Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217177
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116217177.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána
Bednára a členov senátu JUDr. Jána Bobora a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792
752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXXX/XX, XXX XX O.

O., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 2 086,10 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha
č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 577/16, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Er/596/2016-16 zo dňa 27.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu,

zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom v Bratislave, Krížna č.
56. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní pred ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom
Semancom dňa 08.12.2015 pod spis. značkou 738/06/15 a vykonateľným sa stal dňa 14.06.2016.
Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa
z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 19.10.2012 (správne malo byť uvedené dňa 23.10.2012). V ten istý deň ako bola

medzi účastníkmi exekučného konania uzavretá zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj
rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Podľa čl. 5 rozhodcovskej
zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskomkonanípredSlovenskýmarbitrážnymsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovakarbitration

court,s.r.o.,sosídlomvBratislave,IČO:44130481alebopredVictoriarozhodcovskýmsúdomvBanskej
Bystrici, zriadeným pri spoločnosti Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, IČO: 44 826
460 podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Ďalej bolo uvedené, že výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

3. S poukazom na § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a závery konštantnej rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvej inštancie skúmal, či exekučný titul, ktorý tvorí podkladvedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Pritom vychádzal zo záveru, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom je právnym vzťahom spotrebiteľským a rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli dňa 23.10.2012

je zmluvou spotrebiteľskou, pretože má spojitosť a nadväznosť na uzavretú zmluvu o úvere svojím
označením aj dátumom uzavretia a zodpovedá legálnej definícii podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Oprávnený ako poskytovateľ úverov, ktorý má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov
podľa Obchodného registra SR v predmete činnosti podnikania, vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako
dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci podnikateľskej činnosti, a teda bol v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
postavení spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola zmluvou formulárovou, kedy povinný
ako spotrebiteľ nemohol svojím prejavom vôle vstupovať a vlastnou vôľou uviesť, resp. označiť,
či si volí rozhodovanie prípadných sporov pomocou rozhodcovského konania alebo všeobecného

súdnictva.Spôsobriešeniavzniknutýchsporovbolvrozhodcovskejzmluvevyhotovenýoprávnenýmako
dodávateľom na predtlačenom texte a je dôvodné sa domnievať, že zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú
zmluvu povinný podpísal v jednom momente ako súbor predložených listín. Rozhodcovskú zmluvu,
ktorá bola zmluvou formulárovou bez možnosti ovplyvnenia jej znenia vôľou povinného ako dlžníka, súd
neposúdil ako individuálne dojednanú. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva v znení jej bodu 3,

4 a 5 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom tohto záveru je, že sa jedná len o formálne
vyhovenie ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči
povinnému uplatnená žaloba, povinný sa ako spotrebiteľ musel podriadiť rozhodcovskému konaniu
bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Vyššie uvedené ustanovenia rozhodcovskej zmluvy

sťažujú prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže súd vyhlásil uvedené ustanovenia
rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa tieto stali neplatnými,
prijal záver o tom, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom.
Následne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/

a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

6. V odvolaní namietal, že súd v napadnutom rozhodnutí posudzuje a vznáša požiadavku na rozsah
poučenia v rozhodcovskej zmluve tak, ako ho upravuje zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, hoci v deň uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy zákon o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní nebol platný a súd mal preto pri hodnotení dôvodnosti resp. rozsahu poučenia v
rozhodcovskej zmluve postupovať podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil,
že rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzatvorenia ako aj o tom, čo rozhodcovské
konanie znamená v zmysle zákona platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Odhliadnuc od
uvedeného, povinný bol o všetkých procesných právach osobitne poučený tak ako to vyplýva z

bodu 3 rozhodcovskej zmluvy a mal možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu, ktorá
objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ale aj počas plynutia lehoty na
odstúpenie od nej či kedykoľvek následne. V zmysle platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ spotrebiteľovi
prináleží ochrana za tých podmienok, kedy spotrebiteľ bude konať s prihliadnutím na primeraný rozsah
rozhľadenosti, dostupných informácií a obozretnosti.

7. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zákonom aj v tej časti, v ktorej dovodzuje
neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. V súvislosti s názorom súdu, že neprijateľnosť rozhodcovskej
zmluvy spočíva v tom, že v prípade podania žaloby dodávateľom je spotrebiteľ nútený podriadiť
sa rozhodcovskému konaniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.

marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006, tvrdiac, že začatie rozhodcovského konania ktorýmkoľvek
zo zmluvného vzťahu nemôže byť okolnosťou rozhodujúcou pre posúdenie platnosti či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd tiež nesprávne vykladá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka a neprihliadol na dôvody vedúce k vzniku tejto právnej normy. Cieľom úpravy zákonodarcuje umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Je nesprávne a v rozpore s platnou
úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním (ako to predpokladá ust. §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) a všeobecným konaním so situáciou, kedy spor začne na

základe žaloby dodávateľ.

8. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy sa oprávnený vyjadril tak, že rozhodcovská
zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o

revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ svojím podpisom vyjadril súhlas s prejednaním veci v
rozhodcovskom konaní, pričom mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú zmluvu uzatvorí alebo
nie. Pri svojej argumentácii poukázal napr. na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a uznesenie sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014 a Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 13CoE/52/2015 zo dňa 30.09.2015, ako aj ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých sa
odvolací súd stotožnil s právnym názorom oprávneného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci bola daná. Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom v Bratislave pod sp. zn. 738/06/15 zo
dňa 08.12.2015 (Pôvodný zriaďovateľ Slovenského arbitrážneho súdu, spoločnosť Slovak arbitration

court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 44 130 481, sa stal členom Asociácie Slovenských arbitrážnych
súdov, z.z.p.o.). Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 23.10.2012 (ďalej aj „Zmluva o RÚ“).
V ten istý deň ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili
aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

12. V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

13. V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s

porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

14. Podľa článku 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník

povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. dňa 05.09.2016, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h

Exekučného poriadku, aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom
( i predošlom ) texte odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že
sa jedná o právnu úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

19. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

20. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ

teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

21. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1 veta prvá zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej

spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa
na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde
vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah,

teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.22. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa
23.10.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní

zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal

rozhodcovskú zmluvu a jej ustanovenia ako zmluvné podmienky z hľadiska, či nevyvolávajú značnú
nerovnováhu v medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

23. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 23.10.2012. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že

ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy
o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere
bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej
zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná

jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie
zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej
podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej
podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom

úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní.

24. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste,
podpísanom oprávneným aj povinným. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom

vopredpripravenápredlžníkanasamostatnomliste,doktoréhosavpisujúpožadovanéúdaje,maldlžník
v zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie Zmluvy
o revolvingovom úvere. Ďalej čl. 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory

môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na
žalobcovi.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom
rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky

podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy
o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti

s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v
lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok
7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení
rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací

súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste
papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské
konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou
uzatvoreniazmluvyorevolvingovomúvere,anavyšebolomožnéodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiť
v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú.

Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná
zmluvná podmienka.26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedojednanú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej

zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť.

27. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1, ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

28. Ďalším námietkam oprávneného sa odvolací súd vzhľadom na výsledok prejednania veci
nepovažoval za potrebné zaoberať.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).