Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206733
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612206733.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: Obec Marianka,

IČO: 00 304 930, so sídlom Školská 32, 900 33 Marianka, zastúpený Advokátska kancelária JURIKA &
KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: ASPAG, s.r.o.,
so sídlom Tržničné námestie 4810,
945 01 Komárno, IČO: 47 408 375, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr.
Vl.Clementisa 10, 821 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa11.11.2009sažalobcadomáhalvočižalovanémuSlovenskýpozemkový
fond, IČO: 17 335 345, určenia, že je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v obci H., katastrálne
územie H., a to pozemku s parc. č. XXX/X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pozemkov s parc.
č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1/2 na pozemku s parc. č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/14 na pozemkoch s parc. č. XXX/X a s parc. č. XXX/X zapísaných na liste

vlastníctva č. XXX. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobu v merite žalobcu skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Československý štát,
zastúpený Miestnym národným výborom H., ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy na nehnuteľnosti,
pozemky evidované na mape určeného operátu ako parcely registra E, nachádzajúce sa v okrese H.,
obci H. katastrálne územie H., a to:
- Kúpnu zmluvu zo dňa 04.03.1980 uzatvorenú s U., ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pôvodne zapísanej na meno predávajúceho v pozemkovej knihe
kat. územia obce Marianka vo vložke číslo XXX ako pozemok s parc. č. XXX/X (les) vo výmere 1.687
m2, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, druh pozemku orná pôda,
- Kúpnu zmluvu zo dňa 12.01.1981 uzatvorenú s H., ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pozemok s parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2, pôvodne
zapísanej v pozemkovej knihe katastrálne územie Obce H., vo vložke č. XXX, v čase podania žaloby
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pod parc. č. XXX/XX o výmere 6.826 m2 a parc. č. XXX/XX o

výmere 2.166 m2, druh pozemkov trvalé trávnaté porasty (celková výmera pôvodnej parcely č. XXX/XX
zodpovedá súčtu výmer súčasne evidovaných parc. č. XXX/XX a 834/40),
- Kúpnu zmluvu zo dňa 16.06.1980 uzatvorenú s E., ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok s parc. č. XXX/X . (roľa) vo veľkosti 1/2 o výmere 804m2 (celková výmera pozemku je 1.608 m2), pôvodne zapísaný v pozemkovej knihe katastrálne územie
Obce H. vo vložke č. XXX, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX druh pozemku orná pôda,
- Kúpnu zmluvu zo dňa 18.02.1981 uzatvorenú s U.u ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemkov s parc. č. XXX/X a s parc.č. XXX/X . vo veľkosti 1/14-tiny,
t.j. dokopy prislúchajúci podiel vo výmere 187 m2, pôvodne zapísané v pozemkovej knihe katastrálne
územie Obce H. vo vložke č. XXX, v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku
orná pôda.

3. Žalobca vychádzal z § 490 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného
v čase podpisu kúpnych zmlúv, v zmysle ktorého veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno
zmluvne prevádzať a dediť. Nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo
na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné
pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania, môžu
ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá

je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného)
pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú
predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134. Všetky vyššie uvedené
kúpne zmluvy uzatvorené s Československým štátom, boli schválené Finančným odborom Okresného
národného výboru Bratislava - vidiek. Vlastníkom prevádzaných pozemkov sa teda okamihom ich

schválenia Finančným odborom Okresného národného výboru Bratislava - vidiek stal Československý
štát zastúpený Miestnym národným výborom H.. Dňom 24.11.1990 ex lege prešlo vlastníctvo k
dotknutým pozemkom nadobudnuté Československým štátom, ku ktorému patrilo právo hospodárenia
Miestnemu národnému výboru H. na Obec H.. V zmysle § 36 zákona č. 69/1967 Zb. o národných
výboroch ,,Národný výbor a organizácie založené, riadené alebo spravované národným výborom

hospodária s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh,
alebo s majetkom, ku ktorému majú právo hospodárenia.“ V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obci ,,Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností
patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinností osobitného predpisu
právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.“ Osobitným predpisom,

na ktorý odkazuje cit. ustanovenie je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol
účinnosť dňom volieb do orgánov samosprávy obcí roku 1990, ktoré sa uskutočnili v dňoch 23. a
24.11.1990. S poukazom na cit. zákonné ustanovenia, podľa žalobcu dňom 24.11.1990 ex lege prešlo
vlastníctvo k dotknutému pozemku nadobudnuté Československým štátom, ku ktorému patrilo právo
hospodárenia Miestnemu národnému výboru H. na žalobcu. Ako vlastníci predmetných pozemkov sú

doposiaľ evidovaní pôvodní predávajúci, ktorí, ako vyplýva z predložených kúpnych zmlúv platne a
účinne previedli vlastnícke právo k dotknutým pozemkom na Československý štát, pričom v zmysle
zákona o majetku obcí tieto pozemky následne prešli do majetku žalobcu. Osoby, ktoré sú v súčasnosti
v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníci predmetných pozemkov, sú v zmysle § 8 ods. 1 písm.
c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tzv.

nezistenými vlastníkmi, t.j. sú známi, ale ich miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo nie sú
známi. S pozemkami s nezistenými vlastníkmi podľa § 13 a § 16 uvedeného zákona nakladá Slovenský
pozemkový fond. Za tohto právneho stavu nemôže žalobca uplatňovať k predmetným pozemkom práva,
ktoré by mu prislúchali ako vlastníkovi, a to najmä právo vec užívať, právo vecou disponovať ako aj právo
na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem

na určení vlastníckeho práva žalobca videl v tom, že jeho vlastnícke právo k uvedeným pozemkom je
právne možné vyznačiť v katastri nehnuteľností až na základe právoplatného určovacieho výroku súdu.
Bez takéhoto určenia by sa vlastnícke právo žalobcu k pozemkom stalo neistým.

4. Návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2011 žalobca požiadal o pripustenie vstupu žalovaného 2/ G..

(právnypredchodcažalovanéhoASPAGs.r.o.)dokonania.Tentonávrhžalobcaodôvodniltým,ževčase
podania žaloby bola ako neznámy vlastník pozemkov reg. „E“ parc. č. XXX/XX., trvalé trávne porasty o
výmere 2166 m2 a parc.č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 6826 m2 evidovaná H.. Po začatí
konania došlo k prechodu vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom na dcéru E. a následne na základe
Osvedčenia o dedičstve 30D/654/2010, Dnot 62/2010, právoplatného 09.12.2010 na G. bytom L., ktorý

bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník pozemkov záznamom Z-8/11. Uznesením zo dňa
13.09.2011, č.k. 4C 491/2009-72 súd do konania pristúpenie žalovaného 2/ pripustil.5. O žalobe rozhodol Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 4C/491/2009-113 zo dňa 11.04.2012 v
spojení Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/275/2012-152 zo dňa 19.12.2013 tak, že
návrhu vo veci samej voči žalovanému 1/ vyhovel a návrh v časti smerujúcej voči žalovanému 2/ vylúčil

na samostatné konanie zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výrokoch I., II., III., IV. a VI., teda
aj vo výroku týkajúceho sa nároku voči žalovanému 2/ dňa 2.6.2012. Vo výroku V. o náhrade trov konania
č. k. 4C/491/2009 rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.05.2013.

6. Predmetom konania sp.zn. 4C/93/2012 bez meritórneho rozhodnutia ostal nárok žalobcu na určenie
vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXX/XX. a parc. č. XXX/XX, zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX pre okres Malacky, obec H., katastrálne územie H., pričom vlastnícke právo svojho právneho
predchodcu (Československý štát zastúpený Miestnym národným výborom H.) žalobca odvodzuje z
Kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.1981 uzatvorenej s H., ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodne zapísaný v pozemkovej knihe pre k.ú. H., vo vložke č. XXX

ako pozemok parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2.

7. Právny predchodca žalovaného sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 12.3.2014, doručeným súdu
12.3.2014 (č.l. 28 spisu ), v ktorom uvádza, že dňa 29.11.2010 sa stal starostom obce H. zvolený
advokát E. Podľa Zápisnice zo 6. rokovania Obecného zastupiteľstva v H., konaného dňa 28.03.2012

prejednalo obecné zastupiteľstvo pod bodom 3. programu rokovania „Návrh na schválenie programu
zasadnutia, alebo jeho zmeny“ doplnený návrh poslanca R. - Stiahnutie žaloby obce H. na občana E.
vo veci vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. H. - Nová roľa, ktorý bol zaradený do bodu č. 12 „Rôzne".
Obecné zastupiteľstvo predložený návrh prejednalo a hlasovalo o ňom poslancami počtom hlasov 4
hlasy za návrh, 1 hlas proti návrhu, 2 hlasy zdržal sa, teda poslanci Obecného zastupiteľstva obce

Marianka nadpolovičnou väčšinou schválili návrh na späťvzatie žaloby obce Marianka na občana Jána
Sanda vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemkom v katastri obce H. - Nová roľa. Uznesením uložili
starostovi obce uznesenie vykonať a žalobu vziať späť. Tento právny úkon osvedčili poslanci obecného
zastupiteľstvavsamostatnom„Uzneseníč.2012/6-15zrokovaniaObecnéhoB.vH.zodňa28.03.2012k
bodu č. 12 programu", podľa ktorého „Obecné zastupiteľstvo v Marianke žiada starostu obce o stiahnutie

žaloby obce Marianka, IČO: 00304930 na občana E. vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemkom
v katastri obce H. - Nová roľa“. Starosta obce uznesenie vlastného obecného zastupiteľstva dodnes
nevykonal. Za týchto okolností považuje žalovaný za potrebné, aby sa súd v prvom rade vyporiadal s
otázkou trvania procesnej legitimácie právneho zástupcu žalobcu, aktívnej legitimácie žalobcu v spore
ako s prejudiciálnou otázkou pre vedenie sporu, a v prípade jej nedostatku žalobu zamietol. Žalovaný

poukazuje na negáciu uznesenia obecného zastupiteľstva o späťvzatí návrhu, ktoré žalobca odignoroval
a zapríčinil tak zbytočné pokračovanie v spore.

8. Návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2014 žalobca požiadal o pripustenie vstupu účastníka do
konania, spoločnosti ASPAG, s.r.o., so sídlom Tržničné námestie 4810,

945 01 Komárno, IČO: 47 408 375, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Nitra odd. Sro,
vl.č. 35835/N, namiesto G.. Návrh odôvodnil tým, že v mesiaci máj 2014 prišlo k prevodu nehnuteľností
pozemkov s parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres
Malacky, obec H., Katastrálne územie Marianka na spoločnosť ASPAG, s.r.o. K návrhu predložil
informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H..

9. Uznesením zo dňa 16.06.2014, č.k. 4C/93/2012-71 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný
G., a na jeho miesto vstúpil ako žalovaný ASPAG, s.r.o., so sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01
Komárno, IČO : 47 408 375.

10. Vo veci samej Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom zo dňa 13.08.2014, č.k. 4C/93/2012 -
120, ktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú.
H., vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom ako parcela registra „E“ č. XXX/XX,
trvalé trávne porasty o výmere 2166 m2 a parcela registra ,,E“ č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere
6826 m2.

11. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 8Co/816/2014-224 zo dňa
09.06.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.06.2014 č.k.4C/93/2012-71 pripustil, aby z predmetného konania vystúpil pôvodný žalovaný G.. a na jeho miesto
nastúpila spoločnosť ASPAG, s.r.o., IČO: 47 408 375. Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo dňa
16.06.2014 (nachádzajúceho sa na č.l. 72) sa spolu s predmetným uznesením mal účastníkom konania

doručovať i návrh na začatie konania, poučenie, predvolanie na pojednávanie a návrh na pripustenie
zmeny účastníka. Uznesenie malo byť žalovanému podľa doručenky doručené dňa 20.06.2014.
Žalovaný podaním zo dňa 09.07.2014, doručeným dňa 11.07.2014, ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní dňa 14.07.2014 a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania dôvodiac, že
dňa 20.06.2014 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie a návrh na pripustenie zmeny účastníka

na strane žalovaného, avšak nebolo mu doručené rozhodnutie súdu o návrhu na pripustenie zmeny
účastníka na strane žalovaného. Vady súvisiace s doručovaním patria medzi najťažšie a spravidla ich
nemožno zhojiť bez toho, aby sa celý úkon nezopakoval.
V danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú skutočnému
stavu. Na doručenke od žalovaného je obsah zásielky identifikovaný okrem iného ako ,,4C/93/2012
uznesenie-71“. Otvorením doporučenej zásielky zo súdu žalovaný konal s vedomím, že ak absentuje jej

obsah, tak je na ňom dôkazné bremeno preukázať opak, a preto racionálnym postupom je predovšetkým
neodkladné oznámenie tejto skutočnosti súdu, resp. doručovateľovi, čo žalovaný i urobil, keď písomným
podaním zo dňa 09.07.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 14.07.2014
a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania dôvodiac, že mu nebolo doručené
rozhodnutie súdu o návrhu na pripustenie zmeny účastníka na strane žalovaného. Vzhľadom na

uvedené odvolací súdu dospel k záveru, že žalovaný hneď po prevzatí zásielky dňa 20.06.2014
namietal na súde prvého stupňa skutočnosť, že mu nebolo doručené uznesenie zo dňa 16.06.2014 č.k.
4C/93/2012-71 bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa uvedenú skutočnosť riadne preskúmať a
prípadne predmetné uznesenie preukázateľne a nesporne doručiť. Pokiaľ za tohto stavu súd prvého
stupňa; keď neboli odstránené pochybnosti ohľadne doručenia uznesenia zo dňa 16.06.2014 č.k.

4C 93/2012-71; rozhodol na pojednávaní dňa 13.08.2014 bez toho, aby sa vyporiadal s námietkou
žalovaného ohľadne nedoručenia mu predmetného uznesenia, na tomto pojednávaní po vykonaní
dokazovania vyhlásil aj rozsudok, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej.

12. Nad rámec uvedeného považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v súlade s § 2 zákona
o majetku obcí do vlastníctva obcí prešli s účinnosťou od 1. mája 1991 z majetku Slovenskej
republiky tieto veci: 1. nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia určené národné výbory,
štátne podniky, rozpočtové, príspevkové organizácie a drobné prevádzkarne národných výborov:
pozemky, vrátane stavebných pozemkov, stavby (pokiaľ k nim mali právo hospodárenia určené

subjekty a ich zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia prešla na obec); 2. hnuteľné veci, ku
ktorým mali právo hospodárenia určené národné výbory, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové a
iné organizácie (inventár národných výborov, stroje, zariadenia). Zákon o majetku obcí v ustanovení
§ 2 ods. 1 vo vzťahu k prechodu pozemku nerozlišuje kultúru pozemku, či ide o poľnohospodársku
alebo nepoľnohospodársku pôdu. V ustanovení § 2 sú taxatívne vymenované tieto podmienky

prechodu: a) vlastníctvo Slovenskej republiky, b) právo hospodárenia národného výboru bez rozlíšenia
stupňa národného výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. ku
dňu účinnosti volieb do orgánov samosprávy obcí. Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva
poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle citovaného zákona o majetku obcí
je existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy; nie iba dočasnej správy; ktorá patrila

príslušnému národnému výboru. Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990
upravoval Hospodársky zákonník (zákon č.109/1964 Zb.) a vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o
hospodárení s národným majetkom. V § 4 tejto vyhlášky bolo stanovené, že právo hospodárenia patrí
tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou
alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len

v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a v § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, pričom o tejto skutočnosti neboli
predložené žiadne dôkazy. Ak teda nebolo možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, teda,
že ho vykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom
platí, že pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor. Dočasná správa však nezakladá prechod
pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce, keď majetok v dočasnej správe bývalých okresných

národných výborov nemožno zamieňať s právom hospodárenia (resp. pred rokom 1988 správou
národného majetku). Keď súd prvého stupňa neskúmal, či sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali v
trvalej alebo dočasnej správe príslušného národného výboru, resp. či predmetný nehnuteľný majetok
prešiel do trvalej správy konkrétneho národného výboru t.j. či boli splnené všetky predpoklady naprechod vlastníctva štátu na obec; záver súdu prvého stupňa, že vlastnícke právo Československého
štátu k predmetným parcelám prešlo účinnosťou zákona o majetku obcí na žalobcu, je predčasný, keď
nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca mal ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí právo

hospodáreniakpredmetnýmnehnuteľnostiam,ateda,žemohlonanehovzmysle§2citovanéhozákona
prejsť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

13. Podľa § 391 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie

je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
8Co/816/2014-224 zo dňa 09.06.2015, ako aj obsahom spisu obsahom pripojeného spisu č.k.
4C/491/2009 a už vykonaným dokazovaním v konaní pred vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu, v
intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne doručil žalovanému uznesenie č.k. 4C/93/2012-71

zo dňa 16.06.2014.

15. Žalobca podaním zo dňa 22.01.2016, doručeným súdu 25.01.2016 žiadal pripustiť zmenu žaloby
z dôvodu zmeny zápisu nehnuteľností v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom Malacky,
odborom katastrálnym v nadväznosti s poukazom na zápis geometrického plánu č. XX/XXXX, keď z

pôvodnej parcely registra „E“ č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 2166 m2 bola odčlenená
parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a pôvodnej parcely
registra ,,E“ č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 6496 m2 bola odčlenená parcela registra ,,C“ č.
XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. H..
Súd uznesením č.k. 4C/93/2012-259 zo dňa 23.02.2016 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca žiada,

aby súd učil, že Obec H. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. H., vedeného
Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom ako parcela registra „E“ č. XXX/XX. - trvalé trávne
porasty o výmere 2151 m2, parcela registra ,,E“ č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 6496 m2,
parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C“
č. XXX/XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2.

16. Súd v prejednávanej veci podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, doplnil dokazovanie
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie v merite veci predloženými stranami sporu, keď
z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

17. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.1981 uzatvorenej medzi H. ako predávajúcou a Československým
štátom súd zistil, že Mária Haraslínová, rod. O. bytom J., Za P.. 34 ako predávajúca previedla na
Československý štát zastúpený Okresným národným výborom Bratislava-vidiek, zastúpeným Miestnym
národnýmvýboromMariankavlastníckeprávoknehnuteľnostiampôvodnezapísanývpozemkovejknihe
katastrálneho územia obce H., vo vložke č. XXX ako pozemok s parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992

m2 za kúpnu cenu 0,40 Kčs na m2, spolu 3.597 Kčs. Zo zápisnice z pojednávania vo veci 4C/491/2009
zo dňa 11.04.2012 (č.l. 91-93 spisu 4C/93/2012) súd zistil, že žalobca predložil súdu na porovnanie s
kópiou originál Kúpnej zmluvy datovanej dňa 12.01.1981.

18. Z overovacej doložky, ktorou je opatrená Kúpna zmluva zo dňa 12.01.1981 súd zistil, že právna

predchodkyňa žalovaného zmluvu vlastnoručne podpísala pred Národným výborom v Pezinku dňa
21.01.1981 pod overovacím číslom podpisu 31/81 (č.l. 16 spisu 4C/93/2012).

19. Z písomnosti predsedu Miestneho národného výboru v H.. XX/XXXX zo dňa 05.02.1981 adresovanej
Okresnému národnému výboru Bratislava-vidiek, majetkoprávne oddelenie vyplýva, že Miestny národný

výborvMariankepožiadalOkresnýnárodnývýborBratislava-vidiekoschválenieKúpnopredajnejzmluvy
na pozemok vykupovaný pre verejno-prospešné účely (vybudovanie ihriska TJ) parc.č. 834/19, ktorého
vlastníčkou je Haraslínová Mária, k písomnosti boli priložené 4 exempláre zmluvy, výpis z PKV č. XXX.
Žiadosť bola doručená ONV Bratislava-vidiek dňa 06.02.1981 (č.l. 237 spisu).

20.Zdoložkykúpnejzmluvyzodňa21.01.1981vyplýva,žetátobolaschválenádňa11.2.1981finančným
odborom Okresného národného výboru Bratislava - vidiek (č.l. 17 spisu 4C/93/2012).21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H. zo dňa 3.11.2009 (č.l. 37 spisu 4C/93/2012), súd zistil, že
zapísaným vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva bola H., v správe Slovenského pozemkového
fondu.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H. zo dňa 29.06.2011 (č.l. 69 spisu 4C/93/2012) a zo dňa
04.06.2014 (č.l. 70) súd zistil, že ako vlastník nehnuteľností na LV. č. XXXX na základe Osvedčenia
o dedičstve 30D 654/2010, Dnot 62/2010 právoplatného dňa 09.12.2010 bol záznamom pod č.k. Z -
8/11 zapísaný G.

23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H. zo dňa 04.06.2014 (č.l. 70) súd zistil, že zapísaným
vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva je žalovaný, ktorý ich nadobudol Kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený pod č. V-1833/14, rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva nadobudlo právoplatnosť
07.05.2014.

24. Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H. zo dňa 3.11.2009 (č.l. 37 spisu 4C/93/2012), zo dňa

29.06.2011 (č.l. 69 spisu 4C/93/2012) a zo dňa 04.06.2014 (č.l. 70) súd zistil, že pozemok zapísaný v
pôvodnej PKV č. XXX s parc. č. XXX/XX. (les) vo výmere 8.992 m2, bol v čase rozhodovania súdu
Rozsudkom zo dňa 13.08.2014, č.k. 4C/93/2012 - 120 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod parc.
č. XXX/XX o výmere 6.826 m2 a parc. č. XXX/XX. o výmere 2.166 m2, druh pozemkov trvalé trávnaté
porasty (celková výmera pôvodnej parcely č. XXX/XX. zodpovedá súčtu výmer súčasne evidovaných

parc. č. XXX/XX a XXX/X0). V čase rozhodovania súdu sú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa domáha
žalobca, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Marianka, vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym
odborom ako parcela registra „E“ č. 834/19, trvalé trávne porasty o výmere 2151 m2, parcela registra ,,E“
č. XXX/XX,. trvalé trávne porasty o výmere 6496 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C“ č. 834/218, zastavané plochy a nádvoria o výmere

15 m2, čo vyplýva z verejne dostupných údajov portálu katastra nehnuteľností (www.katasterportal.sk).

25. Zo znaleckého posudku Ing. Mikuláša Granda, súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie
zo dňa 20.07.1990 súd zistil, že vtedajší Miestny národný výbor Marianka začal jednania ohľadom
majetkoprávneho usporiadania pozemkov pod športovým areálom a následne boli uzavreté kúpne

zmluvy s vlastníkmi pozemkov na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX. (č.l.
38-47 spisu 4C/93/2012).

26. Z Výpisu z Uznesenia rady Miestneho národného výboru v Marianke č. X-R/XXXX zo dňa 24.01.1972
vyplýva, že rada MNV v Marianke prerokovala správu o zabezpečení výkupu pozemkov od občanov pre

účely oplotenia a vybudovania obliekarní a doposiaľ užinom ihrisku, s výkupom pôdy súhlasí a ukladá
predsedovi MNV a pracovníčke p. H. spracovať presný zoznam parciel občanov, ktorým bola odobraná
pôda na futbalové ihrisko a zabezpečiť administratívne záležitosti súvisiace s prevedením výkupu,
spracovať žiadosť na ONV za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na výkup a odovzdať túto
do užívania TJ Družstevník a spoločenským a dobrovoľným organizáciám (č.l. 235 spisu).

27. Z písomnosti Výboru ľudovej kontroly H., žiadosť o povolenie oplotenia pozemku, zo dňa 05.07.1976
č. Sť. 629/1976 adresovanej Odboru výstavby a ÚP, ONV Bratislava - vidiek, ktorej prílohou bol prípis
MVN v Marianke č. XXX/XX zo dňa 16.06.1976 týkajúci sa žiadosti o povolenie oplotenia pozemku a
výstavby chaty, vyplýva zistenie výboru, že MNV v Marianke zrejme bez vysporiadania s vlastníkom

pozemku prikročil k výstavbe sociálneho zariadenia v akcii Z a teda sám porušil predpisy o stavebnom
konaní. Z listiny vyplýva, že šetrením odboru výstavby bolo zistené, že pozemok bol dlhé roky v užívaní
JRD (č.l. 329 spisu).

28. Z listu Miestneho národného výboru v Marianke, okres Bratislava vidiek č. 108/77 zo dňa 18.02.1977

„Výkup pozemkov v extraviláne obce pre verejnoprospešné účely - oznámenie“, adresovaného H.
vyplýva, že Miestny národný výbor v Marianke zaslal právnej predchodkyni žalovaného žiadosť o
dobrovoľnýodpredajnehnuteľnostiparcelnéčísloXXX/XXvhodne„Novérole“zaúhradu3.597Kčs/0,40
Kčs za l m2/, v zmysle vyhlášky 85/76 Zb. par. 56, ods. 2. V závere písomnosti je uvedené upozornenie,
že v prípade, ak na výzvu adresát neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, bude nečinnosť

považovaná za nesúhlas s dobrovoľným odpredajom (č.l. 204 spisu).

29. Z písomnosti Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor výstavby a ÚP: Mária
Haraslínová- žiadosť o povolenie oplotenia pozemku, zo dňa 19.04.1977 vyplýva, že odbor obdržalprípis MNV v Marianke zo dňa 16.06.1976 týkajúci sa žiadosti právnej predchodkyne žalovaného o
povolenie oplotenia a vybudovanie chaty, šetrením sťažnosti bolo zistené, že MNV porušil ustanovenia
zákona č. 50/1976 Zb. nakoľko započal stavbu bez stavebného povolenia a majetkoprávneho

vyporiadania pozemku. (č.l. 330 spisu).

30. Zo záznamu spísaného na Miestnom národnom výboru v Marianke dňa 21.11.1977 z príležitosti
šetrenia sťažnosti Márie Haraslinovej vo veci usporiadania a preplatenia pozemku zabratého na
výstavbu ihriska vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného podala sťažnosť na Výbor ľudovej

kontroly Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, že v k.ú. obce Marianka jej bola zabratá
parcela č. XXX/XX na výstavbu miestneho ihriska, parcela bola oplotená bez jej súhlasu, nebola
majetkoprávne vysporiadaná a nebola jej vyplatená finančná úhrada za zabraný pozemok. Šetrením
bolo zistené, že pozemky boli v užívaní JRD. Sťažovateľka si vyhradila prípisom poskytnutie náhradného
pozemku na výstavbu chaty alebo zriadenie záhradky, čo v tom to čase nie je uskutočniteľné. V záznamu
je uvedené, že sa jedná o poľnohospodársku ornú pôdu, pričom pozemok bol dlhoročne v užívaní JRD

(č.l. 336-337 spisu).

31. Z listu Miestneho národného výboru v Marianke, okres Bratislava vidiek č. 26/81 zo dňa 12.01.1981,
adresovaného Márii Haraslínovej vyplýva, že Miestny národný výbor v Marianke zaslal právnej
predchodkynižalovaného„napodpisvyhotovenú„KÚPNO-PREDAJNÚZMLUVU“v5-tichexemplároch/

na pozemok, ktorý sa vykupuje pre verejno-prospešné účely /vybudovanie sociálneho zariadenia
na futbalovom ihrisku/ v kat. obce Marianka, parcelné číslo XXX/XX. Zároveň v písomnosti uvádza,
že nemôže vyhovieť požiadavke právnej predchodkyni žalovaného ako ju uplatňovala „ÚRADNÝM
ZÁZNAMOM“ zo dňa 22.02.1980 spísanom na MNV v Marianke, nakoľko nedisponuje žiadnymi
pozemkamiprezriadeniezáhradokavýstavbuchát.Ďalejvpísomnostiuvádza,ževykupovanýpozemok

právna predchodkyňa žalovaného v roku 1959 /0,90 ha/ odovzdala do JRD Marianka, o čom sa v
dokumentácii nachádza podpísaná prihláška do JRD. V závere písomnosti je uvedené upozornenie, že
v prípade, ak priloženú zmluvu Miestny národný výbor neobdrží podpísanú do 8 dní /5 exemp./, podpis
musí byť overený matrikárom MsNV v Pezinku, bude nútený pristúpiť k vyvlastneniu pozemku (č.l. 203
spisu).

32. Zo Žiadosti Miestneho ná národného výboru v Marianke o poukázanie úhrad za odkúpené pozemky
v extraviláne pre verejnoprospešné účely /pre ihrisko TJ Družstevník/ zo dňa 27.08.1980 vyplýva, že
Miestny národný výbor v Marianke požiadal Okresný národný výbor Bratislava-vidiek, finančný odbor, o
preplatenie finančných prostriedkov za vykúpené pozemky pre Čsl. štát v správe MNV, a to Slovákovi

Everistovi na parc.č. 833/1 vo výmere 1687 m2, C. v polovici vo výmere 730 m2
a Jozefovi Gabrielovi za parc.č. XXX/X v polovici vo výmere 804 m2. V písomnosti nie je uvedená
žiadosť o preplatenie výkupu právnej predchodkyne žalovaného H.j (č.l. 236 spisu).

33. Z čestného vyhlásenia P. zo dňa 01.12.2004 vyplýva, že má vedomosť o tom, že právna

predchodkyňa žalovaného H. predala pozemok parc.č. XXX/XX (les) zapísaný v PKV č. XXX, k.ú.
Marianka, nedobrovoľne, v tiesni vyvolanej nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v
Marianke, ktorí jej pre prípad, že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením (č.l. 206 spisu).

34. Z čestného vyhlásenia C. zo dňa 01.12.2004 vyplýva, že má vedomosť o tom, že právna

predchodkyňa žalovaného H. predala pozemok parc.č. XXX/XX (les) zapísaný v PKV č. 264, k.ú.
Marianka, nedobrovoľne, v tiesni vyvolanej nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v
Marianke, ktorí jej pre prípad, že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením (č.l. 207 spisu).

35. Zo žalobcom predloženého Súpisu parciel, spracovanie II. so stavom ku dňu 01.01.1965 vyplýva,

že parc.č. XXX/XX vo výmere 4137 m2 bola podľa jednotnej evidencie pôdy evidovaná pod kódom 2
orná pôda. Z predloženého evidenčného listu nevyplýva (č.l. 302), že ide o pozemok parc.č. 834/19
nachádzajúci sa v k.ú. Marianka vo vlastníctve H. (č.l. 300-303 spisu).

36. Z PK vložky č. XXX k.ú. H. vyplýva, že v časti B pod radovým č. 6 bolo vložené 15.06.1949 vlastnícke

právo titulom daru H.j, podľa odstupnej zmluvy dňa 02.06.1949. Podľa časti A majetková podstata je
nehnuteľnosť vedená ako les (erdő) (č.l. 306-308 spisu).37. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, č.j. XXXX/
XXXX dňa 22.07.2016 k.ú. Marianka pozemok parc.č. XXX/XX pastva o výmere 8992 m2, stav podľa
registra E KN parc. č. XXX/XX tr. trávny porast vo výmere 6496 m2 a parc. č. XXX/XX tr. trávny porast

vo výmere 2151 m2, stav podľa údajov registra C KN 834/19 ostatné plochy, 834/217 zast. plochy vo
výmere 330 m2 a parc.č. XXX/XXX zast. plochy vo výmere 15 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
(č.l. 335 spisu)

38. Právny predchodca žalovaného G. ako strana sporu na pojednávaní vo veci poukazoval na

skutočnosť, že predmetné sporné nehnuteľnosti prededil v decembri 2010 a vlastníkom je od roku 2011.
V auguste 2011 uzavrel žalovaný ako vlastník sporných pozemkov so starostom zmluvu o prenájme
nehnuteľností za 1 € ročne symbolicky, na dobu 10 rokov, o čo ho požiadal JUDr. Jurika z dôvodu, že
žalobca má možnosť dostať z fondov EU príspevok na rozvoj obce, tak potrebuje mať tieto nehnuteľnosti
v nájme. Niekedy v októbri 2011 sa žalovaný dozvedel, že som sa stal účastníkom v spore o tieto
nehnuteľnosti. Zmluvu o prenájme vypovedal, pretože mal za to, že ho starosta oklamal. V pôvodnom

konaní sa nedostavil a požiadal súd o odročenie pojednávania, keďže videl, že ide o zložitý spor a
chcel si zvoliť advokáta. Z toho dôvodu bola podľa žalovaného vec vylúčená na samostatné konanie
(pojednávanie dňa 17.3.2014).

39. Žalobca cestou právneho zástupcu k veci v obsahu svojich prednesov a procesných podaní

uviedol že predmetné pozemky boli v rozhodnom čase v trvalej, a nie dočasnej správe Miestneho
národného výboru v Marianke. Žalobca poukazuje na § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky 119/1988
Zb. a má za to, že v prípade nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, sa nejedná o prebytočný
alebo neopotrebiteľný majetok, a preto nie je možné § 8 ods. 2 vyhlášky na danú vec aplikovať. Právo
hospodárenie k nehnuteľnostiam nebolo prevedené na Miestny národný výbor hospodárskou zmluvou z

inejsocialistickejorganizácie,alevdôsledku výkupuodpôvodnéhovlastníkavprospechštátuzaúčelom
plnenia konkrétnych úloh, ktorým mal slúžiť, a to na verejnoprospešné účely - vybudovanie ihriska. Nešlo
ani o majetok pri ktorom by nebol záujem, aby ostal v celospoločenskom vlastníctve v zmysle § 10
vyhlášky. Okrem citovanej vyhlášky sa na súdenú vec vzťahoval aj § 35 zák. 69/1967 Zb. o národných
výboroch. Ďalej žalobca poukazuje na § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/1988 Zb., pričom podľa jeho názoru niet

pochýb, že pozemky nadobudnuté za účelom vybudovanie ihriska sú majetkom, ktorý slúži pre rozvoj
telesnej výchovy a športu. Predmetné pozemky slúžili na plnenie úloh národného výboru a spoločenský
záujem logicky vyžadoval aby zostali v celospoločenskom vlastníctve. Nejde o lesný pozemok, a teda
k uzatvoreniu zmluvy nebol potrebný súhlas príslušného lesného orgánu. V čase podpisu predmetnej
kúpnej zmluvy pozemok nebol súčasťou lesného pôdneho fondu t.j. pozemok nebol určený na plnenie

funkciilesov,čovyplývaužlenzo samotnéhonespornéhofaktu,žepozemokbolštátomprostredníctvom
Miestneho národného výboru v Marianke vykupovaný za účelom majetkového usporiadania vzťahov
pod športovým areálom. K vyňatiu pozemku z lesného pôdneho fondu však pri výstavbe športového
areálu nedošlo, tak ako správne poznamenáva aj sám žalovaný, čo opäť preukazuje, že nešlo o lesný
pozemok. Nesprávne označenie druhu pozemku nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Z Výpisu

zo súpisu parciel vedeného príslušným katastrálnym úradom v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 22/1964 Zb.
zostavený v roku 1965, kontrolovaný v roku 1971, je zrejmé, že pozemok s parc. č. 834/19 bol už pred
uzatvorením kúpnej zmluvy evidovaný ako nie ako lesný pozemok
(druh pozemkovej kultúry č. 2). Rovnako podľa žalobcu nešlo o pozemok ku ktorému by existovalo právo
družstevného užívania a teda k zmluve nebol potrebný súhlas družstva. Zo samotného znenia § 490

Občianskehozákonníkajetedazrejmé,žesúhlasokresnéhonárodnéhovýborubolpotrebnýajvprípade
prevodu poľnohospodárskeho pozemku, ktorým prevádzaný pozemok nesporne bol. Napokon, súhlas
okresného národného výboru bol potrebný aj v zmysle vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného
majetku. Žalovaný teda nepreukázal ani to, že p. Haraslínová bola vôbec v rozhodnom čase členom
družstva, čo je základný zákonný predpoklad k tomu, aby družstvu vzniklo právo družstevného užívania

k jej pozemku. Námietka žalovaného ohľadom údajnej potreby súhlasu družstva s prevodom pozemku
teda nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca tiež namieta existencie nátlaku pri podpise
kúpnej zmluvy právnym predchodcom žalovaného, pričom obsah písomností doručovaných Miestnym
národným výborom v Marianke je podľa jeho názoru potrebné posúdiť ako bežný administratívny postup
pri vyvlastnení s poukazom na zák.č. 50/1976 Zb. V zmysle § 35 zák. č. 69/1967 Zb. s pozemkami

hospodáril národný výbor a existencia práva hospodárenia nie je sporná. V zmysle § 2 ods. 1 zák. č.
138/1991 Zb. potom prešli do vlastníctva obce.40. Žalovaný uviedol k veci samej v podaní zo dňa 08.10.2014 doručenom súdu dňa 09.10.2014
(odvolanie proti rozsudku č.k. 4C/93/2012-120), že predchádzajúca vlastníčka sporných nehnuteľností
H. síce dňa 21.01.1981 podpísala kúpnu zmluvu, ktorou mala previesť vlastnícke právo k predmetu

konania, avšak táto zmluva je absolútne neplatná, nakoľko nebola uzatvorená z jej strany slobodne
bola pod tlakom prinútená uzavrieť zmluvu z dôvodu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keď
tento právny úkon bol uskutočnený pod vplyvom bezprávnej vyhrážky zo strany kupujúceho. Túto
skutočnosť potvrdzujú aj listy Miestneho národného výboru v Marianke, okres Bratislava vidiek zo
dňa 18.02.1977 a 12.01.1981, potvrdili ju čestným vyhlásením ešte v roku 2004 aj Agnesa Švecová a

Helena Neradovičová. V prípade, ak by pani Haraslínová zaslané zmluvy neodoslala späť Miestnemu
národnému výboru v Marianke, bolo by pristúpené k vyvlastneniu nehnuteľnosti a táto skutočnosť v
danom období by mala nepriaznivý dopad nielen na život pani Haraslínovej, ale aj celej rodiny. V podaní
zo dňa 02.05.2016 žalovaný o.i. uviedol, že predmetom prevodu medzi predávajúcim (p. P.) a kupujúcim
(Československým štátom) bol les, o čom svedčí čl. I. kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981, ale aj to, že
na prevod bol daný súhlas okresného národného výboru v súlade s ustanovením § 490 Občianskeho

zákonníka platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Ak došlo k vyňatiu lesných pozemkov z lesného
pôdneho fondu, resp. ak ich mal spravovať niekto iný ako štátna organizácia lesného hospodárstva,
o tejto skutočnosti mohol rozhodnúť iba orgán štátnej správy lesného hospodárstva, o čom žalobca
nepredložil žiaden dôkaz. Ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe mal o
tom rozhodovať orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

ataktiežkzmluveoprevodespornéhopozemku,kuktorémumalodružstvoprávodružstevnéhoužívania
bol potrebný súhlas družstva, pričom o oboch týchto skutočnostiach žalobca nepredložil žiaden dôkaz.
Z kúpnej zmluvy nevyplýva, ktorá organizácia má prevádzaný majetok spravovať. Právo hospodárenia
s národným majetkom nahradilo vlastne právo správy národného majetku, akú právnu formu výkonu
štátneho vlastníctva poznali právne predpisy pred 01.07.1988. Od práva hospodárenia s národným

majetkom treba odlíšiť dočasnú správu národného majetku, ktorú vykonával v rozhodnom čase (ku dňu
účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.) podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka a vyhlášky 61/1986
Zb. príslušný okresný národný výbor, ak citovaná vyhláška alebo osobitný predpis neustanovili inak.
Pre prechod majetku štátu (Slovenskej republiky) do vlastníctva obce však dočasná správa okresným
národným výborom nepostačovala, zák. č. 138/1991 Zb. v ustanovení § 2 ods. 1 stanovil ako podmienku

prechodu vlastníctva na obec, aby k veci patrilo k 24.11.1990 právo hospodárenia národnému výboru.
Nikde v zmluve nie je uvedené, ktorá štátna organizácia má spravovať nadobudnutý národný majetok.
Národný výbor len zastupoval kupujúceho Československý štát. Podľa § 65 zákona č. 109/1964 Zb.
Hospodársky zákonník národný majetok, u ktorého pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu
alebo úradného rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, je v dočasnej správe

príslušného okresného národného výboru.

41. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

42. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

43. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

44. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

45. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981,
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči záujmom spoločnosti.

46. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.47. Podľa ustanovenia § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia Kúpnej
zmluvy zo dňa 21.01.1981, veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť.

48. Podľa ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Kúpnej
zmluvy zo dňa 21.01.1981, nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo
na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné
pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200),
môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy,

ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného)
pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú
predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134.

49. Podľa § 64 ods. 1, 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, národným majetkom sú veci vo
vlastníctve štátu, majetkové práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií. K jednotlivým veciam,

pohľadávkam a iným majetkovým právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.

50. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb., právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva
zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne
slúži.

51. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 109/1964 Zb., národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí
štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k
tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis
neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom

sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

52. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, Právo
hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len "národný majetok"), patrí tej
organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto

vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.

53. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č.119/1988 Zb. Národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo
spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie
ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre

budúce úlohy. Môžu tiež mať právo hospodárenia s budovami, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené
na to, aby sa celkom alebo čiastočne prenechali na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na
plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež užívajú.

54. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č 119/1988 Zb. Právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným

národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili
záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom
obvode ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou
sa prevedie vždy na okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva
hospodárenia námietky, postupuje sa podľa § 5.

55. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom v rozhodnom čase, lesný
fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu, ktoré sú vo vlastníctve štátu (ďalej len "lesný
majetok štátu"), spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva založené ústredným orgánom štátnej
správy lesného hospodárstva.

56. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb., lesný majetok štátu nevyhnutný pre potreby obrany štátu
spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva založené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo obrany").

57. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 61/1977 Zb., iné štátne organizácie môžu spravovať lesný majetok
štátu len výnimočne, pokiaľ ho nevyhnutne potrebujú na plnenie svojich úloh. Výnimky povoľuje ústredný
orgán štátnej správy lesného hospodárstva republiky.58. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 61/1977 Zb. prevody správy a vlastníctva lesného majetku štátu možno
uskutočniť len so súhlasom ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva republiky, obdobne
sa postupuje pri nájme.

59. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, národný majetok má
spravovať zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo
prevažne slúži, pokiaľ táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

60. Podľa § 29 ods. 3 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, pre odplatné nadobúdanie
vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne
riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutie
vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu: národné výbory nižších stupňov potrebujú schválenie
národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí
môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

61. Podľa § 1, ods. 1, 2 vyhl. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, táto vyhláška upravuje
dočasnú správu národného majetku, a) pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je zrejmé, ktorá štátna
organizácia ho má spravovať, alebo b) o ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej organizácie.

62. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 61/1986 Zb. národný majetok uvedený v § 1 je v dočasnej správe okresného
národného výboru alebo národného výboru jemu na roveň postaveného (ďalej len "okresný národný
výbor"), v obvode ktorého sa nachádza, ak táto vyhláška alebo osobitný predpis neustanoví inak.

63. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, k pozemkom

združeným do spoločného družstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne do
náhradného užívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len "združené
pozemky") patrí družstvu právo družstevného užívania.

64. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 122/1975 Zb. právo družstevného užívania je bezodplatné a

časove neobmedzené; oprávňuje družstvo k tomu, aby v súlade s právnymi predpismi užívalo združené
pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

65. Podľa § 42 ods. 1, 2 zákona č. 122/1975 Zb. právo družstevného užívania zaniká prevodom
alebo prechodom združeného pozemku do socialistického spoločenského vlastníctva. Inou zmenou

vlastníctva nie je právo družstevného užívania dotknuté.
K zmluve o prevode pozemku, ku ktorému má družstvo právo družstevného užívania, treba tiež súhlas
družstva; to neplatí, ak ide o darovanie tohto pozemku štátu.

66. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú. /3) Zákon SNR č. 369/1990 Zb./

67. Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2

a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

68. Podľa § 16 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí tento zákon nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po dni jeho vyhlásenia.

69. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR čiastka 27, rok 1991,
strana 600-601 dňa 15.04.1991.

70. Podľa § 32 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tento zákon nadobúda účinnosť dňom volieb
do orgánov samosprávy obcí v roku 1990; ustanovenie § 30 ods. 1 tohto zákona nadobúda účinnosť

dňom vyhlásenia.

71. Podľa Uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 6.9.1990 o vyhlásení volieb do
orgánov samosprávy obci v Slovenskej republike zverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 20.9.1990,čiastka64,rok1990,strana1392PredsedníctvoSlovenskejnárodnejradypodľa§25zákonaSlovenskej
národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí z 28. augusta 1990 vyhlasuje voľby do orgánov
samosprávy obcí v Slovenskej republike a v zmysle § 26 ods. 2 toho istého zákona určuje dni ich konania

na piatok 23. novembra 1990 a sobotu 24. novembra 1990.

72. Súd sa primárne yvsporiadal s námietkou nedostatku procesnej legitimácie právneho zástupcu
žalobcu a aktívnej legitimácie žalobcu v spore vznesenou právnym zástupcom žalovaného v podaní
zo dňa 12.03.2014, z dôvodu, že dňa 29.11.2010 sa stal starostom obce Marianka zvolený advokát

JUDr. Radovan Jurika, pričom dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Zmena osoby štatutára obce
nemá žiadny vplyv na trvanie zastúpenia zástupcu žalobcu. Prípadný konflikt záujmov starostu obce,
nie je dôvodom zániku splnomocnenia na zastupovanie udeleného predchádzajúcim štatutárom a nie
je v predmetom skúmania súdom v tomto konaní. Rovnako prípadné plnenie alebo neplnenie uznesení
obecného zastupiteľstva starostom obce (ktorým bolo uložené štatutárnemu zástupcovi obce zobrať
žalobu voči žalovanému späť) nie je dôvodom zamietnutia žaloby a ani zániku vecnej aktívnej legitimácie

žalobcu v konaní, ktorá je odvodená od existujúceho tvrdeného vlastníctva nehnuteľností. Aktívna
legitimácia žalobcu v konaní je preto daná.

73. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, jedná
o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určení v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) CSP (v čase začatia konania podľa § 80 písm. c)
O.s.p.). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je jedným
z predpokladov úspešnosti tzv. určovacej žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí

existovať v čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v

jeho právnom vzťahu, pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či
podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto
rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie, pričom dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu. Vychádzajúc zo žaloby je zrejmé, že účelom predmetnej žaloby je určiť vlastníctvo
žalobcu k nehnuteľnostiam špecifikovaným k petite odvodzujúc svoje právne postavenie ako vlastníka

z Kúpnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného dňa 21.01.1981. V prípade úspechu
v spore, by sa právne postavenie žalobcu zmenilo, v katastri nehnuteľnosti by bol zapísaný ako vlastník
nehnuteľností, čím súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu za opodstatnený a preukázaný.

74. Žalobca odvodzuje tvrdené vlastnícke právo od právnej skutočnosti ustanovenej zákonom, ktorou

bol ex lege prechod vlastníctva k dotknutému pozemku nadobudnutého Československým štátom ku
ktorému patrilo právo hospodárenia Miestnemu národnému výboru Marianka na žalobcu nadobudnutím
účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci (§ 2 ods. 1), pričom Československý štát nadobudol
vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 uzatvorenej s právnou
predchodkyňou žalovaného H., predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vedenej v pôvodnej PKV č. XXX ako parc.č. XXX/XX, les vo výmere 8992 m2.

75. Súd s ohľadom na procesnú obranu žalovaného skúmal primárne žalovaným namietanú neplatnosť
Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 (z vyhotovenia zmluvy vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného
kúpnu zmluvu podpísala až 21.01.1981, potom súd posúdil ako okamih uzatvorenia zmluvy okamih jej

podpisu posledným z účastníkov, nie už 12.01.1981 ako vyplýva zo žaloby, čo bol deň podpisu zmluvy
kupujúcim) z dôvodu tvrdeného rozporu s § 37 Občianskeho zákonníka, keď právna predchodkyňa
žalovaného neuskutočnila tento právny úkon slobodne, ale pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda
jej konanie je postihnuté nedostatkom slobody vôle. V prípade, ak by právna predchodkyňa žalovaného
neuzatvorila kúpnu zmluvu, nehnuteľnosti by boli vyvlastnené nehnuteľnosti a táto skutočnosť v danom

období by mala nepriaznivý dopad nielen na život právnej predchodkyne žalovaného, ale aj celej jej
rodiny a to vo všetkých oblastiach života.76. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby úkon bol
uskutočnený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Podmienka slobodného uskutočnenia právneho
úkonu sa týka vôľovej stránky osoby uskutočňujúcej právny úkon. Právny úkon je uskutočnený slobodne,

ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený okolnosťami, bez ktorých by k takémuto prejavu vôle neprišlo,
a to predovšetkým pod tlakom násilia, alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Okolnosti vylučujúce
slobodu vôle na strane konajúcej osoby musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave.
Aktuálnarozhodovaciačinnosťjejednotnávposúdenívynútenéhoúkonuakoprávnehoúkonuabsolútne
neplatného v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú súd prihliada bez toho, či by sa jej dotknutý

účastník dovolával.

77. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu (a to neplatnosť absolútnu), musí
predovšetkým ísť o vyhrážku bezprávnu (protiprávnu), t.j. musí byť vynucované niečo, čo sa na nej
vynucovať nesmie; môže spočívať v tom, že sa jej vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený
vykonať alebo čo je síce oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho pohol k určitému

právnemu úkonu. Pritom nie je potrebné, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky,
bol sám protiprávny. Musí ísť taktiež o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a
povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vyvolala dôvodnú obavu (strach). Konečne
bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu
blízkym (z Rozsudku NS ČR sp.zn. 3Cdon/1522/1996 zo dňa 09.12.1998). Medzi bezprávnou vyhrážkou

a uskutočneným prejavom musí byť príčinná súvislosť.

78. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ešte v roku 1977 bola právnej predchodkyni žalovaného
doručená písomnosť Miestneho národného výboru v Marianke, okres Bratislava vidiek č. 108/77 zo
dňa 18.02.1977, v ktorej žiada o odpredaj nehnuteľnosti parcelné číslo 834/19 s upozornením, že v

prípade, ak na výzvu adresát neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, bude nečinnosť
považovaná za nesúhlas s dobrovoľným odpredajom. Inak povedané, v prípade nesúhlasu právnej
predchodkyne žalovaného, Miestny národný výbor v Marianke avizoval v podstate nedobrovoľné,
t.j. neslobodné riešenie výkupu pozemkov. Z vykonaného dokazovania nevyplynula existencia vôle
a ani žiadneho prejavu vôle právnej predchodkyne žalovaného smerujúcej k súhlasu s odpredajom

nehnuteľnosti, čo napokon vyplýva aj zo záznamu spísaného na Miestnom národnom výboru v Marianke
zo dňa 21.11.1977, ktorý prešetroval sťažnosť podanú právnou predchodkyňou žalovaného na Výbor
ľudovej kontroly Okresného národného výboru Bratislava - vidiek. V zázname sa výslovne uvádza, že
právna predchodkyňa žalovaného podala sťažnosť, že v k.ú. obce Marianka jej bola zabratá parcela
č. 834/19 na výstavbu miestneho ihriska, parcela bola oplotená bez jej súhlasu, nebola majetkoprávne

vysporiadaná a nebola jej vyplatená finančná úhrada za zabraný pozemok. Zo záznamu nevyplýva
spochybnenie existencie skutkového stavu opísaného v sťažnosti pri jej prešetrení. Z ďalších listinných
dôkazov vyplýva, že Miestny národný výbor v Marianke začal vykonávať stavebnú činnosť na pozemku
bez stavebného povolenia a súhlasu vlastníka, alebo majetkoprávneho vyporiadania s vlastníkom
pozemku (písomnosti Okresného národného výboru Bratislava - vidiek zo dňa 19.04.1977, Výboru

ľudovej kontroly ONV Bratislava - vidiek zo dňa 05.07.1976). Sťažovateľka si vyhradila prípisom
poskytnutie náhradného pozemku na výstavbu chaty alebo zriadenie záhradky, čo v tom to čase nie
je uskutočniteľné. Je nesporné, že už v čase pred podpisom spornej kúpnej zmluvy bolo právnej
predchodkynižalovanéhozostranyMiestnehonárodnéhovýboruvMariankeaktívnebránenévovýkone
vlastníckehoprávaknehnuteľnosti,snehnuteľnosťounakladalaprotijejvôliinýsubjekt(Miestnynárodný

výbor v Marianke) bez jej súhlasu. Za daného skutkového stavu potom ďalšia písomnosť Miestneho
národného výboru v Marianke, okres Bratislava vidiek č. 26/81 zo dňa 12.01.1981, ktorou jej zaslal už
vyhotovenú kúpnu zmluvu za účelom podpisu, s upozornením, že v prípade neobdržania podpísanej
priloženej zmluvy Miestnym národným výborom do 8 dní, bude nútený pristúpiť k vyvlastneniu pozemku,
má charakter bezprávnej vyhrážky, keď fakticky núti vlastníka nehnuteľnosti k právneho úkonu, ktorý

by inak nezamýšľal a nemal vôľu uskutočniť, s obsahom práv a povinností vopred pripravených
jednostranne druhou zmluvnou stranou.

79. Z vyššie uvedeného skutkového stavu, ktorý vyplýva z listinných dôkazov produkovaných obomi
stranami sporu vyplýva absencia skutočnej slobodnej vôle právnej predchodkyne žalovaného H.

previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tomuto záveru nasvedčuje aj obsah žalovaným predložených
čestných vyhlásení P.j a C.j, z ktorých vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného nepreviedla
nehnuteľnosť slobodne, ale nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v Marianke, ktorí
jej pre prípad, že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením, čo zodpovedá aj obsahupísomností adresovaných právnej predchodkyni žalovaného zo strany Miestneho národného výboru v
Marianke. Ak niektorý z účastníkov zmluvy uzavrel zmluvu na základe psychického nátlaku, je jeho
konanie postihnuté nedostatkom slobody vôle, nech už sa tak stalo pod nedovoleným nátlakom zo

strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že Kúpna zmluva zo dňa 21.01.1981 uzatvorená medzi Československým štátom ako kupujúcim a
právnou predchodkyňou žalovaného ako predávajúcim trpí vadou vôle konajúcej osoby na strane
predávajúceho, keď predávajúci nemal vôľu svoje vlastníctvo previesť, ale tento úkon uskutočnil
pod tlakom bezprávnej vyhrážky vyvlastnením, ktorá s ohľadom na okolnosti vyvolané kupujúcim

(faktické zabratie nehnuteľnosti niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy, jej oplotenie, zistená stavebná
činnosť bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, písomnosti doručované právnej predchodkyni žalovaného
s obsahom hrozby vyvlastnenia) bola objektívne spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu z vyvlastnenia
nehnuteľnosti, alebo jej faktického zabratia bez majetkoprávneho vysporiadania.

80. Súd tento právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako absolútne neplatný

právny úkon pre rozpor s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko nehnuteľnosť pozemok s parc.
č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2, pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe katastrálne územie Obce
Marianka, vo vložke č. XXX, nenadobudol Československý štát na základe platného právneho úkonu,
nemohol sa stať jej vlastníkom, nemohol potom k nemu nadobudnúť právo hospodárenia národný výbor,
na území ktorého sa nachádzal (Miestny národný výbor v Marianke), a teda nemohol podľa § 2 ods.1

zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prejsť do vlastníctva žalobcu.

81. Súd pre úplnosť právneho vyhodnotenia s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v
Bratislave v Uznesení č.k. 8Co/816/2014-224 zo dňa 09.06.2015 uvádza, že i v prípade ustálenia záveru
o platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 by nebolo možné dospieť k záveru o tom, že žalobca je

vlastníkom predmetných nehnuteľností.

82. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení)

právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa ods. 7 cit. zákonného
ustanovenia veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto
zákona 24.11.1990. Žalobca nepreukázal, že by v takom prípade patrilo právo hospodárenia miestnemu
národnému výboru z niektorého zo zákonom predpokladaných dôvodov.

83. Právo hospodárenia s národným majetkom s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 4 ods. 1
vyhlášky Ministerstva financií ČSFR č. 119/1988 Zb. patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak (zákon o pozemných komunikáciách, zákon o lesoch, vodný zákon, banský zákon).
Národným výborom právo hospodárenia patrilo v prípadoch hospodárenia s prebytočným nehnuteľným

majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem
organizácie a štátne podniky, takýto majetok prevedie organizácia na miestny národný výbor.

84. Predmetom prevodu vlastníctva podľa čl. 1 zmluvy bol les (ako to vyplýva z Kúpnej zmluvy zo dňa
21.01.1981, ako aj z doložky o schválení zmluvy udelením súhlasu okresného národného výboru s

poukazom § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 11.02.1981, ako aj výpisom z pozemnoknižnej
vložky č. XXX pre k.ú. H. na č.l. 306-308 spisu), lesný fond, ktorý je v štátnom socialistickom
vlastníctve ale spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva, riadené ústredným orgánom štátnej
správy lesného hospodárstva. V pochybnostiach, či ide o pozemok patriaci do lesného pôdneho
fondu, rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Žalobca tvrdí, že prevádzaný pozemok

nebol les, ale poľnohospodárska pôda, avšak nepreukázal, kedy a akým spôsobom prišlo k vyňatiu
prevádzaného pozemku z lesného fondu. Ustanovenie § 490 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy výslovne pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho
(lesného) pozemku vyžaduje súhlas okresného národného výboru. V prípade sporu potom pri absencii
rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva platí, že národný majetok, u ktorého pri

jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna
organizácia ho má spravovať, je v dočasnej správe príslušného okresného národného výboru (§ 65
ods. 3 Hospodárskeho zákonníka). Teda ani v prípade, že by súd dospel k záveru o platnosti kúpnejzmluvy zo dňa 21.01.1981 by nebolo možné na základe produkovaných dôkazov dospieť k záveru, že
k prevádzanej nehnuteľnosti mal právo hospodárenia Miestny národný výbor v Marianke.

85. V prípade práva hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou, sa táto prevedie vždy na okresný
národný výbor, preto ak právo hospodárenia nevykonávala žiadna štátna organizácia poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži (teda organizácia poverená poľnohospodárskou výrobou),
podľa § 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka by patrila dočasná správa okresnému národnému
výboru. Dočasná správa vylučuje prechod majetku do vlastníctva obce (tento záver vyplýva z jednotnej

rozhodovacej činnosti súdov a ustálenej judikatúry, napr. sp. zn. 4Cdo/46/01, sp. zn. 2Cdo/115/02,
sp. zn. M Cdo/55/01, sp. zn. M Cdo/56/01, sp. zn. 2Cdo/48/05).Teda ani v prípade, že by išlo o
poľnohospodársku pôdu nie je možné vyvodiť záver o práve hospodárenia Miestneho národného
výboru v Marianke. Z predložených listín vyplýva, že k prevádzanému pozemku malo právo užívania
poľnohospodárske družstvo (obsah listinných dôkazov v bodoch 27, 30, 31 odôvodnenia), v dôsledku
čoho by bol podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 122/1975 Zb. potrebný k zmluve o prevode pozemku

tiež súhlas družstva. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že k
prevádzanému pozemku malo družstvo malo právo užívania aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. S
ohľadomnaprijatýzáveroneplatnostikúpnejzmluvyzodňa21.01.1981súdďalšiedokazovanie spornej
skutočnosti práva považoval za nadbytočné.

86. S ohľadom na vyššie uvedené právne závery potom súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
je vlastníkom nehnuteľností pôvodne vedených ako pozemok parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2,
zapísanej v pozemkovej knihe katastrálne územie Obce H., vo vložke č. XXX, v čase rozhodovania súdu
zapísané na LV č. XXXX k.ú. Marianka, vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom
ako parcela registra „E“ č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 2151 m2, parcela registra ,,E“ č.

XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 6496 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
15 m2, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

87. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

88. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

90. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v celom rozsahu 100% nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).