Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209639
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614209639.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia s. r.
o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava,
Karadžičova 8, proti žalovanej: Z. M., nar. X. U. XXXX, bytom N. č. XXX, o 351,17 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 19. novembra 2015 č. k. 7C/279/2015-32

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa voči
žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť jej sumu 351,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne

od 4. decembra 2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, 2, §
100 ods. 1, § 101, § 103, § 657 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 1 ods. 2, § 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy), § 5b ZoOS
(zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov), § 115a ods. 1, 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil uzavretou Zmluvou o pôžičke medzi
právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12) a
žalovanou dňa 12. februára 2011, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička na financovanie
tovaru, v celkovej výške pôžičky 583,05 eur. Žalovaná prevzala záväzok splácať pôžičku mesačnými
splátkami vo výške 28,73 eur mesačne, v počte splátok 15. Z prehľadu úhrad žalovanej mal súd prvej

inštancie za preukázané, že žalovaná zaplatila v deň uzavretia zmluvy akontáciu vo výške 152,10 eur a
následne celkovo 4 splátky (vo výške 28,73 eur mesačne). Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 5. októbra
2015 uviedla, že pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie v poradí
9. mesačnej splátky, dňa 20. novembra 2011. Po zosplatnení žalovaná uhradila ešte sumu 57,46 eur.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, na ktorý sa vzťahoval aj ZoSÚ, bol daný dôvod aplikovať i
ustanovenie § 5b ZoOS, ktorý ukladá povinnosť súdom prihliadať na premlčanie dlhu v spotrebiteľských

zmluvách. Pre absenciu prechodných ustanovení k uvedenému zákonnému ustanoveniu (s účinnosťou
od 1. mája 2014), bol daný dôvod aplikovať ustanovenie vo všetkých konaniach od 1. mája 2014. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila okamžitú splatnosť na
základe prvej neuhradenej splátky, splatnej už dňa 20. júla 2011, ktorá bola v poradí piata splátka.
Trojročná premlčacia doba teda uplynula pred podaním žaloby na súde dňa 14. novembra 2014.
Pohľadávka bola preto premlčaná a v súdnom konaní žalobkyni priznaná byť nemohla. Ak by veriteľ

vyhlásil okamžitú splatnosť na základe splátky splatnej 20. novembra 2011, upomienkou z 25. novembra
2011, postupoval by v rozpore s ustanovením § 53 ods. 8 O. z..2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci na
ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil

skutkový stav. Určenie počiatku plynutia premlčacej doby celého nároku, od zročnosti prvej riadne a
včas nesplnenej splátky (splatnej 20. júla 2011) nie je správne. Ustanovenie § 53 ods. 9 O. z. nerieši
počiatok plynutia premlčacej doby, ale len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 O. z.
(žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
zaplatenia splátky). Ustanovenie § 103 veta druhá O. z. priamo odkazuje na ustanovenie § 565 O.

z., z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa, ktoré môže využiť do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho
nevyužije, splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pri akceptácii právneho názoru súdu
prvej inštancie by premlčacia doba predčasne zosplatnenej časti pohľadávky nelogicky a v rozpore s
princípom právnej istoty predbehla beh premlčacej doby jednotlivých splátok nasledujúcich po splátke,
pre ktorú bola predčasná splatnosť vyhlásená, pri dodržaní trojmesačného obmedzenia. V súlade s
§ 103 a § 565 O. z. začala odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí deviatej splátky splatnej

20. novembra 2011, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, plynúť premlčacia doba na
uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zostatku úveru. Súdne konanie bolo začaté
14. novembra 2014, t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 21. novembra
2011. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa označila rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn.
5Co/483/2014. K zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená

dlžníkovi (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 456/2006). Pre splatnosť
celej pohľadávky, podľa záveru označeného rozhodnutia, nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka,
z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať, ale či a kedy sa
rozhodol svoje oprávnenie využiť, prípadne kedy ho skutočne o zaplatenie celej pohľadávky aj požiadal,
lebo inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na jednotlivé splátky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 426/2005 splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky nastáva až okamihom, kedy veriteľ dlžníka o jej zaplatenie požiadal, nie okamih, kedy tak v
súlade so zmluvným dojednaním učiniť mohol. Ak právnym úkonom právnej predchodkyne žalobkyne,
dňa 25. novembra 2011, nedošlo k predčasnému zosplatneniu pohľadávky postupom podľa § 565 O.
z., dôvodu absencie zmluvného dojednania žiadať o predčasné zaplatenie pohľadávky pre nesplnenie

splátok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 75/2007), v takom prípade
by sa každá jednotlivá splátka premlčovala samostatne vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a
uplatnený nárok by nebol v celom rozsahu premlčaný.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a

dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).7. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9. Ustanovenie § 103 O. z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doby jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O. z. však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky
uvedené v ustanovení § 565 O. z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.

Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O. z. podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva
automaticky zo zákona).

10. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie zmluvu o pôžičke z 12.
februára 2011, ktorá spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom splátok a úhrad,
písomnosťou veriteľa obsahujúcou výzvu na zosplatnenie celého dlhu z 25. novembra 2011, bola
predmetom dokazovania v prvoinštančnom konaní. Na základe uvedených listinných dôkazov je
potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom.

12. Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľa a s tým súvisiaceho časového okamihu), teda naplnenia zákonom stanovených podmienok
pre splatnosť celého zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru
(splatnédodobysplatnosticeléhozostatkudlhu),nesprávneprávneposúdilpočiatokplynutiapremlčacej

doby. Ustanovenie § 103 O. z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
O. z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je

pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach(niesúdotknutédôsledkyomeškaniastouktorousplátkou).Totoprávovšakveriteľopäťzíska,
ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo

neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky priamo zo zákona, bez ohľadu na skutočnosť či a aká
bola dohoda zmluvných strán, neskúmal náležite ani zákonom stanovené podmienky ustanovené v §
565 O. z., najmä právo veriteľa na zaplatenie celého dlhu, ako ho uplatnil, kedy sa tak stalo a s akými
právnymi následkami, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

13. Okrem vyššie uvedených kumulatívnych predpokladov splatnosti celého dlhu (nesplnenie niektorej
zročnej splátky, jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej
pohľadávky, ak to bolo veriteľom a dlžníkom takto dohodnuté, t. j. dohoda, prípadne rozhodnutie ak to
bolo určené v rozhodnutí), ak ide o plnenie so spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ (dodávateľ) uplatniť

právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 O.
z. v aktuálnom znení). S poukazom na uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky,
ktorých splatnosť nastala samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu) t.j. u ktorých začala plynúťpremlčacia doba odo dňa ich zročnosti, teda samostatne u každej jednotlivej splátky. Následne skúmať
naplnenie kumulatívnych predpokladov splatnosti celého zostatku dlhu podľa § 565 O. z. a § 53 O.
z., a to po vykonaní dokazovania za účelom odstránenia rozporných tvrdení žalobkyne, týkajúcich sa

zosplatnenia celého dlhu (vychádzajúc z vyčíslenej výšky dlhu) a až následne sa zaoberať aplikáciou
ustanovenia § 5b ZoOS. Odvolací súd poznamenáva, že od dohody o strate výhody splátok podľa § 565
O. z. je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku
dlhu určeným dňom v tejto dohode (žalobkyňa však splatnosť dlhu odvíjala od právneho úkonu veriteľa,
teda sa nejednalo o takýto prípad).

14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
abyúčastníkkonanianemuselhľadaťodpoveďnanastolenúproblematikuvrovinedohadov.Súdymusia

pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci.

15. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho

celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k hlavnej odvolacej
námietke žalobkyne, ktorá poukazuje na skutočnosť, že k premlčaniu dlhu nemohlo dôjsť.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia a posúdenia
predovšetkým splatnosti dlhu, ktorým je uplatňovaný nárok (viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu). Predpokladom toho je spoľahlivé poznanie žalobkyňou uplatňovanej pohľadávky

351,17 eur, t. j. z čoho pozostáva, rozlíšením nezaplatených splatných splátok (u ktorých nastala
splatnosť samostatne pred možnou splatnosťou celého zostatku dlhu), splatných podľa zmluvných
dojednaní. Následne je treba skúmať naplnenie kumulatívnych predpokladov splatnosti celého zostatku
dlhupodľa§565O.z., azaoberaťsaaplikáciouustanovenia§5bZoOS.Podmienkysplácaniazáväzkov
zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach už boli spresnené v ustanovení § 53 O. z..

19.Súdprvejinštancievyhodnotívykonanédokazovanie,akoipredloženélistinnédôkazy,atojednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti tak, aby došlo k odstráneniu spornej skutočnosti splatnosti dlhu, ako
i uplatnenia práva veriteľa na zaplatenie celého dlhu, pre nesplnenie niektorej splátky, na základe akej
dohody, pričom takúto žiadosť veriteľa je potrebné posúdiť z hľadiska naplnenia vyššie uvedených a

zákonom stanovených náležitostí, vzťahujúcich sa na jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon.

20. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má dlžník
prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe správneho posúdenia splatnosti
uplatňovaného nároku žalobkyne, bude daný možný dôvod pre posúdenie premlčania dlhu žalobkyňou,

aplikovaním ustanovením § 5b ZoOS.

21. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil

a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strany.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.