Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223695
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213223695.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, I. S., žalovaná: 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, I. S., o zaplatenie

2.849,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z
14. augusta 2015, č.k. 14C/313/2014-101 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby boli

žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy 2.849,43 eur s príslušenstvom, keď žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 503 ods. 2, § 504 Obchodného zákonníka,
§ 506 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, § 3

ods. 1 cit. zákona, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením
zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie v 3 - ročnej premlčacej dobe v
zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov nebolo súdu zrejmé, ako

žalobca k žalovanej istine dospel, koľko, kedy a akou formou žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, ako
boli ním vykonané platby započítané, kedy bola zo strany žalovaného naposledy uhradená splátka a pre
omeškanie ktorej splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského
úveru. Žalobca bol preto vyzvaný, aby doplnil svoju žalobu. Z predloženej platobnej histórie - karty klienta
(č.l. 81 - 87) vyplýva, že posledná operácia sa na účte uskutočnila dňa 4.júna 2009, ako bezhotovostná
splátka úveru. Svedčí o tom aj príloha k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 21). Žalovaní teda poslednú

úhradu vykonali dňa 4.júna 2009. Tiež z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 21) je zrejmé, že
ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 27. septembru 2012 boli žalovaní s úhradou splátky v omeškaní
1183 dní, teda 3,24 roka. Žalobca však tvrdí, že došlo k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru, a
to ku dňu 3.novembra 2012, a teda týmto dňom sa stal splatným celý dlh. Súd má za to, že trojročná
premlčacia doba však s poukazom na druhú vetu § 103 Občianskeho zákonníka, začala plynúť odo dňa
zročnosti prvej neuhradenej splátky, a to podľa tvrdenia žalobcu dňa 20.júla 2009, nakoľko posledná

splátka bola uhradená dňa 4.júna 2009 a teda uplynula dňa 20.júla 2012. Žalobca žalobu na súd podal
až dňa 22.novembra 2013, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti, súd má za to, že trojročná premlčacia doba, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex
offo, uplynula ešte pred podaním návrhu na začatie konania, preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol
v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke

boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, avšak nakoľko im zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy
konania, ani si žiadne neuplatnili, súd im ich ani nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, nakoľko žalobca si podaním návrhu uplatnil

len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20.12.2010 do konečnej splatnosti úveru
20.08.2015. Na základe uvedeného preto nie je žalobcovi zrejmé, na základe akých skutočností súd
vyhodnotil, že nárok žalobcu je premlčaný v celosti. Oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti je oprávnený, nie však povinnosťou veriteľa a právny predchodca žalobcu toto právo
nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil žalobca ku dňu 03.11.2012. Premlčacia
doba pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru plynula pre každú splátku

samostatne odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu si žalobca v konaní uplatnil
len nepremlčané splátky. Odvolateľ je toho názoru, že právne posúdenie súdu, v zmysle ktorého
premlčacia lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplnenej splátky
dňa 20.07.2009 nemá žiadnu oporu v zákone. Žalobca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil ku
dňu 03.11.2012 a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie

splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu troch mesiacov, t.j. od splátky splatnej dňa
20.07.2012. V prípade aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby
by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v
súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 21.07.2012, pričom pre splátky splatné pred
mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre

každú samostatne). Vzhľadom k uvedenému ďalej odvolateľ uviedol, že súd vec nesprávne právne
posúdil,nakoľkonauvedenýzáväzkovývzťahaplikovalnesprávnyprávnypredpisatentoprávnypredpis
navyše nesprávne interpretoval. Odvolateľ zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné
aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútne obchodno-

záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 6 M Cdo
4/2012 zo dňa 27.03.2013, 4 Obo 54/2007 zo 17.06.2008, sp. zn. 7 M Cdo 9/2014 z 24.03.2015, sp.
zn. 2 M Cdo /3/2011 z 28.04.2011, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 z 27.03.2013, Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/138/2013 z 20.02.2014 a iné, keď taktiež poukázal aj na komentár k ustanoveniu § 52 OZ

k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Žalobca zastáva názor, že mu vznikol
nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo
dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Taktiež žalobca uviedol, že nesúhlasí
s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. V tejto súvislosti poukázal na
článok 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález ÚS SR z 24.05.1995, PL ÚS 16/95 Nález ÚS SR z 03.03.1996
PL ÚS 36/95, článok 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, článok 152 ods. 4 Ústavy SR, Nález ÚS SR
z 08.03.2011, III. ÚS 348/06. Odvolateľ je toho názoru, že aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, nakoľko aplikáciou

tohto zákonného ustanovenia na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho
stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu
na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu,
ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu
do majetkových práv veriteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

zo dňa 30.09.2014 sp. zn. 9Co/64/2013. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom rozsahu preskúmal v zmysle ustanovenia § 220 OSP a zmenil ho tak, že návrhu
navrhovateľa vyhovie, resp. aby ho v zmysle ustanovenia 221 ods. 1, 3 OSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, keď zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 143,52 eur s DPH.

5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 202 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)), po skonštatovaní, že podané odvolanie

má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaných

spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.849,43 eur titulom uzavretej úverovej zmluvy zo dňa
11.08.2005 č. 192371526.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

10. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že má za to, že trojročná premlčacia doba s poukazom
na druhú vetu ustanovenia § 103 OZ začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej splátky a to
podľa tvrdenia žalobcu dňa 20.07.2019, nakoľko posledná splátka bola uhradená dňa 04.06.2009 a
teda lehota uplynula dňa 20.07.2012. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 22.11.2013, teda zjavne po

uplynutí trojročnej premlčacej doby. Keďže súd je povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo, uplynula
ešte pred podaním návrhu na začatie konania táto premlčacia trojročná doba a preto rozhodol súd prvej
inštancie tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.

11. Žalobca ako odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že v danom prípade súd prvej inštancie otázku

premlčania uplatneného nároku žalobcu posúdil nesprávne, nakoľko žalobca si podaným návrhom
uplatnil uhradenie nezaplatených splátok za obdobie od 20.12.2010 do 20.08.2015 a k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti pristúpil žalobca ku dňu 03.11.2012. Odvolateľ bol toho názoru, že premlčacia
doba pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru uplynula pre každú splátku
samostatnej odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky a premlčacia doba pre všetky splátky splatné po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 OZ začala plynúť od 21.07.2012 v deň
nasledujúci po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím potom vec nesprávne právne
posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom v dôsledku uvedeného nie je preskúmateľný
pre nedostatok dôvodov.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ

a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 27.09.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. 0192371526,
ktorou veriteľ poskytol odporcom úver vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 eur, pričom bola dojednaná
úroková sadzba 12,10% ročne a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne. Úver mal byť
vrátený žalovanými spolu s príslušenstvom mesačne k 20. dňu v mesiaci v splátkach po 49,99 eur,
keď dátum prvej splátky bol 20.09.2005 a konečná splatnosť úveru bola 20.08.2015. Žalobca si v

tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.08.2015 v počte 57 a celkovej výške
2.849,43 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa
a.s. žalovanému 1/ oznámila, že postúpila pohľadávku vo výške 4.955,21 eur na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 s tým, že vyššie uvedený
záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi a to

v prospech jeho účtu. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 15.10.2012 vyplýva, že veriteľ spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako nový veriteľ oznamuje
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.10.2012 a touto cestou žiada o okamžité uhradenie
dlžnej čiastky na nižšie uvedený účet a to najneskôr do 30.10.2012.14. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§

565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Ustanovenie § 103 O. z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O. z. však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky

uvedené v ustanovení § 565 O. z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O. z. podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva
automaticky zo zákona).

17. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal.

18. Súd prvej inštancie bez skúmania vzniknutej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľa, adresovaného dlžníkovi), teda naplnenia zákonom stanovených podmienok pre splatnosť
celého zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už vzniknutej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne
označil uplatňovaný nárok žalobkyne za premlčaný.

19. Ustanovenie § 103 O. z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 O.
z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť

získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd
prvého stupňa odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie
celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 O. z., najmä či veriteľ právo
na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne

zistil skutkový stav.

20. Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala
samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu) a u ktorých začala premlčacia doba plynúť
splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný

dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 O. z. sa
odlišuje dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku
dlhu určeným dňom v tejto dohode.

21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,

ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

22. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby

súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

23. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka

stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

24. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu
od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu jednorázovo, bez posúdenia relevantného
prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného
premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky

obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie
rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

25. Súd prvého stupňa tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh

uplatňovaný žalobkyňou ako premlčaný.

26. Na rozdiel od dôvodnej argumentácie žalobkyne v odvolaní, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia
splatnosti dlhu súdom prvej inštancie, jej odvolacia námietka o prednostnej aplikácii ustanovení ObZ o
premlčaní (vzťahujúcich sa na prejednávanú vec) nebola dôvodná.

27. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré
osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia
spotrebiteľskej zmluvy), ako aj ZoOS. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa

smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá
v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa
dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať
o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation

SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini
Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia
národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok,
pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahuvo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Nadradenosť komunitárneho práva
predstavuje rozhodujúci faktor pri naplnení cieľa smerníc.

28. Novelizácia ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. už normatívne vyriešila prednostnú aplikáciu O.
z. pred ustanoveniami ObZ (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované
znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca

nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného
právavsúvislostiskonaním,vktoromsauplatňujeprávoprotispotrebiteľovi,ustálilaajdouvedenejdoby
prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
5Co/716/2014). Námietka žalobkyne o nutnosti favorizovať ObZ neobstojí, pretože všetky režimy a
opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy,

a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na
daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby,

je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa
ObZ). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ, bez ohľadu
na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o
osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych

vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre
neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63 zo 16.
decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O. z., ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie,

bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z
19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech spotrebiteľa, na úver ako
absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

30. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

31. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom
rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie).

32. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam

by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

33. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne

deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.
Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má
dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľaustanovenia§5bZoOS(akkpremlčaniunedošlo,budenevyhnutnédôslednesazaoberaťuplatňovaným
nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem).

34. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).