Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208420
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716208420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: S. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. M. X, S., t. č. bytom Y. X, I., proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin,
Kollárova 2, Martin, IČO: 00 365 327, v konaní o zaplatenie bolestného, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/249/2016-59 zo dňa 02.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne, ktorou sa vo vzťahu k žalovanému

domáhala zaplatenia 6.000,- eur ako bolestného po vykonaní operačných zákrokov s trvalými
následkami, zamietol, žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z predloženého znaleckého posudku Inštitútu
forenzných medicínskych expertíz s. r. o., znaleckej organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia,
ktorý bol vypracovaný pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo PZ v Martine, odbor kriminálnej polície,
považoval za preukázané, že v znaleckom posudku bolo znaleckou organizáciou uvedené, že z
dostupnej zdravotnej dokumentácie postup operatéra počas gynekologickej operácie možno považovať

za odborne správny, rozsah operácie bol zvolený rovnako správne - lege artis. Znalecká organizácia
nezistila žiadne forenzne významné okolnosti, ktoré by poukazovali na nesprávny postup pri vedení
operácie. Stav žalobkyne bol hodnotený ako medicínske riziko predmetnej operácie, a teda nie je
možné vznik rektovaginálnej fistuly u pacientky po rozsiahlom gynekologickom výkone s pridruženými
základnými ochoreniami a stavmi označovať za postup non lege artis. Znalci znaleckej organizácie
hodnotili poskytnutú operačnú starostlivosť vo všetkých operačných zákrokoch vykonaných žalobkyni v
období od 17.12.2013 do 03.07.2014 podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie ako odborne správnu,

a to i v súlade s pooperačnou starostlivosťou po operačnom výkone zo dňa 18.12.2013. Na podklade
uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyni nie je možné priznať ňou uplatňovaný
nárok na náhradu škody, nakoľko nie sú splnené základné podmienky vyplývajúce zo zákona. Nebol
zistený zodpovednostný základ na strane žalovaného, na podklade čoho nebolo možné ani založiť
zodpovednosť žalovaného za náhradu škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila. Za spornú považoval i výšku
uplatneného nároku 6.000,- eur, ktorá nekorešponduje s tým, ako bolo vykonané bodové ohodnotenie,
ktoré predložila v rozsahu 155 bodov, pričom hodnota bodu v roku 2013 predstavovala 16,10 eur.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
naďalejmávážnezdravotnéproblémy,opakovanesamusípodrobovaťchirurgickýmzákrokom,lekárske
správy o vykonaných operáciách je ochotná kedykoľvek doložiť. Naďalej zotrvala na náhrade škody vovýške 6.000,- eur z dôvodu, že sa nemôže zamestnať, je nútená žiť iba z invalidného dôchodku vo výške
138,-eur.Poukazovala,ževznaleckomposudku,ktorýsúdudoložila,jejbolopriznanébolestnévovýške
155 bodov, t. j. 2.737,30 eur. Z tohto dôvodu považuje uplatnenú náhradu škody za plne odôvodnenú a

žiadala, aby sa vo veci o jej žalobe naďalej konalo.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Uviedol, že zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne dôkazy na preukázanie jej tvrdení
s výnimkou predloženého znaleckého posudku č. 135/2015. Nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy

v konaní. Konania pred súdom sa nezúčastnila. Uviedol, že v znaleckom posudku č. 135/2015 zo
dňa 04.06.2015, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, je uvedené, že postup operatéra počas operácie bol
správny, ako aj rozsah operácie bol zvolený správne, lege artis a za odborne správnu bola považovaná i
pooperačná starostlivosť. K rovnakým záverom dospel i úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý prešetroval poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného. V protokole č. 68/2014
o vykonanom dohľade na mieste z 08.07.2014 konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientke S. V.

na Gynekologicko-pôrodníckej klinike UNM bola poskytnutá správne, v súlade s § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zastal názor, že v predmetnom
prípade nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobkyne a konaním
žalovaného.Znaleckýmposudkomnebolopriznanéžalobkynibolestné,akožalobkyňauvádza,znalecká
organizácia iba určila v zmysle zadania zadávateľa v posudku bodové ohodnotenie bolestného u

žalobkyne v súvislosti s vykonaním nutnej revízie brušnej dutiny podľa zdravotnej dokumentácie.
Požadovaný nárok na náhradu škody vo výške 6.000,- eur nebol bližšie špecifikovaný, nebolo zrejmé, na
základe čoho požaduje žalobkyňa nárok práve v tejto výške. Ňou podané odvolanie naviac neobsahuje
základné náležitosti odvolania uvedené v § 363 CSP a taktiež neobsahuje ani jeden z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 CSP v platnom znení.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že konania pred súdom sa nezúčastnila,
nakoľko bola práceneschopná. O svojej práceneschopnosti doložila patričný doklad. Dňa 18.12.2013
jej bol na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Martine odstránený cystický tumor. Po tejto operácii jej
neustále opakovane hnisá brucho. Často navštevuje chirurgickú ambulanciu v Univerzitnej nemocnici v

Martine, ošetrujúcim lekárom je MUDr. Y. E..

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na vyjadrení, ktoré zaslal k odvolaniu žalobkyne.
Naviac poukázal na znenie ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 CSP) a súc viazaný dôvodmi podaného odvolania podľa § 380 CSP postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
na podklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

8. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

9. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11.Procesnýmpostupomsarozumiepredovšetkýmrežimprocesnéhodokazovaniaarežimprostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany. Zistený skutkový stav súd uvedie v odôvodnení rozhodnutia (§
220 ods. 2 CSP a § 393 ods. 2 CSP).

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.13. Ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania. Úvaha
súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí byť opretá o zistené

skutočnosti a v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení
dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

14. V preskúmavanej veci prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na výsledkoch

znaleckého dokazovania Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s. r. o., ako i skutočností,
vyplývajúcich zo spisu ÚDZS, týkajúceho sa prešetrenia podnetu pod č. PO 132/2013 žalobkyne. Z
protokolu č. 68/2014 o vykonanom dohľade na mieste mal preukázané, že na základe podrobnej analýzy
zdravotnej dokumentácie žalobkyne skupina vykonávajúca dohľad konštatovala, že pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientke na Gynekologicko-pôrodníckej klinike UNM v dňoch 17.12.2013 do
23.12.2013 nedošlo k pochybeniu. U pacientky bola správne indikovaná hospitalizácia, správne bolo

indikované operačné riešenie, bola adekvátne pooperačne sledovaná a prepustená v primeranom
zdravotnom stave do ambulantnej starostlivosti. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v dňoch od
26.12.2013 do 27.12.2013 nedošlo k pochybeniu. Zdravotnícki pracovníci vykonali všetky nevyhnutné
diferencionálno-diagnostické vyšetrenia, ktoré viedli k správnemu určeniu pooperačnej komplikácie a
následnému prijatiu pacientky na hospitalizáciu a jej operačnému riešeniu. V závere bolo konštatované,

že zdravotná starostlivosť poskytnutá žalobkyni bola v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v
platnom znení.

15.Vpredloženomznaleckomposudkuboloznaleckouorganizáciouuvedené,žezdostupnejzdravotnej
dokumentácie postup operatéra počas gynekologickej operácie možno považovať za odborne správny,

rozsah operácie bol zvolený rovnako správne. Znalecká organizácia nezistila žiadne forenzno významné
okolnosti, ktoré by poukazovali na nesprávny postup pri vedení operácie. Stav žalobkyne bol
hodnotený ako medicínske riziko, a teda ani vznik rektovaginálnej fistuly u pacientky pri tak rozsiahlom
gynekologickom výkone s pridruženými základnými ochoreniami a stavmi nebolo možné považovať
za postup non lege artis. Znalci znaleckej organizácie hodnotili poskytnutú operačnú i pooperačnú

starostlivosť za odborne správnu. Postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany chirurgickej
kliniky UN Martin, načasovanie, spôsob vykonania operačných revízií hodnotili ako úplne správny, t. j.
lege artis.

16. Žalobkyňa dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť záverov, či už znaleckého dokazovania alebo

výsledkov dohľadu úradu nad poskytovanou starostlivosťou, nepredložila, v konaní nepreukázala
základné predpoklady pre priznanie škody, nepreukázala, že by bol vykonaný lekársky zákrok technicky
nesprávne, že by z dôvodu nesprávne poskytnutej operačnej, príp. pooperačnej starostlivosti žalobkyni
vznikla ňou tvrdená škoda.

17. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd plne stotožnil s postupom prvoinštančného súdu,
pokiaľ žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, v podrobnostiach odkazujúc na odôvodnenie jeho
rozhodnutia. Toto ako správne, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

18. Žalovanému i napriek úspechu v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

majúc za to, že v súdenej veci ide o tak výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje
aplikáciu ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol predovšetkým v
okolnostiach, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde (pretrvávajúce zdravotné problémy).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)