Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3516010142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD. v trestnej veci

obžalovaného Z. Z., trestne stíhaného pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 10.
novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Z. Z., E.. XX.XX.XXXX K. A., trvale bytom A. B. XXX, P., príslušník Policajného zboru od 01.05.1994
do 29.12.2015, naposledy zaradený ako referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Stará Turá
odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad
Váhom, ČOZ: XXX XXX,

j e v i n n ý, ž e

ako príslušník Policajného zboru zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Starej Turej
počas výkonu svojej služby dňa 14.11.2015 o 09:30 hodine v priestoroch uvedeného Obvodného

oddelenia PZ na Hlubockého č. 13 v Starej Turej, po tom ako sa k nemu dostavila A. A., E.. XX.XX.XXXX,
za účelom podania oznámenia na jej manžela J. A. pre vyvolávanie hádok a vyhrážanie sa jej smrťou
a následnou samovraždou, podľa § 59 odsek 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, spísal s menovanou oznámenie o priestupku v súvislosti s manželskými hádkami
a následnými vyhrážkami, pričom aj napriek tomu, že ho A. A. upozornila, že jej manžel je držiteľom
strelnejzbraneažemáznaplneniajehovyhrážokstrach,poprijatíoznámeniavrozporesustanovením§
2 odsek 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nevykonal
žiadne úkony smerujúce

kprevereniuaobjasneniuoznamovanéhokonaniaaneprijalaaninevykonalžiadneopatreniasmerujúce
k predídeniu naplnenia následku hroziaceho z vyhrážok tak, aby zabezpečil ochranu života a zdravia
oznamovateľky, pričom v čase o 16:46 hod. dňa 14.11.2015 na G. ulici pred obytným domom č. XX a
XX v S. J. došlo k usmrteniu oznamovateľky A. A. v dôsledku dvojitého priestrelu hlavy, zástrelu hlavy,
priestrelu pravej hornej končatiny a priestrelu ľavého chodidla, ktoré zranenia jej spôsobil manžel J. A.,
legálne držanou strelnou zbraňou značky Glock, model 19, kaliber 9 mm Luger, výrobné číslo Z. XXX,

t e d a

ako verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmaril splnenie dôležitej úlohy a
uvedeným činom spôsobil iný obzvlášť závažný následok,

č í m s p á c h a lprečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 327 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n)
Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 500,-
Eur (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.04.2016 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Krajskej prokuratúry
Trenčín, sp. zn. 1Kv 4//16/3300 zo dňa 11.04.2016, na obvineného Z. Z., E.. XX.XX.XXXX K. A., pre
prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2016 a zistil nasledovné:

ObžalovanýZ.Z.nahlavnompojednávanípopoučenípodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadku,
vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, a po porade so svojím obhajcom urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry Trenčín, sp. zn.
1Kv 4/16/3300 zo dňa 11.04.2016, právne kvalifikovaného ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom
podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd vzhľadom na povahu spáchaného skutku a jeho
následok považoval v intenciách ustanovenia § 257 ods. 4 Trestného poriadku takéto vyhlásenie za
prípustné. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na

obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon
ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách

ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o
vine, resp. súdom prijaté vyhlásenie o tom, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku, je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v
zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd

uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.

Z vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti
zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 327 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,
člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca

funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta,predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo
zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti

verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej
stráže,strážeprírodyaleboosoba,ktorámáoprávneniečlenastrážeprírody,aksapodieľanaplneníúloh
spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto
úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou
republikou alebo funkcionár
alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie
alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky
vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vyko-nával v súlade s medzinárodnou zmluvou

alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia,
osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o tom, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po
vyjadrení obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom
konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu

prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keďže bolo
preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ (policajt) pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti
zmaril splnenie dôležitej úlohy a uvedeným činom spôsobil iný obzvlášť závažný následok. Súd nemal
za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného išlo
o konanie nedbanlivostné. Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej trestnej veci riadne plnenie

úloh verejným činiteľom pri výkone verejnej moci.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov u obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo
správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.08.2016 vyplýva,
že nie sú proti nemu vedené iné trestné stíhania. Zo správy Obvod-ného oddelenia Policajného zboru

Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.09.2016 vyplýva, že v období od roku 2010 nespáchal žiadny
priestupok. Z jeho evidenčnej karty vodiča vyplýva, že nespáchal žiadny priestupok v cestnej premávke.
Z miesta bydliska nie je podrobnejšie hodnotený. Aktívne sa zapája do kultúrneho života obce P.E.W., vo
folklórnom súbore Javorinka vedie deti k uchovávaniu kopaničiarskych tradícií. K spoluobčanom obce
sa správa slušne.

Dňa 14.04.2014 bola obžalovanému riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru Stará Turá
uložená podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. výčitka, uložená na podklade zistenia, že obžalovaný ako
spracovateľ priestupkového spisu neukončil objasňovanie priestupku v lehote jedného mesiaca odo dňa,
kedy sa o priestupku dozvedel a ani nepredložil spis so žiadosťou o predĺženie lehoty objasňovania veci

s odôvodnením takejto žiadosti. Dňa 15.04.2014 s ním bol vykonaný pohovor, obsahom ktorého bolo
prejednanie nespokojnosti s úrovňou spracovávania pridelených priestupkových spisov.

Zo Záznamu z disciplinárneho pohovoru zo dňa 02.11.2015 vyplýva, že riaditeľ Obvodné-ho oddelenia
Policajného zboru Stará Turá vykonal s obžalovaným disciplinárny pohovor, ku ktorému bolo pristúpené

na podklade nedostatkov zistených kontrolami. Nedostatky sa týkali spracúvania bežných písomností,
priestupkov, prijímania oznámení počas prace na stálej službe Obvodného oddelenia Policajného zboru
Stará Turá, celkovej nesústredenosti na výkon funkcie.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a

spôsobom,akovyplývazozápisniceohlavnompojednávaní,najmäslužobnézáznamyodisciplinárnych
odmenách a disciplinárnych opatreniach, prijatých vo vzťahu k obžalovanému za dobu jeho služby ako
príslušníka Policajného zboru, ako aj rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky ako odvolaciehoorgánu, týkajúce sa prepustenia obžalovaného zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a
nepriznania mu odchodného.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Obžalovanývyhlásil,ženepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe,čosúdprepotrebyďalšieho

konania a rozhodnutia, ako aj pre potreby posudzovania existencie poľah-čujúcich a priťažujúcich
okolností, vyhodnotil v spojení s vyjadrením úprimnej ľútosti nad skutkom a jeho následkom ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. U obžalovaného súd tiež identifikoval
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákon. Napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom formou vyhlásenia na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, čo v konaní pred súdom
umožnilo zredukovať predpokladanú časovú náročnosť dokazovania a skôr dospieť k rezultátu o vine a
treste. Súd u obžalovaného napokon identifikoval aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, a to napriek niektorým disciplinárnym opatreniam a postihom obžalovaného ako prí-slušníka
Policajného zboru. Tieto však sú už zahladené. U obžalovaného je teda daná preva-ha poľahčujúcich

okolností nad priťažujúcimi.

Zamýšľajúc sa na tým, či v podmienkach nastavených zákonodarcom má mať trest viac preventívno-
výchovnú funkciu a pôsobiť edukatívne aj na ostatných členov spoločnosti do budúcna, alebo má mať
represívnu funkciu, kde by bol vnímaný aj ako istá forma odplaty spoločnosti za ujmu na spoločenských

hodnotách, spôsobenú páchateľom, dospel súd k záveru, že je potrebné preferovať výchovnú funkciu
trestu, najmä u páchateľov nedbanlivostných trestných činov, ktorí svojím životom do okamihu vybočenia
z právnych noriem dokazovali, že sú bežnými členmi spoločnosti, ctiacimi si zákonné ako aj spoločenské
normy tak ako ostatní. Napriek nezvratnému a tragickému následku na živote dvoch osôb, ktorý bol
spôsobený aj opomenutím očakávaného konania zo strany obžalovaného ako

príslušníka Policajného zboru, nemohol súd nevziať do úvahy fakt, že obžalovaný už bol prepustený zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bez nároku na odchodné, čo spolu so stigmatizáciou
v komunite, ktorej je členom, samo osebe je postihom značne ho difamujúcim v rámci umiestnenia na
rebríčku neformálnej sociálnej stratifikácie. Keďže už obžalovaný nie je policajtom a vzhľadom na jeho
vek a najmä vzhľadom na nadchádzajúce odsúdenie po právoplatnosti tohto rozsudku už policajtom ani

nebude môcť byť, je podľa názoru súdu odstránená základná okolnosť, ktorá v hypoteticky načrtnutej
línii príčinnej súvislosti by eventuálne mohla niesť v sebe potenciálny zárodok recidívy toho konania,
pre aké je obžalovaný prejednávaný. Obžalovaný je teda v súčasnosti už bežným „civilistom“ a keďže
účelom trestu sú najmä opatrenia majúce dopad pro futuro, je súd toho názoru, že na jeho nápravu je
postačujúcim aj trest alternatívny, t.j. iný ako trest odňatia slobody. Preto súd obžalovanému podľa § 327

ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona
spoužitím§56ods.1,ods.2Trestnéhozákonauložilpeňažnýtrestvovýmere500,-Eur.Podľa§57ods.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Takto uložený trest považuje súd s
poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný a primeraný, od ktorého možno dôvodne

očakávať efektívnu nápravu obžalovaného do budúcnosti. Uložený trest súčasne primeranou mierou
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Ukladanie trestu zákazu činnosti považoval súd za nadbytočné s poukazom na obsah právnych
predpisov upravujúcich služobné pomery príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorých je opätovné
zaradenie obžalovaného do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru pri aktuálnom znení

právnej úpravy prakticky vylúčené.

Po vyhlásení rozsudku podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín proti tomuto rozsudku
odvolanie v neprospech obžalovaného do výroku o treste.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.