Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414221060
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414221060.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdNovéZámkysudkyňouMgr.LíviouGombárovouvprávnejvecižalobcu:OrangeSlovensko,
a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO:35855673 proti žalovanému: A.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. M., Y. XX, o zaplatenie 185,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %

ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV zo dňa
25.02.2013 č. A6830885 článku 2 bod 2.13 písmeno b): „ak účastník počas doby viazanosti poruší

svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú
dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví
tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník

povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde
v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal

počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi číslo 6.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“, nie je platná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 185,74 .- eur s príslušenstvom a to titulom ceny poskytnutých a
neuhradených služieb vo výške 15,74.- eur a zmluvnej pokuty vo výške 170.-eur . Súčasne si uplatnil
nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu
č. A 6830885, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky (ďalej len „zmluvy“).
V súlade so zmluvami žalobca zriadil žalovanému prístup s telefónnym číslom 0353934471 umožňujúci

využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca si svoju povinnosť poskytnúť služby
splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzkyvyfakturované v období 2013/03 a 2013/04, nesplnil. Z8roveň si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú
pokutu dodatku k zmluve č. A 6830885 vo výške 170 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa
11.7.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr a zmluvnej pokuty. Žalovaný na

pokus o pokonávku nereagoval . Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j.
od 26.7.2013. Podaním doručeným súdu dňa 21.5.2015 žalobca opravil petit žaloby v časti úroku z
omeškania z dôvodu chyby v písaní pri vypracovaní žaloby v časti výšky úrokov z omeškania, keď
správny výška mala byť 5,50%.

2.Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 1.7.2015 pod sp. zn.
6Ro/455/2014-40 , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto ho súd
uznesením z 11.1.2016 pod sp. zn. 6 Ro/455/2014-47 zrušil.

3.Súd pojednával v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorému bola žaloba doručená v

zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňom 4.8.2016 a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle
§ 111 ods. 3 a § 106 ods. 1 písm. a) dňom 27.9.2016.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu oboznámením sa so Zmluvou o
poskytovaní služby Lite Tv č. A6830885 z 25.2.2013 a jej Dodatkom - zo dňa 25.2.2013, prehľadom

zasielaných faktúr, pokusom o pokonávku, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete Orange Slovensko a.s.,
opravou petitu a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Dňa 25.2.2013 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o poskytovaní služby Lite TV podľa § 44

zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe
ktorej sa podnik zaviazal zriadiť účastníkovi prístup za účelom užívania služby Lite Tv a aktivácii
programu služieb TV Extra, Mobilná Tv. Dňa 25.2.013 bol medzi účastníkmi uzatvorený aj dodatok
zmluvy o pripojení, na základe ktorého žalobca aktivoval žalovaného služby Tv Extra, Mobilná Tv,
pričom podnik poskytol žalovanému po dobu platnosti dodatku do nájmu Set -Top. Box pri ponukovej

akcii podniku uvedenej v čl.1 bod 1.4 - Bonusy ponuky „ Lite- Nový Zákazník- 24 mesačná viazanosť“
NH zo dňa 1.2.2013 . Účastníkmi bola dohodnutá viazanosť po dobu 24 mesiacov. Podľa článku 2. 13
písmeno b): „ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s
podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby
prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju

povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by
malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na
to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude

postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti)
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je

táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná
podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

6.Faktúrami žalobcu číslo 5201459759 splatná dňa 22.4.2013, číslo 5197808014 splatná dňa
22.3.2013, boli žalovanému vyfakturované mesačné Tv Extra aktiv. poplatok, Mobilná Tv aktiv. poplatok,

TV Extra mes. poplatok celkom vo výške 15,74 eur.

7.Listom zo dňa 11.7.2013 nazvaným pokus o pokonávku žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
pohľadávky za poskytované služby, zmluvnú pokutu a mimosúdne vymáhanie pohľadávky vo výške
200,64 eur a to najneskôr do 25.7.2013, na ktorú žalovaný nereagoval.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 sa plnom rozsahu pridržiaval
písomnepodanéhonávrhu.Uviedol,žestranysporuuzatvorilizmluvuopripojenísdodatkom,nazáklade
ktorého žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby tak, ako vyplýva z pripojenej písomnejdokumentácie. Žalovaný si od začiatku neplnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy, pričom žalobca mu
v zmysle zmluvy poskytoval služby riadne a včas, v dôsledku tejto skutočnosti sa žalovaný dostal do
omeškania, a následne bol odpojený. Čo sa týka žalovanej istiny uviedol, že tato pozostáva z 2 častí

vo výške 15,74 eur za neuhradené poskytnuté služby a zo zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur. Nevedel
sa vyjadriť či zmluvná podmienka uvedená v článku 2 bod 2.13 týkajúca sa zmluvnej pokuty bola so
žalovaným individuálne dojednaná.

9.Podľa § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý

nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom.

Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 44 odsek 1 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 odsek 12 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou účastník je povinný

používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1, 2 ,3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o
význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom
orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Podľa § 544 odsek 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách( Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako

interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

.Podľačl.7bod1členskéštátyzabezpečia,abyvzáujmespotrebiteľovasubjektovhospodárskejsúťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

10.Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu vyššie
uvedenej zmluvy o poskytovaní služby Lite Tv dňa 25.2.2013 v znení dodatku podľa § 44 zákona
č. 351/2011 Z. z.. a teda medzi účastníkmi mal vzniknúť obchodno- právny záväzkový vzťah
podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka ( tzv. nepomenovaná zmluva), na základe ktoréhovznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalobcovi verejné telekomunikačné služby a žalovanému
vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu. Na základe tohto zmluvného vzťahu si žalobca
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a

zmluvnú pokutu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, vyplýva, že predmetný vzťah je v skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť
Orange Slovensko, a.s. zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v nej vystupovala ako
dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy o pripojení nebol podnikateľom, vystupoval ako
spotrebiteľ. Preto ako prvé súd skúmal, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola

individuálne dojednaná .
Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a
jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program
a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými

ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnutévuvedenýchzmluváchaichdodatkochpretospoukazomnacit.ust.§53ods.2OZičl.3bod
2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ
nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať

a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi.
Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným
v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za

individuálne dojednanú, keď samotný právny zástupca žalobcu sa nevedel na pojednávaní konanom
dňa 14.10.2016 vyjadriť, či zmluvná podmienka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná.

Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje

každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje
každému ,musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie
vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia
vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v
ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že

obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti
nerovnosťvýchodzíchprostriedkovspôsobujeinerovnosťvovýsledkusamotnom.Riešenietejtosituácie
je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej
strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o
dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné

a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích
pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností.
V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti
dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv

vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný
a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo
fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia
vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i
vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje

týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania
a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti
prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný.
S poukazom na vyššie uvedené súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty s použitím ustanovenia §

53 odsek 5 OZ a vyslovil že zmluvná podmienky upravená v dodatku k zmluve o poskytovaní služby
Lite TV zo dňa 25.02.2013 č. A6830885 článku 2 bod 2.13 písmeno b) je neprijateľná.11.Vo zvyšnej časti a to zaplatenia 15,74 eur s príslušenstvom titulom neuhradených služieb súd návrhu
vyhovel, keď z jednotlivých faktúr pripojených k návrhu na začatie konania, ako aj zo skutočnosti, že
žalovaný žiadnym spôsobom žalobcom vyúčtovanú cenu poskytovaných elektronických komunikačných

služiebaktivovanýchúčastníckychprogramov nerozporoval,dospelsúdkzáveru,ženávrhomuplatnený
nárokžalobcuvovýške15,74eur,ktorýpredstavovallenčasťjehonároku podľafaktúrč.5201459759,č.
51978008014 je dôvodný. Žalovaný zaplatenie, uvedenými faktúrami vyúčtovaných služieb nepreukázal
a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť
tvrdenia; z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15,74 eur titulom

ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb aktivovaného účastníckeho programu.

12.Žalovanýsadostaldoomeškaniasplnenímsvojhopeňažnéhodlhu-faktúramivyúčtovanýchslužieb,
a preto súd priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania
v zákonnej výške v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania.
Žalovaný sa ako dlžník dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu po splatnosti jednotlivých

faktúr. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom v pokuse o
pokonávku, keď súd mal preukázané, že dňa 26.7.2013 už bol žalovaný preukázateľne v omeškaní.

14.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 odsek 1 s poukazom na § 255 odsek
1 CSP, pričom pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol vo výške 8 % : 92 %, t.j. rozdiel pomerných

úspechov v prospech žalovaného predstavuje 84%.
Žalovanému však súd nepriznal nárok na náhradu trov konania aj keď v jeho prospech svedčí pomerný
úspech a to z dôvodu, že doposiaľ žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).