Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208215204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2208215204.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu
JUDr. Martina Holiča a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar. X. C. XXXX, bytom
D., G. XX, proti žalovanej: G. Y., rod. V., nar. XX. G. XXXX, bytom T., W. XX, zastúpenej advokátom:
JUDr. Miroslav Pekár, Krížna 44, 821 08 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 17.

decembra 2014 č. k. 12C/223/2011-439 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku dňa 16.3.2011 patrili

nasledovné veci:
A. nehnuteľnosti
a/ vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXX, v kat. úz. D. parcely reg.
„C“ č. 36/4 záhrada vo výmere 395 m2 a č. 38/2 záhrada vo výmere 405 m2 a na nich stojaci rozostavaný
rodinný dom bez súp. č. v hodnote 97.670 eur,
b/ vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXX, v kat. úz. D. parcela

reg. „C“ č. 1887/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284 m2 a na nej stojaci rodinný dom súp.
č. XX v hodnote 5.300 eur,
c/ vedená Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXX, v kat. úz. D. parcela
reg. „C“ č. 1095/22 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 v hodnote 5.736 eur;
B. vozidlá s nasledovnou zostatkovou hodnotou
a/ zn. Škoda Felícia červenej farby ev. č. DS250AL - 1.563 eur,

b/ zn. Škoda Felícia striebornej farby ev. č. DS804CE - 1.420 eur,
c/ zn. Fiat Ducato ev. č. DS027CB - 7.339,20 eur,
d/ traktor Zetor 6911 ev. č. DS116AB - 4.945,20 eur a
e/ príves BSS P 73 S ev. č. DS095YE - 934,80 eur;
C. zostatky na účtoch
a/ vedenom v E. E., a. s., R. č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 821,99 eur,

b/ vedenom vo H., a. s., R. č. XXXXXXXXXX vo výške 13,45 eur.
II. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. pod položkou A.a/ a vozidlo uvedené vo výroku I. pod
položkou B.b/. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. pod
položkou A.b/ a vozidlá uvedené vo výroku I. pod položkami B. a/, c/, d/, e.
III. žalovanej uložil povinnosť na náhrade vyporiadacieho podielu zaplatiť žalobcovi 24.395,07 eur v

lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku;IV. obom stranám uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdu prvej inštancie 1.078,97 eur na
súdnom poplatku;
V. obom stranám uložil povinnosť zaplatiť súdu prvej inštancie každej 209,96 eur na náhrade trov štátu

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a napokon rozhodol, že
VI. žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 143, § 149 ods. 1 až 5 a § 150 O. z.
(Občianskehozákonníkač.40/1964Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení)apoukázalnarozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj „NS ČR“) zo 17.1.2001 sp. zn. 22Cdo/2433/1999 a rozsudok

takéhoto súdu sp. zn. 22Cdo/999/2006.
Vecne dôvodil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12C/287/2010-69 zo 7.2.2011 bolo manželstvo
strán, uzavreté dňa 10.06.1995, na návrh žalovanej rozvedené, maloleté dieťa pochádzajúce z
manželstva bolo zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca bol zaviazaný k plateniu
výživného. Zároveň súd upravil aj styk žalobcu s maloletým dieťaťom. Rozsudok sa v časti o
rozvode manželstva stal právoplatným 16.3.2011. Podľa jeho odôvodnenia žalovaná k majetkovým

pomerom manželov vypovedala, že spoločne so žalobcom vlastnia novostavbu rodinného domu
(pred kolaudáciou), nezaťaženú úverom a vlastnia tri vozidlá, k zabezpečeniu príjmov žalobca
využíva poľnohospodárske stroje, ktoré mala matka žalobcu nadobudnúť v reštitúcii, obhospodarovali
poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve matky žalobcu, pestovali pšenicu, chovali hospodárske
zvieratá.

Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že podľa zhodných tvrdení účastníkov patrili do BSM
nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod bodom A, ich hodnotu ustálil v zmysle záverov
znaleckého posudku, voči ktorým záverom neboli vznesené stranami žiadne námietky. Nehnuteľnosť -
stavebný pozemok vo výroku rozsudku pod bodom A.c/ v čase zániku BSM patrila obom manželom,
avšak bola medzičasom predaná, predmetom vyporiadania tak bola výlučne jej hodnota, pričom súd

pojal hodnotu určenú znalcom a nie kúpnu cenu, ktorú dostal žalobca vyplatenú. Ohľadom vlastných
investícií do výstavby rodinného domu, opäť v zmysle zhodných tvrdení strán prihliadol na investície
žalobcu v sume 25.000 Sk (829,85 eur) a investície žalovanej 600.000 Sk (19.916,35 eur). Investície
vo vyššej hodnote nepreukázal ani žalobca (ktorý tvrdil v žalobe investície 22.115 eur, v konaní bol
však všeobecne absolútne nečinný a k tomuto tvrdeniu žiadne dôkazy nepredložil), ani žalovaná (tvrdila

investície do 800.000 Sk, v priebehu konania až vo výške 32.642,70 eur).
Žalobca sa v konaní vyjadril, že doklady ohľadne nákupu stavebného materiálu na kôlňu má k dispozícii,
avšak predložil doklady, z ktorých sa netýkal financovania predmetnej kôlne ani jediný. Ku kôlni na stroje,
o ktorej žalovaná tvrdila, že patrí do BSM účastníkov súd uviedol, že sa jedná len o konštrukciu, v zmysle
stavebného povolenia z troch strán opláštenú, ktorá bola postavená na pozemku nepatriacom stranám,

navyše na základe stavebného povolenia vydaného tretím osobám, a preto pokiaľ žalovaná tvrdila, že
má patriť do BSM účastníkov, mala k tomu predložiť, príp. navrhnúť relevantné dôkazy, toto (dôkazné)
bremeno však neuniesla, nakoľko svedkovia k tomu vypočutí nepotvrdili jednoznačné vlastníctvo kôlne
stranám a súd tak uzavrel, že ak aj boli do výstavby kôlne použité ich spoločné prostriedky, investovali
ich strany do cudzieho majetku a bolo potrebné ich riešiť voči vlastníkom.

Podľa informácie z dopravného inšpektorátu PZ z 19.6.2012 vo vlastníctve žalobcu bolo od júla 2005
evidované nákladné vozidlo Fiat Ducato a od marca 1978 (správne od decembra 2007, poznámka
odvolacieho súdu) traktor Zetor ev. č. DS116AB, obe vozidlá boli odhlásené v januári 2010, žalobca ako
držiteľ bol evidovaný k vozidlu Škoda 100 (do januára 2005) a k prívesu za traktor od septembra 1975
(správne od septembra 2004, poznámka odvolacieho súdu).

Na meno matky žalobcu podľa informácie ODI PZ v Dunajskej Strede z 30.9.2014 je evidovaný nákladný
príves za traktor od januára 1972, traktor od marca 1978, nákladné vozidlo Fiat Ducato od júla 2005,
Škoda Octavia od júna 2010, vozidlo Peugeot od júna 2011 a od augusta 2011 ďalší traktor.
Žalobca na pojednávaní 11.12.2013 potvrdil, že vozidlo Fiat Ducato, traktor Zetor, príves k traktoru
a Škoda Felícia bordovej farby sa nachádzajú uňho, Škodu Felícia striebornej farby má v dispozícii

žalovaná.
K zisteniu všeobecnej hodnoty uvedených vozidiel súd nariadil znalecké dokazovanie, zo záverov
znaleckého posudku Ing. Ondreja Tótha zo 17.3.2014 určil hodnotu vozidla Škoda Felícia striebornej
farby sumou 1.563 eur, vozidla Škoda Felícia bordovej farby sumou 1.420 eur, nákladného vozidlo Fiat
Ducato bielej farby sumou 7.339,20 eur, traktora Zetor červenej farby sumou 4.945,20 eur a prívesu k

traktoru sumou 978 eur.
K záverom znalca strany námietky nevzniesli, preto súd prevzal určené hodnoty vozidiel do vyporiadania
BSM, majúc za to, že tieto vozidlá preukázateľne do BSM patrili, žalobca tvrdenia žalovanej (o tom,
že by evidencia držby vozidiel nekorešpondovala s vlastníctvom) v tomto smere nevyvrátil žiadnymidôkazmi. K ostatným žalovanou uvádzaným vozidlám - poľnohospodárskym strojom však súd uviedol,
že jej tvrdenia o tom, že patria do BSM, neboli podporené žiadnymi relevantnými dôkazmi, svedkovia
ňounavrhnutípotvrdilivýlučneichexistenciu,nievšakvlastníctvostrán.Vkonaníbolpredloženývýlučne

jediný dôkaz - technický preukaz k traktoru Zetor, išlo však práve o vozidlo, ktoré bolo predmetom
znaleckého skúmania.
Žalovaná navrhla opakované vypočutie matky žalobcu, poukázala na to, že v čase rozvodu manželstva
mali úspory 20.000 eur, pričom žalobca z nich za 16.000 eur kúpil na meno jeho matky vozidlo Škoda
Octavia a nahlásil krádež sumy 5.000 eur, žalobca vypovedal o predaji červeného traktora za 1.000

Sk, pričom sa traktor objavil v evidencii na mene matky žalobcu. Súd k tomu nepovažoval dopočutie
svedkyne za potrebné s poukazom na to, že spoločné úspory v sume 20.000 eur neboli v priebehu
celého konania hodnoverne preukázané, rovnako ako vlastníctvo k traktoru.
E. E., a. s., R. v správe z 2.8.2012 uviedla, že na meno žalovanej ku dňu zániku manželstva evidovala
tri vkladné knižky so zostatkami spolu 860,79 eur (ide práve o vkladné knižky darované žalovanej jej
rodičmi, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok - brat žalovanej), na meno žalobcu neevidovala ku dňu

zániku manželstva žiadnu vkladnú knižku, k správe zo 17.10.2014 predložila výpisy z účtu vedeného
na meno žalobcu, z ktorých vyplýva stav k 1.1.2010 v sume 462,84 eur, pričom 3.2.2010 bola na účet
vložená suma 3.508,63 eur, ktorá bola dňa 5.2.2010 vybratá, v júli 2010 bola účet vložená suma 2.000
eur a následne vybratá suma 1.994 eur, v marci 2011 je evidovaný vklad 2.164,47 eur a následný výber
2.200 eur, inak na účte šlo o pohyby v sumách nižších než 700 eur, zostatok k 16.3.2011 predstavoval

čiastku 821,99 eur.
H.R.,a.s.,R.vsprávez9.8.2012uviedlajedenúčetnamenožalobcu,založený10.7.2008sozostatkom
13,45 eur ku dňu vystavenia správy, v doplňujúcej správe zo 16.11.2012 uviedla, že rovnaký zostatok
bol evidovaný k 16.3.2011, v zmysle správy z 3.10.2014 evidovala na tomto účte žalobcu v januári 2010
sumu 2.913,84 eur, v ten deň bol vykonaný výber 2.900 eur.

Z oznámenia Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda z 23.09.2014 mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalobca daňové priznanie za obdobie 2009 a 2010 nepodával, zo živnostenského
registra nevyplýva, že by žalobca vykonával podnikateľskú činnosť.
K pohybom na účte vedenom na meno žalobcu v E. E. poukázal na to, že v čase odchodu žalovanej zo
spoločnej domácnosti nebol evidovaný na účte žalobcu významný zostatok a pokiaľ došlo k pohybom

na účte - vklady a výbery zo strany žalobcu v čase, keď už manželia nehospodárili spoločne, pričom
za sledované obdobie nejde o nejaké významné sumy (pri prepočte v priemere mesačne), nemožno
ich posúdiť za úspory odôvodňujúce ich zaradiť do masy BSM. Preto pojal do BSM výlučne zostatok
na účte 821,99 eur, ďalej tiež zostatok na účte žalobcu v sume 13,45 eur. Do vyporiadania BSM však
súd zároveň zaradil aj sumu 2.900 eur, ktorú spotreboval v krátkom čase po ukončení manželského

spolužitia žalobca vo svoj prospech (účet je vedený na jeho meno, pričom v konaní nepreukázal, že by
prostriedky spotreboval na spoločné účely, príp. že by išlo o bežnú vec). K tomuto poukázal rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 22Cdo/2433/1999 zo 17.1.2001 („ak jeden z manželov nakladal
s vecami alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom, ktorý je v
rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, potom na tento neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec

alebo úspory treba zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať“).
Podľa predloženej fotokópie potvrdenia z 9.9.2010 bolo podané na polícii trestné oznámenie vo veci
prečinu krádeže a porušovania domovej slobody, kedy mala byť v dome matky žalobcu odcudzená
žalobcovi finančná hotovosť 13.000 eur a 2 vkladné knižky vystavené na meno matky žalobcu a žalobcu.
Z potvrdenia polície vystaveného 23.9.2011 mali byť z domu matky žalobcu odcudzené káblové vodiče

v dĺžke 50 metrov z garáže. Vo veci trestného podania bolo vedené skrátené vyšetrovanie pod sp.
zn. ORP-1099/VM-DS-2010. Z uznesenia o začatí trestného stíhania z 9.9.2010 vyplýva, že došlo ku
krádeži vlámaním do rodinného domu (matky žalobcu) nezisteným spôsobom bez použitia násilia a mala
byť odcudzená voľne uložená hotovosť 5.000 eur a 2 vkladné knižky vystavené na meno matky žalobcu
a žalobcu a následne odcudzená uschovaná hotovosť v sume 8.000 eur, čím mala byť škoda spôsobená

sestre žalobcu - K. E.. Poškodená v predmetný deň vypovedala o tom, že býva v rodičovskom rodinnom
dome, finančnú hotovosť 13.000 eur mala schovanú na dvoch miestach, a to v spálni svojej matky v
skrini na poličke pod šatami 5.000 eur a v kúpeľni v hornej časti ohrievača vody 8.000 eur a v dobe,
kedy malo dôjsť ku krádeži, bola v Dunajskej Strede v nemocnici na návšteve svojho brata - žalobcu
a svojej matky, obaja boli hospitalizovaní. Trestné konanie bolo uznesením z 8.10.2010 prerušené,

nakoľko neboli zistené skutočnosti oprávňujúce viesť trestné stíhanie proti určitej osobe.
Žalovanou tvrdené úspory, ako už bolo uvedené, neboli súdu nijakým spôsobom jednoznačne
preukázané. K tomu súd pripomenul, že žalovaná ani v rozvodovom konaní, keď súd výpoveďami obochmanželov skúmal majetkové pomery manželov pri rozhodovaní o úprave výšky výživného pre maloleté
dieťa, nevypovedala o žiadnych spoločných úsporách, ani o kôlni a poľnohospodárskych strojoch.
Vo svojom konečnom návrhu žalovaná navrhla do BSM zaradiť nehnuteľnosti z LV č. XXX, LV č. XXX,

LV č. XXX, kôlňu na stroje, vozidlá Fiat Ducato, dvakrát Škoda Felícia, Škoda Octavia, tri traktory,
kombajn, poľnohospodárske stroje označené v položke 13 až 26 v jej vyjadrení k žalobe, vrátane prívesu
oceneného znalcom, ďalej hotovostné úspory 20.000 eur, úspory na vkladnej knižke 2.913,84 eur a
9.869,06 eur. Z tohto majetku navrhla prevziať žalovaná nehnuteľnosti na LV č. XXX a vozidlo Škoda
Felícia striebornej farby, v hodnote celkom 99.089,48 eur, vo zvyšku majetok prevezme do svojho

vlastníctvažalobcavhodnotecelkom60.644,30eur.Ktomunavrhlaprihliadnuťnazníženiecenydomuo
5%, hodnotu kôlne určiť odhadom investičných nákladov sumou 6.700 eur a investície žalovanej v sume
600.000 Sk/19.916,35 eur, ktorú skutočnosť vo svojich výpovediach potvrdil aj sám žalobca. Na základe
takéhoto vyporiadania by vznikla žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi na jeho podiele 9.263,41 eur.
Žalobca nevyužil možnosť predniesť konečný návrh.
Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní o vyporiadaní BSM súd vyporiada len tie veci (majetok)

patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania (rozsudok NS ČR
22Cdo/999/2006). Na základe uvedeného uzavrel, že do BSM strán patrí majetok v zmysle výrokovej
časti I. v celkovej hodnote 125.743,64 eur, ku ktorej čiastke je potrebné pri vyporiadaní pripočítať sumu
2.900 eur a odpočítať vlastné investície účastníkov do spoločného majetku, a to na strane žalobcu sumu
829,88 eur a na strane žalovanej sumu 19.916,35 eur, čo predstavuje k vyporiadaniu majetok v hodnote

107.897,41 eur, každému z účastníkov tak prináleží majetok v hodnote 53.948,705 eur.
Žalovanej súd určil z majetku v BSM rozostavaný rodinný dom a vozidlo Škoda Felícia striebornej
farby v peňažnej hodnote celkom 99.090 eur, žalobcovi ostal zostávajúci majetok z výrokovej časti I.
(v prípade položky A.c/ vzhľadom na predaj nehnuteľnosti nebolo žalobcovi priznané vlastníctvo, len
hodnotaurčenáznalcom,vozidlámáajvsúčasnostivužívaníaúčtysúvedenénajehomeno)vpeňažnej

hodnote celkom 26.653,64 eur, k tomu prevzal úspory vo výške 2.900 eur, teda spolu 29.553,64 eur.
Žalobca prevzal menší podiel z majetku, preto vznikla žalovanej povinnosť vyrovnať sa so žalobcom do
výšky hodnoty jeho podielu sumou 24.395,07 eur.
Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti strán odôvodnil ust. § 5 ods. 1 písm. h/ a položkou 6 písm.
b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej aj „poplatkový

zákon“).
Rozhodnutie o povinnosti strán nahradiť trovy štátu každému v polovici odôvodnil právne ust. § 148
ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016), vecne
tým, že trovy štátu vznikli pri priznaní znalečného znalcom za vykonané znalecké úkony uznesením
č. k. 12C/223/2011-214 z 15.11.2013, ktorým súd priznal znalečné vo výške 306 eur, ktoré znalečné

bolo čiastočne hradené zo štátnych prostriedkov v časti 56 eur, uznesením č. k. 12C/223/2011-300 z
28.4.2014, ktorým súd priznal znalečné vo výške 211,64 eur, ktoré znalečné bolo čiastočne hradené
zo štátnych prostriedkov v časti 136,64 eur, zaplatením bankových poplatkov v zmysle uznesení č. k.
12C/223/2011-76 z 13.9.2012 v sume 24 eur a č. k. 12C/223/2011-430 z 11.12.2014 v sume 24 eur
a vyplatením tlmočného podľa uznesení č. k. 12C/223/2011-118 z 9.1.2013 v sume 59,76 eur, č. k.

12C/223/2011-302 z 28.4.2014 v sume 39,84 eur a č. k. 12C/223/2011-429 z 11.12.2014 v sume 79,68
eur.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len ust. § 142 ods. 2 O. s. p..

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaná.

3. Žalobca napadol rozsudok včasným odvolaním s návrhom na jeho zrušenie a vynesenie
spravodlivého nového rozsudku, alternatívne navrhol jeho zmenu s tým, aby bola žalovaná zaviazaná
vyplatiť mu na vyrovnanie jeho podielu nie sumu 24.395,07 eur, ale sumu 53.948,705 eur. Dôvodil, že
cena nehnuteľnosti uvedená vo výroku rozsudku pod bodom A b/ je nehorázne premrštená, keď kúpna

cena bola 3.320 eur a od jej nadobudnutia budova chátra, keďže nemalo význam do nej investovať a ani
nebolo z čoho, obe strany boli nezamestnané, bývali u jeho rodičov, budova je t. č. bezcenná, nakoľko
G., kde sa nachádza sa vyľudňujú a je to zaostalá osada bez obchodu, kostola a iných možností života,
patrí pod obec D.. Spravodlivé by bolo, keby sa budova predala a strany si rozdelili peniaze, nakoľko
budova je nepredajná, vyzerá hrozne, je dlhé roky opustená, je to časť bývalej kúrie, suma určená

súdom je nezmysel, usadlosť je na čiernej listine aj bánk bez možnosti jej financovania. K pozemku
uvedenému pod bodom A c/ výroku rozsudku uviedol, že bol kúpený počas trvania manželstva, ale
hneď predaný, nakoľko boli potrebné prostriedky z jeho predaja na výstavbu novostavby, v roku 2011,
v deň právoplatnosti rozvodu pozemok neexistoval. K hnuteľnostiam, konkrétne vozidlu pod bodomB a/ uviedol, že toto vozidlo (zn. Škoda Felícia červenej farby) je do dnešného dňa evidovaná pod
menom žalovanej, čiže patrí žalovanej a nie jemu žalobcovi. K vozidlu pod B c/ zn. Fiat Ducato uviedol,
že suma 7.339,20 eur je vysoko nadhodnotená, nedá sa predať ani za polovicu, má 10 rokov a 153

000 najazdených kilometrov, v deň právoplatnosti rozvodu už rok nebol vo vlastníctve manželov, matka
žalobcu zaplatila strechu na novostavbe a ako protihodnotu so súhlasom žalovanej bolo auto prepísané
na matku žalobcu. K vozidlu pod bodom B d/ zn. Traktor Zetor uviedol, že je stále opravovaný aby vôbec
jazdil, nikdy nebol v BSM, bol kúpený po častiach na poľnohospodársku činnosť rodičov žalobcu, za ich
financie a pred svadbou, priznal, že bol opravovaný aj počas trvania manželstva, ale ako pomoc jeho

rodičom, nakoľko bolo potrebné udržať ho vo funkčnom stave, keďže ho žalobca potrebuje pre výkon
svojho remesla. K vozidlu pod bodom B e/ príves BSS P 73 S uviedol, že bol kúpený pred uzavretím
manželstva a aby bol vôbec pojazdný pre miestne účely bol opravovaný, ale nikdy nebol v BSM. Ďalej
vytkol súdu prvej inštancie, že zobral do úvahy pohyby peňazí a majetku počas trvania manželstva a
nie v deň právoplatnosti rozvodu manželstva. K pomoci rodičov z obidvoch strán uviedol, že táto je
otázna,nakoľkosalenčasťpoužilanaspoločnýmajetok,ostatnésaminulonaživobytie,keďžežalovaná

nikdy nepracovala počas trvania manželstva. Vytkol súdu aj to, že nezohľadnil skutočnosť, že strany
nikdy neplatili za bývanie a takmer všetky potraviny mali od rodičov žalobcu, keď žalobca bol bez práce,
nezamestnaný. Žalovaná sa podľa neho dopustila trestného činu vlámania sa za neprítomnosti vlastníka
nehnuteľnosti matky žalobcu, zmizli peniaze, dôkaz má súd v spisoch. Odfotili majetok, ktorý v žiadnom
prípade nepatrí do spoločného majetku manželov, čiže pohybovali sa na pozemku a pri rodinnom dome,

kde bývali spolu počas trvania manželstva, len žalovaná vedela, kde sú uložené finančné prostriedky,
ktoréboliodcudzené,žebolavnemocnici,mohlitourobiťrodinnípríslušníci,dôkazje,žetamboli.Malza
to, že súd má právo deliť len dokázaný spoločný majetok v deň rozvodu, nakoľko ani jeden z manželov
nepožiadal o predbežné opatrenie na skoršie zablokovanie spoločného majetku. Pri bezpodielovom
majetkusaberúdoúvahylenvlastnícianiepotomkovia,nejdeodedičstvomajetku,alereálnerozdelenie

reálneho spoločného majetku v deň rozvodu dokázateľného listom vlastníctva a overenými dokladmi.
Žalovaná si pobrala nábytok, od odchodu používa osobné auto a rôzne iné cennosti, ktoré v spise nie
sú vôbec uvedené. Uviedol, že trvá na zrušení rozsudku a vynesení spravodlivého nového rozsudku,
všetky jeho námietky sú v spise, preto nepredniesol konečný návrh, nebol o tom informovaný, že bude
očakávať rozsudok, čo tiež mala byť povinnosť sudcu. Majetkové zmeny počas trvania manželstva,

tvrdenia, ktoré nie sú podložené dôkazmi, mali byť riešené zápisnicou, dokladmi, nič takého neexistuje
len pochybné slovo, vlámanie sa a osočovanie. Navrhol zmenu rozsudku v celkovej čiastke delenia
bezpodielového spoluvlastníctva mimo vozidla Fiat Ducato, čo ponechal na rozhodnutie krajského súdu
na sumu nie 24.395,07 eur ale 53.948,705 eur ako povinnosť zaplatiť žalobcovi v uvedenom termíne.
Uviedol, že nepotreboval tlmočníka a rozumel všetkému pri pojednávaní a vždy reagoval na základe

jeho schopností. Bolo v jeho záujme, aby skutočný majetok, hlavne rozostavaný rodinný dom nechátral a
nebol vystavený krádežiam, avšak žalovaná nemala záujem riešiť vysporiadanie spravodlivo a v krátkom
čase, využila všetky deštrukcie na získanie majetkového prospechu, menila i právne zastúpenie, ktoré si
on nemohol dovoliť. Prílohou odvolania bolo osvedčenie o evidencii vozidla EČ: DS116AB z 29.1.2010, v
ktoromjeakovlastníkvozidlazapísanáY.Y.,nar.X.X.XXXX,ideotraktorkolesovýpoľnohospodárskyzn.

Zetor,ďalejprvástrananotárskejzápisnicenapísanejnaNotárskomúradevDunajskejStrede12.2.2009
pred notárkou JUDr. Janou Horváthovou pod zn. N12/2009 NZ 4286/2009 NCRls 4268/2009, do ktorej
bola spísaná kúpna zmluva, týkajúca sa predmetu kúpy - nehnuteľnosti vedenej v kat. úz. D. na LV č.
XXX a to parc. č. 1887/3- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 284 m2 a rodinný dom súp. č. XX
na parc. č. 1887/3, v celosti, ďalej výpis z LV č. XXX z internetu z 29.12.2014, xerokópia LV č. XXX

pre kat. úz. D., fotka vozidla bledej farby, osvedčenie o evidencii vozidla zn. Fiat DUCATO 2,0 JTD EČ:
DS027CB, v ktorom je ako vlastník vozidla zapísaná T. Y., nar. X.X.XXXX, ďalej osvedčenie o evidencii
vozidla zn. Škoda Felícia červenej farby EČ: DS-804CE, v ktorom je ako vlastník zapísaná G. Y., nar.
XX.X.XXXX a 2 doklady týkajúce sa podľa poznámky na nich prívesu.

4. Žalovaná napadla rozsudok taktiež včasným odvolaním s návrhom na jeho zmenu poňatím do masy
BSM aj položiek obsiahnutých pod bodmi 1 až 3 odvolania (dva traktory, hotovostné úspory 20 000 eur,
úspory na vkladnej knižke 9.869,06 eur), ich určením do vlastníctva žalovanej a súčasne a zmenu v
časti sumy vyporiadacieho podielu zo sumy 24.395,07 eur na sumu 8.871,53 eur. Dôvodila, že podáva
odvolaniezdôvodovpodľa§205ods.1písm.c/ad/O.s.p.,namietasprávnosťvýrokovejčastirozsudku

v rozsahu súdom zisteného BSM, jeho ocenenia, ako aj spôsobu vyporiadania. Súd prvej inštancie
podľa názoru žalovanej v dôsledku jednak neúplného zistenia skutkového stavu, ako aj nesprávnych
ďalších skutkových zistení nesprávne (z hľadiska rozsahu) určil masu BSM v tom zmysle, že do
masy BSM nezaradil ďalšie položky, ktoré nesporne vyplynuli z vykonaného dokazovania, následnetieto ďalšie položky nevyporiadal, čo malo za následok aj nesprávne stanovenie vyporiadacieho
podielu obsiahnutého v bode III výroku napadnutého rozhodnutia. Podľa nej boli v konaní nesporné,
resp. nesporne preukázané aj položky, na ktoré súd neprihliadal a tieto nevyporiadal: 1. žalovanou

označované položky č. 10 a 11 - jedná sa o 2 traktory modrej a červenej farby, ktorých existenciu žalobca
nepoprel, keď uviedol, že tieto predal niekde do Poľska v období po marci 2010 každý za 1.000 eur
(výpoveď žalobcu z 21.5.2012 str. 4), napriek tomu, že z jeho strany ide o zrejmé účelové tvrdenie, je
nepochybné, že minimálne kúpna cena spolu vo výške 2.000 eur (z toho započítať na vyrovnanie v
prospech žalovanej 1.000 eur) mala byť započítaná do masy BSM na ťarchu žalobcu, súd skutočnosť

prečo tieto položky neboli riadne vyporiadané v zásade vôbec nezdôvodnil; 2. hotovostné úspory strán
vo výške 20.000 eur, keď súd na str. 11 ods. 2 rozsudku uviedol, že tieto úspory neboli jednoznačne
preukázané, avšak žalovaná má za to, že takéto skutkové zistenie je v hrubom rozpore s obsahom spisu,
existencia týchto úspor vyplýva z totožných tvrdení strán, pričom sám žalobca ďalej tvrdil, že mu boli tieto
finančné prostriedky odcudzené v čase 9/2010, vo svojom vyjadrení z 20.11.2014 nepriamo naznačil,
že jedine žalovaná vedela, kde sa tieto hotovostné peňažné úspory nachádzali, čím ju v podstate

nepriamo obvinil z krádeže. Z výpovedí a písomných podaní a čiastočne aj z pripojeného trestného spisu
vyplýva,žeúčastnícikonaniadisponovalihotovostnýmiúsporamivsume20.000eur(ztohozapočítaťna
vyrovnanie v prospech žalovanej 10.000 eur), ktoré boli vo výlučnej dispozícii žalobcu, ktorý tak dozaista
znášal aj prípadné riziko ich straty či krádeže. Žalovaná už počas súdneho konania tvrdila, že počas
rozvodu manželstva účastníkov konania mali hotovostné úspory doma vo výške 20.000 eur v dispozícii

žalobcu a že tento z uvedených finančných úspor v roku 2010 kúpil osobné motorové vozidlo Škoda
Octaviaza16.000eurnamenosvojejmatky,súdomvykonanédokazovanietietoskutočnostiajpotvrdilo,
avšak súd sa s touto skutočnosťou vo svojom rozsudku v zásade nevysporiadal, keďže odôvodnenie
rozsudku vo vzťahu k tejto finančnej hotovosti (údajne odcudzenej) je nepostačujúce a nepresvedčivé.
Naviac je evidentne nesprávny skutkový záver o neexistencii hotovostných úspor a to jednak vzhľadom

na vyjadrenia strán, ako aj dokazovanie o tom, že tieto boli, resp. údajne mali byť odcudzené, ak by
neexistovali, nemohli byť ani odcudzené; 3. položka č. 36 - úspory na vkladnej knižke v E., keď súd prvej
inštancie v rámci odôvodnenia na str. 10 rozsudku uviedol, že na predmetnej vkladnej knižke prebehlo
od 1.1.2010 viacero vkladov a výberov, pričom zostatok k 16.3.2011 predstavoval sumu 821,99 eur.
Je nesporné, že strany vo vyššie uvedenom období počas rozvodového konania už nežili v spoločnej

domácnosti, pričom všetky výbery a to v sumárnej výške 9.869,06 (z toho započítať na vyrovnanie v
prospech žalovanej 4.934,53 eur) realizoval výlučne žalobca a nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie na
tietovýberyneprihliadolvcelejsume,keďjezrejmé,žetátosumaskončilavýlučnevrukáchžalobcu.Súd
prvej inštancie podľa nej nevykonal viaceré navrhované dôkazy, najmä ocenenie poľnohospodárskych
strojov (položka 13 až 17, 19. 26), neocenil položku č. 12 kombajn (napriek výpovedi syna strán, že ho

kupovali spolu) a položku č. 4 - kôlňa na poľnohospodárske stroje a náradie, čím úplne nezistil skutkový
stav veci. Ďalej mu vytkla, že nedostatočne odôvodnil (predovšetkým nezrozumiteľne a nepresvedčivo),
prečo jednotlivé vyššie namietané položky nepoňal do masy BSM, čím sa rozhodnutie stáva v tejto
časti nepreskúmateľné. Navrhla, aby odvolací súd z hľadiska hospodárnosti konania nariadil vo veci
pojednávanie najmä za účelom posúdenia dôvodov odvolania a existencie masy BSM špecifikovanej

pod bodmi 1 až 3 odvolania, keďže tieto sa týkajú odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení,
ktorá vada, ak by bola zistená odvolacím súdom, by mohla byť odstránená zmeňujúcim rozsudkom.
Pokiaľ by došlo k prehodnoteniu týchto položiek v rámci odvolacieho konania, žalovaná by ďalej netrvala
na odvolacích dôvodoch týkajúcich sa nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že žalovaná sa prostredníctvom advokáta (už druhého)
snaží získať majetkový prospech na úkor žalobcu, tvrdenia žalovanej sú nepodložené a opierajú sa o
výmysly a tzv. šikovnosť tieto využiť právnikom. Položky 11 a 10 boli kúpené pred svadbou rodičmi,
ale už viac rokov neexistujú, nakoľko boli nefunkčné a nikdy neboli spoločným majetkom manželov
a ani neboli nikdy predané, boli zošrotované, neboli predložené žiadne relevantné doklady zo strany

žalovanej, tvrdenie je dôkazom nepodložený výmysel. Tvrdenie, že úspory boli je nedokázateľné koľko
a kto ich ukradol, čo sa stalo, keď si manželka odniesla ich nábytok, auto, televízor a iné spoločné
veci, ktoré neuviedla ako spoločný majetok, i keď toto je dokázateľné, potom došlo k vlámaniu keď
nikto nebol doma. Všetky spoločné peniaze boli vždy zainvestované do spoločného majetku, rodinného
domu, vrátane darov od rodičov, ktoré boli rovnaké od rodičov. Žalovaná počas trvania manželstva

nepracovala, nebola nikde zamestnaná, bývali u rodičov žalobcu, čím im pomáhali pri stavbe rodinného
domu, neplatili za režijné náklady, neprispievali na stravu. Je nehorázne tvrdiť, že matka žalobcu,
ktorá mala našporené peniaze spolu s otcom, ktorý už zomrel, kúpila si z celoživotných úspor auto,
aby som ju mohol nosiť do obchodu, k lekárovi, nakoľko bývajú na samote, kde nie je obchod,lekár, nič pre osobné potreby, čiže v žiadnom prípade nie je spoločným majetkom, dôkaz úspory
rodičov, technický od auta. Neobstojí tvrdenie žalovanej o stave vkladných knižiek, ktoré počas trvania
manželstva zaznamenali pohyb, ale od obidvoch manželov podľa potreby investovania do spoločnej

stavby a pre potreby manželky, ktorá sa obliekala pekne a z obchodov v Győri a v Maďarsku, neboli
to malé položky, čo sa minulo počas manželstva v žiadnom prípade nemôže byť predmetom delenia
majetku, nakoľko boli minuté a zainvestované do spoločného majetku a potreby manželky. Žalovaná si
hneď po odchode chamtivo pobrala nábytok, auto, televízor a iný majetok, ktorý neuvádza, bol to ich
spoločný majetok. Dôkazom toho, že žalovaná ovplyvnila aj syna je technický preukaz o vozidle, stroj

bol kúpený pred manželstvom a rodičmi na ich meno. Syn je vychovávaný proti nemu, chcel aby mu
žalobca kúpil k 18. narodeninám auto, čo odmietol, nakoľko je invalidný dôchodca s vysokým cukrom,
podlomeným zdravotným stavom, nikde nepracuje, býva s matkou a sestrou v rodičovskom dome.
Tvrdenia žalovanej neboli dokázané ani podložené vážnymi faktami, ale nezmyselnými výmyslami, preto
navrhol a vždy navrhoval rozdeliť skutočný majetok v deň právoplatnosti rozvodu, nebolo dané ani
jednej zainteresovanej strany predbežné konanie, čiže vždy sa hospodárilo spoločne a nie on rozoberal

spoločný majetok, ale žalovaná, ktorá vždy chcela rodinný dom získať v celosti. Zabudla, že čo je ich
spoločný majetok a že bývali u jeho rodičov zadarmo a že nepracovala, pritom mala vysoké nároky
na život a mala vždy peniaze na advokátov a súdne výdavky pre prekladača a iné poradenské služby.
Žiadal deliť skutočný spoločný majetok na polovicu, podľa jeho odvolacieho návrhu.

6. Žalobkyňa sa v podaní z 26.1.2015 vyjadrila aj k odvolaniu žalobcu, uviedla, že cena nehnuteľnosti
pod bodom Ab/ bola stanovená znaleckým posudkom, žalobca ju v priebehu konania nenamietal,
jeho námietky v odvolaní sú subjektívne, nesmerujú po vecnej stránke voči posudku, navrhla na
námietky vznesené v odvolaní neprihliadať. Nehnuteľnosť pod bodom Ac/ patrí do BSM, žalobca ju
účelovo scudzil. Rovnako žalobca namietal cenu zistených motorových vozidiel pod bodom B, ktorá

bola určená znaleckým posudkom, žalobca ju v priebehu konania nenamietal, jeho námietky v odvolaní
sú subjektívne, nesmerujú po vecnej stránke voči posudku, navrhla na námietky v znesené v odvolaní
neprihliadať. Žalobca neuviedol ako mal súd zohľadniť, že strany počas trvania manželstva bývali u
rodičov žalobcu, obvinil žalovanú z krádeže úspor, ktoré súd prvej inštancie nevyporiadal, napriek
tomu, že žalovaná sa domnieva, že krádež je len fiktívna. V konečnom dôsledku žalobca žiadal aby

ju súd zaviazal na zaplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 53 948,705 eur. Jeho odvolanie je
neurčité, nedôvodné, ide o námietky ktoré mal uplatniť pred súdom prvej inštancie, účelovo volí výklad,
že do BSM patrí len to, čo existovalo ku dňu právoplatnosti rozvodu, čo korešponduje s konaním
žalobcu a jeho „prípravou“ na právoplatnosť rozvodu spočívajúcou v znižovaní masy BSM (výbery
finančných prostriedkov, kúpa vozidla na meno matky, predaj nehnuteľnosti LV XXX...). V podaní z

5.9.2016 žalovaná poukázala na to, že žalobca vo vzťahu k položkám 10 a 11 mení svoju výpoveď, keď
tvrdí, že tieto položky (traktory) neboli nikdy predané, boli zošrotované, dala do pozornosti výpoveď
žalobcu, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie jasne uviedol, že tieto traktory predal niekde do
Poľska po 1.000 eur. Čo sa týka úspor sporových strán v sume 20.000 eur, tieto žalobca označuje za
nedokázateľné, napriek tomu, že sám tvrdil, že mu tieto úspory boli odcudzené. Zároveň však poprel, že

z týchto úspor (údajne odcudzených) kúpil pre svoju matku vozidlo Škoda Octavia, predmetné vozidlo
si mala kúpiť matka žalobcu z celoživotných úspor, aby ju mohol žalobca voziť k lekárovi, do obchodu,
dala do pozornosti evidentnú účelovosť a zrejmú nepravdivosť tvrdení žalobcu. Podľa potvrdení matka
žalobcu vlastní okrem už spomínanej Škody Octavia aj traktor, príves za traktor, Fiat Ducato a Peugeot
207, najmä z hľadiska vlastníctva Peugeot 207 nie je zrejmé, na čo by bolo matke žalobcu ďalšie osobné

motorové vozidlo pre účely návštevy lekára a nákupov, ide zrejme o nepravdivé tvrdenie. V skutočnosti
vozidlo Škoda Octavia zakúpil žalobca na meno svojej matky, aby nebolo začlenené do BSM a to z
finančných úspor sporových strán, ktoré mali byť údajne odcudzené. Uvedené vozidlo užíva výlučne
žalobcapresvojepotreby.Čosatýkaúspornavkladnýchknižkách,žalobcauvádza,žeto,čo„saminulo“
počas trvania manželstva nemôže byť predmetom delenia. Je nutné uviesť, že žalobca takto fakticky

uznáva, že vybral finančné prostriedky z vkladných knižiek v čase, keď sporové strany spolu už nežili
a tieto minul. Je na žalobcovi, aby preukázal, že tieto peniaze minul napr. na zhodnotenie BSM alebo
bežnú spotrebu (aj keď ide o odložené peniaze na vkladnej knižke), súd je povinný prihliadať aj na takto
účelovo vybraté finančné prostriedky počas trvania manželstva, a to na ťarchu toho, kto ich minul.

7. Žalobca v podaní zo 17.9.2016 uviedol k položkám 10 a 11, že stroje boli zaobstarané otcom, v
stave nepoužiteľnom, boli počas manželstva zošrotované, nebol to spoločný majetok, jeho rodičia dlhé
roky hospodárili v poľnohospodárskej výrobe, vlastnili viacero strojov pre výrobu, časť zdedil, ale nie
majetkovo, len na prácu. Tvrdenie, že boli úspory v manželstve, ktoré záhadne zmizli, vedela o nich lenžalovaná, jeho zistenie bolo, že boli odcudzené, nakoľko v jeho rukách nikdy neboli a vždy sa opieral
o tzv. tvrdenie bývalej manželky. Zabudla, že obaja nepracovali, bývali u rodičov zadarmo, rodičia im
pomáhali postaviť rodinný dom z ich celoživotných úspor, jediný ich spoločný majetok. Tvrdenie, že

matka si kúpila auto z ich úspor je nehorázne, nakoľko ona s otcom im pomohla, manželka nebola
zamestnaná počas trvania manželstva, matka ovdovela, ostala bývať v starom gazdovskom dome,
neobnovenom, nakoľko ich podporovala pri stavbe domu a že si kúpila auto, celý život pracovala. Nevie,
z čoho by mali strany úspory, keď žili u jeho rodičov, neplatili nájom ani za potraviny, oblečenie bolo
z úspor rodičov. Že matka vlastní menší majetok uvádzaný vo vyjadrení, do jej majetku nikoho nič nie

je, manželka dedila rodinný dom počas trvania manželstva, tiež neboli prostriedky použité pre spoločný
majetok, nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej a snahu získať neoprávnený nepodložený LV majetkový
prospech a trval na spravodlivom rozdelení majetku na rovnaké dielo, ktoré reálne bolo nadobudnuté
počas manželstva a v deň rozvodu bol podložený faktami a LV, nie rôznymi špekuláciami za účelom
pomsty jeho osobe.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety
prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods.
1 O. s. p., účinného v čase ich podania, i podľa aktuálneho § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi -
stranami (predtým účastníkmi konania), v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p.,
akt. § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a

202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pretože rozsah prieskumu napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolaní strán mal mať za následok faktické zvrátenie výsledkov
konania na súde prvej inštancie, z osobitného predpisu tu vyplýval aj určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami a od rozhodnutia vo veci samej boli závislými i ostatné výroky napadnutého rozsudku o
poplatkovej povinnosti účastníkov aj o trovách štátu a trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p.,
akt. § 379 písm. a/ a c/ CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno považovať za vecne správny predovšetkým v dôsledku

nesprávneho (nie celkom úplného) posúdenia veci súdom prvej inštancie po právnej stránke a tým
zapríčinenej pretrvávajúcej neúplnosti skutkových zistení. Najmä to boli dôvody, pre ktoré napadnutý
rozsudok bol vydaný nielen v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1 O. s. p. (akt. § 217 ods. 1 vety prvej
CSP), ale navyše podobou jeho písomného vyhotovenia sa dopustil súd prvej inštancie nesprávneho
procesného postupu znemožňujúceho strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo
sa z BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie),
treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva

strán z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie
o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov, pokiaľ pravda nejde len o napadnutie
inej časti rozsudku, než tej, ktorou sa rozhoduje vo veci samej), odvolací súd nie je (§ 379 písm. c/ CSP,
predtým § 212 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiaden z výrokov
odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2

CSP, predtým § 206 ods. 2 O. s. p.); odvolací súd musí preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie
(všetky jeho výroky vo veci samej).

10. Bolo namieste prisvedčiť odvolaniam (obom) v tom, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
skutočne trpí viacerými vadami na ujmu jeho správnosti, pre existenciu ktorých bolo treba zároveň

považovať za vylúčené, aby takto odvolací súd mohol o veci rozhodnúť s konečnou platnosťou (kedy
jedine by potom malo prísť do úvahy i nariadenie pojednávania - za účelom prípadného doplnenia či
zopakovania dokazovania).11. Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 211 ods. 2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii tým nie sú dotknuté.
Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákona neustanovuje inak.
Súd je povinný rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Keďže

skutkový stav sa môže v priebehu konania meniť, bolo nevyhnutné určiť tiež okamih, ktorý sa stane
rozhodujúcim pre zistenie skutkového stavu. Pre posúdenie zisteného skutkového stavu ako základu
rozhodnutiajerozhodujúciokamihvyhláseniarozhodnutia.Znamenátookreminého,žesúdprizisťovaní
skutkovéhostavuberiepridokazovanídoúvahynielenskutočnosti,ktorétubolipredzačatímkonaniaav
čase začatia konania, ale prihliadne tiež ku všetkému, čo nastalo za konania až do vyhlásenia rozsudku,

teda vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Stav v čase vyhlásenia rozsudku je
rozhodujúci aj pre právne posúdenie veci, ale len vo veciach, v ktorých rozsudkom dochádza k vzniku,
zmene alebo zániku právneho vzťahov medzi stranami, t. j. tam, kde rozsudok má konštitutívne účinky.
Zásada,žeprerozsudokjerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozsudku,saplneuplatnívtedy,akzistené
skutočnosti alebo skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo a ku ktorým je súd povinný prihliadať v

zmysle § 191 CSP (predtým § 132 O.s.p.), majú v čase vyhlásenia rozsudku význam pre hmotnoprávne
posúdenie veci. Nerešpektovanie tejto zásady v spojení s porušením povinnosti prihliadať na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo a s následným porušením povinnosti rozhodovať na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, môže v konkrétnych súvislostiach znamenať zaťaženie konania
vážnou vadou zakladajúcou porušenie procesného práva neúspešnej strany na spravodlivé súdne

konanie v zmysle čl. 2 CSP (predtým § 1 O.s.p.) a zároveň porušenie jeho základného práva na súdnu
ochranu, zaručeného čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992
Zb). Pri nachádzaní práva je súd povinný dbať na stanovený t. j. zákonný postup. Takýmto postupom
je rešpektovanie procesných predpisov a pravidiel z nich vyplývajúcich. Nedodržanie tohto postupu

znamenajúce v konkrétnych súvislostiach porušenie práva na spravodlivý proces je vadou spočívajúcou
v odňatí možnosti strane riadne konať pred súdom.
Podľa § 143 O. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 118 ods. 1 O. z. predmetom občianskoprávnych vzťahov (a takto tiež predmetom vlastníckeho
práva i jednej z foriem vlastníckeho práva viacerých osôb k jednému predmetu v podobe práva

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či presnejšie už len bývalého a zaniknutého takéhoto práva
majúceho sa neskôr vyporiadať - pozn. odvolacieho súdu) sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva
alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Pri vyjdení z obsahu ostatných 3 odcitovaných ustanovení (prvého a tretieho z nich citovaného

aj odôvodnením napadnutého rozsudku, avšak bez poskytnutia aj ich výkladu a najmä bez ich
náležitej aplikácie) totiž súd prvej inštancie pochybil tým, že pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom v
prejednávanej veci sa uvedenými ustanoveniami neriadil. Vo vzťahu k rozhodnosti stavu pre súd v čase
vyhlasovania ním rozsudku síce konanie o vyporiadanie BSM vykazuje určité odchýlky od zákonomdefinovaného pravidla (z ktorých najdôležitejšou je zásadná povinnosť vyporiadavania vecí a iných
majetkových hodnôt podľa stavu k času zániku BSM, teda k času často podstatne predchádzajúcemu
rozhodnutiu o vyporiadaní), v tejto súvislosti však tunajší súd už neraz zdôraznil (tu por. napr. rozsudok

Krajského súdu v Trnave zo 6. marca 2002 vo veci sp. zn. 11 Co 224/01), že vyporiadať (prikázaním
tej - ktorej strane rozsudkom súdu) možno len veci existujúce nielen k času zániku BSM, ale aj k času
rozhodovania súdu o jeho vyporiadaní (čiže veci do BSM patriace a v ňom sa i naďalej nachádzajúce),
pričom na ostatné veci a iné hodnoty (vrátane tých opustivších masu BSM v čase medzi zánikom BSM
a jeho vyporiadaním) je možné prihliadnuť len (nanajvýš) v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Možnosť

vyporiadania (prikázania niektorej strane sporu) len niektorých z vyššieho počtu v minulosti existujúcich
vecí (tvoriacich súčasť tzv. masy BSM k času jeho zániku) nemá za následok, žeby v rámci širšieho
vyporiadania (teda v rámci rozhodovania o povinnosti na vyrovnanie) nemala byť zohľadnená aj hodnota
vecí už nevyporiadavaných a prospech z toho získaný (resp. na druhej strane sporu stratený) tou -
ktorou stranou (užívajúcou vec z BSM až do opustenia ňou takejto majetkovej sféry). Opačný výklad
dovedenýadabsurdumbytotižmoholviesťajkobludnejkonštrukcii,priktorejbybývalýmanželužívajúci

všetky veci z BSM po ich vyvedení z rámca BSM nemal byť povinný poskytnúť druhému bývalému
manželovi žiadnu náhradu. Existencia vecí aj v čase rozhodovania súdu bola (a je) rozhodujúcou z
hľadiska možnosti vyporiadať tieto veci alebo už len (v rámci tzv. širšieho vyporiadania) hodnoty takto z
masy vyvedených vecí (s ich samozrejmým pripísaním na vrub tej strany, ktorá príslušnú vec užívala a
prípadne ešte pred vyporiadaním ju aj určitým spôsobom realizovala) a osoba držiteľa potom z hľadiska

potreby pripísania aj straty hodnoty (tzv. amortizácie) na vrub jej doterajšieho užívateľa (čo inak prakticky
má význam len v prípade prikázania veci tomu z manželov, ktorý ju pred vyporiadaním neužíval).
Nie vždy preto platí, že pre určenie ceny je rozhodujúca cena ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva. Je totiž potrebné prihliadať napr. aj na to, či nedošlo k znehodnoteniu veci do
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v dôsledku právnej skutočnosti, ktorú nezavinil ani jeden

zo spoluvlastníkov. Rovnako treba prihliadnuť na to, či znehodnotenie nebolo spôsobené výlučne
jedným z bývalých manželov.
Z uvedeného okrem iného vyplýva i to, že tu nebol dôvod, aby boli vo výroku napadnutého rozsudku
uvádzané aj veci a iné majetkové hodnoty nepatriace do BSM, v BSM sa už nenachádzajúce alebo
neexistujúce ku dňu rozhodovania napadnutým rozsudkom. Uvedené sa výslovne týka nehnuteľnej

veci uvedenej pod bodom Ac/, keď súd prvej inštancie sám v odôvodnení napadnutého rozsudku na
strane 6 uvádza, že táto nehnuteľnosť bola žalovaným prevedená na nových vlastníkov kúpnou zmluvou
z 15.8.2011 a k zmene vlastníctva prišlo v októbri 2011. Taktiež by nebolo správnym uvedenie do
výroku hnuteľných vecí napr. vozidiel, ktoré by sa ku dňu rozhodovania už nenachádzali v BSM, resp.
v BSM neboli ani nikdy predtým, či dokonca by už neexistovali. Odôvodnenie napadnutého rozsudku

neposkytuje v časti o motorových vozidlách uvedených vo výroku napadnutého rozsudku jednoznačné
a zrozumiteľné odpovede na základné otázky (napr. či vozidlá boli ku dňu právoplatnosti rozvodu strán
a tiež dňu rozhodovania napadnutým rozsudkom v bezpodielovom spoluvlastníctve strán, alebo len v
ich držbe, čo je zásadný rozdiel). Súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil svoj záver, že spoločné úspory
v sume 20 000 eur neboli v priebehu celého konania hodnoverne preukázané.

Pri vyporiadavaní sa súd prvej inštancie jednak prakticky vyhol zodpovedaniu otázky existencie vecí
majúcich sa takto vyporiadať v čase ich zamýšľaného vyporiadania a ich aktuálneho, resp. i skoršieho
držiteľa a naopak do výroku rozsudku zaniesol výkladom neodstrániteľný rozpor, či vyporiadané mali byť
len hodnoty vecí (kedy by ich vôbec nebol dôvod uvádzať vo výroku, ale len v odôvodnení rozsudku)
alebo veci samotné (ktorý záver by však v prípade niektorých vecí nepodporovalo absolútne nič v

odôvodnení rozsudku).
Pokiaľ dôjde k platnému prevodu veci tvoriacej súčasť spoluvlastníctva (t. j. v prípadoch, keď je
vec prevedená oboma manželmi alebo jedným z manželov bez súhlasu druhého a tento manžel sa
nedovolá relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu), je predmetom vyporiadania suma získaná
za prevod vlastníckeho práva. Tento princíp platí aj v prípadoch, kedy došlo k prevodu veci po zániku

spoluvlastníctva do jeho vyporiadania. (rozhodnutia NS ČR sp. zn.22Cdo 172/2012, 22Cdo 2055/2011)
Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo pri vyporiadaní vychádzal pri nehnuteľnej
veci uvedenej pod bodom Ac/ z hodnoty určenej znalcom a nie z kúpnej ceny, ktorá bola žalobcovi
vyplatená.
Pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve (napr. aj po

zrušení spoločnej domácnosti alebo po zániku tohoto spoluvlastníctva), spôsobom, ktorý je v rozpore
s ustanovením § 145 ods. 1 O. z., súdy správne vychádzajú z toho, že pri vyporiadaní treba aj takúto
vec zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže zostáva v tomto spoluvlastníctve. Pokiaľ však
išlo o platnú dispozíciu (napr. vec bola prevedená, darovaná, predaná a pod. na iného so súhlasomobidvoch manželov), túto vec už nemožno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa povahy
právneho úkonu by do bezpodielového spoluvlastníctva bolo možné zahrnúť len peňažnú sumu alebo
inú vec získanú za pôvodnú vec. (Zhodnotenie NS ČR z 3.2.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972)

Ak jeden z manželov nakladal s vecami alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 O. z., potom na tento
neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť do masy bezpodielového
spoluvlastníctva a vyporiadať. (rozsudok NS ČR zo 17.1.2001 sp. zn. 22Cdo 2433/99)
Pre aplikačnú prax je mimoriadne významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou

preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach
bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno zaťažuje toho z bezpodielových vlastníkov,
ktorý napr. tvrdí, že majetok nadobudnutý počas trvania manželstva nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva a pod..
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku vyplýva, že ani týmto ustanovením sa súd prvého stupňa
dôsledne neriadil.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Neposkytnutietakmeržiadnychkonkrétnychvlastnýchzáverovčiúvahsúduprvejinštancievpredmetnej
veci muselo byť i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal možnosť sa ani vyjadriť k prípadnej správnosti
okresným súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia (pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky,

majúce sa najskôr zodpovedať v konaní pred súdom prvej inštancie, zodpovedať sám a prakticky tým
suplovať všetku činnosť okresného súdu).

Rozsudok vydaný v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť náležite
odôvodnený nielen vo vzťahu k záverom o kvalitatívnom obsahu vyrovnania, teda o tom, ktoré veci z

bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú tomu ktorému z bývalých manželov, ale aj z hľadiska určenia
podielov a ich prípadného vyrovnania. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí byť jednoznačne zrejmé, ako
súd dospel k záveru o výške sumy, ktorú je jeden z účastníkov povinný zaplatiť druhému účastníkovi
na vyporiadanie podielu. Preto výpočet musí byť natoľko prehľadný, aby umožňoval posúdenie jeho
správnosti. (rozhodnutie NS ČR jeho sp. zn. 30Cdo 483/2002)

Súdu prvej inštancie bolo treba vytknúť i to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ako prišiel k záveru
o dostatočnej solventnosti žalovanej (rozumej spôsobilosti tejto strany učiniť zadosť povinnosti uloženej
jej napadnutým rozsudkom vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu presahujúcu 24-tisíc eur), zvlášť ak
súdom prvej inštancie zvolený spôsob vyporiadania znamenal i zásadný odklon od ďalšieho pravidla,
podľa ktorého vyporiadaním by sa mali medzi strany rozdeliť najmä nimi nadobudnuté majetkové

hodnoty a to či už bez povinnosti na výplatu alebo s minimalizovaním výšky sumy určenej na výplatu
protistrany v spore. Pri vyporiadaní BSM je totiž prioritou rozdelenie vecí a iných majetkových hodnôt
nadobudnutých bývalými manželmi medzi nich tak, aby povinnosť na výplatu bola čo najnižšia. Rovnako
pritom platí, že každú výnimku z tohto pravidla je potrebné aj riadne odôvodniť. V konaní o vyporiadanie
BSM na rozdiel od vyporiadania spoluvlastníctva podielového možnosť vyporiadania predajom veci a

rozdelením výťažku neprichádza do úvahy.

12. Neprichádzalo do úvahy aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť (pokiaľ na to bude dôvod a strany

súd predsa len nepredídu uzavretím dohody, v tejto súvislosti viď rozhodnutie NS ČR vo veci jeho sp.
zn. 31Cdo 1038/2009), pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou
argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.Pritom bude inak potrebné mať na zreteli, že napadnutý rozsudok nebol správnym ani v tzv. závislom
výroku o náhrade trov konania Rozhodnutie o nedostatku práva účastníkov konania (t. č. strán)
o vyporiadanie BSM na náhradu trov konania bolo síce možným, nie však jediným do úvahy

prichádzajúcim riešením a nešlo ho (bez ďalšieho) odôvodniť len získaním každou zo strán polovice
majetku (keďže toto má byť pravidlo) a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti (trov konania
účastníkov) neodôvodnil vôbec (právne ani vecne).

14. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

15. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)