nastupujú
ďalšie dva spôsoby vyporiadania (prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov,
resp. predaj veci a rozdelenie výťažku), pri ktorých je možné žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Osobitné dôvody však

musia byť také závažné, aby nimi bola opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Dôvody
hodné osobitného zreteľa zákon taxatívne a ani demonštratívne neuvádza, preto je úlohou súdu s
výsledkov vykonaného dokazovania vyvodiť ich existenciu a závažnosť do takej miery, že zamietnutím
žaloby treba poskytnúť právnu ochranu niektorému spoluvlastníkovi zachovaním spoluvlastníctva k
spoločnej veci. Za dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné považovať predovšetkým okolnosti
subjektívneho charakteru, a to najmä zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav odkázanosti na

bývanievspornejnehnuteľnosti,nedostatokmožnostiuspokojiťsvojebytovépotrebyinde,osobnéväzby
na nehnuteľnosť na strane žalovaného a len snaha žalobcu vyriešiť užívacie vzťahy, pričom otázka
zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo vec má v úmysle predať. Odvolací súd preto v
predmetnom konaní starostlivo preskúmal dôvody namietané žalovanou, ktorými sú jej zdravotný stav,
zdravotný stav detí, ich väzby k bytu a zlá sociálna situácia, teda nemožnosť zabezpečiť si iné primerané

bývanie.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby žalovaná, resp. obe deti, ktoré s ňou v byte bývajú,
trpeli zdravotnými problémami, ktoré by boli vážnejšieho charakteru. Žalovaná prekonala operáciu,
avšak podľa jej samotného vyjadrenia je jej zdravotný stav v súčasnej dobe dobrý a umožňuje jej

riadne pracovať. Úvaha o možných zdravotných komplikáciách v budúcnosti nemohla byť zohľadnená
s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia. Z výpovede žalovanej odvolací súd dospel k záveru, že zdravotné problémy
závažného charakteru, pre ktoré by bolo potrebné predmetnú žalobu zamietnuť, neexistujú ani na
strane oboch detí, ktoré so žalovanou bývajú v predmetnom byte. Nesústredenosť alebo hyperaktivita

u dcéry Tatiany pretrváva a bude pretrvávať aj v akomkoľvek mieste bývania, pričom však nejde o
žiadne závažné psychické poruchy, ktoré by bránili tomuto dieťaťu prispôsobiť sa na nové prostredie.
Tatiana nie je autistické dieťa, u ktorého by bolo potrebné posudzovať zmenu bývania ako zmenu
závažnejšieho charakteru s podstatným vplyvom na psychický stav. Zdravotný stav žalovanej a detí
preto nebol posúdený ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby.

Výpoveďou žalovanej (čo žalobca nepoprel) bolo preukázané, že v predmetnom byte bývajú obe deti
od narodenia, majú v tomto prostredí svojich kamarátov a priateľov a mladšia dcéra navštevuje aj školu,
ktorá je v blízkosti bydliska. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že deti účastníkov sú vo veku 18 a
15 rokov, teda už na štúdiu na strednej škole, resp. tesne pred nástupom na takéto štúdium, s čím je

nevyhnutne spojené rozšírenie alebo aj zmena priateľov a kamarátov. Za podstatné je však považoval
odvolací súd to, že pokiaľ sú v detstve vybudované určité vzájomné vzťahy, tak tieto budú pretrvávať bez
ohľadu na vzdialenosť dotknutých osôb, zvlášť pri dnešných možnostiach komunikácie prostredníctvom
rôznych médií. Ani návyk na určité prostredie a ľudí nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa pre zamietnutie žaloby, a to zvlášť v prípade osôb vekovo mladých, u ktorých adaptabilnosť sa

predpokladá v oveľa väčšom rozsahu, ako u osôb starších. Pri akejkoľvek inej úvahe by sa totižto muselo
počítať s tým, že po skončení základnej alebo strednej školy by deti nemohli ísť študovať mimo miesta
svojho trvalého bydliska a zmeniť tak aj okruhu svojich priateľov a známych. Pritom mnohokrát štúdium
mimo miesta bydliska si vyžaduje aj dlhodobé bývanie na inom mieste.

Žalovaná vo svojom odvolaní a aj v priebehu odvolacieho konania poukazovala na svoju zlú finančnú
a sociálnu situáciu. Odvolací súd sa stotožnil so zisteniami prvostupňového súdu, že príjem žalovanej
je nízky a jej finančná situácia je neuspokojivá. Nie je možné však neprihliadať na to, že žalovaná je v
produktívnom pracovnom veku, nie je telesne postihnutou a ani netrpí žiadnym závažným ochorením,
ktoré by jej bránilo byť v riadnom pracovnom pomere. To sú základné predpoklady pre udržiavanie

aspoň minimálneho materiálneho zabezpečenia, vrátane zabezpečenia bývania. Nie je vylúčené, že
dôjde k zlepšeniu finančných pomerov žalovanej, ako sa nakoniec už v priebehu predmetného konania
stalo. Predtým bola žalovaná nezamestnanou a v súčasnosti pracuje a má pravidelný príjem. Žalovaná
sa nechce vzdať bývania v 3-izbovom byte napriek tomu, že takéto bývanie finančne nie je schopnázabezpečiť a je odkázaná aj na pomoc brata, čo nepoprela. Súčasný štandard bývania však žalovaná
realizuje na úkor žalobcu ako spoluvlastníka, čím poškodzuje jeho základné práva, a to vec užívať a
disponovať ňou (§ 123, 137 OZ). Len nedostatok finančných podmienok, teda zlá finančná situácia u

jedného zo spoluvlastníkov samo osebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý
by bolo možné predmetnú žalobu zamietnuť. Žiadne súvisiace dôvody žalovaná nepreukázala a ňou
uvádzané ďalšie dôvody nepovažoval tak prvostupňový, ako aj odvolací súd, za postačujúce.

Odvolací súd považoval za správne závery prvostupňového súdu o neexistencii dôvodov hodných

osobitného zreteľa, preto aj v súlade s vyššie uvedeným potvrdil rozsudok v časti zrušenia podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnostiakovecnesprávnyvzmysle§219ods.1O.s.p.Správnosťrozhodnutia
potvrdzujú aj okolnosti existujúce na strane žalobcu. Nebolo preukázané a v tomto smere žalovaná
nenavrhla ani vykonanie žiadnych dôkazov, že by žalobca chcel získať predmetný byt za účelom jeho
odpredaja. Nebolo možné prihliadať na to, že žalobca môže bývať u svojej matky, resp. že tento po
otcovi zdedí nehnuteľnosti na Ul. Hlavnej v H., keďže to závisí od slobodného rozhodnutia žalobcu a

od výsledku dedičského konania.

Žalobca vyslovil súhlas s prikázaním celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, preto odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyporiadania spoluvlastníctva v znení uvedenom vo
výroku tohto rozsudku. Rozsudok prvostupňového súdu bol zmenený v súlade s § 220 O. s. p., keďže

neboli v tejto časti splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a ani pre jeho zrušenie. Žalovaná v
odvolaní nenamietala cenu nehnuteľnosti, teda výšku sumy pripadajúcej na jej podiel, preto odvolací
súd vychádzal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo znaleckého posudku vyhotoveného v
predmetnom konaní. Vychádzajúc z prehľadu trhových cien bytov o približne rovnakej výmere, akou
disponujepredmetnýbyt,ježalovanázazískanéfinančnéprostriedkyschopnáobstaraťsivecopribližne

rovnakejhodnote,avšakzodpovedajúcejjejpodielunavecipôvodnej.Žalovanánemôžeočakávať,žeza
cenu podielu jednej polovice k pôvodnej veci zakúpi vec novú, celú a ešte o rovnakej rozlohe. Tvrdenia
žalovanejostratestrechynadhlavoupreňuapredetipovažovalodvolacísúdzaúčelové,keďžepotrebu
bývania môže žalovaná zabezpečiť aj inou formou, než zakúpením bytu do vlastníctva. Za finančné
prostriedky získané za svoj podiel môže žalovaná reálne zabezpečiť veľmi slušný dlhodobý podnájom.

S poukazom na uvedené odvolací súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov prikázaním
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s jeho povinnosťou vyplatiť žalovanej protihodnotu
spoluvlastníckeho podielu.

O trovách konania účastníkov a trovách štátu súd prvého stupňa nerozhodol, preto aj o trovách
odvolacieho konania bude jeho povinnosťou rozhodnúť s odkazom na ust. § 224 ods. 4 O. s. p.
samostatným rozhodnutím.

Rozsudok bol prijatý Krajským súdom v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.