Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24C/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315225966.6

Rozhodnutie

OkresnýsúdGalanta,vkonanípredsudcomJUDr.TáňouŠefčíkovou,vprávnejvecižalobcu:TELERVIS
PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zast.: JUDr. Alan Strelák, IČO :
31 819 702, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému X/: W. M., O.. XX.X.XXXX, V.
P. XXXX/X, XXX XX F. a žalovanému X/: Ľ. M., O.. XX.X.XXXX, V. P. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie
1 023,75 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 536,37 Eur, spolu s úrokom z
omeškania 5,15% ročne zo sumy 536,37 Eur, ktorú sumu súd žalovaným povoľuje splácať žalobcovi
v mesačných splátkach vo výške 50 eur do zaplatenia, splatných do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2015 uplatňuje nárok voči žalovanému v 1. rade
ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

220140324 zo dňa 30.1.2014 (ďalej len „zmluva o SÚ“) vo výške 750 Eur, spolu s úrokom vo výške 150
Eur a servisným poplatkom vo výške 135 Eur, zákonný úrok z omeškania 5,15% ročne z celkovej sumy
a trovy konania. Celkovú sumu 1.035 Eur sa žalovaní zaviazali splniť v 13 mesačných splátkach. Prvé
tri mesačné splátky boli dohodnuté na sumu 3,75 Eur a každá ďalšia na sumu 102,38 Eur mesačne.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň od podpisu uvedenej zmluvy a každej ďalšej na 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní potvrdili prevzatie celej sumy úveru. Žalovaní ku

dňu podania žaloby uhradili žalobcovi len sumu 11,25 Eur. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa
30.4.2014 žiadal od žalovaných úhradu sumy 1.023,75 Eur s upozornením, že v prípade neuhradenia
uvedenej sumy, veriteľ pristúpi k zosplatneniu záväzku podľa § 53 ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. Žalobca
následne zosplatnil záväzok ku dňu 12.8.2014 a žiadal zaplatiť sumu 1.198,50 Eur (už vrátane zmluvnej
pokuty 3,3% z istiny za každý mesiac omeškania a výdavkov spojených s vymáhaním).

2. Súd dňa 17.3.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 24C/319/2015-18 na žalovanú sumu, voči ktorému
žalovaní podali odpor (doručený súdu 11.4.2016) a žiadali súd, aby preskúmal zmluvu o SÚ z pohľadu
neprijateľnosti zmluvných podmienok a rozporu s dobrými mravmi. Z dôvodu opatrnosti žalovaní vzniesli
námietku premlčania voči uplatňovanému nároku. Žalobca vo vyjadrení (doručeným doručenom súdu
6.6.2016) žiadal, aby súd odpor odmietol ako neodôvodnený, nakoľko podľa žalobcu, žalovaní uznali
svoju povinnosť zo zmluvy o SÚ a odpor sa nedotýka žiadnych skutkových tvrdení, ani právneho

posúdenia.3. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 žalovaní uviedli, že určite zaplatili žalobcovi sumu vyššiu ako 11,25
Eur, konkrétne prvú splátku vo výške 102,38 Eur a z druhej 100 Eur. Hotovosť odovzdali pani R. Š., ale
nepamätajú sa či im vystavila nejaké potvrdenie, preto nevedia uviesť presné sumy.

4. Vo vyjadrení zo dňa 24.10.2016 žalobca špecifikoval splátkový kalendár k zmluve o SÚ, v ktorom
(v súlade so žalobou) uviedol, že žalovaní uhradili spolu sumu 11,25 Eur. Na výzvu súdu sa žalobca
v uvedenom podaní vyjadril aj k prípadným ďalším úhradám zo strany žalovaných, a to tak, že dňa
30.1.2014 strany uzavreli aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu (ďalej len „zmluva o DS“),

ktorá je však samostatnou zmluvou so samostatne dohodnutým obsahom. Žalobca v tomto ohľade
poukázal na rozhodnutie Inšpektorátu SOI (č.k. P/0390/01/2012 zo dňa 6.11.2012), Národnej banky
Slovenska a na rozhodnutia súdov (Okresný súd Topoľčany sp. zn. 6C/111/2014, Krajský súd v Žiline
č.k. 11Co/62/2015-100, Krajský súd v Trenčíne č.k. 5Co/798/2014-71), ktoré v obdobných prípadoch
posúdilizmluvuodomácomservisetakakouvádzažalobcastým,žeúhradynatútozmluvuniejemožné
započítať na úhrady zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca zároveň predložil súdu predmetnú

zmluvu o DS.

5. Na pojednávaní dňa 22.5.2017 žalobca doplnil, že predmetom zmluvy o DS bolo poskytovanie
nadštandardných služieb, pokrytie nákladov, čo sa týka vedenia splátkového kalendára, vyberanie
hotovosti u klientov doma, telefonické náklady, cestovné náklady. Žalobca nevedel špecifikovať aká

konkrétna služba bola poskytnutá žalobcom žalovaným na základe zmluvy o DS. V tomto smere žalobca
uviedol, že k danej veci by sa vedela vyjadriť R. Š.G., s ktorou žalovaní podpisovali zmluvu. Žalobca
uviedol, že uvedená svedkyňa však nie je dôveryhodná, nakoľko žalobca s ňou ukončil pracovný pomer
z dôvodu sprenevery finančných prostriedkov. Žalobca neskôr (na otázku súdu) uviedol, že nemá
vedomosť o prebiehajúcom súdnom, resp. trestnom konaní voči svedkyni.

6. Na pojednávaní dňa 3.8.2017 svedkyňa R. Š.G. potvrdila, že ako obchodná zástupkyňa žalobcu
podpisovala so žalovanými zmluvu o SÚ, ktorá je predmetom sporu s tým, že zmluva o DS bola súčasťou
zmluvy o SÚ, z ktorej sa mali hradiť výdaje. Svedkyňa (na otázku PZ žalobcu) uviedla, že žalovaní mali
možnosť sa riadne oboznámiť so zmluvami.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o SÚ
(ďalej len „ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

9. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 40 ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o SÚ a zmluvy o DS (ďalej len „OZ“), písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je
to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými

prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.11. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný

alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o
finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu; písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza

k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru; k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov (o.i.), ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52a ods. 1 a 2 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv
alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto
zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.
Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie

spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

16. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 101 a 103 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie
v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa prenesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.1.2014 žalovaní uzatvorili zmluvu o SÚ a zmluvu o DS so
žalobcom, ktorý konal prostredníctvom R. Š.. Ďalej nebolo sporné, že žalovaní čerpali úver na základe

zmluvy o SÚ vo výške 750 Eur v deň uzatvorenia zmluvy o SÚ. Spornou otázkou bola výška úhrad
žalovaných v zmysle zmluvy o SÚ. V tomto ohľade nebola sporná úhrada sumy 11,25 Eur dňa 30.1.2014,
ktorých úhrada bola započítaná na prvé 3 splátky (v súlade s ďalej uvedeným). Žalobca si okrem istiny
vo výške 750 Eur uplatňuje aj úrok vo výške 150 Eur, servisný poplatok vo výške 135 Eur, zákonný
úrok z omeškania 5,15% ročne z celkovej sumy a trovy konania, pričom na základe zmluvy o SÚ sa

žalovaní celkovú sumu 1.035 Eur (750 + 150 + 135) zaviazali splatiť v 13 mesačných splátkach. Prvé
tri mesačné splátky boli dohodnuté na sumu 3,75 Eur a každá ďalšia na sumu 102,38 Eur mesačne.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň od podpisu uvedenej zmluvy a každej ďalšej na 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečná splatnosť podľa čl. 2 Obchodných podmienok (na
druhej strane zmluvy o SÚ) je 370. deň po uzatvorení zmluvy o SÚ. Takto stanovený splátkový kalendár

jeprespotrebiteľaneprehľadnýanavyševrozpores§9ods.2písm.f)ak)ZoSÚ.Žalobcapredžalobnou
upomienkou zo dňa 30.4.2014 vyzval žalovaných k úhrade sumy 1.023,75 Eur (1.035 - 11,25), pričom
túto sumu žalobca označil „po splatnosti“ odvolávajúc sa na čl. II ZoSÚ. Uvedené však nekorešponduje
so splátkovým kalendárom v zmluve o SÚ. Následne, žalobca zosplatnil záväzok žalovaných ku dňu
12.8.2014, o čom upovedomil žalovaných listom zo dňa 4.9.2014, v ktorom žiadal úhradu sumy 1.023,75

Eur (teda rovnakej ako pred zosplatnením) navýšenej o zmluvnú pokutu 3,3% z istiny za každý mesiac
omeškania a výdavky spojené s vymáhaním. Zosplatnenie záväzku súd vyhodnotil ako v rozpore s
§ 53 ods. 9 a § 565 OZ. V zmluve o SÚ nie sú (v rozpore s § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ) uvedené
údaje obchodného zástupcu (pod týmto pojmom sa od roku 2010, od kedy je platná legislatíva týkajúca
sa finančných sprostredkovateľov, rozumejú finanční agenti). V zmluve o SÚ je ďalej len odkaz na

plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o obchodnom zastúpení, ktoré žalobca nepredložil súdu spolu so
zmluvou o SÚ. Žalobca tiež nepreukázal, že takéto plnomocenstvo predložil žalovaným pri podpise
zmluvy o SÚ. Na základe uvedeného súd nemá za preukázané, že zmluvu o SÚ podpísala za veriteľa
oprávnená osoba, čím zmluva o SÚ zároveň nemá zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle § 9
ods. 1 ZoSÚ a príslušných ustanovení OZ špecifikovaných vyššie. V zmluve o SÚ je úrok vyjadrený

fixnou sumou 150 Eur, čo je v rozpore § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Na základe uvedeného, súd v dôsledku
porušenia povinností v hore špecifikovaných ustanoveniach ZoSÚ vyhodnotil zmluvu o SÚ za bezúročnú
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ.

22. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že na základe zmluvy o SÚ uhradili žalobcovi nad rámec 11,25 Eur

najmenej sumu 202,38 Eur. Žalobca uviedol, že žalovaní voči nemu plnili vo vzťahu k zmluve o SÚ len
11,25 Eur s tým, že ich iné úhrady boli uskutočnené na základe zmluvy o DS. Žalobca uviedol, že všetky
plnenia vo vzťahu k zmluve o DS boli žalovanými uhradené. Súd teda posudzoval, aj v nadväznosti na
rozhodnutia súdov a príslušných orgánov, na ktoré poukázal žalobca, či je možné úhrady žalovaných v
rámci ich obrany započítať na úhrady ich záväzku zo zmluvy o SÚ. V tomto konaní obchodný zástupca

veriteľa uviedol, že zmluva o DS bola súčasťou zmluvy o SÚ a jej uzavretie vzišlo z iniciatívy veriteľa,
nie dlžníkov, na úhradu výdavkov. Zároveň žalobca nepreukázal žiadne potvrdenie, resp. výpis z účtov,
ktoré by predložil žalovaným, a z ktorých by bolo zrejmé, že títo boli uzrozumení s tým, že veriteľom
prijímané úhrady sú úhradami na základe zmluvy o DS. Žalovaní zároveň mohli byť uvedení do omylu
pri jednotlivých úhradách z dôvodu, že výška plnení podľa zmluvy o DS je identická s výškou plnení

podľa zmluvy o SÚ. Pri spočítaní úroku, servisného poplatku a plnení podľa zmluvy o DS, sa poskytnutý
úver navyšuje o 78,95%. Súd nad rámec uvedeného odôvodnenia je naviac toho názoru, že uvedený
spôsobjeobchádzanímzákonazpohľaduvýškyodplatyzaposkytnutýúver,čopotvrdzujeajskutočnosť,
že žalobca ani svedok, nevedeli upresniť aké konkrétne služby mali byť poskytnuté za sumu 307,13Eur, ktoré žalovaní uhradili žalobcovi a ktoré tento započítal na úhradu plnení podľa zmluvy o DS. Súd,
opäť nad rámec odôvodnenia má tiež za to, že zmluva o DS je závislá od existencie zmluvy o SÚ, čo
vyplýva aj z čl. 1.1 zmluvy o DS, kde je uvedená identifikácia zmluvy, vo vzťahu ku ktorej má žalobca

poskytovať služby podľa zmluvy o DS. Teda pokiaľ súd vyhodnotil zmluvu o SÚ ako bezúročnú a bez
poplatkov, tak uvedená sankcia by sa mala vzťahovať aj na poplatky na základe zmluvy o DS, pokiaľ je
táto závislá na existencii zmluvy o SÚ. V opačnom prípade by mohli veritelia všetky poplatky zahrnúť
do zmluvy osobitnej od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vyhnúť sa tak prípadnej sankcii podľa § 11
ods. 1 ZoSÚ. Žalobca potvrdil, že žalovaní uhradili celú sumu 307,13 Eur, ktorú započítal na úhradu

zmluvy o DS. Ako je uvedené vyššie, žalobca nepreukázal, že eviduje uvedené úhrady v prospech
plnení podľa zmluvy o DS, ani to, že o tomto vystavil žalovaným potvrdenie. Teda v tomto ohľade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd teda započítal sumu, ktorú uviedli žalovaní na pojednávaní
a s ktorou boli žalovaní uzrozumení v tom, že hradili v prospech úhrad podľa zmluvy o SÚ, t.j. sumu
202,38 Eur + 11,25 Eur = 213,63 Eur ako sumu uhradenú na základe zmluvy o SÚ. Teda záväzok
žalovaných voči žalobcovi je vo výške 536,37 Eur. Nakoľko, súd vyhodnotil splátkový kalendár uvedený

v zmluve o SÚ pre spotrebiteľa nezrozumiteľný a neprehľadný, výzvy žalobcu neboli vystavené v súlade
s dohodnutým splátkovým kalendárom a žalobca neozrejmil súdu dátumy všetkých úhrad žalovaných,
pre účely priznania zákonného úroku z omeškania, ktorý si uplatňuje žalobca (5,15% ročne z dlžnej
sumy), súd vychádzal z konečnej splatnosti úveru, t.j. 4.2.2015. Teda ako prvý deň omeškania súd určil
deň 5.2.2015. Námietku žalovaných ohľadne premlčania súd s odkazom na § 101 a 103 OZ vyhodnotil

ako neopodstatnenú.

23. Žalovaní na pojednávaní dňa 3.8.2017 uviedli, že ich spoločný príjem je 500 Eur mesačne. S
ohľadom na uvedené pomery žalovaných, ktoré žalobca nespochybnil, súd povolil splatenie plnenia v
splátkach vo výške 50 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok v prípade nesplnenia jednej splátky.

Výšku splátky súd vyhodnotil ako primeranú s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní uviedli, že v
súčasnosti prispievajú dcére, pričom neuviedli z akého dôvodu je dcéra na ich príspevky odkázaná.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech

žalobcu je 52,39%; úspech žalovaných je 47,60%. Žalobca teda bol úspešný v pomere 4,79%. Nakoľko
úspech žalobcu je nepatrný, súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).