Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305205072
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2305205072.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Račianska 42/A, 831
02 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova č. 25,
Bratislava a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti
povinnej:G.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XXX,XXXXXH.,vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.Rudolf
Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod č. Ex 153/2005, na odvolanie

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8Er/170/2005-28 zo dňa 29.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 153/2005 vyhlásil za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil
a taktiež uviedol že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením. Prvostupňový
súd poveril súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagya poverením č. 5202016349* zo dňa 27.04.2005 na
uspokojenie pohľadávky oprávneného. Na základe návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
prvostupňový súd uznesením č. k. 8Er/170/2005-15 zo dňa 12.06.2007 odňal poverenie na výkon
exekúcie Ing. Bc. Karolovi Nagyovi a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého. Prvostupňový súd mal preukázané, že podkladom exekúcie je exekučný titul - notárska
zápisnica zo dňa 06.11.2004, uzavretá pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pod. č. N 4340/2004,
NZ 80400/2004, o vydanie ktorej požiadal Mgr. Tomáš Kušnír. Notárska zápisnica bola vydaná na
osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa §
274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a o súhlase s exekúciou podľa § 41
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov. V notárskej zápisnici bolo uvedené, že oprávnená osoba uzavrela
s povinnou osobou dňa 18.05.2004 zmluvu o úvere č. 4450004 a zároveň povinná osoba splnomocnila
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil,
že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 21.855,- Sk. Povinná
osoba vyhlásila, že uvedený dlh spolu s príslušenstvom zaplatí do 16.11.2004 k rukám oprávnenej osoby
a súhlasí s exekúciou spôsobom uvedeným v § 63 Exekučného poriadku, alebo v § 258 OSP s tým, aby

notárska zápisnica bola považovaná za exekučný titul. Súd po preskúmaní exekučného titulu dospel
k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 OZ považované za
neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu právneho
záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné
konanie. V danom prípade je totiž potrebné, aby vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou
uskutočnila osobne pred notárom povinná osoba. Podľa názoru súdu sa vyžaduje osobná prítomnosť

povinnej, zákon totiž vyžaduje súhlas povinnej s vykonateľnosťou. Podľa ustanovenia § 574 ods. 2 OZ
vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, jen neplatná,pričom konanie splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení neexistoval dlh a
nebola známa ani jeho výška, následne v danom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo

dlh uznať a nemohla povinná splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na právo spísať notársku zápisnicu.
Prvostupňový súd postupoval v zmysle § 58 ods. 1 EP a rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
g) EP o neprípustnosti exekúcie a následnom zastavením exekúcie. Prvostupňový súd rozhodol, že o
trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a následného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podrobných dôvodoch odvolania namietal, že prvostupňový súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci mu zákonom ( ust. § 205 ods.2 písm. b) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
ďalej len „ OSP“), že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ust. §

205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. e) OSP), ďalej preto, že súd svojim postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom( ust. § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. d)
OSP), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a tiež z toho
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci( ust. §
205 ods.2 písm. f) OSP). Uviedol, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti

prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti, pričom ak všeobecný súd koná v pozícii exekučného súdu tak, že sám
vykoná činnosť smerujúcu k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi, uskutočňuje činnosť, ktorá
mu neprináleží. Exekučný súd totiž nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice,
ktorá je exekučným titulom. Ďalej uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo

rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení
účastníkovnotárskehoúkonuúplneignorovalvšetkyprocesnézásadysúdnehorozhodovaniavprávnom
štáte spojené s exekučnou vecou ( princíp legality, zákaz diskriminácie, právo na súdnu ochranu, princíp
rovnosti zbraní atď). Exekučný súd tiež nevykonal dokazovanie, dôsledne teda nezisťoval skutkový
stav veci, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú

vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. V závere odvolania, po podrobnom prieskume
exekučného titulu ako i udeleného plnomocenstva uviedol, že v danom prípade nie sú dané dôvody na
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe
vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným
a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali

totiž žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom
na tieto a ostatné veľmi podrobné dôvody odvolania považuje oprávnený rozhodnutie súdu o vyhlásení
exekúcie za neprípustné a nezákonné a preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania, skôr ako odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol, oprávnený
doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na prerušenie konania postupom podľa §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU, pričom doplnil právnu argumentáciu
k podanému odvolaniu. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia poukázal i na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Z
konkrétnehorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvobdobnejvecitotižvyplýva,žepodstatoupreskúmavania
notárskej zápisnice súdom spočíva v materiálnej a formálnej stránky tohto exekučného titulu ( teda
jej vykonateľnosť spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 notárskeho poriadku-
materiálna stránka pritom vyplýva z § 41 ods.2 Exekučného poriadku a jej vykonateľnosť je daná

uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti), pričom žiadne ďalšie podmienky formálnej ani
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Ústavný
súd preto nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva , pretože je to nad
rámec preskúmavania formálnej ani materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom súd by bol
povinný vykonať takéto preskúmavania len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Ďalej

vyslovil názor, že v čase uzavretia predmetnej notárskej zápisnice zákon umožňoval a aproboval
notársku zápisnice, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu. Ďalej tvrdil, že predmetným dojednaním povinný neprevzal
na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva čivýhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol natretiu osobu oprávnenie uznať
svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený,
a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu,

kedy plnomocenstvo nebolo dojednané vôbec. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a
chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného
plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods.1 písm. b) OZ
kedykoľvek odvolať. Z tohto dôvodu nemožno preto udelenie plnomocenstva tretej osobe považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v jeho neprospech. Ďalej uviedol, že podoba a legislatívne zakotvenia neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a spôsob posudzovania ich uplatnenia podľa § 53 ods.1
OZ pramení z právnej úpravy, ktorá nemá svoj pôvod v slovenskom právnom poriadku, ale v práve
Európskej únie. Konkrétne piata hlava prvej časti Občianskeho zákonníka označená ako „ spotrebiteľské
zmluvy“, vychádza najmä zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Podľa odvolateľa súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami

uvedenými v predmetnej smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým
dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Je toho názoru, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v
kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. S poukazom na rozhodnutia rôznych súdov i odbornú literatúru

zdôraznil, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek
štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa
záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo
právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii všeobecnými

súdmi Slovenskej republiky. Odvolateľ je teda toho názoru, že v danom prípade je potrebné požiadať
súdny dvor EÚ o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu
„neprijateľnázmluvnápodmienka“vkontexteSmernicerady93/13/EHS.Spoukazomnauvedenépotom
oprávnený žiadal, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
rozhodol nasledovne:

„ Konanie sa prešuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv a EÚ také rozhodnutie vnútroštátnej súdu, ktoré

aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204
OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. OSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania je zastavenie exekúcie, pričom podkladom exekúcie je exekučný titul -
notárska zápisnica sp. zn. N 4340/2004 zo dňa 06.11.2004, NZ 80400/2004 spísaná notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou, pred ktorou Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, Za kasárňou 1, Bratislava, v ktorej uznal
právny záväzok povinnej a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) OSP a

súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. Notárka osvedčila, že prítomný Mgr. Tomáš
Kušnír, advokát, ktorý koná v mene povinnej osoby a vyhlásil, že spoločnosť oprávneného poskytla
povinnej na základe zmluvy o úvere úver v sume 10.000,- Sk. Povinná osoba splnomocnila advokáta
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na základe toho konajúci Mgr. Tomáš Kušnír vmene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva voči oprávnenej osobe dlh v celkovej výške 21.855,- Sk a to
vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 06.07.2004 do zaplatenia, ktorá pohľadávka je
následne bližšie špecifikovaná, povinná osoba ju splatí v lehote do 16.11.2004 a v prípade neuhradenia

dlhu súhlasí s exekúciou v zmysle § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa
§ 258 OSP tak, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že zmluvou o úvere č. 4450004 zo dňa 18.05.2004, ktorú uzavrela
spoločnosť Pohotovosť (veriteľ) so žalovanou G. L. (dlžníčkou), veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume

10.000,- Sk, dlžníčka sa zaviazala zaplatiť poplatok 8.000,- Sk, teda celkom má zaplatiť 18.000,- Sk v 10-
tich mesačných splátkach po 1.800,- Sk od 01.06.2004. Dlžníčka súčasne splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jej mene uznal záväzok
z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere došlo k spísaniu notárskej zápisnice v dôsledku toho, že dlžníčka

neplnila svoj záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté plnenie zo zmluvy o úvere a podľa veriteľa dlh dlžníčky
predstavoval ku dňu spísania notárskej zápisnice 21.855,- Sk.

Súd prvého stupňa vydal poverenie súdnemu exekútorovi na základe žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Neskôr súd prvého stupňa vyhlásil prebiehajúcu exekúciu

za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil, pretože z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ vyplýva,
že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom
konanie splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je
v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere č. 4450004 zo dňa 18.05.2004 a predmetnom
splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho presne špecifikovaná výška. Z uvedeného

vyplýva, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nemohla povinná uskutočňovať svoje právo na uznanie
dlhu a taktiež nemohla povinná splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na právo spísať notársku zápisnicu.

Odvolateľ v odvolacom konaní poukazuje na to, že zastúpenie povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice
vyplýva zo zmluvy o úvere, zo zmocnenia, ktoré povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, preto

povinná nemusela konať pri spisovaní notárskej zápisnice osobne, ale mohol za ňu uznanie záväzku
uskutočniť Mgr. Tomáš Kušnír.

Podľa zmluvy o úvere došlo k dohode o plnomocenstve v zmysle § 23 OZ, pretože povinná
splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý v zmysle tohto splnomocnenia mohol za ňu konať pri spisovaní

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Na základe plnomocenstva udeleného dlžníčkou spoločnosti
Pohotovosť,s.r.o.,zaúčelomuznaniazáväzkudlžníčkyzúverovejzmluvyuzavretejmedzispoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčky a za účelom spísania notárskej zápisnice tak, aby sa táto stala exekučným
titulom.

Záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade povinná sa nemohla vzdať dopredu práv, ktoré môžu
vzniknúť v budúcnosti je správny. Odvolací súd zdôrazňuje, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a
splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška vrátane úrokov
z omeškania, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a následne
nemohla splnomocniť advokáta na spísanie notárskej zápisnice..

Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska zápisnica, v procese
uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby z hľadiska uvedeného
mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter
zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení

záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho
vyhľadávacieho súdneho konania.

Odvolací súd poukazuje, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie
oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej

skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok),
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžníčka dala súhlas
s vykonateľnosťou určitého záväzku. Notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskejzápisnice preskúmavať, či právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinnej s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento
prejav vôle povinnej robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon

povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinnej, že súhlasí s
vykonateľnosťounotárskejzápisnice,jejvykonateľnosťjejehozákladnýmúčelomacieľom,obdobneako
účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu.

Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má len formálny
charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol ako titul pre súdny výkon
rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby
bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorým
súhlasí s jeho vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania.

Pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti
ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c) výslovne uvádza,
že notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila. Ak
teda vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá hmotnoprávnu povahu, je viazaný výlučne na osobu
povinného a tento je pri takomto úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou. Takýto úkon môže

povinná osoba vykonať len osobne a nemôže naň nikoho splnomocniť, teda ani advokáta. Neprijateľné
je udelenie plnej moci priamo oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného
(obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález I. ÚS 5/2000 z 13. 7. 2000) a
Najvyššieho súdu Českej republiky (21Cdo 267/2000 z 10. 10. 2000).

Zo zmluvy o úvere č. 4450004 zo dňa 18.05.2004 medzi veriteľom Pohotovosť, s. r. o.
a dlžníčkou G. L. vyplýva, že priamo v tejto zmluve, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, a teda v
jej predtlači je priamo obsiahnuté splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra,
aby jej menom a právnymi účinkami pre osobu dlžníčky v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho
časti z titulu tejto zmluvy uzatvoril a podpísal v prospech spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. notársku

zápisnicu ako exekučný titul. V zmluve o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, je priamo
inkorporované plnomocenstvo, a to spôsobom, ktorý znevýhodňuje spotrebiteľa. Návrh zmluvy je určený
veľkému množstvu vopred neurčených spotrebiteľov a priamo v ňom je obsiahnutá plná moc pre
jednu osobu. Takýto spôsob udelenia plnej moci je skutočnosťou, ktorá plnomocenstvo činí neúčinným.
Spotrebiteľ sa týmto spôsobom vopred vzdal práv, ktoré mu zo zmluvy ešte len vzniknú, napr. právo na

možnú mimosúdnu dohodu, právo na informácie týkajúce sa splatnosti úveru, práva vzniesť námietku
premlčania a pod.

Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom je
zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd okrem

už uvedeného považuje notársku zápisnicu za nulitný akt aj z dôvodu nedostatku plnej moci na strane
povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

Za týchto okolností súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovenia § 58 ods. 1 EP a taktiež podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP zastavil exekúciu a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, postupoval

vecne správne. Preto odvolací súd toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods.

4 a § 224 ods. 4 OSP).

Odvolací súd pritom nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že by vyhovel
návrhu oprávneného a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho
a sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)

otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady
ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie

a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,

t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že
všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na
rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom
takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje

ustanovenie zákona Slovenskej republiky, do ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo
ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu
dvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to
považuje a potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania
vo veci samej navrhli alebo nie. Avšak súd proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale
s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú
skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa správny spôsob
výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd proti rozhodnutiam
ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny) môže sám rozhodnúť o správnom výklade

práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora
mu poskytuje dostatok informácií.

Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku
Súdnemu dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii

súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí

mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávneného Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je
možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý

má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy? Uvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v
prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok nakoľko je zrejmé, že v danom

prípade advokát ( resp. advokátsky koncipient ) zastupoval dlžníka pri uzatváraní záväzku z úveru
v notárskej zápisnici neplatne, čím nebola splnená zákonná podmienka v zmysle cit. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku predpisujúceho povinný obsah notárskych zápisníc ako podmienky pre uznanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu ( tak ako sa bližšie uvádza vo vyššie citovaných dôvodoch) . Zuvedených dôvodov je teda prvú otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako čisto teoretickú,
nemajúcu základ v prejednávanej veci.
Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v

súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)

a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém
ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu

k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice,
teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte
vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere
považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou
uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom

ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov Súdneho
dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia
posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd
dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky
relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle

práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom,
že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť.

Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny

súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím
zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v
rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s
článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý
uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby

predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie
potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte
clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom

prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ,
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.