Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210236
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313210236.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994,
Praha, IČO: 25 117 483, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti
žalovanému T. X., nar. XX. X. XXXX, XXX XX L. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov,
právne zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o

zaplatenie 117 322,45 Kč s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 11C 38/2014-146 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
117.322,45,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 88.749,60,- Kč od 2.

10. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
273 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.729,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že pri svojom rozhodovaní aplikoval

hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia zmluvy a len v prípade, žeby české
hmotné právo v tomto znení zbavovalo žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktoré by mu poskytovali
ustanovenia slovenského hmotného práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.
Z hľadiska konečného rozhodnutia vo veci samej je teda podstatné zistenie, či nároky žalobcu z
úverovej zmluvy sa premlčujú v 3-ročnej, alebo 4- ročnej premlčacej dobe, a teda, či sa premlčanie
posudzuje podľa ustanovení občianskeho práva alebo podľa ustanovení obchodného práva. Súd prvého

stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, riadi sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka, vrátane dojednaní o premlčaní, preto premlčacia doba je 4-ročná a nie 3-ročná, ako tvrdil
vedľajší účastník. Preto pri aplikácii 4- ročnej premlčacej doby nároky žalobcu v preskúmavanej veci
nie sú premlčané, nakoľko žaloba bola na súd doručená faxom dňa 12.07.2013, pričom zostatok úveru
sa stal splatným dňa 16.07.2009. Teda nasledujúcim dňom začína plynúť premlčacia doba, t.j. od
17.07.2009, ktorá vzhľadom na to, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, je 4-ročná, a teda uplynula

dňom 16.07.2013. Žaloba bola podaná včas, preto súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovaného zaviazal na úhradu žalobou uplatnenej sumy.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý navrhol

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že vzniesol námietku trojročnej premlčacejlehoty, pričom prvostupňový súd neaplikoval ním vznesenú námietku trojročnej premlčacej lehoty, na
ktorú odvolateľ poukázal. Zároveň poukázal v odvolaní na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
5. 11. 2013 č. k. 21Co 79/2013.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby podané
odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

§ 212 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku (ďalej „Obč. zák.“) spotřebitelskými
smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy upravené v části osmé tohto
zákona pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa § 55 ods. 2 Obč. zák. ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za
platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a). Ovlivňuje li však takové ujednání přímo
i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy.

Podľa § 56 ods. 1 Obč. zák. spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s

požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech
stran.

So zreteľom na ustanovenia Občanského zákonníku možno uzavrieť, že účastníci uzavreli dňa 4.
10. 2007 spotrebiteľskú zmluvu. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je

zmluvou typovou a že žalovaný nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať
pochybnosti, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.
Postúpeniu pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna

ochrana vyplývajúca z ust. § 56 OZ. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, bussinessman to consumer) a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Prvostupňový súd na posúdenie
vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka použil obchodnoprávnu úpravu s tým,
že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a vrátane dojednaní o premlčaní sa preto aplikuje 4 ročná

premlčacia doba.

Odvolací súd s týmto názorom súdu prvého stupňa absolútne nesúhlasí.

Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia

časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (ustanoveniami Občianskeho
zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda
ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie
občianskoprávne vzťahy.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnuúpravuoobčianskychprávachanie
podnikateľské právo (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská
Bystrica vo veci 61Cb 221/09). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej

republike predstavuje ust. § 51a a nasl. Občianskeho zákonníka. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly
oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s § 56 ods. 1. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania
predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého na predmetnú
spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.V tejto súvislosti odvolací súd pripomína judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z
dôvodu informovanosti (C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale, C. Monstanza Claro C-76/10

POHOTOVOSŤ a iné). Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery
v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp.
postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde.

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách; ďalej „Smernica“). Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viacero
rozhodnutí Súdneho dvora na to poukazuje (napr. rozsudok C-168/05 Monstanza Claro, bod 25, 26, 27).
Odvolací súd sa s názorom prvostupňového súdu nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa
nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý

odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý
inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

V súvislosti s aplikáciou Občianskeho zákonníka v súvislosti s námietkou premlčania v spotrebiteľských

veciach odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014.

Keďže prvostupňový súd sa odchýlil od aplikačnej praxe Krajského súdu v Prešove a svoje rozhodnutie,
resp. dôvody odchýlenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a
nepreskúmateľným rozhodnutím sa účastníkom konania odníma právo konať pred súdom, čo je

dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

V súvislosti s namietaným právom vedľajšieho účastníka podať odvolanie za účastníka konania, na
stranektoréhovkonanívystupuje,odvolacísúdlenpoukazujenakonštantnúaplikačnúpraxNajvyššieho
súduSR,konkrétneuznesenieNajvyššiehosúduSRč.2Obdo27/12,podľaktoréhovedľajšíúčastníkmá

rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie.
Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane
ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy,
ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá
procesnúlegitimáciunapodanieodvolaniaadovolania,nemôžejumaťanivedľajšíúčastník.Vopačnom

prípadebysavedľajšiemuúčastníkovipriznaloviacprocesnýchpráv,nežmáúčastník,naktoréhostrane
vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie a dovolanie podal
účastník. Ak podá odvolanie a dovolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak
hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.

V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie
a dovolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

Z už uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore
so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno

jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude
automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O.s.p. „posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s
ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže
sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd

zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

So zreteľom na uvedené potom odvolanie vedľajšieho účastníka možno hodnotiť so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, že je žalovanému na prospech.

Po vrátení veci prvostupňový súd bude postupovať v naznačených intenciách, pričom je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu vyslovený v odôvodnení tohto uznesenia.Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.