Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200321
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215200321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S.
XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807598,ourčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovaourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,
oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejov,č.k.5C/54/2015-96zodňa24.06.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku určil, že úver
zo zmluvy o úvere č. 800501774 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19.1.2012 je bezúročný a bez
poplatkov, výrokom II určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 19.1.2012, č. 800501774, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 a
to v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou a výrokom III. uložil žalovanému

povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 375,91
eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere č.
800502020, zo dňa 19.1.2012, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 300 Eur, pričom dlžník
sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 288,- Eur, teda všetko

vo výške 588,- eur v 12. mesačných splátkach po 49 Eur, počnúc dňom 22.2.2012, RPNM 300,29 %.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodnýchpodmienkachurčilobsahzmluvy,pričomdruházmluvnástrana-dlžník-zákazník(žalobca)
nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej
úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004

Z.z.
Naliehavý právny záujem na podaní žaloby je daný cit. ust. zákona o ochrane spotrebiteľa a tým, že
žalobca má záujem na zistení, aký je jeho dlh a v akej výške ho má platiť.Súd sa ešte pred posúdením veci ako takej, musel vysporiadať aj z predloženým rozhodcovským
rozsudkom, či prípadne nepredstavuje prekážku res iudicata. Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a jeho

rozhodnutie preto je považované za akt nulitný a teda neexistujúci, nespĺňajúci podmienky materiálnej
vykonateľnosti rozsudku.
Súd poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie údajov
vyžadovaných Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to najmä v ust. § 9 ods. 2 písm. f) - doba trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, písm. i ) - úroková sadzba spotrebiteľského úveru, písm. k )

výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako súd nemôže akceptovať výšku
RPNM 300,29 %, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a preto je namieste konštatovať, že
ani táto nie je určená a uvedená v zmysle písm. j ) cit. zák. a ust. § 9 ods. 2. Dôsledkom neuvedenia
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010
Z.z. je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Čo sa týka zmluvnej podmienky zakotvenej v článku 10 VPPÚ v časti poplatku za úver súd dodáva, že

táto podmienka nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej
za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Naviac jeho
výška je závislá na výške úveru, a je zakotvený v zmluvných podmienkach, ktoré sú vopred predtlačené,
naformulované veriteľom, ktoré určite spotrebiteľ žiadnym spôsobom individuálne nedojednával ani
nemohol ovplyvniť ich obsah. Sú tiež písané drobnejším písmom ako zmluva. Uvedené spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto uvedené
dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 3
ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 52 § 53 ods. 1,2,3,4, a 5, §53a, § 53b, § 53c, § 54 ods. 1 a
2, § 121, § 565, § 563, Občianskeho zákonníka, a § 1 ods. 2 a 8, § 2, § 7, § 9 ods. 1, 2 a 6, § 11 ods. 1

a 2 a § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 261 ods. 3, § 497, § 499, § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 3, § 5 a § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že v konaní

došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP tým, že súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie
dospel tiež na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcom predložená zmluva o úvere nie je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva obsahuje
všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku. Slovenská právna
úprava účtovaniu poplatkov výslovne nebráni. Žalovaný poukázal na § 9 ods. 10 novelizovaného Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V čase

uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie finančných prostriedkov.
S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie
ako obvyklé bankové úroky. Žalobca podľa žalovaného na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov
nemal naliehavý právny záujem, dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu spočívalo

na ňom, naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov však nepreukázal.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 07.06.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle prechodných
ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikabilitya princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ustanovenia Civilného sporového
poriadku saaplikujúajnakonaniazačatépred01.07.2016sozachovanímprávnychúčinkovprocesných
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná

úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z
ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods.
1 CSP.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,

v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení

veci, o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom a o nesprávnych skutkových zisteniach.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah nesprávne interpretoval alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený

skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania
použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí odpovedal na argumenty, ktoré
považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a
právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia vyjadreným v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Nie je možné konštatovať, že by

rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.

8. Žalovaný namietal, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a zmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere, ktorý s ním žalobca uzatvoril, nie je
možné považovať za spotrebiteľský.

Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere, ktorú strany sporu dňa 19.01.2012 uzatvorili, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri jej uzatvorení vystupoval v
postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalobca je v zmluve identifikovaný svojim rodným číslom, bez akéhokoľvek odkazu na to,
že by pri uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii subjektu realizujúceho svoje podnikateľské alebo
iné obchodné aktivity. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia

zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti.
K tvrdeniu žalovaného o tom, že strany sporu si v zmluve dohodli režim podľa Obchodného zákonníka

odvolací súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal žalobca v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, zmluva
o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Relevantným nie je taktiež tvrdenie žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky s odkazom na § 137 písm. c/ CSP. Je potrebné uviesť,
že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti
právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva
zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa

na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je
preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky,
keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do
práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli pre spotrebiteľa záväzné.
Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je zmluvou formulárovou, obsah ktorej
žalobca ovplyvniť nemohol. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne pokiaľ súdnej

kontrole podrobil podmienky zmluvy z toho hľadiska, či nejde o podmienky neprijateľné.

10. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,

ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník
sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 96%

z úverových prostriedkov. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto
neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie
spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme
spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby
sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme.

To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so
zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je
limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie
poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške dosahujúcej takmer 100 % sumy poskytnutého úveru

nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal
žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých
úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úvery vo forme úrokov z
úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za
administráciu a úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej

sume úveru, ale aj na dôsledku, ktorý vyplýva z § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého ak zmluva okrem iného neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)
a y), t.j. aj úrokovú sadzbu, ide o úver bezúročný a bez poplatku.

11.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu odvolacích trov zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil
žiadne predpoklady, zo spisu nevyplynuli.14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.