Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 4, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617201633
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617201633.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o C..

K. Š. S. P. : C.. T. Š., L.. X.X.XXXX, C.. K. Š., L.. XX.X.XXXX, C.. Š. Š., L.. XX.X.XXXX, bytom u
otca , zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, detí
rodičov: matka - B. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. M. X S. M. - W. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XXX , právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Dudzík & Gerová Advokátske združenie so sídlom v Topoľčanoch,
Ul. Škultétyho 1497/7, o návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Navrhovateľka - matka podala dňa 27.2.2017 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté
deti T., K. S. Š. Š., nakoľko u nej nastali nové skutočnosti, ktoré jej nedovoľujú platiť zvýšené výživné.
Momentálne už nie je zamestnaná, nakoľko dňa 26.8.2016 dostala výpoveď a od 27.8.2016 je
práceneschopná a jej súčasný príjem je 347 eur. Čaká ju operácia chrbtice a nevie, či bude môcť ešte
pracovať. Jej dcéra T. je od 1.7.2016 zverená do starostlivosti otca a ona na ňu platí výživné vo výške
75 eur s čím súhlasila, avšak vtedy bola ešte zamestnaná. Podľa nej sa situácia u otca detí tiež zmenila
v tom, že má priateľku , s ktorou je zasnúbení, bývajú v jednej domácnosti a na starostlivosti o deti

sa podieľajú spolu, pričom jeho snúbenica poberá invalidný dôchodok a pracuje v S.. Podľa nej je
spravodlivé, keďže v jej prípade sa berie do úvahy aj príjem manželka, aby u otca sa bral do úvahy aj
príjem jeho snúbenice. Jej manžel má exekúcie po bývalej partnerke a teda nedostáva čistú mzdu ,
ale iba 200eur a teda ich príjem po odrátaní výživného je 347eur a z toho musia zaplatiť satro vo výške
12 eur, internet 15 eur, stravu, poistky a naftu, ktorú minie manžel do práce, takže im nezostáva nič.
Navrhuje preto, aby bolo znížené výživné na každé maloleté dieťa a to na sumu 40 eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 31.5.2017 uviedla, že jej práceneschopnosť naďalej trvá, pričom nemocenské

dávky už prestala poberať a to dňom 16.5.2017. Pokiaľ bola zamestnaná na predajni I. Q. dosahovala
tu príjem 450- 500eur mesačne. Ona má dlh v QUATRE 200 eur, ktorý nespláca a vo VÚB vo výške
50 eur , ktorý tiež nespláca. Doma nemajú prívod elektrickej energie, majú tkzv. centrálu, kde majú
náklady 150-200eur mesačne. Ona má výdavky na lieky vo výške 30 eur mesačne z titulu jej diagnózy,
nakoľko má problémy s krčnou a bedrovou chrbticou , má aj hemofíliu a v dôsledku tejto diagnózy berie
antibiotiká. Čo sa týka zvýšených nákladov na centrálu na výrobu elektriny, je to z dôvodu, že mali veľa
napálených hodín, za čo mali nedoplatok, ktorý odmietli zaplatiť a boli odpojený od elektrickej energie.

Čo sa týka manka, ktoré mala mať u svojho zamestnávateľa nie je riešená ešte momentálne , má
vedomosť, že to bude riešené potom ako ukončí svoju práceneschopnosť. Trpí takou diagnózou, že
nemôže zdvihnúť pravú ruku, ani sa predkloniť a zdvíhať ťažké veci, ktorá situácia sa nedá riešiť ani
operačne, nakoľko má vydraté tri stavce, pričom ona v dôsledku tohto ochorenia zatiaľ nemá vyslovenúobmedzenúpracovnúschopnosť,anisinepodalažiadosťopriznaniečiastočnéhoinvalidnéhodôchodku
a zatiaľ si hľadá prácu.
V záverečnom stanovisku dňa 4.9.2017 uviedla, že je si vedomá toho, že deti peniaze potrebujú, ona si

robotu hľadá, nosí na úrad práce potvrdenia a keď bude mať takú finančnú situáciu, ona si toto výživné
bude platiť sama.
2. /Otecvpísomnomvyjadrenízodňa22.5.2017uviedol,žesnávrhomnazníženievýživnéhonesúhlasí
a to z dôvodu, že jeho priateľka nežije s ním v spoločnej domácnosti, žije so svojou dcérou v byte v P.. O
zdravotných problémoch matky nemá vedomosť, vie o tom, že celý život sa vyhýbala akejkoľvek práci,

pričom dôvodomvýpovedezamestnávateľaI.Q.malabyťskutočnosť,žespreneverilazamestnávateľovi
väčšiu sumu peňazí a preto žiada tento návrh zamietnuť.
Na pojednávaní dňa 4.9.2017 otec uviedol, že on naďalej pracuje v stavebníctve ako živnostník, kde
jeho mesačný príjem je 850eur a všetky náklady u neho aj u maloletých detí sú vyššie, nakoľko nastúpili
do vyšších ročníkov, maloletý Š. je tretiak na ZŠ, T. je tretiačka na D. Š. E. C., kde sú náklady na vreckové
a internát, cca 70 eur mesačne. Maloletý K. chodí na športovú školu, pričom náklady maloletého Š. na

školu vrátane cestovného sú cca 250 eur ročne. U neho sa pomery majetkové , zárobkové a osobné
nezmenili, naďalej býva v domácnosti v M. Č..K.. XXX s bývalou svokrou a tromi maloletými deťmi, kde
platí plyn 120 eur mesačne, elektriku 55 eur mesačne, 129 eur pôžičku, vodu 19 eur mesačne a nejaký
doplatok.
Maloleté deti sú zdravé, nemá zvýšené náklady s ich zdravotným stanovom, všetky tri navštevujú

alergologickú ambulanciu v Nitre. Od posledného rozhodnutia o výživnom mu nepribudli žiadne dlhy
ani pôžičky , on aj bývalá manželka sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, v ktorej býva, o túto sa súdia, chcel
by sa s ňou vyrovnať a ponúkol jej aj istý spôsob, napríklad, žeby jej zaplatil 10.000eur v hotovosti, s
čím nesúhlasila a pokiaľ by pristúpila na tento variant, mala by na platenie výživného.
V záverečnom stanovisku uviedol, že niekoľko týždňov po právoplatnosti rozhodnutia, kedy sa

naposledy rozhodovalo o výživnom podala matka návrh na zníženie výživného, ktoré nastali až po
podaní návrhu, vyzerá to tak, že matka s aktuálnym partnerom úmyselne vytvárajú situáciu, aby bolo
možné znížiť výživné na maloleté deti. Všetky jej snahy boli neúspešné preto, že nemala snahu
zamestnať sa, nakoľko pokiaľ by sa aj zamestnala, bolo by jej výživné zrážané zo mzdy. Okrem toho
poukazuje, že za taký krátky čas bola schopná urobiť manko v hodnote 4000eur

3./ Kolízny opatrovník žiadal návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, nakoľko tento
nie je v záujme a na prospech maloletých detí.
4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v P., sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom

T. súdu v L. , sp. zn. XCoP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola zvýšená vyživovacia povinnosť matke
B. T. na sumu 70 eur mesačne u maloletého K.Á. a na maloletého Š. na sumu 50 eur mesačne , u oboch
s účinnosťou od 1.4.2016, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3.2.2017.
Rozsudkom Okresného súdu v P., sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola maloletá T. zverená do
osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením výživného v sume 75 eur mesačne, pričom

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2016.
Aktuálne otec naďalej obýva aj s maloletými deťmi 6- izbový rodinný dom v spoločnej domácnosti so
starou matkou J. C., ktorá je dôchodkyňa, pričom výdavky na domácnosť - plyn mesačne 113 eur,
elektrika 55 eur mesačne, internet a televízia magio 40 eur mesačne, splátka pôžičky 120eur mesačne,
domová daň aj s odvozom odpadu cca 100 eur ročne, aj naďalej je otec SZČO v oblasti stavebníctva,

pričom za rok 2016 podal daňové priznanie, z ktorého vyplýva, že daň na úhradu bola vo výške 0eur,
základ dane 0eur, pričom ako uviedol na pojednávaní dosahuje mesačný príjem vo výške 800 - 850 eur.
V roku 2016 mal príjmy 5.270eur a výdavky 2.108eur, základ dane bol určený 642,30eura v roku 2015
boli jeho príjmy 5.050 eur, výdavky 2.839,42eura a základ dane 513,84eura, pričom výkaz o majetku a
strát daňový subjekt nedoložil k daňovému priznaniu, nakoľko si účtuje paušálne výdavky. Z listinných

dôkazov na čl. 39 - 47 vyplývajú skutočnosti - náklady otca na maloleté deti, ktoré má v súvislosti s
návštevou školy u nich a zároveň aj potvrdenia, ktoré preukazujú návštevu týchto školských zariadení.
V čase posledného rozhodnutia o výživnom otec bol tak isto živnostníkom v obore stavebníctvo, kde
za rok 2014 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, kde mal príjmy v celkovej výške
4556eur, výdavky 1822,40eura, základ dane 2733,60eura, mal vyživovaciu povinnosť voči dcére T. vo

výške 65 eur mesačne, ktorú si riadne plnil, pričom aj v tomto období obýval s deťmi 6- izbový rodinný
dom v obci M. XXX, kde býval v spoločnej domácnosti so starou matkou J. C..
Matka aktuálne je nezamestnaná, pričom posledný zamestnávateľ I. Q. P. s ňou okamžite skončil
pracovný pomer dňa 25.8.2016 z dôvodu, že bolo zistené na základe konečného zúčtovania inventúry zodňa 27.7.2016 manko na tovare pri konečnom zúčtovaní vo výške 417,22eura. Manko na pokladničnej
hotovosti vo výške 322,73 eura, manko na pokladni v uvedenom časovom rozsahu od 8.4.2016
do 24.8.2016 na základe krátenia a neodvádzanie tržieb v celom rozsahu vo výške 1.145,19eura,

a na základe fyzickej inventúry tovarových a peňažných stavov, vykonanej 26.8.2016 bolo zistené
manko na tovare vo výške 614,40eura, manko na pokladničnej hotovosti vo výške 752,38eura, pričom
predbežná škoda bola zistená vo výške 3.231,92eura, čo zamestnávateľ kvalifikoval ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to najmä z dôvodov
neoprávnenej manipulácie s tržbami prevádzky, nepravidelným odvodom tržieb. Dňa 19.4.2017 matka

uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľov E. D. v rozsahu prác 10 hodín týždenne, kde
dohodnutá odmena za odpracovanú hodinu bola vo výške 3 eurá. Matka počas doby práceneschopnosti
u zamestnávateľa I. Q. P. na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka P. zo dňa 21.8.2016
dostávala - bolo jej priznané nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti
vo výške 5,866 eura na deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 12,906 eura
na deň a to do zániku nároku na nemocenské. Dňom 25.7.2017 bola navrhovateľka zaradená do

evidencie uchádzačov o zamestnanie. Manžel navrhovateľky C. T. bol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na Úrade práce v P. od 1.4.2017 do 9.6.2017, pričom na základe rozhodnutia Sociálnej
poisťovnepobočkaP.zodňa23.8.2017mubolazastavenávýplatavnezamestnanostiod1.7.2017,ktorá
mu bola priznaná ako dávka od 1.4.2017, kedy bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
MatkavčaseposlednéhourčeniavýživnéhopracovalavI.Q.snástupomdozamestnaniaod16.3.2016,

kde mala počas zaučenia časovú mzdu 456 eur a ktorú pracovnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu určitú
- do 31.3.2017. Pred vznikom tohto pracovného pomeru bolo matka zamestnaná u zamestnávateľa G.
Y. M., pričom pracovný pomer trval od 25.8.2015 do 23.11.2015, počas ktorého odpracovala 25 dní a
pracovný pomer bol dňa 23.11.2015 ukončený v zmysle § 72 Zákonníka práce. Práceneschopná bola
od 19.11.2015, pričom v mesiaci september 2015 až január 2016 vrátane jej boli vyplatené nemocenské

dávky v sume 642,20eur. Bývala v spoločnej domácnosti so svojim manželom C. T., ktorý pracoval v
G. Y. M. a to na dobu neurčitú, kde za posledných 12 mesiacov dosiahol priemernú mesačnú mzdu
330,175eura.
5./ Maloletá T. je aktuálne žiačkou tretej triedy Pedagogickej a kultúrnej akadémie v C., kde študuje
odbor pedagogika - učiteľka v materskej škole, kde jej otec platí ZRPŠ 50 eur ročne, internát 40 eur

mesačne, stravné 40 eur, vreckové 10 eur týždenne, kredit na mobil mesačne cca 10 eur, splátky na
stužkovú ročne 100eur.
Maloletý K. je žiakom deviatej triedy športovo hokejovej triedy ZŠ Škultétyho, kde mu otec platí ZRPŠ
25 eur ročne, 365eur ročne členský príspevok do klubu, kupuje mu hokejovú výstroj, cestovné do školy
vo výške 20 eur mesačne, vreckové 10 eur týždenne.

Maloletý Š.W. je žiakom druhého ročníka X. M., kde mu otec platí ZRPŠ 20 eur ročne, stravné cca 20
eur mesačne, cestovné 15 eur mesačne, školskú družinu 2 eurá mesačne
V čase poslednej úpravy výživného maloletý Š. bol žiakom prvej triedy ZŠ M., pričom navštevoval
školskú družinu a stravoval sa v jedálni a maloletý K. bol žiakom siedmej triedy ZŠ Škultétyho v P.Ľ.,
kde navštevoval športovú triedu, hral hokej. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola maloletá

T. zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné v sume 65 eur, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2012.
6./ Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7./ Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.8./ Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9./ Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane

povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto
straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti.

10./ Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter

výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom
v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými,kultúrnymi.Závisianajmäodveku,zdravotnéhostavu.Medziodôvodnenépotrebynepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na
okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už

poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí,
ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd
skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako
objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných

spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky,
životné náklady).

11./ Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový
prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať

aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za
neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou
výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s
poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni
povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.

12./ Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh matky na zníženie
vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, nakoľko súd nezistil na strane účastníkov zmeny pomerov tak ako
to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
matka podala návrh na zníženie výživného 24 dní po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok OS

Topoľčany, sp. zn. XXP/XXX/XXXX , kde sa naposledy rozhodovalo o zvýšení vyživovacej povinnosti
matkynamaloletédeti-K.aE..Vpredmetnejvecirozhodovaldňa15.12.2016KSNitra oodvolanímatky
proti predmetnému horeuvedenému rozsudku, pričom už v tomto čase boli známe dôvody na strane
matkyčosatýkaukončeniajejpracovnéhopomeruuposlednéhozamestnávateľaI.Q.P.. Pokiaľuviedla
matka túto skutočnosť ako dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti je zrejmé, že táto už existovala

aj v čase predchádzajúceho rozhodovania a preto sa nejedná o novú skutočnosť , na základe ktorej
by bolo možné pristúpiť k zníženiu výživného, resp. posúdiť ju ako zmenu pomerov na strane matky.
Okrem toho matka vlastným zavinením prišla o stabilný a pravidelný príjem, ktorý dosahovala u tohto
zamestnávateľa , pretože zamestnávateľ - I. Q. P. s ňou okamžite zrušil pracovný pomer a to za závažné
porušenie pracovnej disciplíny a teda vlastným pričinením a zavinením došlo u nej k strate zamestnania ,

pričom súd je povinný skúmať príčiny tejto straty zamestnania a takúto skutočnosť nemožno považovať
za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Majetkové pomery na strane
otca pokiaľ boli preskúmané sa žiadnym zásadným spôsobom nezmenili, bytové, príjmové a sociálne
podmienky otca sú na tej istej úrovni, pričom tak isto sa nezmenili podmienky ani na strane maloletýchdetí, ktorých náklady sa zvyšujú aj z dôvodu aktuálneho nástupu do vyššieho školského ročníka. Otec
svoje náklady jednoznačne preukázal podrobne listinnými dôkazmi na čl. 39 - 47 to jednak jeho náklady
na domácnosť ako aj náklady na maloleté deti. Pokiaľ navrhovateľka ako dôvod zníženia vyživovacej

povinnostiuviedla,žejučakáoperáciachrbticeanevie,čibudemôcťpracovaťsamaprisvojomvýsluchu
v ďalšom štádiu konania uviedla, že operácia nepripadá do úvahy a matka žiadnym spôsobom a to ani
predloženými listinnými dôkazmi na čl. 33 - 36 nepreukázala, žeby u nej došlo ku zmenenej pracovnej
schopnosti na základe ktorej by bola hendikepovaná a znevýhodnená na trhu práce, resp., žeby jej boli
sťažené podmienky prístupu k zamestnaniu a preto tento dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti tiež

nemožno pokladať za taký, ktorý by odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým
deťom. V konaní nebolo preukázané, žeby sa v domácnosti otca nachádzala aj ďalšia plnoletá osoba ,
okrem J. C., ktorá by bola povinná znášať a spolupodieľať sa na nákladoch na domácnosť spolu s otcom.
Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že má zvýšené náklady na elektrickú energiu v dôsledku toho, že bola
odpojená z elektrickej energie v dôsledku neplatenia vyúčtovania za elektriku, táto skutočnosť vznikla
zavinením jej a jej manžela a tiež nemožno tento zvýšený náklad zohľadniť ako skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. S poukazom na horeuvedené skutočnosť, vzhľadom k
tomu, že súd nezistil zmenu pomerov tak ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine ,
súd návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

13./ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 376 ods. 1,2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia

aj bez návrhu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.