Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108226803
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8108226803.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. F.. č. XX. T. č.
H., J. 4, právne zastúpeného Benčík & Partners, Advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie
4, 080 01 Prešov, proti žalovanej E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. F.. č. XX, právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners, s.r.o. so sídlom Prešov, Konštantínova 3, IČO 36868434, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Prešov, č.k. 28C 319/2008-199 zo dňa 29.11.2010 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému
bytu č. X s príslušenstvom na Q. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na parcele č. KN 5581,
zapísaného na LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. H., k podielu 67/2982 na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX zapísané na LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. H.
a k podielu 67/2982 na parcele č. C KN 5581 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 952 m2, na ktorej
je postavený bytový dom, č. súp. XXXX zapísaný na LV č. XXXXX - čiastočný, kat. úz. H., všetko v H. na
Ul. H. F.. č. XX tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal 3-izbový byt č. X s príslušenstvom,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj podiel na parcele
č. C KN 5581 podľa skôr uvedenej špecifikácie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 24 800 Eur v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že do podielového spoluvlastníctva účastníkov patrí 3-izbový byt, ako
aj podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavenej nehnuteľnosti, v ktorom bývali
spolu do rozvodu a tiež jeden rok po rozvode. Účastníci konania sa sobášili v roku 1991. V roku 1996

bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) za trvania manželstva. Byt, ktorý
je predmetom tohto konania odkúpili účastníci konania 04. 06. 1999 do podielového spoluvlastníctva,
keďže v tom čase BSM neexistovalo. Po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vyporiadaní
spoluvlastníctva. V priebehu konania sa účastníci nedohodli na cene bytu, preto bolo nariadené
znaleckédokazovanie,zktoréhosúdprvéhostupňavychádzalpristanovenícenypredmetupodielového
spoluvlastníctva. Znalca O.. E. M. určil cenu bytu sumou 49 600 Eur.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Uviedol, že dôvodné bolo vyporiadať sa predovšetkým s námietkami žalovanej smerujúcimi k
zamietnutiu žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ. Mal za to, že k
zamietnutiu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne,

a to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmtodôvodom môže byť napr. zdravotný stav, prípadne vek spoluvlastníka. Mal za to, že postup v zmysle
ust. § 142 ods. 2 OZ v danom prípade nie je možný. Nebolo prihliadané na zdravotný stav žalovanej
a zdravotný stav mal. dcéry Q., čím žalobkyňa argumentovala, keďže súdu bol predložený dôkaz len

o tom, že žalovaná podstupuje gynekologickú liečbu a že sa podrobila gynekologickému zákroku. Súd
mal za to, že takáto okolnosť nie je závažným zdravotným stavom alebo závažným ochorením, ktoré by
žalovanú diskvalifikovali napr. z pracovného, sociálneho alebo spoločenského života dlhodobo. Išlo o
zákroky, ktoré nie sú život ohrozujúce a ani vážne. U mal. dcéry Q. boli zistené poruchy učenia, pomalé
tempo práce a dekoncentrácia pozornosti, čo súd prvého stupňa tiež nepovažoval za závažný zdravotný

stav. Nebola zohľadnená ani žalovanou tvrdená zlá sociálna situácia, keďže za dôvod hodný osobitného
zreteľa je možné považovať takúto situáciu len v prípade, že je trvalá, dlhodobá a nemeniteľná. Žalovaná
je však 40-ročnou zdravou ženou, ktorá sa môže začleniť do pracovného procesu. Ak aj v súčasnej
dobe je poberateľkou sociálnej dávky, nejde o situáciu nezmeniteľnú, teda dôvod hodný osobitného
zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvého stupňa zohľadňoval
aj situáciu na strane žalobcu a konštatoval, že tento nevlastní inú nehnuteľnosť, teda jeho žaloba na

vyporiadaniespoluvlastníctvajedôvodná.Privyporiadaníspoluvlastníctvaprihliadalnazáujmymal.detí,
preto predmet vyporiadania prikázal do vlastníctva žalovanej a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi polovicu
hodnotynehnuteľnosti,tedasumu24800Eur.Zaprimeranépovažovalposkytnúťžalovanejdlhšiulehotu
na plnenie, teda na výplatu v prospech žalobcu, keďže počas tejto doby môže žalovaná situáciu vyriešiť
aj napr. zámenou bytu, úverom alebo iným spôsobom. Vo vzťahu k trovám konania poukázal na ust. §

151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaná. Navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť s povinnosťou žalobcu nahradiť jej
trovy konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala za zmätočný a nepreskúmateľný. Pochybenie

súdu videla v nevykonaní dôkladného dokazovania, najmä oboznámením sa s výpoveďou žalovanej,
ktorá jednoznačne uviedla, že nesúhlasí, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu jej bol prikázaný do jej
výlučného vlastníctva. Tento svoj postoj viackrát opakovala aj na jednotlivých súdnych pojednávaniach
so zdôraznením, že objektívne nemá na to, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu vyplatila. Pochybenie
súdu prvého stupňa videla aj v tom, že nebol dôkladne vypočutý žalobca, teda nie je jasné, čoho sa

vlastne domáha. V tejto súvislosti poukázala na jeho podanie zo dňa 13. 12. 2010, v ktorom navrhol,
že odkúpi jej podiel za sumu 28 000 Eur a dokonca v súvislosti s tým bol ochotný uzavrieť rodičovskú
dohodu o zvýšení výživného na obe mal. dcéry. Takýto písomný prejav však v ničom nezodpovedá jeho
žalobe. Namietala, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že na jej strane existujú dôvody podľa § 142
ods. 2 OZ, teda dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné návrh na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Zdôraznila, že je v zúfalej sociálnej a finančnej
situácii, je dlhodobo nezamestnaná a jej príjem pozostáva len z dávok sociálnej pomoci a z výživného
na obe mal. dcéry. Nemá žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, žiadne úspory a nemá možnosť
odkúpiť podiel žalobcu ani prostredníctvom pôžičky. Ak ju súd prvého stupňa zaviazal k zaplateniu sumy
24 800 Eur v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, tak vyvolalo to vážnu hrozbu, že po

uplynutí tohto obdobia stratí nielen svoje spoluvlastnícke právo k bytu, ale aj bývanie pre seba a pre obe
mal. dcéry, keďže je pravdepodobné, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie prisúdenej čiastky uplatní
prostredníctvom exekúcie. Zdôraznila, že sumu 24 800 Eur nie je schopná zaplatiť ani v mesačných
splátkach, keďže tieto by mali predstavovať 2 066,67 Eur, čo je nereálne. Citovala nález Ústavného
súdu SR I.ÚS 26/94 s tým, že výrok v rozsudku nezodpovedá čl. 46 - 48 Ústavy SR. Mala za to, že

rozhodnutie súdu ju dostalo do situácie, ktorá vážne ohrozuje nielen jej bytovú existenciu, ale aj bytovú
existenciu dcér.

Podaním zo dňa 03. 03. 2011 predložila žalobkyňa dôkazy poukazujúce na jej zlú finančnú a sociálnu
situáciu.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11. 01. 2011. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval
správne v zmysle zásady, že nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli a zvolil aj správny
spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Vylúčil možnosť reálneho rozdelenia veci z dôvodu, že 3-izbový

byt nie je reálne deliteľnou vecou a zvolil druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, teda prikázanie
predmetu spoluvlastníctva za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi. Prihliadol pritom na účelné
využitie veci. Vo vzťahu k podaniu zo dňa 13. 12. 2010 uviedol, že toto bolo snahou o čo najrýchlejšie
ukončenie sporu k spokojnosti oboch strán, na čo však žalovaná nepristúpila. Mal za to, že súd prvéhostupňa sa správne vysporiadal aj s otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2
OZ. Tvrdenia žalovanej o jej zdravotnom stave a zlom zdravotnom stave dcéry Q. považoval za účelové.
Tvrdil, že zdravotný stav žalobkyne nie je zlý a táto je schopná zárobkovej činnosti, teda začlenenia

sa do pracovného procesu. Stotožnil sa s názorom súdu, v zmysle ktorého zlá sociálna situácia ako
dôvod hodný osobitného zreteľa by mala byť trvalá, dlhodobá a nemeniteľná, čo u žalovanej nie je
splnené. Počas konania bolo preukázané, že žalovaná dobrovoľne ukončila pracovný pomer v dvoch
zamestnaniach, čím vzniklo podozrenie, že išlo o jej účelové konanie. Mal za to, že nie je ohrozená ani
bytová existencia žalovanej a oboch mal. dcér, keďže súd poskytol primerane dlhú lehotu na plnenie

z titulu vyporiadania spoluvlastníctva a za tento čas si odporkyňa môže nájsť novú trvalú prácu, resp.
môže predmetný byť predať a zaobstarať si menší.

O odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Prešove opakovane rozsudkom č.k. 15Co 120/2011 zo dňa
15.2.2012 tak, že ho zmenil v časti vyporiadania spoluvlastníctva a byt spolu so spoločnými časťami a
zariadeniami domu, ako aj podielom na zastavanej ploche a nádvorí prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu s tým, že mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu
sumu 24.800 eur. V dôsledku dovolania žalovanej bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd vyslovil názor, že zistený skutkový stav v predmetnej
veci umožňoval záver o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na
zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom za takýto dôvod považoval skutočnosť,

že predmet spoluvlastníctva je domov detí účastníkov, v ktorom žijú od svojho narodenia a zostali v
ňom bývať po rozvode manželstva svojich rodičov spolu s matkou - žalovanou. Zdôraznil, že pokiaľ
predmetom podielového spoluvlastníctva je byt, ktorý je domovom detí podielových spoluvlastníkov,
potom ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba interpretovať a aplikovať s prihliadnutím
na ochranu práv na domov zaručovanú medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v zmysle čl. 154c Ústavy

Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. Zachovanie domova detí považoval
zadôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýsúdprečas,kýmpredmetspoluvlastníctvaplnítútofunkciu,
podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) odvolanie žalovanej opakovane preskúmal v súlade

so zásadami vyplývajúcimi z § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p.) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.
Od rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 15.2.2012 uplynuli dva roky, v priebehu ktorých nie je vylúčená
zmena pomerov bývania na strane žalovanej a deti účastníkov, ako to pri svojej výpovedi uviedol na
odvolacom pojednávaní dňa 5.3.2014 žalobca. Žalovaná sa odvolacieho pojednávania nezúčastnila,

preto nebolo možné odvolacím súdom preskúmať skutkové okolnosti týkajúce sa súčasného užívania
bytu deťmi účastníkov konania v zmysle názoru vysloveného dovolacím súdom v zrušujúcom uznesení,
č.k. 6Cdo 279/2012 zo dňa 14.11.2013. Dokazovanie by naviac malo byť zamerané na zistenie iných
okolností, aké boli doposiaľ posudzované prvostupňovým súdom, preto pre zachovanie dvojinštantnsoti
konania a možnosti účastníkov konať pred súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený.

V súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a tak aj nesprávne právne posúdenie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude výsluchom účastníkov, prípadne výsluchom oboch detí účastníkov,

resp. ďalšími navrhnutými dôkazmi zistiť okolnosti užívania predmetného bytu deťmi účastníkov
konania, ako aj súčasné možnosti bývania oboch účastníkov konania. Pre posúdenie dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby je prvostupňový súd viazaný názorom dovolacieho súdu.

Uznesenie bolo prijaté Krajským súdom v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.