Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310224332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310224332.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JASPLASTIK-SK spol. s r.o., so sídlom Sídl. SNP 997/18,
Galanta, zastúpený advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, Šaľa, v mene ktorej
koná konateľka a advokátka Mgr. Eva Timár Myjavcová proti žalovaným: 1/ Ing. C. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XX, F. 2/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXXX/X, F., obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou MULARČIK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Peter Erdös, o zaplatenie 72.978,20 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 20Cb/223/2010-520 zo dňa 17.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania žalovanému 1/ v sume 437,85 eur, a 3.987,32 eur k rukám žalovaného

1/ a sumu 2.293,52 eur k rukám Mgr. D. N. a žalovanému 2/ trovy konania v sume 875,70 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 5.516,73 eur k rukám žalovaného 2/ a v sume 2.293,52 eur k rukám D.
N., všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaných
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 72.978,20 eur s poukazom na to, že žalovaní 1/ a 2/

ako konatelia spoločnosti MASTRA s.r.o. uzatvorili so žalobcom dňa 17.08.2009 zmluvu o úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol spoločnosti MASTRA s.r.o. úver vo výške 71.200,- eur, ktorý sa táto
spoločnosť zaviazala splatiť s 5% úrokom ročne , najneskôr do 30.08.2011. Z poskytnutého úveru
spoločnosť neuhradila žiadnu čiastku a bol na ňu vyhlásený konkurz, ktorý bol z dôvodu nedostatku
majetku úpadcu zrušený s právoplatnosťou dňom 03.09.2010. Žalobca návrh odôvodnil s poukazom
na ust. § 135a ods. 1 Obchod. zák. a § 438 ods. 1 Obč. zák., keď mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ ako

štatutárni zástupcovia porušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorá im vyplýva z §
135a Obchod. zák. v spojení s § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
ako ZKR) v lehote do 30 dní od okamihu ako zistili, že úpadca je platobne neschopný alebo predĺžený,
v dôsledku ktorého nekonania spôsobili žalobcovi škodu spočívajúcu v neuspokojení jeho pohľadávky
prihlásenej do konkurzného konania. Podľa tvrdenia žalobcu bola spoločnosť MASTRA s.r.o. platobne
neschopná už od roku 2007, ktorá pokračovala i v roku 2008, úpadca mal neuhradené záväzky voči

viacerým svojim dodávateľom, už v roku 2008 sa spoločnosť dostala do predĺženia, ale konkurz bol
vyhlásený až dňa 23.12.2009. Ak by žalovaní boli včas podali návrh na vyhlásenie konkurzu a tak si
splnili svoju povinnosť, ktorá im z príslušných právnych predpisov vyplýva, nebola by žalobcovi vznikla
škoda spočívajúca v nezaplatení žiadnej čiastky na poskytnutý úver. Odo dňa právoplatnosti uznesenia
o zrušení konkurzu, ktorá nastala dňom 03.09.2010 tak podal žalobca v rámci jednoročnej premlčacej
lehoty návrh na priznanie nároku na náhradu škody.V priebehu konania žalobca svoje tvrdenia založil i na znaleckom posudku, z ktorého vyplývalo, že
spoločnosť MASTRA s.r.o. bola v úpadku k 31.12.2006, teda v čase poskytnutia úveru už mohli
žalovaní pri odbornej starostlivosti úpadok spoločnosti zistiť. Tým, že nepodali návrh na vyhlásenie

konkurzu opakovane porušovali zákonnú povinnosť v príčinnej súvislosti s ktorou žalobcovi vznikla
škoda a úver by takejto spoločnosti nebol poskytol. Úver bol poskytnutý spoločnosti MASTRA s.r.o.
na vyplatenie záväzku, ktorý mala voči spoločnosti SYNECTA a.s., v dôsledku ktorej skutočnosti bol
prevod majetku zablokovaný z dôvodu obavy , že spoločnosť MASTRA s.r.o. sa zbavuje majetku bez
toho, aby uspokojovala svojich veriteľov. Ak by žalobca bol informovaný o finančnej situácii spoločnosti

nebol by pristúpil ani ku kúpe nehnuteľnosti a finančné prostriedky by jej neposkytol a žalovaní teda mali
vedomosť o platobnej neschopnosti spoločnosti ktorej boli konateľmi a tiež vedomosť o tom, že úverom
získané finančné prostriedky nebude mať spoločnosť z čoho vrátiť.

Žalovaní žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť a poukazovali na to, že pri posudzovaní úpadku
spoločnosti MASTRA s.r.o. je potrebné vychádzať iba z tých záväzkov, ktoré boli v čase posudzovania

úveru splatné, pričom žalobca vychádzal z hodnotenia majetkových pomerov úpadcu podľa knihy
záväzkov zostavenej ku dňu 28.02.2010 a z konečnej správy úpadcu z 05.05.2010, čo nepreukazuje,
že v čase poskytnutia úveru bola spoločnosť v úpadku. Poukázali tiež na to, že uznesením v
konaní vedenom pod sp.zn. 25R/1/2009 Okresným súdom Trnava bola spoločnosti MASTRA s.r.o.
povolená reštrukturalizácia čo preukazuje, že podľa schváleného reštrukturalizačného plánu spoločnosť

mohla reálne svoje dlhy splatiť, ale vzhľadom na celkovú nepriaznivú situáciu nedošlo k dokončeniu
rozpracovaných projektov napriek tomu, že sa žalovaní snažili s odbornou starostlivosťou konať a prijali
opatrenia vedúce k tomu, aby zabránili úpadku spoločnosti. Žalovaní tiež namietli, že v konaní nebola
jednoznačne preukázaná skutočná výška škody, ktorá žalobcovi vzhľadom na tvrdené porušenie ich
povinnosti mala vzniknúť a tiež nebola preukázaná príčinná súvislosť, ktorá by nárok na náhradu škody

zakladala.

Konajúci súd s poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 11 ods. 1, 2, 4 ZKR vyhodnotil tvrdené
skutočnosti a dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy požadovanej titulom nároku na náhradu
škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť porušením zákonom stanovenej povinnosti žalovanými podať

návrh na vyhlásenie konkurzu včas nie je dôvodná, pretože žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu
vyplýva z procesného ustanovenia uvedeného v § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré ho zaťažuje dôkazným
bremenom, v spojení s ktorým znáša i procesnú zodpovednosť za výsledok konania. Prvostupňový
súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu priameho kauzálneho vzťahu medzi porušením
povinnosti žalovanými 1/ a 2/ podať návrh na vyhlásenie konkurzu a nedobytnosťou žalobcovej

pohľadávky, ktorú si uplatňoval titulom zmluvy o úvere. Základom z hľadiska právneho posúdenia
prvostupňového súdu bola povinnosť žalobcu preukázať, že ak by žalovaní 1/ a 2/ podali návrh na
vyhlásenie konkurzu včas, pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere by bola neuspokojená a neutrpel by
tým majetkovú ujmu. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia, keď za príčinnú súvislosť
označil skutočnosť, podľa ktorej, ak by vedel o úpadku spoločnosti, nebol by zmluvu o úvere uzatvoril.

Pri takto tvrdenej príčinnej súvislosti by škoda predstavovala ujmu v rozsahu celého plnenia zmluvy
o úvere, čím by sa nahrádzalo splnenie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti, pričom zmluva o úvere
bola uzatvorená s vedomím žalobcu aj žalovaných, keď žalobca uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť a
prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, ktorý bol blokovaný práve v dôsledku iných záväzkov
spoločnosti. Z uvedeného súd ustálil, že nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná

súvislosť medzi porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vzniknutou škodou, čo bolo
dôsledkom nevyhovenia žalobe. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a v konaní
neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací

súdpredmetnérozhodnutiezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie,prípadne,abyrozhodnutiepriamozmenil
a žalobe vyhovel.

V dôvodoch odvolania namietol nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia prvostupňového súdu,
vydaním ktorého tak bolo odňaté žalobcovi právo na konanie pred súdom spočívajúce v práve na riadne

a ústavne komformné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by nevyvolávalo pochybnosti, bolo presvedčivé
a bolo v súlade s ust. §157 ods. 2 O.s.p. Odvolateľ namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa
prvostupňový súd vyporiadal s neexistenciou príčinnej súvislosti, keď na základe jej nedostatku žalobu
zamietol, pričom vôbec neskúmal existenciu a prítomnosť porušenia zákonnej povinnosti podať včasnávrh na vyhlásenie konkurzu, aby až na základe týchto zistení mohol dospieť k záveru o existencii, či
neexistencii príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou. Napriek rozsiahle vykonanému
dokazovaniu, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť MASTRA s.r.o. bola v rokoch 2006, 2007,

2008 až ku dňu 30.04.2009 platobne neschopná, kedy bol podaný návrh na reštrukturalizáciu, jednotlivé
okamihy vzniku a splatnosti záväzkov boli v daňových priznaniach preukázané a ktoré boli po lehote
splatnosti, súd na tieto zistenia adekvátne nereflektoval. K porušeniu povinnosti podať včas návrh na
vyhlásenie konkurzu dochádzalo opakovane , pretože žalovaní ako zodpovedné osoby mali neustále
sledovať stav platobnej neschopnosti , ktorá povinnosť im vyplýva z ust. § 135 Obchod. zák. a výška

škody v rozsahu v žalobe uplatnenom predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk. Uvedená škoda zostala
po zrušení konkurzu na majetok spoločnosti MASTRA s.r.o. pre nedostatok majetku neuspokojená,
pričom ako pohľadávka bola do konkurzného konania riadne prihlásená a riadne zapísaná do zoznamu
pohľadávok, čím sa podľa § 105 ZKR stala exekučným titulom bez možnosti súdu ju v tomto konaní
preskúmať. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol spoločnosti MASTRA s.r.o. úver v čase, keď
úpadca už bol hlboko predĺžený, počas opakovaného porušovania povinností žalovaných podať návrh

na vyhlásenie konkurzu, čo žalovaní potvrdili aj v konaní pred prvostupňovým súdom, podľa ktorého
prevzali úver od žalobcu s vedomím, že nemajú žiadne peňažné prostriedky na jeho splatenie a skutkové
tvrdenie, s odkazom na ktoré ako nepreukázanie príčinnej súvislosti, prvostupňový súd návrh zamietol,
bolo vytrhnuté z kontextu ostatných tvrdení žalobcu.

Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou je daná vždy, ak sa v dôsledku neexistencie
uspokojeniaveriteľovvkonkurznomkonanívedenomnamajetokúpadcuvkonanípreukáže,žeakbybol
návrh na konkurz úpadcu podaný včas zo strany povinných osôb, bolo by uspokojenie veriteľov vyššie,
čo v takom prípade predstavuje práve škodu veriteľa ako rozdiel medzi neuspokojenou pohľadávkou v
konkurze, a tým, v akej miere by táto bola v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

alebo ak sa preukáže, že by pohľadávka vôbec nebola vznikla, ak by bol návrh na podaný konkurz včas,
ktoré kritérium sa týka práve tých veriteľov, ktorí sa stali veriteľmi úpadcu až po porušení povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdil, tvrdenia odvolateľa označili sú zavádzajúce. Prvostupňový súd podľa ich názoru
v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými skutočnosťami a odkaz
odvolateľa na súdnu prax NS ČR je irelevantný z dôvodu odlišnej právnej úpravy, preto nie je dôvodnosť
odvolania ničím daná.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o veci rozhodol, keď dospel
k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.

Z obsahu spisu je jednoznačne preukázané, že žaloba je podaná voči konateľom spoločnosti MASTRA

s.r.o. ako štatutárnym zástupcom úpadcu spoločnosti MASTRA s.r.o., ktorej žalobca poskytol úver, ktorý
mu táto spoločnosť neuhradila a na ktorú bol vyhlásený konkurz, ktorý bol konkurzným súdom zrušený
pre nedostatok majetku. Žalobca práve v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaní ako štatutárni
zástupcovia-konateliaporušilisvojepovinnosti,ktoréimzust.§135aods.1Obchod.zák.vyplývajú,keď
nepodali riadne a včas návrh na vyhlásenie konkurzu, za ktorej skutkovej a právnej situácie by žalobca

nebol poskytol úpadcovi úver. Z dokazovania bolo tiež preukázané, že žalobca si svoju pohľadávku v
konkurznom konaní riadne a včas prihlásil, táto bola správcom konkurznej podstaty uznaná, ale pre
nedostatok majetku a následne zrušením konkurzu nebola vôbec uspokojená.

Je potrebné, aby prvostupňový súd venoval pozornosť predovšetkým samotnému porušeniu povinnosti

a zodpovednosti konateľov, ktorí pri výkone svojej funkcie zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobia
porušením svojej povinnosti, resp. nevykonaním určitej povinnosti. Ak dôjde k porušeniu povinnosti
viacerými konateľmi, za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Všeobecnými predpokladmi
zodpovednosti konateľov je splnenie troch podmienok, ktorými sú : 1/ vznik škody, pričom táto škoda
musí aj reálne vzniknúť, nepostačí iba hrozba vzniku škody, 2/ porušenie povinnosti konateľov a 3/

súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. K tomu, aby došlo k vzniku zodpovednosti
konateľa za škodu sa vyžaduje, aby boli splnené všetky tri podmienky. Nárok na náhradu škody si pritom
nemusí uplatňovať voči konateľovi len spoločnosť, ale i veriteľ spoločnosti, v prípade, ak na strane
spoločnosti vznikla škoda, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa a pohľadávka veriteľasmeruje voči spoločnosti, ktorej je konateľ štatutárnym orgánom a pohľadávku nie je možné uhradiť z
majetku spoločnosti . Je na veriteľovi - žalobcovi, aby tieto skutočnosti v súdnom konaní preukázal a
konateľ oproti tomu musí osvedčiť, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v záujme

spoločnosti . Konateľ je nútený priebežne sledovať i finančnú situáciu spoločnosti, t.j. či spoločnosť
nie je platobne neschopná, alebo predĺžená a podniknúť kroky na odvrátenie jej úpadku. Ak je úpadok
spoločnosti nezvratný, konateľ musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 11 ods. 1,2 a

4 ZKR, podľa ktorého škodou je suma pohľadávok, ktorá po zrušení konkurzu alebo zastavenia
konkurzného konania pre nedostatok majetku zostala neuspokojená. Dôkazné bremeno súvisiace s
touto vyvrátiteľnou právnou domnienkou o výške škody je na tom, kto by mal škodu nahradiť.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že niet pochýb o tom, že žalobca nebol ani čiastočne uspokojený
z pohľadávky vzniknutej titulom poskytnutia úveru spoločnosti MASTRA s.r.o., ktorá svoj záväzok voči

žalobcovi ani čiastočne nesplnila a žaloba preto smerovanej voči žalovaným 1/ a 2/ v súvislosti s
porušením povinnosti, ktorú im ukladá ust. § 135 a § 135a Obchod. zák.

Z dokazovania vyplynulo, že okrem poskytnutého úveru spoločnosti MASTRA s.r.o. žalobca nebol
v postavení jej veriteľa, preto nebol oprávnený pre jej platobnú neschopnosť podať sám návrh na

vyhlásenie konkurzu a táto povinnosť vyplývala buď veriteľom tejto spoločnosti alebo jej konateľom.
Predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ako dôsledok protiprávneho
konania žalovaných, dôsledkom ktorého bolo zmarenie možnosti uspokojenia žalobcovej pohľadávky,
ktorá nebola správcom konkurznej podstaty počas konkurzného konania popretá. Ide teda o záväzok,
ktorý vznikol zo zodpovednostného

vzťahu žalovaných. Pri zohľadnení mechanizmu vzniku škody sa čas vzniku škody nemusí zhodovať s
časom, kedy malo dochádzať k porušenie právnej povinnosti žalovanými a veriteľovi v danom prípade
vzniká škoda momentom, kedy pokles hodnoty majetku zhorší jeho postavenie veriteľa tak, že zanikne
možnosť uspokojenia pohľadávky z majetku dlžníka. Zodpovedné osoby za škodu tak zodpovedajú v
rozsahu, ktorý je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Podľa tvrdenia žalobcu bola spoločnosť

MASTRA s.r.o. v predĺžení už v roku 2006, ako vyplýva z účtovných závierok spoločnosti a to tak za rok
2006, ako i 2007, 2008 a 2009, pričom úvaha, na ktorej súd prvého stupňa založil nedôvodnosť žaloby
„ak by vedel o úpadku spoločnosti, nebol by uzavrel zmluvu o úvere“ ako nedostatku príčinnej súvislosti
je iba druhoradým tvrdením, ktoré samotné nezakladá nedostatok príčinnej súvislosti medzi vzniknutou
škodou spôsobenou nezaplatením a nevyhlásením konkurzu na spoločnosť včas .

Výške škody v danom prípade nie je potrebné sa špeciálne venovať a sa touto otázkou zaoberať,
pretože jej riešenie vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 11 ods. 4 ZKR, podľa ktorej výškou
škody je suma pohľadávok, ktorá po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku zostala neuspokojená, ibaže sa preukáže iná výške škody. Neuspokojená zostala

časť minimálne poskytnutého úveru a to v rozsahu, v akom bola správcom konkurznej podstaty
spoločnostiMASTRAs.r.o.akceptovaná. Nieje spochybnenéanipostaveniežalovanýchakokonateľov,
ktorých povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu je jednoznačná a ak sa preukáže, že nebol
zo strany žalovaných dodržaný postup, ktorý im zákon ako štatutárnym orgánom ukladá a nebol v
čase existencie úpadku spoločnosti podaný návrh na vyhlásenie konkurzu je daná príčinná súvislosť,

medzi nekonaním konateľov a vzniknutou škodou bez ohľadu na to, aké by následne správanie veriteľ
v prípade, ak by vedel o úpadku spoločnosti zvolil.

Z uvedeného vyplýva, že záver o nedostatku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a správaním
sa konateľov je predčasný, z vykonaného dokazovania nevyplýva, preto rozhodnutie nie je možné

považovať za správne a odvolací súd ho podľa § 221 ods.1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221
ods.2O.s.p.vrátilnaďalšiekonanie,vktorombudeúlohouprvostupňovéhosúduvykonaťdokazovaniea
vyhodnotiť konanie žalovaných vzhľadom na zistenie a posúdenie, či došlo k porušeniu povinnosti, ktorá
im ako štatutárnemu orgánu prislúcha, ustáliť, či v čase poskytnutia úveru bola spoločnosť MASTRA
s.r.o. a na základe až takto zistených výsledkov z dokazovania o veci opäť rozhodnúť.

Zároveň v novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.