Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202656
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513202656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H.XXXX/XX,J.Ľ.,zastúpenéhoadvokátomJUDr.StanislavomLampartom,sosídlomNám.sv.Mikuláša
29, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ E.Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX a 2/ E. H., F..
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, obom zastúpeným advokátom JUDr. Jozefom Mačugom, so sídlom ul. 17.
novembra 31, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 9.432,31 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/129/2013-208 zo dňa 08.02.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacich výrokoch o nárokoch na náhradu

trov konania s upresnením, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným
uznesením.

Priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

Priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 20,- eur od 10.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 99,58 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku a žalovanému v 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 99,58 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
Vdôvodochrozhodnutiasúduviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalzaplateniasumy9.432,31
eura s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
1T/21/2012 zo dňa 28.09.2012 boli obaja žalovaní uznaní vinnými za to, že dňa 26.06.02011 napadli
žalobcuafyzickymuublížiliaspôsobilimuzraneniaaublíženienazdraví.Zatentoskutokimboliuložené
podmienečné tresty odňatia slobody. Rozsudkom boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne na

zaplatenie náhrady škody vo výške 2.537 eura. Svojím protiprávnym konaním spôsobili žalobcovi ďalšiu
škodu, ktorá spočíva v tom, že vzhľadom na jeho práceneschopnosť spôsobenú trestným činom, ktorá
trvalado11.06.2012,muznemožnili vykonávaťprácuvpracovnompomere,ktorúmaleštepredskutkom
dňa 13.06.2011 dohodnutú so spoločnosťou DAUSYS, s.r.o. , Černolice 25, Mníšek pod Brdy, kde malnastúpiť dňa 01.07.2011. Pre ublíženie na zdraví do práce nemohol nastúpiť. Mzdovým výmerom zo
dňa 13.06.2011 bola stanovená mzda vo výške 22.000,- Kč. Tým, že nemohol nastúpiť do práce, vznikla
mu škoda - ušiel mu zisk, a to spolu za čas od 01. 07. 2011 do 11.06.2012, teda za 11 mesiacov a 11

dní, ktorá pri dohodnutej mesačnej mzde z 22 000 Kč činí spolu 242.000 Kč, čo po prepočte na eurá pri
kurze 25.711 Kč za 1 euro činí 9 412,31 eura. Ďalej mu vznikli náklady súvisiace s posudkami lekárov
spolu vo výške 20,- eur (5 + 5 + 10 eur). Nárok právne vymedzil ako ušlý zisk.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 26.6.2011 napadli žalovaní žalobcu na parkovisku pred E.

a spôsobili mu otras mozgu ľahkého stupňa, odreniny na tvári, pravej ruke a ľavom zápästí, odreniny
hrudníka vľavo a pohmoždenie ramena vľavo - trhlinu chrupavkového okraja kĺbovej jamky s odtrhnutím
väzu v spodnom okraji tejto jamky. Za tento skutok bolo žalovaní uznaní vinnými z prečinu ublíženia
na zdraví a z prečinu výtržníctva, a to na základe dohody o vine a treste uzavretej s prokurátorom a
schválenou tunajším súdom rozsudkom č.k. 1T/21/2012-77 zo dňa 28.09.2012. Podľa skutkovej vety
tohto rozsudku si zranenia žalobcu vyžiadali hospitalizáciu od 26.06.2011 do 28.06.2011 a dobu liečenia

5 týždňov. Dňa 13.06.2011 bola podpísaná pracovná zmluva medzi žalobcom a spol. DAUSYS, s.r.o.,
ktorej konateľom do 03.01.2011 bol otec žalobcu. Hrubá mzda bola dohodnutá na 22.000,-Kč. Dňa
27.08.2011 žalobca absolvoval bungee skok na Štrbskom plese, v decembri 2011 navštívil svoju matku v
Londýne.Vmarci2012podstúpiloperáciuramena.PNžalobcubolaukončenádňa11.06.2012.Uvedené
skutočnosti neboli v konaní sporné.

Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanídospelkzáveru,ženárokžalobcuboldôvodnýčiastočne.
Dôvodný bol v časti žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, spočívajúcu v nákladoch
spojených s návštevami lekárov, ktorým titulom platieb za vystavené potvrdenia zaplatil 20,- eur.
Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku mal za nepreukázaný. Žalobca ako
dôkaz o tom, že mal dohodnutý výkon práce v spoločnosti DAUSYS, s.r.o. predložil síce pracovnú

zmluvu zo dňa 13.06.2011, uzavretie ktorej výpoveďou potvrdzoval aj jeho otec. K jeho tvrdeniam súd
na základe návrhu žalovaných vykonal však ďalšie dôkazy skúmajúc, či nešlo len o fingované uzavretie
pracovnej zmluvy, či mal žalobca skutočne v úmysle nastúpiť do práce. Dospel k záveru, že pracovná
zmluva mala slúžiť hlavne pre účely vymoženia určitej sumy od žalovaných a žalobca nemal skutočne
v úmysle do práce nastúpiť. Súd konštatoval, že spoločnosť DAUSYS, s.r.o. žalobcu neviedla ako

svojho zamestnanca, neprihlásila ho do sociálneho poistenia. Spoločnosť DAUSYS, s.r.o. mala údajne
potrebovať pracovnú silu vzhľadom na množstvo práce, napriek tejto skutočnosti sa však čakalo údajne
takmer 1 rok na to, kedy sa žalobca uzdraví, čo bolo podľa súdu vysoko nepravdepodobné. Pracovný
pomer bol uzavretý na neurčito, na pomocné účtovné práce, pričom z náplne tejto pracovnej pozície
bolo zrejmé, že nešlo o žiadnu odbornú prácu. Je nelogické, aby bol prijatý zamestnanec na presúvanie

a triedenie spisov, keď podstata účtovnej firmy akou je spoločnosť DAUSYS, s.r.o. je v odbornej práci,
pričom firma na žalobcu mala čakať tak dlhé obdobie. Uvedenému mala podľa súdu nasvedčovať aj
skutočnosť, že od 01.07.2012 bola prijatá zamestnankyňa s vysokoškolským vzdelaním s titulom Ing.
Podľa súdu boli odpovede spoločnosti DAUSYS, s.r.o. ohľadne zrušenia pracovného miesta žalobcu
vyhýbavé (pracovné miesto sa zrušilo „samo“). Aj keď mal žalobca problémy s ramenom, ich intenzita

sa nejavila až tak závažná, aby po skončení doby liečenia ramena, ktorú znalec odhadol na 5 týždňov,
nemohol minimálne do operácie nastúpiť do práce, ktorá mala spočívať v triedení a príprave účtovných
dokladov, ukladaní dokladov do šanónov, presunu starších dokumentov do archívu, chodenie na poštu
a sociálnu správu, zásobovanie kancelárskymi potrebami, jazdenie ku klientom pre nové doklady k
zaúčtovaniu a podobne. Žalobca 27.08.2011 absolvoval bungee skok. Pred Vianocami 2011 bol na

návšteve matky v Londýne, kde bol videný ako sa zabáva v baroch. Súd konštatoval, že žalobca
v trestnom konaní nemal vystavenú pracovnú neschopnosť. Táto bola vystavená až 09.07.2013 a v
trestnom konaní si žiadnym spôsobom neuplatnil náhradu škody spočívajúcu v náhrade ušlého zisku z
dôvodu nenastúpenia do práce. O tejto škode sa ani nezmienil, a to ani pri výsluchu 24.05.2012, tesne
pred koncom pracovnej neschopnosti, čo sa súdu javilo ako nelogické. Vyjadrenie otca žalobcu hodnotil

akovýpoveďblízkejosoby.Konštatoval,žeotecžalobcubolvminulostikonateľomspoločnostiDAUSYS,
s.r.o. Súd taktiež uviedol, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal, že pracovná zmluva bola skutočne
uzavretá s úmyslom nastúpiť do práce, výšku škody tak ako ju žalobca uplatňoval, nemal by súd za
preukázanú. Žalobca vychádzal pri výpočte z hrubej mzdy za obdobie pracovnej neschopnosti. Takýto
reálny zisk by nemohol dosiahnuť. Ak by nastúpil do práce, vznikali by mu minimálne náklady spojené s

bývaním, cestovaním. Dôkazy na preukázanie skutočne ušlého zisku žalobca ani nenavrhol. Preto súd
prvej inštancie žalobu okrem nároku na zaplatenie skutočnej škody vo výške 20,- eur s príslušenstvom
zamietol.Pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1, § 438 ods. 1,
§ 442 ods. 1.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, výroku ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiacim výrokom
o trovách konania, podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa
žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dôkazy nesprávne vyhodnotil a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Podľa žalobcu pracovná zmluva bola uzatvorená riadne, platne a nikdy nikto túto zmluvu
akodvojstrannýprávnyúkonnenapadolanevyhlásilhozaneplatný.Súdomtvrdenáúčelovosťpracovnej
zmluvy bola nepodloženým účelovým tvrdením žalovaných. Výpoveď jeho otca nebola ničím vyvrátená.
Podľa žalobcu súd nemal oprávnenie rozhodovať o neplatnosti takéhoto právneho úkonu, ani ako o
predbežnejotázke.Pracovnázmluvabolauzatvorenáplatneešte13.06.2011,teda2týždnepredútokom
žalovaných. Tým, že sa žalovaní voči nemu dopustil; trestnej činnosti, spôsobili mu ujmu na zdraví a

znemožnili mu nastúpiť do práce. Konštatovanie súdu, že spoločnosť DAUSYS, s.r.o. ho neprihlásila
ako zamestnanca je irelevantná. Spoločnosť nevedela kedy nastúpi, a preto ho zbytočne neprihlasovala.
Podľa českej právnej úpravy zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do sociálnej poisťovne a
zdravotnej poisťovne do 8 dní odo dňa nástupu do práce. V Prahe v dôvodu, že mu často „vyskakovalo
rameno“, prácu vykonávať nemohol. Práceneschopným bol od 26.06.2011 do 11.06.2012 a podľa

potvrdenia lekárky do práce nastúpiť nemohol. Pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že nemal vážny
zdravotný stav vzhľadom na bungee jumping, návštevu Londýna a fotografiu z neho, súdu to riadne
vysvetlil. Od napadnutia žalovanými bol v zlom psychickom stave. Ku skoku sa rozhodol preto, aby si
napravil sebavedomie. Návšteva v Londýne bola u matky, kde cestoval s rodinnými príslušníkmi, čo
nevyžadovalo žiadne fyzické vypätie a námahu. Fotografia v snehu bola urobená pred úrazom a s jeho

zdravotným stavom nemá nič spoločné. Jednoznačné je, že zdravotný stav mu neumožňoval riadne
zapojenie sa do pracovného procesu v Prahe. Pokiaľ súd poukazoval na nepreukázanie skutočnej výšky
škody, nesporné je, že dohodnutá bola hrubá mzda 22.000 Kč, čo je mzda primeraná dohodnutej práci
v Prahe. Tvrdenie súdu, že by mal nejaké náklady pravdou je, tieto však nevie nikto vyčísliť nakoľko
reálne nevznikli. Pokiaľ súd konštatoval, že žalovanú sumu si neuplatnil v trestnom konaní, nikdy nemal

nič s políciou, nevedel o tom, že si aj túto škodu môže uplatniť. Okrem toho jeho výsluch bol v čase, keď
zdravotný stav nemal ustálený a nevedel ako dlho bude práceneschopný. Žiadal preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne.

Jeho závery neboli v žiadnom prípade v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore
s formálnou logikou. K odvolacím dôvodom uviedli, že pokiaľ žalobca poukázal na ust. § 365 ods.
1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zohľadnil všetky dôkazy a svoj
postup a hodnotenie dôkazov náležitým spôsobom zdôvodnil. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by v konaní pred súdom neboli zistené. Žalobca sa v podanom odvolaní len

snaží upriamiť pozornosť na protiprávne konanie žalovaných, ktoré však v konaní nebolo rozporované.
Správne sa preto súd prvej inštancie zameral na otázku vzniku škody a jej výšky. Spoločnosť DAUSYS,
s.r.o. vo svojich vyjadreniach opakovane poukazovala na to, že mali veľa práce, a preto mali v úmysle
prijať do pracovného pomeru žalobcu, ktorý by vykonával pomocné účtovné práce. Vo svojom vyjadrení
z 10.11.2016 však táto spoločnosť pod ťarchou zabezpečených dôkazov uviedla, že od času 16.05.2011,

kedy odišla zamestnankyňa na materskú dovolenku, v spoločnosti nepracoval nikto. Ďalší zamestnanec
bol prijatý až dňa 01.07.2012. Vyjadrenie spoločnosti o potrebe nového zamestnanca z dôvodu veľkého
objemu práce súd prvej inštancie preto vyhodnotil správne keď dospel k záveru, že prijatie zamestnanca
na presúvanie a triedenie spisov v čase, keď zo spoločnosti odišla účtovníčka bolo potrebné nahradiť
jej prácu je nelogické a tento fakt len potvrdzuje skutočnosť, že nakoniec bola prijatá pracovníčka s

vysokoškolským titulom ,ktorá v spoločnosti pracovala 2 roky. Čo sa týka správania sa žalobcu počas
jehopracovnejneschopnosti,poukázalinato,žežalobcapriznalpotvrdenieozoskokunagumenomlane
na Štrbskom plese z výšky 65 metrov, ktorý absolvoval necelé 2 mesiace od dátumu, keď mal nastúpiť
do zamestnania. Takýto zoskok patrí medzi extrémne športy, ktoré sa neodporúčajú pri problémoch s
kĺbmi. Ide o enormné riziko pre žalobcu, ktorému sa podľa jeho vyjadrenia rameno vykĺbovalo takmer

každý deň. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaní podávajú svoj
názor na súdenú vec, s ich názorom nesúhlasí; na svojich vyjadreniach zotrvali aj žalovaní.5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čase verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli
ako aj webovej stránke súdu dňa 22.08.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
bolo neopodstatnené.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia nastane suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Rozhodnutím nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo
sumy 20,- eur od 10.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu
podrobiť ho prieskumu.

7. Odvolacia argumentácia vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie a s ním
súvisiacimvýrokomotrováchkonaniaspočívalavtvrdeníonesprávnomskutkovomzistení,nesprávnom
vyhodnotení dôkazov a nesprávnom právnom posúdení veci.

8. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania zodpovedal argumenty
strán sporu, ktoré považoval za argumenty podstatné. V dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav.
Zo zistených skutočností vyvodil vo vzťahu k napadnutému výroku správny právny záver. Ani v
priebehu odvolacieho konania sa na skutkových zisteniach a právnych záveroch súdu prvej inštancie nič
nezmenilo.Odvolacísúdsiosvojilnáležitéapresvedčivéodôvodnenienapadnutéhovýrokurozhodnutia.

Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov rozhodol. Odôvodnenie zamietavého výroku zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd k odvolaniu žalobcu
len dodáva:

10. Žalobcom tvrdená nesprávnosť skutkových zistení a nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov

vykonaných v priebehu konania zo spisu nevyplýva. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vychádzajú z
dôkazov vykonaných spôsobom zodpovedajúcim procesným pravidlám konania pred súdom. Súčasné
sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá zo strán sporu, ktorá
z určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí k týmto skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Bol to žalobca, ktorý uplatnil nárok

na náhradu škody - ušlého zisku. Bolo preto na ňom, aby k vlastným tvrdeniam o ušlom zisku
predložil alebo označil hodnoverné dôkazy. Splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Súd prvej inštancie dôkazy navrhnuté žalobcom konfrontoval s dôkazmi
označenými žalovanými. Jednotlivé dôkazy, ako z jeho úvah, ku ktorým dospel vyhodnotil v jednotlivosti,
ale aj vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky, na

správnosti hodnotenia dôkazov ako k nemu dospel súd prvej inštancie sa nemôže nič zmeniť. To, že
medzirelevantnédôkazysvedčiacepreotáznuokolnosťvznikupracovnéhopomeružalobcuzaradilajto,
že spoločnosť DAUSYS, s.r.o. žalobcu neprihlásila do poisťovní (sociálnej a zdravotnej) na posúdení nič
nemení. Je totižto pravdivým tvrdenie žalobcu o tom, že právna úprava v Českej republike, na rozdiel od
Slovenskej republiky, nevyžaduje, aby zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do poisťovní do zákonom

stanoveného času od vzniku pracovného pomeru, ale do zákonom stanoveného času (8 dní) od nástupu
zamestnanca do práce. Dôkazné prostriedky označené žalovanými, aj podľa názoru odvolacieho súdu
spochybnili tvrdenia žalobcu o tom, že skutočne v reálnom čase pred tým, ako mu ublížili na zdraví, mu
vznikol pracovný pomer a že žalobca mal záujem do práce spoločnosti DAUSYS, s.r.o. nastúpiť. Ani ztrestného spisu nevyplýva akákoľvek zmienka o tejto skutočnosti. Fyzické aktivity žalobcu v období po
tom, ako mu žalovaní spôsobili ublíženie na zdraví, taktiež nesvedčia o relevantnosti tvrdenia žalobcu
o tom, že pracovný pomer v spoločnosti, v ktorej mal v minulosti majetkovú účasť jeho otec a v ktorej

bol taktiež jedným z konateľov, chcel reálne prácu vykonávať.
Argument žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí podľa názoru odvolacieho súdu
taktiež. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že
na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu
normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na

zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri
posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania použil správny právny predpis a správne ho vyložil.
Odvolací súd preto rozsudok ako rozsudok v napadnutom výroku a v súvisiacich výrokoch o trovách
konaniavecnesprávnypodľa§387ods.1a2CSPpotvrdil.Dôvodupresneniavýrokovotrováchkonania
má základ v požiadavke vykonateľnosti rozhodnutia súdu (ustanovenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 z 23.03.2017).

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a podľa § 255 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní. Odvolací súd im preto
priznal voči žalobcovi náhradu z odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov

odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.