Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616212281
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616212281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu Služby mesta,

s. r. o., Mariánske námestie 1, Spišské Podhradie, IČO: 36 601 934, právne zastúpeného JUDr. Elenou
Penxovou, advokátkou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves proti žalovanému R. A., W.. XX. X.
XXXX, M. F. L. T., v konaní o zaplatenie 921,78 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 921,78 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenia žalovanej sumy a trov konania s odôvodnením,

že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 5.5.2014 nájomnú zmluvu č. PN XX-X-X-XXXX na dobu určitú
do 31.12.2014, na základe ktorej žalobca ako správca vlastníka nehnuteľnosti prenechal na základe
rozhodnutiavlastníkanehnuteľnostižalovanémudoužívaniabytč.XnaT.W..XXvL.T.,ktorýpozostáva
z jednej izby, kuchynského kúta, kúpeľne z WC s celkovou plochou 31,35 m2. Žalovaný - nájomca sa
zaviazal platiť nájomné spolu so zálohou na plnenie zmluvy poskytované s užívaním bytu mesačne
dopredu vždy do 5. dňa kal. mesiaca. Žalovaný aj napriek výzvam neuhradil vyúčtovanie z roku 2014
nedoplatok za nájom a služby vo výške 603,25 eur a vyúčtovanie roku 2015 mesiac prvý a štvrtý

nedoplatok za nájom a služby sumu 309,53 eur a taktiež upomienky vo výške 9 eur. Spolu dlhuje
žalovaný sumu vo výške 921,78 eur, ktorú žalobcovi neuhradil.

2. Žalovaný sa napriek vykázanému doručeniu na pojednávaní nezúčastnil, preto podľa § 180 CSP
pojednával súd v jeho neprítomnosti.

3. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 5.5.2014 nájomnú zmluvu č. PN XX-

X-X-XXXX na dobu určitú do 31.12.2014, na základe ktorej žalobca ako správca vlastníka nehnuteľnosti
prenechal na základe rozhodnutia vlastníka nehnuteľnosti žalovanému do užívania byt č. 3 na T. W..
XX U. L. T., ktorý pozostáva z jednej izby, kuchynského kúta, kúpeľne z WC s celkovou plochou 31,35
m2. Žalovaný - nájomca sa zaviazal platiť nájomné spolu so zálohou na plnenie zmluvy poskytované s
užívaním bytu mesačne dopredu vždy do 5. dňa kal. mesiaca.

4. Tiež mal súd preukázané, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie vyúčtovania z roku 2014 nedoplatok

zanájomaslužbyvovýške603,25euravyúčtovaniazarok2015-mesiacprvýaštvrtýztitulunedoplatku
za nájom a služby sumu 309,53 eur a úhradu upomienky vo výške 9 eur. Spolu dlhuje žalovaný sumu
vo výške 921,78 eur.5. Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne, sa
platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

6. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu
oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady
súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

7. Podľa § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi
a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné

pre údržbu a prevádzku veci.

8. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený.
Súd mal preukázané, že žalovaný počas trvania nájomného vzťahu - t.j. do 31.12.2014 neuhradil
vyúčtovanie z roku 2014 nedoplatok za nájom a služby vo výške 603,25 eur.

11. Po skončení nájomného vzťahu žalovaný byt žalobcovi neodovzdal, býval v ňom ďalej ako
neoprávnený držiteľ a nezaplatil žalobcovi vyúčtovanie roku 2015 mesiac prvý a štvrtý nedoplatok za
nájom a služby sumu 309,53 eur a taktiež upomienky vo výške 9 eur.

12. Za obdobie trvania nájomného vzťahu bol žalovaný povinný uhradiť žalobcom uplatnenú sumu z

titulu ustanovenia § 696 ods. 2 OZ a po uplynutí doby nájmu z titulu náhrady škody v zmysle § 131
ods. 1 OZ.

13. Spolu tak dlhuje žalovaný sumu vo výške 921,78 eur.

14. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je:
- protiprávny úkon,
- spôsobenie škody a
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

15. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za
škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
16. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j.

peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku.
Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

17.Všeobecnázodpovednosťzaškodupodľa§420spočívavzavineníškodcu,pričomzavinenieškodcu
sapodľazákonapredpokladá(prezumpciazavinenia)azporušeniazmluvnýchaleboinýchzáväzkových
povinností.
18. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu

podľa tohto ustanovenia.
19. Predmetom tohto konania je zaplatenie žalovanej sumy z nájomného vzťahu k bytu a titulu náhrady
škody, ktorá vznikla oprávnenému držiteľovi - žalobcovi vo vzťahu k neoprávnenému držiteľovi -
žalovanému z titulu neoprávnenej držby tak, ako je to rozpísané na začiatku odôvodnenia rozsudku.20. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu prejavujúcu sa v tom, že ak mu konkuruje iná
právna úprava (napr. náhrada škody), je potrebné použiť túto osobitnú právnu úpravu. Vychádzajúc z
toho by sa preto na tie právne vzťahy, na ktoré možno aplikovať § 130 a § 131 OZ, nemali vzťahovať

ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia (§ 458 a § 459 OZ). Inak povedané uplatnenie
žaloby z bezdôvodného obohatenia by malo byť vylúčené, pokiaľ majetkový prospech spočíva v držbe
konkrétnej veci. Nároky týkajúce sa z držby by mali teda mať voči bezdôvodnému obohateniu povahu
lex specialis - Veľký komentár k Občianskemu zákonníku I autorov Števček, Dulák, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol. Nakladateľstvo C. H. Beck - strana 862.

21. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky
z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon.
22. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa,
že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o
oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v
psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený

držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu
vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec.
23. Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je opodstatnená, a preto jej v plnom
rozsahu vyhovel.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu
žalobcu súd vyslovil, že stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.