Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203534
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113203534.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu BPT LEASING, a. s.,

so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO 31357814, zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom
so sídlom Rožňovská 2, Bratislava proti žalovaným 1) V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, I. - N. a 2)
W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, I. - N., o zaplatenie 35.703,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1), 2) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 35.559,60 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 35.559,60 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 99,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy vo výške 35.703,92 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35.703,92 eur od 17.11.2009 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.11.2008 uzavrel so žalovaným 1) zmluvu o
finančnom lízingu č. 4150/28, ktorej predmetom bol finančný lízing vozidla RENAULT Magnum 17GSA1
na dobu

-2- 18C/51/2014

28 mesiacov. V zmluve si dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom,
pričom žalovaný 1) sa pri uzatváraní zmluvy oboznámil aj so Všeobecnými zmluvnými podmienkami,
čo potvrdil svojim podpisom. Žalovaná 2) dňa 03.11.2008 písomným ručiteľským vyhlásením prevzala
ručenie za záväzky žalovaného 1). Poznamenal, že počas trvania zmluvy mal žalovaný 1) zaplatiť
nultú splátku vo výške 9.361,68 eur a 48 mesačných splátok po 1.572,58 eur. V dôsledku neplatenia

lízingových splátok žalovaným 1) odstúpil žalobca dňa 12.06.2009 od zmluvy podľa čl. X bod 10.2
písm. a), k). Dňa 05.10.2009 vystavil vyúčtovanie pri predčasnom ukončení LZ, v zmysle ktorého mal
žalovaný 1) uhradiť sumu 35.703,92 eur. Poštová zásielka obsahujúca vyúčtovanie bola žalovanému 1)
doručená dňa 15.10.2009. Dlh sa podľa čl. XI bod 11.2.1 VZP stal splatným dňa 16.11.2009. Žalovaní
1), 2) však pohľadávku doposiaľ neuhradili. Dodal, že do vyúčtovania pri predčasnom ukončení zmluvy
zahrnul uhradené platby žalovaného 1), a to nultú splátku vo výške 9.361,68 eur v zmysle čl. 2 bod
2.1 LZ, poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 197,50 eur v zmysle čl. 2 bod 2.1 LZ, 1. - 6. splátku

po 1.572,58 eur v zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy, výťažok z predaja predmetu lízingu vo výške 15.000
eur bez DPH; keďže musel z kúpnej ceny odviesť DPH, na úhradu svojej pohľadávky mohol použiť iba
kúpnu cenu bez DPH. Ďalej vo vyúčtovaní zohľadnil neuhradené záväzky žalovaného 1), a to 7. - 9.
splátkupo1.572,58eur,náhraduodmenyzaplatenejbezpečnostnejagentúrevovýške592,50eur,ktorejslužby musel využiť na odobratie predmetu lízingu, náhradu odmeny zaplatenej znalcovi za vyhotovenie
znaleckého posudku na zistenie trhovej ceny predmetu lízingu vo výške 103,53 eur, náhradu odmeny
zaplatenej externému spolupracovníkovi vo výške 158,27 eur za ohlásenie zmeny vlastníka a držiteľa

predmetu lízingu na dopravnom inšpektoráte mimo miesta svojho sídla a doúčtovanie ceny lízingu vo
výške45.131,88eur(10.-48.mesačnásplátkabezlízingovéhonavýšenia+kúpnacenapodľačl.2bodu
2,3 zmluvy). K tvrdeniam žalovaných žalobca uviedol, že všeobecné zmluvné podmienky sú súčasťou
zmluvy aj bez podpisu zmluvných strán. Podpis žalovanej 2) na všeobecných zmluvných podmienkach
nie je potrebný, nakoľko voči nej uplatňuje nárok titulom ručenia a jej podpis je na ručiteľskom vyhlásení

úradne overený. Zásielka s vyúčtovaním bola žalovanému 1) doručená riadne na adresu jeho pobytu,
čím sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1). Podotkol, že neprítomnej osobe musí prejav vôle v
zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôjsť, nemusí však byť adresátom prevzatý. Dôjdením do
sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne
očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. môže oboznámiť. Zdôraznil, že
voči žalovaným si neuplatňuje žiadne sankcie, ale náhradu nákladov vyvolaných porušením zmluvných

povinnostížalovaného1)adoúčtovanienesplatenejobstarávacejcenypredmetulízingubezlízingového
navýšenia, na ktoré by mal nárok. Poznamenal, že úspech určitej osoby domôcť sa neplatnosti
právneho úkonu pre podstatný omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť sama si overiť
skutočnosti rozhodujúce pre urobenie právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl by išlo vtedy, ak by
osoba ani pri vyvinutí obvyklej pozornosti, ktorú od nej možno vzhľadom na všetky okolnosti prípadu

ako od priemerného človeka požadovať, nemohla poznať skutočný stav veci. Len takýto omyl by mal
za následok neplatnosť právneho úkonu. Priemerný podnikateľ má mať pri uzatváraní zmluvy záujem
sám sa oboznámiť s jej obsahom. Pokiaľ sa žalovaný 1) pri uzatváraní zmluvy o podmienky zmluvného
vzťahu nezaujímal, nejde o omyl ale o ľahostajnosť. K námietke premlčania podotkol, že od
-3- 18C/51/2014

zmluvy odstúpil dňa 12.06.2009. Ak by premlčacia lehota začala plynúť týmto dňom, uplynula by dňa
12.06.2013, pričom žaloba bola na súde podaná dňa 15.01.2013, teda pred uplynutím štvorročnej
premlčacej lehoty. Nákladmi na odobratie sa rozumejú náklady, ktoré v súvislosti s odobratím vzniknú,
konkrétne v tomto prípade to bolo miestne zisťovanie priamo u žalovaných, o čom svedčí uznávací

protokol zo dňa 18.06.2009, ktorý je žalovaným 1) podpísaný, náklady teda, ktoré vznikli bezpečnostnej
agentúre za ich vlastnú činnosť (vycestovanie za klientom, náklady na mzdy a podobne). Pokiaľ by
agentúra vykonala aj samotný odber vozidla a vznikli by náklady napr. na palivo alebo mýto, toto by
sa doúčtovalo osobitne. Zo strany bezpečnostnej agentúry sa vo vzťahu k žalobcovi jedná o zmluvnú
odmenu.

2. Žalovaní 1), 2) so žalobou nesúhlasili a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že so
všeobecnými zmluvnými podmienkami sa neoboznámili, pretože pri riadnom oboznámení sa s nimi by
tieto nikdy neboli podpísali. Podmienky sú totiž konštruované tak, že sú prakticky pre bežných - drobných
podnikateľov neakceptovateľné. Podpis žalovaného 1) na všeobecných zmluvných podmienkach je

falzifikát a podpis žalovanej 2) na nich úplne chýba. Vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy nebolo
žalovaným 1), 2) nikdy doručené, nakoľko toto mala prevziať dcéra žalovaných 1), 2). Ak by boli žalovaní
1), 2) pravdivo a dôsledne oboznámení so všeobecnými zmluvnými podmienkami, najmä s časťou o
sankciách, nikdy by za takýchto podmienok zmluvu neuzavreli. Pracovník, ktorý s nimi uzatváral zmluvu,
im tvrdil, že budú voči nim uplatnené úplne iné podmienky v prípade neschopnosti splácania zmluvy,

čím ich uviedol do omylu, pričom ide o omyl podstatný. Súčasne vzniesli i námietku premlčania.

3. Žalovaní 1), 2) sa na pojednávanie nedostavili, hoci mali predvolanie riadne a včas doručené. Svoju
neúčasť ospravedlnili prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý tento úkon vykonal ako neodkladný
po vypovedaní plnomocenstva a súčasne požiadal o odročenie pojednávania, hoci sám uviedol, že

žalovaní o toto nežiadali. S poukazom na uvedené súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a
vec prejednal v neprítomnosti žalovaných.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1), 2), svedkov V. a R. a oboznámením zmluvy
o finančnom lízingu č. 4150/28 zo dňa 03.11.2008, všeobecný zmluvných podmienok, splátkového

kalendára, vyhlásenia ručiteľa zo dňa 03.11.2008, odstúpenia od lízingovej zmluvy zo dňa 12.06.2009,
vyúčtovania pri predčasnom ukončení zmluvy, doručenky, uznávacieho protokolu zo dňa 18.06.2009,
preberacieho protokolu zo dňa 22.06.2009, faktúry č. 080/2009 zo dňa 25.06.2009, výpisu z účtu
žalobcu, faktúry zo dňa 30.06.2009, znaleckého posudku č. 318/2009, vyúčtovania znaleckých úkonovzo dňa 25.06.2009, výpisu z účtu žalobcu, faktúry zo dňa 05.10.2009, faktúry č. 9188 zo dňa 23.09.2009,
výpisu z účtu žalobcu, kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2009, splnomocnenia zo dňa 17.06.2009, zoznamu
motorových vozidiel ku dňu 17.09.2009 a výpisom zo živnostenského registra žalovaného 1) a zistil

nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný 1) vo svojej výpovedi uviedol, že auto užíval asi 5 - 6 mesiacov, vozil tovar do Portugalska.
Následne mu jeho obchodní partneri nezaplatili, a preto nemal z čoho zaplatiť ani ja. Od žalobcu žiadal
odklad lízingu na 2 mesiace, ale tento mu

-4- 18C/51/2014

neumožnili. Následne ho požiadali, aby auto doviezol do Bratislavy, lebo mu toto odoberajú. Sám na
svoje vlastné náklady auto do Bratislavy doviezol. V Bratislave podpísal preberací protokol, a preto mu
nie je jasné, prečo žalobca pýta aj náklady na odobratie. Vie, že žalobca nedával žiaden inzerát na
predaj tohto vozidla. Do týždňa bolo predané Dalitransu. Už po týždni z tejto spoločnosti od neho pýtali

mýtnu jednotku, lebo nemohli jazdiť do Rakúska. Vozidlo odviezol hneď na prvú výzvu žalobcu. Dodal,
že zmluvu o lízingu podpísal na chodbe, pretože zástupcovi dôveroval. Zástupca mu nič zo zmluvy
nevysvetlil a neoboznámil ho ani so sankciami. Mal za to, že vozidlo malo byť najprv ponúknuté jemu.
Ak mal o auto záujem niekto iný, z Dalitransu mu povedali, nech dá od toho ruky preč.

6. Žalovaná 2) vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu podpisovali medzi dvermi, zástupca sa mal
ponáhľať, mal málo času a povedal im, že všetky podmienky im dodatočne vysvetlí. Následne ich
telefonicky informoval, že zmluva je schválená. Asi 6 mesiacov splácali lízing, potom prišla kríza. Volala
o odklad splátok, pričom jej povedali, že ak založia nehnuteľnosť alebo nejaké iné auto, potom im s
odkladom vyhovejú. To sa jej však nepáčilo. Potom volali od žalobcu, že či si majú prísť pre auto oni

alebo im ho dovezieme sami s tým, že si budú účtovať náklady. Auto im doviezli na vlastné náklady. Auto
bolo v dobrom stave, ako nové. Z X. si naň robili zálusk ešte predtým, ako auto bolo vôbec odobraté.
Počula ako ten z X. povedal inému záujemcovi, že nech dá ruky od toho auta preč. Im nikto nedal vedieť,
aká je hodnota vozidla, ani za koľko sa predalo. To sa potom len dopočula. V danom období sa také
vozidlá predávali za 40.000 - 42.000 eur. So žalobcom mali uzavreté aj iné zmluvy.

7. Žalobca uzavrel dňa 03.11.2008 zmluvu o finančnom lízingu č. 4150/28, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančného lízingu motorového vozidla RENAULT Magnum 17GSA1, pričom doba trvania
lízingu bola dojednaná na 48 mesiacov. Žalovaný 1) sa zaviazal splácať cenu predmetu lízingu v 48
mesačných splátkach po 1.572,57 eur. Nultá splátka predstavovala sumu 9.361,68 eur a poplatok za

uzavretie zmluvy bol dojednaný vo výške 197,50 eur. Strany si v zmluve dojednali, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú okrem iného aj všeobecné zmluvné podmienky, pričom žalovaný 1) v zmluve
vyhlásil, že sa s nimi pred podpisom dôkladne oboznámil a súhlasil s nimi.

8. Vyhlásením ručiteľa zo dňa 03.11.2008 žalovaná 2) vyhlásila, že berie na seba voči žalobcovi

povinnosť, že ak nájomca pohľadávku zo zmluvy nevyrovná, zaväzuje sa túto uspokojiť na prvé
požiadanie namiesto nájomcu do 15 dní od požiadania.

9. Listom zo dňa 12.06.2009 žalobca odstúpil od zmluvy č. 4150/28 podľa § 345 ods. 1 Obchodného
zákonníka a bodu 10.2 písm. a), k) Všeobecných zmluvných podmienok. Žalovaný 1) odstúpenie od

zmluvy osobne prevzal.

10. Z vyúčtovania pri predčasnom ukončení zmluvy o finančnom lízingu zo dňa 05.10.2009 vyplýva, že
žalovaný 1) bol povinný žalobcovi uhradiť nultú splátku vo výške 9.361,68 eur, províziu v sume 197,50
eur, 1. - 9. splátku po 1.572,58 eur, náklady na agentúru vo výške 592,50 eur, náklady na znalecký

posudok vo výške 03,53 eur, náklady na prehlásenie v evidencii DI PZ vo výške 158,27 eur a náhradu
-5- 18C/51/2014

škody vo výške 45.131,88 eur. Celkom teda bol žalovaný 1) povinný žalobcovi zaplatiť sumu 69.698,58
eur. Uhradil nultú splátku vo výške 9.361,68 eur, 1. - 6. splátku po 1.572,58 eur, províziu vo výške

197,50 eur a predajnú cenu vozidla vo výške 15.000 eur. Celkom teda 33.994,66 eur. Suma na
doplatenie predstavuje výšku 35.703,92 eur, ktorú bol povinný zaplatiť do 30 dní. Z doručenky vyplýva,
že vyúčtovanie bolo žalovanému 1) doručené dňa 15.10.2009, pričom zásielku prevzala dcéra.11. Zo splnomocnenia zo dňa 17.06.2009 vyplýva, že žalobca splnomocnil spoločnosť L., s. r. o. na
inkasné konanie proti žalovanému 1). Z uznávacieho protokolu vyplýva, že zástupca spoločnosti L., s. r.
o., dňa 18.06.2009 navštívil žalovaného 1) v mieste jeho bydliska, kedy žalovaný 1) uznal pohľadávku

v celom rozsahu s tým, že predmet lízingu sám odovzdá na vlastné náklady. Z preberacieho protokolu
zo dňa 22.06.2009 je zrejmé, že žalovaný 1) tohto dňa odovzdal predmet lízingu spoločnosti L., s. r. o..
Faktúrou č. 080/2009 zo dňa 25.06.2009, splatnou dňa 03.07.2009, vyfakturovala spoločnosť L., s. r.
o., žalobcovi sumu 497,90 eur na základe splnomocnenia. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca
túto faktúru uhradil dňa 06.07.2009. Faktúrou zo dňa 30.06.2009, splatnou dňa 30.06.2009, žalobca

prefaktúroval uvedené náklady spolu s DPH vo výške 592,50 eur žalovanému 1).

12. Znaleckým posudkom č. 318/2009 znalca R.. W. W. bola stanovená hodnota motorového vozidla
RENAULT Magnum 440DXi vo výške 26.523 eur spolu s DPH. Vozidlo malo zlomený predný nárazník
- ľavý roh a poškodené ľavé zadné skupinové svetlo. Znalec si za vypracovanie znaleckého posudku
vyúčtoval voči žalobcovi sumu 87 eur, ktorá bola žalobcom uhradená podľa výpisu z účtu dňa

30.06.2009. Faktúrou zo dňa 05.10.2009 prefakturoval žalobca žalovanému 1) náklady znaleckého
posudku zvýšené o DPH vo výške 103,53 eur.

13. Faktúrou č. 9188 zo dňa 23.09.2009, splatnou dňa 07.10.2009, vyúčtovala spoločnosť X.., žalobcovi
náklady prepis vozidla RENAULT Magnum 17GSA1 vo výške 158,27 eur. Ktoré žalobca podľa výpisu

z účtu uhradil dňa 29.09.2009.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2009 vyplýva, že žalobca predal motorové vozidlo REANAULT
Magnum 440 DXi spoločnosti X. za kúpnu cenu 17.850 eur.

15. Zo zoznamu vozidiel pripravených na predaj ku dňu 17.09.2009 vyplýva, že vozidlo žalované 1)
RENAULT Magnum DXi 440 bolo k tomuto dňu v ponuke žalobcu na odpredaj.

16. Z výpovede svedka Ing. W. W. vyplynulo, že vozidlo, ktoré ohodnocoval, bolo odobraté a nachádzalo
sa v nejakom chránenom objekte na parkovisku. Vykonal obhliadku a touto zistil technický stav vozidla. Z

listinných podkladov predložených žalobcom a z ohliadky potom vypracoval znalecký posudok, v ktorom
ohodnotil vozidlo a stanovil všeobecnú cenu vozidla. Vozidlo, ktoré patrilo žalovaným, bolo poškodené,
pričom malo tie závady, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku. Nejednalo sa o závažné poškodenia.
Vozidlo inak zodpovedalo dobe prevádzky
-6- 18C/51/2014

a počtu najazdených km. Cenu zisťoval na internetových stránkach veľkých autobazárov. Najprv hľadal
porovnateľné vozidlá v SR a ak také nenašiel, hľadal v okolitých krajinách, prípadne v celej Európe. Z
tohto zisťovania potom určil koeficient dopytu trhu. Je to veľmi zásadná hodnota, nakoľko vypočítaná
technická hodnota vozidla sa potom koriguje rôznymi koeficientmi a jedným z nich je aj práve koeficient

dopytu trhu. Obdobie konca roka 2008 až do r. 2010 bolo veľmi špecifické, nakoľko sa prejavila
hospodárska kríza. Veľa serióznych prepravcov krachovalo a nemohli splácať lízing. Preto dochádzalo k
odoberaniu vozidiel. V tomto období nebolo jednoduché a dostatočne možné presne stanoviť koeficient
dopytu trhu. Tým, že bolo veľa áut v ponuke, tento koeficient prudko klesal. Dá sa povedať, že až
nekontrolovane. Klesal priamo úmerne s prehlbovaním krízy. Ak bol určený koeficient v júni, v septembri

už bol úplne iný. K predaju bolo množstvo vozidiel, ale tieto boli veľmi ťažko predajné. Do zahraničia sa
predávali celé súbory vozidiel za veľmi nízku cenu. Keďže lízingovka potrebuje peniaze, dochádzalo k
predaju vozidiel lacnejšie. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je aktuálne koeficient dopytu trhu
stabilnejší. Ak ho lízingovka oslovila o podanie odborného vyjadrenia k hodnote vozidla, ktoré istý čas
nemohla predať, jeho cena bola podstatne nižšia, ako tá uvádzaná v pôvodnom znaleckom posudku.

Najnižšia cena vozidla porovnateľného, ako to, ktoré ohodnocoval, bola 17.575 eur bez DPH. Hodnotu
ohodnocovaného vozidla nestanovil celkom na spodnej hranici. Bola to asi stredová hodnota tých, ktoré
zistil prostredníctvom internetu. Mal za to, že už aj nižšia hodnota na úrovni 17.575 eur, za dané vozidlo,
bybolaobhájiteľná.Domnievalsa,žehodnota15.000eurbezDPH,zaktorúbolovozidlopotompredané,
bola adekvátna vtedajšej hospodárskej situácii.

17. Z výpovede svedka V. vyplynulo, že so žalovaným 1) uzatváral lízingovú zmluvu a toto nebola jediná,
stretlisaviackrát.Jebežné,žežiadateľolízingpredložížiadosťaspolusňouajpodkladynapreukázanie
svojich príjmov. Následne sa žiadosť posúva na schválenie. Po jej schválení kontaktoval vždy klienta zaúčelom podpisu zmluvy. Tak to bolo aj v tomto prípade. Žalovaný podpísal zmluvu u neho a dokonca
jedenkrát bol za účelom podpisu lízingovej zmluvy aj u nich doma. Vždy každému klientovi, a teda aj
žalovaným, uviedol následky nesplácania lízingu, nakoľko toto je najčastejšia otázka, ktorú sa ho klienti

pýtali. Žalovaných poučil o zmluvných pokutách aj ďalších penáloch, ktoré ich postihnú v prípade, keď
lízing nebudú platiť. Navyše žalovaní si lízing nebrali prvýkrát, a preto podmienky lízingu dobre poznali.
Žalovaným zmluvu do ruky len tak nedal, vždy mal pre klientov vyčlenený čas, aby sa im mohol venovať.
Zmluvu im odovzdal aj spolu s VOP.

18. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného je zrejmé, že tento podnikal v období od 09.07.1992
do 05.05.2011, kedy svoju podnikateľskú činnosť ukončil.

19. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci tohto sporu sú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka
podnikateľmi a žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, posúdil súd predmetnú
vec podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

-7- 18C/51/2014

20. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

21. Podľa čl. 10.2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok, prenajímateľ je oprávnený, okrem

prípadov už v VZP uvedených, od LZ odstúpiť aj vtedy, ak nájomca opakovane porušuje svoje povinnosti
vyplývajúce z LZ a VZP.

22. Podľa čl. 10.5 Všeobecných zmluvných podmienok, odstúpením od LZ nezaniká platnosť ustanovení
LZ a VZP a upravujúcich povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi dlžné sumy podľa LZ a VZP, najmä

ustanovenia o zmluvných pokutách a povinnosti zaplatiť nesplatenú časť celej ceny leasingu.

23. Podľa čl. 11.2.1 Všeobecných zmluvných podmienok, v prípade predčasného ukončenia LZ
odstúpením je nájomca povinný prenajímateľovi vrátiť PL a zaplatiť prenajímateľovi všetky vzniknuté
náklady, náhrady škody, zmluvné pokuty, úroky z omeškania a poplatky podľa sadzobníka poplatkov

a VZP tak, ako budú vyúčtované prenajímateľom. Prenajímateľ je oprávnený vyúčtovať nájomcovi
aj náhradu škody vo výške nesplatenej časti celej ceny leasingu. Uvedené sumy podľa zaslaného
vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi v lehote do 30 dní
odo dňa jeho vystavenia. Toto ustanovenie zaväzuje zmluvné strany aj po odstúpení od LZ.

24. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

25. Podľa § 304 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok
dlžníka alebo jeho časť.

26. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

27. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

28. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade

s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.29. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

-8- 18C/51/2014

30. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

31. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie
premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

32. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

33. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je prevažne
dôvodná. Leasingová zmluva nie je v Obchodnom zákonníku upravená ako zmluvný typ, preto ju
súd z tohto hľadiska posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme,
jej predmet je dostatočne určitý a jednotlivé ustanovenia zmluvy nie sú v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluvu skutočne uzavreli. Na základe tejto

zmluvy žalobca poskytol žalovanému 1) finančný lízing motorového vozidla zn. RENAULT Magnum P.
Žalovaný 1) sa naproti tomu zaviazal cenu uvedeného predmetu splácať v 48 mesačných splátkach
po 1.572,57 eur s nultou splátkou vo výške 9.361,68 eur. Svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej
leasingovej zmluvy si však nesplnil a jednotlivé splátky neuhrádzal, čo mal súd preukázané z tvrdení
žalobcu, ktoré neboli nijakým spôsobom zo strany žalovaného 1) spochybnené. Neplnenie povinnosti

žalovaného 1) teda taktiež nebolo medzi stranami sporné. Pre neplnenie si povinností žalovaným 1)
žalobca listom zo dňa 12.06.2009 odstúpil od zmluvy, pričom možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade
neplnenia si povinností zo strany žalovaného 1) vyplýva zo všeobecných zmluvných podmienok, teda
strany si odstúpenie od zmluvy pre prípad porušenia povinností dojednali. Vzhľadom ku skutočnosti, že
žalobca od zmluvy odstúpil, zmluva zanikla a záväzky z nej vyplývajúce sa stali splatnými. Žalovaný

1) bol preto povinný uhradiť v stanovenej lehote všetky záväzky vyplývajúce z vyúčtovania. Žalovaní
1), 2) sa proti tejto povinnosti bránili najmä tým, že všeobecné zmluvné podmienky nepodpísali a s
týmito neboli náležite oboznámení. Zo samotnej zmluvy však vyplýva, že žalovaný 1) sa so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, oboznámil a s týmito súhlasí.
Rovnako tak aj z výpovede svedka V. N. vyplynulo, že žalovaným zmluvu náležite vysvetlil. Preto obranu

žalovaných v tomto smere vyhodnotil súd ako účelovú. Čo sa týka podpisu všeobecných zmluvných
podmienok žalovanými, pre ich záväznosť zákon nestanovuje nutnosť podpisu zmluvnými stranami. Je
dostačujúce, že zmluva, ktorú strany podpisujú na takéto zmluvné podmienky odkazuje. Je potom v
záujme tej ktorej strany, aby sa s nimi náležite oboznámila. Ak teda žalobca žalovaných neupozornil
na jednotlivé body všeobecných zmluvných podmienok tak, ako to tvrdia žalovaní, nemožno mu toto

pripísať na ťarchu. Žalovaný 1) bol povinný pri podpisovaní zmluvy zachovať náležitú starostlivosť a
oboznámiť sa s jednotlivými ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok bez toho, aby bol na to
žalobcom upozornený. Navyše žalovaný 1) vystupoval ako podnikateľ, u ktorých možno predpokladať
vyšší stupeň
-9- 18C/51/2014

opatrnostipriuzatváranízmluvnýchvzťahov.Bezpovšimnutianemôžeostaťaniskutočnosť,žežalovaný
1) opakovane vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom, t. j. dá sa dôvodne predpokladať, že
zmluvné podmienky nastavené žalobcom poznal. Žalovaní tiež namietali, že vyúčtovanie im nebolo
doručené. Z doručenky však vyplynulo, že zásielka obsahujúca vyúčtovanie bola žalovanému 1)

doručená na adresu jeho trvalého pobytu, pričom túto prevzala jeho dcéra. Z uvedeného možno
vyvodiť, že predmetná zásielka sa dostala do sféry dispozície žalovaného 1), ktorý mal objektívnu
možnosť s ňou sa oboznámiť. Je pritom právne nevýznamné, či sa s ňou aj skutočne oboznámil (viď
rozhodnutie NS ČR 33Cdo/1777/2013 zo dňa 27.01.2015). Súd preto uzavrel, že vyúčtovanie boložalovanému 1) riadne doručené a námietku žalovaných 1), 2) vyhodnotil ako účelovú. Žalovaní 1), 2)
tiež vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému nároku, preto sa súd zaoberal aj touto námietkou.
Ako vyplýva z ustanovenia § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vznikajúcich odstúpením

od zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa odstúpenia. K odstúpeniu od zmluvy došlo najskôr
dňa 12.06.2009, čo vyplynulo z listu, ktorým žalobca od zmluvy odstúpil. Od nasledujúceho dňa, t. j. od
13.06.2009, začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 13.06.2013. Žaloba však bola
súdu doručená dňa 12.02.2013, t. j. v rámci plynutia uvedenej premlčacej doby. Námietka premlčania
žalovaných 1), 2) je preto neopodstatnená.

35. Odstúpením od zmluvy bol teda žalovaný 1) povinný uhradiť žalobcovi jednak omeškané splátky
(splátky 7 - 9 po 1.572,57 eur), splátky, ktoré sa stali splatné odstúpením (splátky 10 - 48, pričom
žalobca nepožadoval lízingové navýšenie) a náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s odobratím a
predajom dotknutého motorového vozidla. Žalovaní 1), 2) v konaní nenamietali zaplatenie omeškaných
splátok a splátok splatných odstúpením od zmluvy, ani náklady na prepis vozidla. Predmetom ich

námietok boli náklady žalobcu v súvislosti s odobratím vozidla. Tvrdili, že tieto náklady žalobcovi nemohli
vzniknúť, nakoľko sami odviezli na vlastné náklady vozidlo do Bratislavy. Túto skutočnosť žalobca
ani nerozporoval. Žalobca vysvetlil, že týmito nákladmi sa rozumejú náklady vzniknuté v súvislosti s
vycestovaním zamestnancov agentúry za žalovanými a ich vlastná činnosť. Z uznávacieho protokolu
vyplynulo, že spoločnosť L., s. r. o., ktorá bola na toto žalobcom splnomocnená, za žalovaným 1)

skutočne vycestovala, vykonala miestne šetrenie, a preto si za svoju činnosť vyúčtovala zmluvnú
odmenu vo výške 497,70 eur, ktorú žalobca, ako vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, uhradil. Vznikol mu
preto nárok na náhradu týchto vynaložených nákladov voči žalovanému 1), čo si uplatnil aj faktúrou zo
dňa 30.06.2009. Cenu však zvýšil o DPH. Podľa názoru súdu, žalobcovi patrí náhrada len tých nákladov,
ktoré vynaložil bez ohľadu na DPH. Keďže si spoločnosť L., s. r. o., za svoju činnosť vyúčtovala sumu

497,70 eur, má nárok len na náhradu tejto sumy nezvýšenej o DPH. Rovnako to platí aj o náhrade
nákladov za vypracovaný znalecký posudok, kde si znalec vyúčtoval sumu 87 eur. Aj túto sumu žalobca
po jej uhradí prefakturoval žalovanému 1) zvýšenú o DPH. Vzhľadom na to, že žalobca uhradil znalcovi
sumu 87 eur, je oprávnený požadovať len náhradu nákladov v tejto výške. V súvislosti so znaleckým
posudkom žalovaní 1), 2) namietali, že bola stanovená nízka cena vozidla a že sa následne vozidlo

predalo za neadekvátne nízku cenu. K týmto námietkam sa podrobne vyjadril svedok R.. W. W., ktorý
znalecký posudok vypracovával, pričom o jeho vyjadreniach nemá súd pochybnosti. Tiež sa vyjadril (ako
osoba odborne znalá), že cena vozidla (15.000 eur
-10- 18C/51/2014

bez DPH) vzhľadom na špecifiká danej doby (hospodárska kríza) bola adekvátna. Žalovaní 1), 2) sa
tiež bránili tým, že vozidlo bolo do týždňa predané a nebol dôvod na znižovanie ceny. V tejto súvislosti
však súdu nepredložili žiadne dôkaz. Práve naopak, žalobca súdu predložil jednak zoznam vozidiel k
odpredaju ku dňu 17.09.2009 ako aj kúpnu zmluvu s novým kupujúcim, z ktorých jednoznačne vyplynulo,
že vozidlo bolo predané až 21.09.2009, t. j. 3 mesiace po jeho odobratí.

36. Žalobca si v rámci svojho nároku uplatnil i nárok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 33,19 eur podľa
čl. 2.3 zmluvy. V zmysle uvedeného článku má žalobca nárok na zaplatenie kúpnej ceny v prípade, ak
nájomca (žalovaný 1)) po riadnom ukončení lízingovej zmluvy, t. j. po splatení lízingu, prejaví záujem
o odkúpenie vozidla. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade neboli tieto zmluvné podmienky splnené

(nedošlo k riadnemu ukončeniu lízingovej zmluvy a žalovaný 1) neprejavil záujem o odkúpenie vozidla),
má súd za to, že žalobcovi suma 33,19 eur vyplývajúca z tohto zmluvného ustanovenia nepatrí.

37. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd zaviazal žalovaného 1) a žalovanú 2) ako ručiteľku na
zaplatenie sumy 35.559,60 eur (35.703,92 eur - 33,19 eur - 94,60 eur ako DPH pri fakturovaní nákladov

spoločnosti L., s. r. o., - 16,53 eur ako DPH pri fakturovaní znaleckého posudku = 35.559,60 eur) a vo
zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.39.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

40. Keďže žalovaní 1), 2) nesplnili svoj záväzok včas a riadne, dostali sa do omeškania, v dôsledku
čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 35.559,60 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, pričom
deň, od ktorého sú žalovaní povinní úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po márnom uplynutí
dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie.

41. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

42. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 99,6 %,
žalovaní 1), 2) vo výške 0,4 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 99,2 %). Súd preto priznal
žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi

-11- 18C/51/2014

náhradu trov konania vo výške 99,2 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.