Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010107
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511010107.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému R. R., stíhanému pre
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/23/2011 zo
dňa 12.01.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2017

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a.

II.
Podľa§316ods.1Tr.por.saodvolanieE.vnútraJ.republiky-P.riaditeľstvoPolicajnéhozboruBratislava,
R. č. XX, XXX XX, T. z a m i e ta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/23/2011 zo dňa 12.01.2016 bol obžalovaný R. R.
podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodený pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/
Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 692/2006 Z.z., zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 692/2006 Z.z. a pre zločin
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona č.

692/2006 Z.z., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

1/ obvinený mladistvý R. R., dňa 23.9.2006 v čase asi o 13,50 hod. v T. na H. ceste XX/A v obchodnom
centre OC C. v predajni B. si vložil do ruksaku, ktorý mal so sebou, 1 ks fľaše vodky P. a 1 ks fľaše M.
F. v úmysle tieto veci odcudziť takým spôsobom, že pri pokladni za ne nezaplatí, následne prešiel cez
zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar a odišiel z predajne B., čím poškodenej spoločnosti B. J. S.

R. J., a.s., H. cesta XX/A, XXX XX T. spôsobil škodu vo výške 12,74 Eur (383,90 Sk),
a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.9.2006 uložená bloková pokuta pod číslom
pokutového bloku I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
2/ obvinený R. R. dňa 7.4.2007 v čase asi o 23,00 hod. v T. na H. ul. č. XX v predajni HM Q. si zobral 2 ks
tyčiniekJ.vúmysletietoveciodcudziťtakýmspôsobom,žepripokladnizanenezaplatí,následneprešiel

cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, pričom ako videl prichádzať k jeho osobe pracovníka
bezpečnostnej služby, tak sa vrátil späť do predajne, kde po dostihnutí pracovníka J. a jeho sprevádzaní
do služobnej miestnosti predmetný tovar vyložil späť do regálu, čím poškodenej spoločnosti Q. J. SR,
a.s. P. nám. X/A, T. spôsobil škodu vo výške 0,92 Eur (27,80 Sk),
a tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.9.2006 uložená bloková pokuta pod číslom
pokutového bloku I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona

číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,3/ obvinený R. R. dňa 8.4.2007 v čase asi o 00,15 hod. v T. na H. ul. č. XX v služobnej miestnosti HM
Q. počas jeho predvádzania príslušníkmi PZ, z dôvodu dopustenia sa majetkovej trestnej činnosti, sa
pokúsil o útek, pričom pri vykonávaní služobného zákroku členmi hliadky PZ smerujúcim k zaisteniu

jeho osoby a k založeniu pút jeho osobe, obvinený R. R. uhryhol do predkolenia pravej nohy nstržm. E.
H., člena zakročujúcej hliadky PZ, čím poškodenému E. H. spôsobil hryznú ranu na pravom predkolení
veľkosti 3x1 cm s nutnou dobou liečenia v trvaní 17 dní,

pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému ukladá ochranné psychiatrické liečenie, ktoré vykoná
ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. sa pošk. MV SR T., spol. B. a.s. H. cesta č. XX/A, T., spol. Q. J. a.s., H. cesta
č. XX, T., s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016 na č.l.
705 odvolanie okresný prokurátor proti výroku o vine ako aj konaniu predchádzajúce tomuto výroku a
to v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 4.3.2016 na
č.l. 715-718. Dňa 17.02.2011 podal Okresný prokurátor pre Bratislavu V pod sp. zn. 1 Pv 416/20017

obžalobu na obv. R. R..

Po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V samosudcom vyniesol pod
sp.zn.2T/23/2011dňa18.04.2013rozsudok,ktorýmobžalovanéhoR.R.spodvyššiecitovanejobžaloby
okresnéhoprokurátorapodľa§285písm.d/Tr.por.oslobodil,pretožeobžalovanýniejeprenepríčetnosť

trestne zodpovedný.
Na základe podaného odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp. zn.
1To/101/2013 zo dňa 18.09.2013 zrušil vyššie citovaný rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
písm. c/, písm. f/ Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu prejednal.

Následne po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V samosudcom
vyniesol pod sp. zn. 2T/23/2011 dňa 17.04.2014 nasledovný rozsudok, ktorým obžalovaného R. R. spod
vyššie citovanej obžaloby okresného prokurátora pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f/ Tr. zák. (body 1a 2) a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.

a/ Tr. zák. (bod 3) podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť
trestne zodpovedný.

Súd súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie,
ktoré vykoná ústavnou formou.

Na základe podaného druhého odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením
pod sp. zn. 1To/111/2014 zo dňa 27.09.2014 zrušil vyššie citovaný rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, písm. c/, písm. f/ Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

Následne po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V samosudcom
vyniesol pod sp. zn. 2T/23/2011 dňa 12.01.2016 nasledovný rozsudok, ktorým obžalovaného R. R. spod
vyššie citovanej obžaloby okresného prokurátora pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f/ Tr. zák. (body 1 a 2) a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. (bod 3), na tom skutkovom základe, že

1/ obvinený mladistvý R. R. dňa 23.09.2006 v čase asi o XX.XX hod. v T. na H. ceste č. XX/A v
obchodnom centre OC C. v predajni B. si vložil do ruksaku, ktorý mal so sebou 1 ks fľaše vodky P. a 1 ks
fľašeM.F.vúmysletietoveciodcudziťtakýmspôsobom,žepripokladnizanenezaplatí,následneprešiel

cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar a odišiel z predajne B., čím poškodenej spoločnosti B.
J. S. R. J. a.s., H. cesta č. XX/A, XXX XX T. spôsobil škodu vo výške 12,74 € (383,90 Sk), a tohto skutku
sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.09.2006 uložená bloková pokuta pod číslom pokutového blokuI.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona číslo 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

2/ Z. R. R. dňa 07.04.2007 v čase asi o 23.00 hod. v T. na H. ul. č. XX v predajni HM Q. si zoral 2
ks tyčiniek J. v úmysle tieto veci odcudziť takým spôsobom, že pri pokladni za ne nezaplatí, následne
prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, pričom ako videl prichádzať k jeho osobe
pracovníka bezpečnostnej služby, tak sa vrátil späť do predajne, kde po dostihnutí pracovníkom SBS
a jeho sprevádzaní do služobnej miestnosti predmetný tovar vyložil späť do regála, čím poškodenej

spoločnosti Q. J. SK a.s., P. nám. X/A, T. spôsobil škodu vo výške 0,92 € (27,80 Sk), a tohto skutku
sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 12.09.2006 uložená bloková pokuta pod číslom pokutového bloku
I.1222051 vo výške 500,- Sk za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona číslo 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

3/ obvinený R. R. dňa 08.04.2007 v čase asi o 00.15 hod. v T. na H. ul.č. XX v služobnej miestnosti

HM Q. počas jeho predvádzania príslušníkmi PZ, z dôvodu dopustenia sa majetkovej trestnej činnosti,
sa pokúsil o útek, pričom pri vykonávaní služobného zákroku členmi hliadky PZ smerujúcim k zaisteniu
jeho osoby a k založeniu pút jeho osobe, obvinený R. R. uhryzol do predkolenia pravej nohy nstržm. E.
H., člena zakročujúcej hliadky PZ, čím poškodenému E. H. spôsobil hryznú ranu na pravom predkolení
veľkosti 3 x 1 cm s nutnou dobou liečenia v trvaní 17 dní,

podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Súd súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie,
ktoré vykoná ústavnou formou (v písomne vyhotovenom rozsudku!!!, avšak pri jeho vyhlásení -

zachytené v zápisnici o hlavnom pojednávaní ambulantnou formou).

Súd svoj postup v podstate odôvodnil tým, že Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii
s.r.o. pod č. 11/2015 vypracoval znalecký posudok duševného stavu obv. R. R., kde konštatoval, že
tento trpí od roku 2001 na závažnú duševnú chorobu, ktorá sa postupne vyvíjala a vyústila veľmi skoro

do paranoidnej schizofrénie a rezudiálnymi príznakmi a postprocesuálnou zmenou osobnosti, v čase
spáchania trestného činu nemohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a konanie
ani ovládať, ovládacia a rozpoznávacia schopnosť boli vymiznuté.

S daným rozhodnutím súdu sa odvolateľ nestotožnil, výrok rozsudku o vine, ako aj konanie jemu

predchádzajúce považoval za nezákonné, a to z nižšie uvedených dôvodov:

1/ Výrok o uložení ochranného liečenia je zmätočný. Súd po vykonaní hlavného pojednávania dňa
12.01.2016 vyhlásil v rozsudku okrem iného uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou
formou podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

V písomne vyhotovenom rozsudku zo dňa 12.01.2016, doručenom tunajšej prokuratúre dňa 22.02.2016
súd R. R. uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
pričom v odôvodnení rozsudku poukázal práve na znalcami navrhované ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

2/ Nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadom zabezpečeného znaleckého posudku č. 11/2015. V
priebehu konania boli vo veci zabezpečené postupne najmenej tri znalecké posudky, ktorých závery sú
jednoznačne a diametrálne odlišné, pričom je prinajmenšom zvláštne, že znalecká organizácia dospela
k tvrdeným záverom o vymiznutí ovládacej a rozpoznávacej schopnosti obžalovaného s ešte väčším
časovým odstupom od skutkov v čase skúmania jeho duševného stavu, než tak konštatovali opačne

iní znalci, s chronologicky bezprostrednejším skúmaním duševného stavu obžalovaného. Preto bolo
nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie výsluchom znalcov aj na hlavnom pojednávaní k posudku č.
11/2015, konfrontovať uvedené odlišné závery sprocesnených posudkov, tento návrh intervenujúceho
prokurátora bol však samosudcom Okresného súdu Bratislava V zamietnutý. Dôvod zamietnutia
vykonania tohto dôkazu súd v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom neozrejmil a nezdôvodnil.

Výsluch znalcov intervenujúci prokurátor žiadal nielen z vyššie uvedených dôvodov ale najmä tiež
s poukazom na jednoznačnú formuláciu záverov posudku o tom, že „obžalovaný nechápe zmysel
trestného konania v dostatočnej miere“, pochybnosti o vplyve takéhoto dokazovania na obžalovaného,
mohol tento dôkaz vykonať v jeho neprítomnosti v pojednávacej miestnosti, pričom obžalovaný jekvalifikovanezastúpenýobhajkyňou.Vprípadepotrebyvykonávaťúkonynapojednávanísobžalovaným
(postup § 257 Tr. por.) je toto možné vykonať aj v prítomnosti práve znalca, ktorý môže potvrdiť a ozrejmiť
aktuálnu kondíciu obžalovaného a jeho duševný stav. Podotkol tiež, že inkriminovaný znalecký posudok

č. 11/2015 nebol prokuratúre ako strane konania nikdy doručený a intervenujúci prokurátor bol s týmto
posudkom prvýkrát konfrontovaný až na samotnom hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016.

3/ Nezákonné odôvodenie rozsudku podľa § 168 ods. 1 Tr. por. a konanie v rozpore s ustanovením §
327 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd Bratislava V sa v rozsudku zo dňa 12.01.2016 žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi
nevykonania úkonov nariadených Krajským súdom Bratislava v uznesení pod sp. zn. 1To/111/2014 zo
dňa 2709.2014 (najmä strana 16 uznesenia) a to:
- postup podľa § 257 Tr. por.
- vykonať kompletné dokazovanie k bodom 1,2,3 obžaloby, vrátane vysporiadania sa s neprocesnou
výpoveďou sv. P., procesnými výpoveďami sv. P., W. a T., sprocesnenie znaleckých posudkov č. 28/11

a 23/11, ako aj posudku č. 14/10/10, teda prioritne ustáliť, či sa skutky vôbec stali, či sú trestnými činmi
a akými, či ich vôbec spáchal samotný obžalovaný (s. 11 odsek 1 uznesenia sp. zn. 1To/111/2014 zo
dňa 27.09.2014).

Podľa § 23 Tr. zák. (nepríčetnosť), kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného

nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je ta tento čin trestne
zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia prokurátor je toho názoru, že súd konal
nezákonne, keď obžalovaného R. R. spod podanej obžaloby oslobodil. Podľa jeho názoru mal ďalej
konať a vykonať dokazovanie v zmysle vyššie citovaného uznesenia krajského súdu a následne vo veci
rozhodnúť.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhol, aby senát Krajského súdu Bratislava podľa § 321 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol.

K vyššie uvedenému odvolaniu, ako aj k jeho dôvodom sa samostatným písomným podaním vyjadril

obžalovaný R. R. a to prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 07.04.2016 na č.l. 721-722.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I podal prokurátor odvolanie proti výroku o vine ako aj
konaniu, ktoré mu predchádzalo pre ich nesprávnosť, v neprospech obžalovaného priamo do zápisnice
na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016, ktoré neskôr písomne odôvodnil. K odvolaniu prokurátora ako
aj k dôvodom tohto podania zasiela súdu nasledovné stanovisko:

Výrok súdu o uložení ochranného liečenia
Výrok súdu o uložení ochranného liečenie ústavnou formou, ktorý je zachytený v rozsudku, bol následne
uznesením súdu zo dňa 11.03.2016 opravený a tým aj daný do súladu s ústne vyhláseným výrokom
o ochrannom liečení na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2016. V dôsledku tejto skutočnosti považoval

námietku okresného prokurátora ohľadom jeho zmätočnosti za irelevantnú.

Nedostatočné vykonanie dokazovania ohľadom ZP č. 11/2015K samotnej požiadavke OP týkajúcu sa výsluchu znalca uviedol, že podľa názoru obhajoby sú závery
predmetného ZP tak jednoznačné a nemenné, že je rozumné predpokladať, že ani výsluchom zástupcu
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. by nebolo možné dospieť k iným

záverom k akým dospeli znalci pri výkone znaleckého dokazovania.

Navyše požiadavka OP na vypočutie znalca k jednému zo záverov týkajúceho sa chápania zmyslu
trestného konania obsiahnutého vo formulácii „v dostatočnej miere“ považoval v kontexte k ostatným
záverom za nadbytočné.

Odpoveď znalca na túto otázku, nech by zaznela v akejkoľvek podobe, by nemohla zmeniť záver o
tom, že obžalovaný trpí závažnou duševnou chorobou, v dôsledku ktorej v čase spáchania skutku
nemohol a nevedel rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť jeho konania a rovnako nevedel a nemohol
ovládaťsvojekonanie.Rovnakobydoplneniedokazovaniavprokurátoromnaznačenomsmerenemohlo
zmeniťzáverznalcovohľadomtoho,žeuobžalovanéhodošlokvymiznutiuovládacícharozpoznávacích

schopností.

Tieto závery znalcov považovala obhajoba za tak určujúce pre záver súdu o nepríčetnosti obžalovaného,
že považovala výkon dokazovania v akomkoľvek ďalšom smere za nadbytočný.

Pokiaľ OP namieta, že mu ZP č. 11/2015 nebol doručený a nemohol sa s jeho obsahom oboznámiť,
poukazovalnato,žeobhajobadňa09.12.2015dostalaodkonajúcehosúduoznámenie,žeZPč.11/2015
je súčasťou spisového materiálu. Na základe uvedenej informácie si obhajoba objednala spis a na
vlastné náklady nechala vyhotoviť jeho kópiu za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom a včasnou
prípravou na hlavné pojednávanie.

V tejto súvislosti žiadal odvolací súd, aby preskúmal či rovnaký postup bol zachovaný aj voči OP. V
prípade, že konajúci prokurátor dostal od súdu rovnaké oznámenie o vyhotoveného predmetného ZP
s vyrozumením o jeho založení do spisu, považoval námietku OP o jeho nedoručení a nemožnosti
oboznámiť sa s jeho obsahom za bezpredmetnú.

Nezákonné odôvodnenie rozsudku a konanie v rozpore s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por.
V tejto časti odvolania OP vyčíta prvostupňovému súdu nedodržanie postupu stanoveného odvolacím
súdom pri výkone úkonov stanovených v § 257 Tr. por. a nevykonanie dôkazov týkajúcich sa bodu 1
až 3 obžaloby.

Pokiaľ by sme položili otázku: „aké nové zistenia, čo podstatné, prípadne aké iné právne závery“ by
prinieslo kompletné dokazovanie skutku uvedeného v bode 1 až 3, musíme pri hľadaní odpovedí vždy
zobrať do úvahy nesporný záver o nepríčetnosti obžalovaného.

Súd podľa názoru obhajoby vykonal potrebné dôkazy týkajúce sa vyriešenia základnej otázky pre
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Keďže jej riešením dospel k záveru, že nie
je možné u obžalovaného vysloviť vinu a uložiť trest práve pre jeho nepríčetnosť, obmedzil sa na
vysvetlenie jeho záveru o nepríčetnosti obžalovaného a vyvodil z tohto právny záver. Každý ďalší postup
podľa názoru obhajoby by bol v kontexte zistenia, že obžalovaný je nepríčetný, nadbytočný.

Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol.

Vovecibolurčenýtermínverejnéhozasadnutianadeň09.03.2017,naktorýbolriadneavčaspredvolaný

obžalovaný R. R., čo preukazuje obálka, z obsahu ktorej vyplýva, že upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia bolo obžalovanému po opakovanom pokuse v súlade s § 66 ods. 3 Tr. por. uložené
na pošte dňa 31.01.2017, avšak sa neustanovil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Taktiež sa neustanovila ani jedna z poškodených organizácií a to i napriek tomu, že riadne a včas
boli upovedomené o termíne verejného zasadnutia, čo preukazujú doručenky zo dňa 30.01.2017 a

31.01.2017. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného R. R. a podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti
poškodených organizácií..Na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.3.2017 intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala
na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátiť súdu
I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajkyňa obžalovaného R. R. D.. D. U. uviedla, že sa pridržiava v plnom rozsahu jej písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokuratúry a navrhla odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť

odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 23 Tr. zák. kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať
jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že v tejto predmetnej trestnej veci už dva krát rozhodoval a to
uznesením sp. zn. 1To/101/2015 zo dňa 18.09.2013, ako aj uznesením sp. zn. 1To/110/2014 zo dňa

27.08.2014, ktorými podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil predchádzajúce dva
rozsudky súdu I. stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. predmetnú vec vrátil súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení týchto rozhodnutí
odvolacísúdveľmipodrobnerozviedol,aképrocesnéahmotnoprávnepochybeniasúduI.stupňavrámci
svojej prieskumnej činnosti zistil, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie tohto uznesenia

bez potreby tieto mechanicky opakovať. V odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia taktiež
odvolací súd jednoznačne uviedol konkrétne úlohy, ktoré mal súd I. stupňa za povinnosť vykonať.

V ďalšom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
tie dôkazy a to v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá

ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Ako už bolo veľmi podrobne rozvedené vo vyššie citovaných oboch zrušujúcich uzneseniach, stále
ostala sporná otázka príčetnosti obžalovaného R. R., pričom súd I. stupňa splnil v tomto smere pokyn

odvolacieho súdu a uznesením zo dňa 22.06.2015 na č.l. 673-674 pribral do konania Ústav pre znaleckú
činnosť z psychológie a psychiatrie s.r.o. za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného a
následnému zodpovedaniu položených otázok.
Na č.l. 681-697 sa nachádza písomne vpracovaný znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v
psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. č. 11/2015, z obsahu ktorého vyplýva, že obžalovaný od roku 2011

trpí závažnou duševnou chorobou, ktorá sa postupne vyvíjala a vyústila veľmi skoro do paranoidnej
schizofrénie s reziduálnymi príznakmi a postprocesuálnou zmenou osobnosti. V čase spáchania trestnej
činnosti obžalovaný vplyvom ochorenia, ktorým trpí, nemohol a nevedel rozpoznať nebezpečnosť a
protiprávnosť svojho konania, pričom v čase spáchania trestnej činnosti nemohol a nevedel svoje
konanie ovládať. Ovládacia a rozpoznávacia schopnosť obžalovaného boli v čase spáchania trestnej

činnostivplyvomzávažnéhoduševnéhoochoreniavymiznuté.Obžalovanýniejeschopnýchápaťzmysel
trestného konania v dostatočnej miere a jeho účasť v trestnom konaní má potencionálne negatívny vplyv
na jeho duševný stav. Napokon ústav skonštatoval, že v prípade, že sa obžalovaný nebude podrobovaťpsychiatrickej liečbe, jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný a preto ústav odporučil uložiť
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Tento znalecký posudok bol doručený súdu I. stupňa dňa 06.11.2015 (pečiatka na č.l. 681), pričom
súd I. stupňa následne všetkým procesným stranám písomne oznámil, že tento znalecký posudok je
súčasťouspisovéhomateriálu.TentooznamprevzalaajOkresnáprokuratúraBratislavaV,čopreukazuje
doručenka na č.l. 700. Po obdržaní tohto upovedomenia nič teda prokuratúre nebránilo, aby požiadaal o
povolenie na štúdium spisu a uvedeného znaleckého posudku do infocentra, tak ako to učinila obhajoba

(č.l. 701). Ak tak prokuratúra neučinila, v ďalšom už nie je možné sa domáhať toho, že znalecký posudok
jej nebol doručený a preto táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

Následne bol vo veci určený termín hlavného pojednávania na deň 12.01.2016, kde na č.l. 703 sa
nachádza súhlas procesných strán na čítanie vyššie uvedeného znaleckého posudku, pričom následne
bol postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. aj riadne prečítaný. Týmto zákonným postupom bol teda

tento znalecký posudok riadne sprocesnený a ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod na to, aby bol k
takto prečítanému znaleckému posudku vypočúvaný aj znalec. Ak prokuratúra dospela k záveru, že je
potrebné znalca vypočuť, tak nemala udeľovať súhlas na jeho prečítanie postupom podľa § 268 ods. 2
Tr. por., ale mala ešte predtým navrhnúť predvolať znalecký ústav (prokuratúra nesprávne v dôvodoch
odvolania uvádza, že ide o znaleckú organizáciu) a na hlavnom pojednávaní znalca povedeného

podaním znaleckého posudku aj vypočuť.

Takýtonavrhovanýpostupzostranyprokuratúryvšakniejeanipodľanázoruodvolaciehosúdupotrebný.
Závery znaleckého posudku č. 11/2015 vypracovaného znaleckým ústavom, sú tak jednoznačné a
nespochybniteľné, že nie je dôvod na dodatočné vypočutie znalca k týmto záverom. Skutočnosť, že

znalecký ústav dospel k svojim vyššie citovaným záverom po dlhšom čase, absolútne nemá žiaden vplyv
na obsahovú stránku týchto záverov a preto je odvolacia námietka odvolateľa nedôvodná. Taktiež ani
použitá formulácia, že obžalovaný nie je schopný chápať zmysel trestného konania v dostatočnej miere
ku ktorej chcel odvolateľ znalca dopočuť, nemá absolútne žiaden vplyv na závery ohľadom vymiznutej
ovládacej a rozpoznávacej schopnosti v čase spáchania trestnej činnosti, atkže ani táto odvolacia

námietka nie je dôvodná.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky spočívajúcej v poukazovaní na existenciu troch znaleckých
posudkov s diametrálne odlišnými závermi, odvolací súd konštatuje nasledujúce:

V skutočnosti ide o štyri znalecké posudky a nie tri ako to mylne uvádza odvolateľ. V prvých dvoch
znaleckých posudkoch ide o znalecký posudok č. 28/2011 a 23/2011(č.l.348-358) vypracovaný MUDr.
P. J. a MUDr. S. E. ku dňu 3.3.2011 a to na základe príkazu OS BA V sp. zn. 0Tp 105/2011 zo dňa
16.02.2011vinejtrestnejveciobžalovanéhovedenejnaORPZSRBratislavaVpodsp.zn.ORP-1178/2-
OVK-B5-2008, ako aj tretí znalecký posudok č. 14/10/2010 vypracovaný MUDr. L. T. a MUDr. C. U. ku

dňu 8.2.2010 na základe príkazu OS BA I sp.zn. 0Tp 4/2010 v inej trestnej veci obžalovaného vedenej
na bývalom ÚJaKP OR PZ SR Bratislava I pod sp. zn. ORP-1399/1-OVK-B1-2009 (č.l. 417-430).

V súvislosti s týmito znaleckými posudkami odvolací súd opätovne konštatuje, že v tejto konkrétnej
trestnej (i keď toho istého obžalovaného), nie je možné použiť znalecký posudok o duševnom stave

obvineného z inej trestnej veci v jeho ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné konanie. Takýto
znalecký posudok z inej trestnej veci možno použiť iba vo forme listinného dôkazu, čo zhodne potvrdzuje
aj rozhodnutie NS SR č. R 11/1982 Zbierky.

Tvrdenie odvolateľa, že ide o znalecké posudky je teda nesprávne, pretože ide iba o listinné dôkazy.

Rozporovaťlistinnédôkazysoznaleckýmposudkomč.11/2015,ktorýnavyševypracovalznaleckýústav,
ako to navrhoval odvolateľ, nie je procesne možné a preto ani v tomto smere nie je odvolacia námietka
dôvodná.

Štvrtým posudkom je znalecký posudok znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela

(č.l. 520-551) bol vypracovaný v januári 2013, na ktorého podrobný rozbor, ako aj na výsluch poverenej
znalkyne MUDr. A. odvolací súd poukazuje vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení bez
potreby tento mechanicky opakovať.V tomto smere odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť a to, že vo svojom poslednom
zrušujúcom uznesení nechal na úvahu súdu I. stupňa, či v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 Tr.
por. priberie do konania inú znaleckú organizáciu, resp. či zváži vzhľadom na obtiažnosť skúmanej

problematiky možnosť postupu podľa § 147 ods. 1 Tr. por., a pribrať do konania znalecký ústav,
ktorého úlohou bude vypracovať znalecký posudok, v ktorom zodpovie všetky potrebné otázky ohľadne
psychického stavu obžalovaného, najmä ohľadne ovládacej a rozpoznávacej zložky. Súd I. stupňa sa
napokon rozhodol podľa § 147 ods. 1 Tr. por. pribrať do konania znalecký ústav.

Z uvedenej citácie, ako aj zo znenia ustanovenia § 147 ods. 1 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že znalecký
posudok znaleckého ústavu má vyššiu dôkaznú hodnotu, pretože znaleckej organizácii sú kompetencie
jednoznačne vymedzené v ustanovení § 143 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého nie je zákonom určená na
posudzovanie výnimočných a obzvlášť závažných prípadov, pretože na takéto posudzovanie je výlučne
určený znalecký ústav. Ani v tomto prípade teda nie je možné rozporovať znalecký posudok znaleckej
organizácie so znaleckým posudkom znaleckého ústavu, ako sa toho v rozpore so zákonom domáhal

odvolateľ.

Problematiku znaleckého dokazovania teda odvolací súd uzatvára tým, že otázka skúmania duševného
stavu obžalovaného bola znaleckým ústavom vykonaná tak jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností, že následné právne posúdenie otázky príčetnosti podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. zo strany súdu

I. stupňa bolo v plnom súlade s vykonaným dokazovaním, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a na tento iba poukazuje bez ďalšej potreby mechanického opakovania.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky, podľa ktorej súd I. stupňa nerešpektoval pokyny odvolacieho
súdu a nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom určil odvolací súd v predchádzajúcich zrušujúcich

uzneseniach, odvolací súd konštatuje nasledujúce:

V ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. je zakotvená jedna zo základných zásad trestného konania a to zásada
zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.

Ako už bolo citované vyššie, ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zák., t.j. otázka príčetnosti páchateľa, je
systematicky zaradená do tretieho oddielu prvej hlavy Trestného zákona, t.j. medzi okolnosti vylučujúce
trestnú zodpovednosť, kde patrí ešte aj vek. Súd I. stupňa vykonal v otázke príčetnosti kompletné
dokazovanie plne v súlade s ustanovením a v rozsahu vymedzenom § 2 ods. 10 Tr. por.

Zo znaleckého posudku č. 11/2015 vyplýva aj ďalšia mimoriadne dôležitá skutočnosť a to, že obžalovaný
nie je schopný chápať zmysel trestného konania v dostatočnej miere a jeho účasť v trestnom konaní má
potencionálne negatívny vplyv na jeho duševný stav. Za danej situácie súd I. stupňa preto postupoval
plne v súlade so zákonom, keď sa obmedzil iba na dokazovanie ohľadne príčetnosti obžalovaného a

ďalšie dôkazy, resp. dokazovanie v rozsahu v akom ho nariadil odvolací súd, nevykonal. V čase vydania
predchádzajúcich zrušujúcich uznesením odvolacím súdom bola totiž otázka príčetnosti spornou a
závery znaleckého posudku č. 11/2015 neboli známe a preto pokyny odvolacieho súdu boli dôvodné.

Po zákonnom sprocesnení znaleckého posudku č. 11/2015 sa však dôkazná situácia podstatným

spôsobom zmenila a teda s poukazom na § 2 ods. 10 Tr. por. odpadli aj dôvody, na základe ktorých
odvolací súd tieto pokyny vydal. Preto poukazovanie na nesplnenie týchto pokynov zo strany odvolateľa
súd v tomto štádiu nedôvodné.

Napokon, čo sa týka poslednej odvolacej námietky, spočívajúcej v poukazovaní na chybné písomné

vyhotovenie napadnutého rozhodnutia v rozpore s vyhláseným znením, odvolací súd poukazuje na
opravné uznesenie na č.l. 719 zo dňa 11.03.2016, ako aj na opravné uznesenie na č.l. 734 zo dňa
15.08.2016, ktorými boli opravené ako pochybenia napádané odvolateľom, tak aj pochybenia vytknuté
odvolacím súdom, ktorý zároveň nariadil aj ich opravu.

Na základe uvedených skutočností a úvah, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa
je v plnom rozsahu zákonné a dostatočným spôsobom zdôvodnené v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na
ktoré aj krajský súd v podrobnostiach poukazuje bez potreby toto mechanicky opakovať.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala poškodená organizácia E. vnútra J. republiky-P. riaditeľstvo H. zboru T.
(ďalej len poškodený) odvolanie dňa 14.01.2016 (č.l. 706), na obsah ktorého odvolací súd iba poukazuje
bez potreby toto mechanicky opakovať.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozsudok odvolaním

napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa § 308 ods. 1 Tr. por. v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor,
len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu
škody.

Ak poškodený podá odvolanie proti výroku, ktorým bol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaný na občianske
súdne konanie v rámci oslobodzujúceho rozsudku, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou a
preto toto odvolací súd zamietne podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (R 43/1967).

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou

neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

V posudzovanom prípade poškodený síce vystupuje v procesnom postavení poškodeného, avšak

odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, že R. R. bol právoplatne oslobodený a za takejto
situácie s poukazom na citované ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a § 308 ods. 1 Tr. por., nie
je oprávnený podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku.

Z uvedeného teda vyplýva, že poškodený je v danom prípade neoprávnenou osobou na podanie

odvolania a preto sťažnostný súd na základe uvedených skutočností jeho odvolanie podľa § 316 ods. 1
Tr. por. zamietol bez meritórneho prejednania veci nakoľko citované ustanovenie iný postup odvolacieho
súdu neumožňuje.

To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.