Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201817
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117201817.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
V., P. XXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Koncová & Partners, s.r.o. so sídlom Trenčín,
Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. februára 2017,
č.k. 20Csp/19/2017-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného vyplývajúcich z Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500106329, ktorá bola uzavretá v súvislosti so Zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8500106329 zo dňa 9.3.2015. Výrokom II. súd poučil žalovaného o možnosti

podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie nedoplatku z revolvingového úveru. Ak žaloba vo veci
samej nebude podaná, neodkladné opatrenie sa považuje za trvalú úpravu pomerov ohľadom spornej
pohľadávky. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia
vo veci samej. Výrokom III. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd

uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8500106329 zo dňa 09.03.2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzavretá v
súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500106329 zo dňa 9.3.2015, a to až do právoplatnosti
skončenia konania vo veci samej.

3. V danej veci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, keď žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
pred začatím konania. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal
dočasnej úpravy pomerov strán do doby, než sa právoplatne rozhodne o predmete konania. Uviedol,
že vo veci samej sa bude domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj určenia, že
úver je bez úrokov a bez poplatkov. Súd mal za to, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho
vzťahu medzi stranami konania a dôvodnosť svojho nároku predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých

vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 9.3.2015 zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500106329 a v súvislosti s tým aj dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcu. Súd mal ďalejza to, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca
ujma v danej veci spočíva v konaní žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy,

slúžiacej na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500106329, ktorej
platnosť žalobca vo svojom návrhu spochybňuje, rovnako ako aj výšku svojho dlhu voči žalovanému,
najmä z dôvodu, že úverová zmluva, ktorá je podkladom výkonu zrážok je bez úrokov a bez poplatkov,
a to z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitostí. Zo žiadosti žalobcu o poskytnutie úveru
revolvingového typu a z oznámenia žalovaného o schválení úveru vyplýva, že žalovaný v predmetnom

právnom vzťahu vystupoval ako predávajúci/dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, fyzická osoba -
nepodnikateľ, označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, ktorý pri uzavieraní zmluvy
nekonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejaleboinejobchodnejčinnosti.Súdmalzato,ževzmluve
o revolvingovom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN, pri výpočte ktorej žalovaný nezohľadnil aj
odmenu za poskytovanie služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb. Súd sa v tejto veci stotožnil s
názorom žalobcu, že ide o službu k spotrebiteľskému úveru a odmena za tieto služby mala byť zahrnutá

v celkových nákladoch spotrebiteľa. Výpočtom RPMN na internetovej stránke www.ekonomika.sme.sk
pri zohľadnení tohto nákladu spotrebiteľa (odmeny za poskytovanie služieb podľa čl. I. bodu 7 Dohody
o poskytovaní služieb vo výške 1.229,- Eur = 2,53% z 1.350,- Eur x 36 mesiacov ) súd zistil, že
RPMN pre revolvingový úver nie je 26,87 %, ale 90,82 %. Z uvedeného vyplýva, že RPMN úveru
bola vypočítaná nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, a úver treba v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)

z. č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Listiny nasvedčujú správnosti názoru
žalobcu, že uzatvorenie takejto dohody je nekalou praktikou žalovaného, keďže takýmto spôsobom mal
žalovaný v úmysle obísť zákonné limity stanovené na odplatu za spotrebiteľský úver a nesprávnym
údajom o RPMN navodiť dojem výhodnosti úveru a priviesť spotrebiteľa k rozhodnutiu uzavrieť zmluvu
o úvere. Predmetná dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že na jednej strane dohoda
zakladá právo žalobcu na využívanie služieb a na druhej strane bez ohľadu na to, či ich žalobca využije,
alebo nie, je povinný uhradiť za ne odplatu. Uvedená odplata bola žalovanému započítaná do každej
mesačnej splátky počnúc 1. splátkou, bez toho, aby bola zohľadnená v sadzbe RPMN úveru. Za daného
skutkového stavu súd dospel k záveru, že pokračovaním vo vykonávaní zrážok by mohlo vzniknúť na

strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Z uvedeného dôvodu a za situácie, kedy
žalobca - spotrebiteľ a ani zamestnávateľ nemôžu zastaviť zásah do majetku žalobcu - spotrebiteľa, mal
súd za to, že je potrebný okamžitý zásah súdu a preto uložil žalovanému neodkladným opatrením zdržať
sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia. Z dôvodu, že podľa názoru súdu je v tejto veci predpoklad, že nariadeným neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, najmä s poukazom na vyjadrenie
žalovaného, že už celú istinu úveru splatil, súd neuložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, ale vo
výroku II. poučil žalovaného, že môže podať voči žalobcovi žalobu o zaplatenie, na základe ktorej súd
v konaní po vykonaní dôkazov rozhodne o nároku žalovaného, a tiež ho poučil o právnych následkoch
stým spojených.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP keď mal za preukázané, že
žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti tohto rozsudku, a
to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o priznaní náhrady trov konania
žalobcovi. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v obsahu rozhodnutia
priznal žalobcovi právo na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu. V odôvodnení uznesenia
absentuje právny dôvod, na základe ktorého súd rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania.
Súd iba všeobecne konštatuje, že právo na náhradu trov vyplýva z ustanovenia § 255 ods. l CSP,

nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. Z ust. § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že ,,O návrhu na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí". Rozhodovanie o
náhrade trov konania (vrátane platenia súdnych poplatkov) je aj v prípade trov spojených s neodkladným
opatrením (rozhodovaním o jeho nariadení) závislé od rozhodnutia o veci samej (§ 262 ods. l CSP).
Na uvedené nadväzuje aj označené ustanovenie ZoSP, ktoré predpokladá výsledok konania, ktorým

pre rozhodovanie o náhrade trov konania je až rozhodnutie vo veci samej. Na základe toho napáda
uznesenie a tvrdí, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal žalobcovi právo na náhradu
trov proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zákonná úprava
výslovne predpokladá konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti náhrady trov konania. Vzmysleuvedenýchskutočnostímázato,žerozhodnutiesúduprvejinštancienenachádzaoporuvplatnej
legislatíve, a preto nejestvuje žiadny zákonný dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania v
zmysle citovaného uznesenia. Žalovaný podáva odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)

CSP a navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že výrok
o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi zruší. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia spojených s týmto odvolaním.
6. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia.
Zmyslom zásady úspechu vo veci, o ktorú ide aj v tomto prípade, je priznanie náhrady trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech v plnom
rozsahu, resp. mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného vyplývajúcich z

Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500106329, ktorá bola uzavretá v súvislosti so
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500106329 zo dňa 9.3.2015; výrokom II. súd poučil žalovaného o
možnosti podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie nedoplatku z revolvingového úveru; výrokom III.
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku o náhrade trov konania. Z

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že z dôvodu, že podľa názoru súdu je v tejto
vecipredpoklad,ženariadenýmneodkladnýmopatrenímmožnodosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzi
stranami, najmä s poukazom na vyjadrenie žalovaného, že už celú istinu úveru splatil, súd prvej inštancie
neuložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, ale vo výroku II. poučil žalovaného, že môže podať voči
žalobcovi žalobu o zaplatenie, na základe ktorej súd v konaní po vykonaní dôkazov rozhodne o nároku

žalovaného, a tiež ho poučil o právnych následkoch stým spojených. Vzhľadom na vyššie uvedené,
keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania, žalobcovi nebola
uložená povinnosť podať žalobu, rozhodnutie o neodkladnom opatrení súd koncipoval ako vec samú,
nakoľko mal zato, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,
t.j. nepoužívanie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, teda ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie

končí, preto bolo správne, keď súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Z vyššie
uvedenéhovyplýva,žežalobcamalvtomtokonaníprocesnýúspechvplnomrozsahu,pretomuvzmysle
citovanej procesnoprávnej úpravy prislúcha nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).