Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/230/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207473
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616207473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. T., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom V. XXX, v spore o zaplatenie 888,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/98/2016-80 zo dňa 21.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10Csp/98/2016-80 zo dňa 21.12.2016 zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 230,94 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu
istinu vo výške 888,09 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 888,09 eur od 22.8.2015
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uvedené žiadal na tom skutkovom základe, že so

žalovaným dňa 2. 11. 2012 uzatvoril zmluvu číslo 909322001, ktorou mu zriadil a viedol účet. Žalovaný
porušil zmluvu tým, že na účte nemal dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úverov, poplatkov a finančných záväzkov voči banke, čím sa dostal
do nepovoleného prečerpania, a preto žalobca dňa 21.8.2015 uzatvoril účet. V súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené
prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov
mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 2.11.2012 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu, vydanie a používanie
platobnej karty, poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy, za
poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov
v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na základe zmluvy, ktorého sa
poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného
v banke. Z výpisu z účtu žalovaného u žalobcu súd zistil, že žalovaný sa dostal do záporného zostatku
na účte v mesiaci marec 2013. Od uvedeného dátumu boli žalovanému na ťarchu účtu zaúčtované

výbery bankomatom, platby kartou, prevody na sporenie a výbery v hotovosti v celkovej výške 3.468,19
eur, poplatky za transakciu, poplatky za osobný účet, poplatky za zisťovanie zostatku v ATM inej banky,
mesačný poplatok Maestro, poplatky za výber hotovosti cez POS terminál, poplatky za výber hotovosti
z bankomatu, poplatky za upomienku, poplatky za vedenie exekúcie, poplatky za vedenie účtu a úrokya v prospech účtu vklady v celkovej výške 3.237,25 eur. Celkový záporný zostatok na účte ku dňu 21.
8. 2015 predstavoval 888,09 eur.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1,2

Obchodného zákonníka, § 1 ods. 5, § 2 písm. f), § 18 ods. 1,2 a § 25a ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012. V súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Keďže
zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie
a vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb, bola uzavretá medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo
forme prekročenia, nakoľko mu bez dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré žalobca netvrdil
ani nepreukázal, umožnil disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte.
Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok,
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 230,94 eur, ktorú sumu reálne žalovaný čerpal nad
rámec peňažných prostriedkov na účte (rozdiel medzi celkovou výškou výberov z účtu a platieb z účtu

v sume 3.468,19 eur a vkladov na účet v sume 3.237,25 eur v období od marca 2013, t.j. odkedy sa
žalovaný dostal do záporného zostatku na účte do augusta 2015). V zostávajúcej časti súd podanú
žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie
účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky, ktoré mu boli zaúčtované na ťarchu bežného
účtu a ich výške. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie

účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne
dojednané v zmluve. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť
úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca však nepreukázal, že si
povinnosť na jeho úhradu so žalovaným dojednal. Navyše žalobca nepreukázal ani plnenie povinnosti
veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ďalších náležitostiach poskytnutého
úveru v zmysle § 18 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predložené výpisy z účtu žalovaného
obsahujú len údaje o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie,
ktorého dojednanie so žalovaným žalobca nepreukázal.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa

pomeru úspechu vo veci. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu
trov konania úspešnejšiemu žalovanému. Úspech žalovaného v konaní predstavoval 657,17 eur, čo
v percentuálnom vyjadrení činí 74 %, jeho neúspech 230,94 eur, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 26 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného potom predstavoval 48 %. Preto súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %. Ak si žalovaný uplatní náhradu trov konania,

o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením súdny úradník.

2. Proti rozsudku v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. K názoru súdu prvej inštancie, že nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti

žalovaného platiť poplatky a ich výške, sadzobník poplatkov nepredstavuje zmluvné dojednanie,
poukázal na ust. § 31 ods. 2 písm. a), b), ods. 4 a ods. 5 písm. zákona o platobných službách,
ktoré nestanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané.
V zmysle 25.5 sú všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle
VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP

sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP tak, že nie je naplnená podmienka
neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu
dohodnutého v zmluve. V zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu
o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok

Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Bíroová), ktorý ustálil, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Na základe uvedeného teda dôvodné
nepriznanie úrokov a poplatkov nie je daný. Odvolateľ má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutomrozsahu rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy
prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

CSP), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
§ 379 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

5.Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozsudku,celéhospisovéhomateriáluavyhodnotenímtoho,

čo uviedol odvolateľ, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolacie námietky žalobcu smerujúce k záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, a to s poukazom na nižšie uvedené zistenia a právne úvahy:

7. Odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 380 ods. 1 CSP považuje za potrebné uviesť, že v rámci tohto

odvolacieho konania bol viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, preto správnosť záverov súdu prvej
inštancie vyslovených v napadnutom rozsudku posudzoval len z hľadiska týchto dôvodov, ktoré žalobca
vo svojom odvolaní uviedol.

8. Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentu žalobcu, že záver okresného súdu o zamietnutí žaloby

v časti je nesprávny, nakoľko zákon č. 492/2009 Z.z. o platobných službách výslovne neustanovuje, že
poplatky za poskytnutie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, podľa odvolacieho súdu
táto námietka neobstojí. Ust. § 31 ods. 2 uvedeného zákona stanovuje, že poskytovateľ platobných
služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe: a) zmluvy o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej služby. Odvolací súd po preskúmaní spisového

materiáluzhodnesosúdomprvejinštanciemalpreukázané,žežalobcanepreukázalexistenciurámcovej
zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb.
Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že práva a povinnosti sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný
produkt/službu v platnom znení, tak odvolací súd uvádza, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb bola uzavretá dňa 2.11.2012 a k uzatvoreniu účtu malo dôjsť 21.8.2015,

pričom žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky ako i sadzobník sú účinné až od
1.10.2016. Ak žalobca v predmetnom spore nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb a všeobecných obchodných podmienok, závery okresného súdu o nepreukázaní
zmluvného dojednania účastníkov a povinnosti žalovaného platiť poplatky ani zmluvné dojednania o
výške poplatkov, sú správne.

9. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu proti záverom okresného súdu o nepriznaní požadovaného
úroku 28 % ročne, keď žalobca v odvolaní argumentoval tým, že dojednanie úroku za nepovolené
prečerpanie je upravené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, pričom
dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Odvolací súd v tomto smere opäť poukazuje na to,

že žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky sú účinné až od 1.10.2016. Takže ani podľa
odvolacieho súdu nebolo preukázané zmluvné ani iné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil, keďže v ňom nezistil žiadne pochybenie.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný v celom rozsahu, preto
mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)