Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214921
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914214921.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu V..
J. Q., narodený XX. XX. XXXX, bytom v F. X. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Tóthovou,
Advokátska kancelária so sídlom v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, proti žalovanému Základná
škola s materskou školou Gemerský Jablonec, so sídlom v Gemerskom Jablonci 244, IČO: 37 831

771, zastúpený advokátom Mgr. Marcelom Moravčíkom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,
Ružová Dolina 6, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného zo dňa 27.
07. 2016 proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 12Cpr/2/2014-113 zo dňa 15. júna
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
daná žalobcovi žalovaným dňa 20. 06. 2014 je neplatná. Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť
žalobcovi na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu sumu 357,23 € do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
2. V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol: „Navrhovateľ podal dňa 25. 11. 2014 návrh na určenie,
že výpoveď z pracovného pomeru daná mu navrhovateľom v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce je neplatná. Návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracuje od 01. 04. 2002 kedy bol prijatý ako učiteľ
na dobu neurčitú. Dňa 20. 06. 2014 mu odporca doručil výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63
ods.1písm.b/Zákonníkapráce,ktorúodôvodnilrozhodnutímoorganizačnejzmenevdôsledku,ktorého
sastalvzhľadomnarozhodnutieozníženístavuzamestnancovnadbytočným.Výpovednádobaskončila
30. 09. 2014. Listom zo dňa 23. 06. 2014 oznámil odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na
ďalšomzamestnávaní.Odporcanalistnereagoval.Jetohonázoru,ževýpoveďjeneplatná,leboodporca

nesplnilpovinnosťpodľa§74Zákonníkapráceatopovinnosťvýpoveďvopredprerokovaťsozástupcami
zamestnancov. Výpoveď považuje za neplatnú aj z dôvodu, že rozhodnutie o organizačnej zmene je
nekonkrétne,nezrozumiteľnéaneurčité.Rozhodnutienekonkretizujevčomspočívaorganizačnázmena
a neobsahuje ani počet pracovných miest, ktoré sa rušia a ani počet pracovníkov, ktorí sa majú stať
nadbytoční. U odporcu pritom neklesol ani počet žiakov, ani počet tried v školských rokoch 2013/2014
v porovnaní s 2014/2015. Podaním mu výpovede odporca prijal ďalších troch učiteľov a to S. V., F. E.

a B. G..
Odporcasaknávrhupísomnevyjadriltak,ženiejepravdivétvrdenie,žebyvýpoveďnebolaprerokovaná
podľa § 74 Zákonníka práce, pretože listom zo dňa 18. 06. 2014 požiadal základnú organizáciu
odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy o prerokovanie výpovede, tento list 18. 06. 2014
prevzal Q.. X. I., predseda základnej organizácie odborového zväzu a následne základná organizácia
odborového zväzu listom zo dňa 19. 06. 2014 oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí. V súlade s § 74

Zákonníka práce takto prerokoval predmetnú výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred, keďže k
prerokovaniu došlo 19. 06. 2014, kedy mu bolo aj doručené vyjadrenie a výpoveď bola daná 20. 06.2014. Nesúhlasí s názorom, že rozhodnutie o organizačnej zmene je nekonkrétne, nezrozumiteľné a
neurčité,pretožerozhodnutieobsahujevsúlades§63ods.1písm.b/Zákonníkaprácejehozámerznížiť
stav zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práve, pričom za nadbytočných zamestnancov boli

označení takí, ktorí vyučujú predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (napr.
telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova). Navrhovateľ vyučoval výlučne telesnú výchovu
a brannú výchovu a to len na druhom stupni, teda ročníky 5 až 9. Oba tieto predmety sú také, ktorých
počet vyučovacích hodín je všeobecne nízky, a preto navrhovateľ spadal do okruhu zamestnancov, ktorí
sa stali nadbytoční. Rozhodnutie o organizačnej zmene má písomnú formu a obsahuje všetky formálne

náležitosti. Nie je pravdivé ani tvrdenie o tom, že by sa počet žiakov neznižoval a pri porovnaní údajov
treba vychádzať z obdobia pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene, pričom v školskom roku
2011/2012 a 2012/2013 bol počet tried 12 a v školskom roku 2013/2014 bol počet tried 11, pričom aj
počet žiakov sa postupne znižoval z 201 na 170 pri počte žiakov na druhom stupni zo 134 na 114.
Navrhovateľ pritom nemá kvalifikáciu na vyučovanie predmetov na prvom stupni. Je pravda, že boli
prijatí traja noví zamestnanci ako kvalifikovaní učitelia pre výučbu konkrétnych predmetov a to pani V.

ako učiteľka pre prvý stupeň ZŠ a VJM, pani G. ako učiteľka nemeckého jazyka a pán E. ako učiteľ
dejepisu a maďarského jazyka. Navrhovateľ potrebnú kvalifikáciu pre výučbu týchto predmetov nemá.
Na škole nie je dostatočný počet žiakov, ktorých by mohol navrhovateľ vyučovať predmety, na ktoré
je kvalifikovaný, takýto stav existuje už dlhodobo a navrhovateľ aj odmietol ponuku pracovať za iných
podmienok ako mu to bolo ponúknuté pred daním výpovede, preto žiadal návrh zamietnuť.“

3. Prvoinštančný súd vykonal vo veci dokazovanie a následne konštatoval: „Navrhovateľ je na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 12. 07. 1978 s dodatkom o zmene zo dňa 02. 04. 2002 zamestnancom
odporcu.
Odporca rozhodnutím č. 1/2014 rozhodol o znížení stavu zamestnancov, ktorí sa stali nadbytočnými,
a to vzhľadom na permanentné každoročné znižovanie počtu žiakov a tým aj počtu trie a z

dôvodu zabezpečenia efektívností práce a hospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Za
nadbytočných označil zamestnancov vyučujúcich predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo
všeobecnosti nízky (ako je telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova).
Dňa 18. 06. 2014 prevzal predseda Základnej organizácie OZ pri odporcovi Q.. X. I. žiadosť odporcu
ako zamestnávateľa o prerokovanie výpovede v zmysle ust. § 74 Zák. práce s tým, že výpoveď mieni

dať navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti, ak menovaný neprijme ponuku vhodnej práce na kratší
pracovný čas, a to na 9,8 hod. pri 26,8 úväzku.
Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri odporcovi dňa 19. 06. 2014
podala vyjadrenie, že žiadosť o prerokovanie výpovede vzala na vedomie a zaujala stanovisko, že
rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo s odborovou organizáciou prerokované, ani dané na vedomie

a výbor nesúhlasí s danou výpoveďou.
Dňa 20. 06. 2014 dal odporca navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z
dôvodunadbytočnostivzhľadomnarozhodnutiezamestnávateľaozníženístavuzamestnancovscieľom
zabezpečiť efektívnosť práce. Výpovedná doba začala plynúť 01. 07. 2014 a mala skončiť 30. 09. 2014.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,

ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách ...
Podľa§74Zák.prácevýpoveďalebookamžitéskončeniepracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

V danom prípade má súd dostatočne preukázané, že bola splnená podmienka § 74 Zák. práce o
prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou), keďže dňa 19. 06. 2014
bolo podané vyjadrenie, a to nesúhlas s výpoveďou. Súd preto nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom
Mgr. X. I. ako predsedu ZO OZ. Pritom súhlas s výpoveďou ani nebol daný, takže zaoberanie sa tým, či
bol riadne oboznámený so všetkými skutočnosťami, nie je potrebné (iná by bola situácia, keby súhlas k

výpovedi bol daný, teda teoreticky by sa mohlo skúmať, či mali všetky dostatočné podklady na riadne
prerokovanie).
Samotný nesúhlas zástupcov zamestnancov s výpoveďou nespôsobuje jej neplatnosť, keďže zo zákona
vyplýva len povinnosť prerokovania vopred pod následkami neplatnosti (§ 74 ods. 1 Zák. práce).Navrhovateľ listom zo dňa 23. 06. 2014 oznámil odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na
ďalšom zamestnávaní. Následne dňa 25. 11. 2014, teda v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 Zák. práce) podal návrh na súd o určenie neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru.
Zamestnávateľ pri daní výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce nie je obmedzený v tom,
s ktorým zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd
nie je oprávnený túto otázku preskúmavať. Pretože nadbytočnosť môže byť početná alebo profesijná,
použitie tohto výpovedného dôvodu nie je podmienené absolútnym znížením všetkých zamestnancov a

podmienky môžu byť splnené aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov, ak je ich zloženie z hľadiska profesie
a kvalifikácie iné ako u prepúšťaného nadbytočného zamestnanca.
V danom prípade bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľovi, ktorý je kvalifikovaným
pedagogickým zamestnancom a má dve atestácie. Naproti tomu boli prijatí traja noví zamestnanci, z
ktorých B. G. je nekvalifikovaná, ako je to zrejmé z jej pracovnej náplne zo dňa 02. 09. 2014 a ktorú
skutočnosť odporca ani nepopieral. Táto bola prijatá na plný úväzok. Navrhovateľovi bola navrhnutá

zmena pracovnej zmluvy a to skrátenie pracovného úväzku na 9,8 hod pri 26,8 úväzku týždenne.“
V závere procesný súd zhodnotil: „Stav žiakov u odporcu sa znižuje, a tým aj počet tried. Navrhovateľ má
kvalifikáciu na vyučovanie predmetov telesná výchova a branná výchova. Riaditeľ odporcu uviedol na
pojednávaní, že kvalifikovaného učiteľa telesnej výchovy na druhý stupeň škola nemá, a preto (po daní
výpovede navrhovateľovi) telesnú výchovu na druhom stupni vyučujú učiteľky, ktoré majú kvalifikáciu

učiť len na prvom stupni, teda triedy 1 - 4, keďže takto si učitelia môžu dopĺňať úväzok vyučovaním
predmetu, na ktorý nemajú kvalifikáciu.
V zmysle cit. ust. § 7 ods. 3 zák. č. 317/2009 Z. z. z rozsahu hodín 23 má byť odborné vyučovanie 10,5
hod. a ostatné je možné doplniť predmetom, na ktorý učiteľ nie je kvalifikovaný.
Keď navrhovateľovi bola daná výpoveď a v dôsledku toho je predmet telesná výchova na 2. stupni

vyučovaná nekvalifikovanými zamestnancami a tiež podľa pracovnej náplne zo dňa 02. 09. 2014
na miesto učiteľky bola prijatá nekvalifikovaná sila B. G., súd dospel k záveru, že neboli splnené
podmienkynadanievýpovedenavrhovateľovipodľa§63ods.1písm.b/Zák.práce,pretoženavrhovateľ
je kvalifikovaným zamestnancom, počet hodín telesnej výchovy na škole na 1. a 2. stupni (keďže
navrhovateľ má kvalifikáciu učiteľstvo pre školy I. cyklu, teda triedy 1 - 9) je minimálne v rozsahu 10,5

hodiny (podľa rámcového učebného plánu pre 1.-4. ročník 8 hodín a pre 5.-9. ročník 10 hodín), ktorý
rozsah je potrebné odučiť v predmete, na ktorý má kvalifikáciu, kým ostatné hodiny sa môžu odučiť v
predmete, na ktorú nemá kvalifikáciu. V konečnom dôsledku teda odporca dal navrhovateľovi výpoveď
z dôvodu, že nie je potrebný rozsah hodín, ktoré by mohol kvalifikovane odučiť, teda 10,5 hod., kým na
druhej strane prijal zamestnankyňu, ktorá v čase prijatia nemala potrebnú kvalifikáciu, teda v konečnom

dôsledku mohla všetky hodiny odučiť nekvalifikovane (na rozdiel od navrhovateľa, ktorý aspoň časť
mohol odučiť kvalifikovane). S prihliadnutím na všetky tieto aspekty súd dospel k záveru, že výpoveď
daná navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti je účelová a neboli splnené podmienky na danie tejto
výpovede, keď na jednej strane odporca tvrdí, že dal výpoveď navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti,
lebo bolo málo hodín, ktoré by mohol kvalifikovane učiť (telesná výchova), kým o učení nekvalifikovane

(iné predmety) u navrhovateľa ani neuvažuje (navrhol len skrátenie pracovného úväzku na 9,8 hod.
miesto základného úväzku 23 hodín) a na druhej strane prijal zamestnankyňu od 02. 09. 2014 (teda v
čase, keď ešte ani neskončila výpovedná doba navrhovateľa) ako nekvalifikovanú (teda u tejto sú všetky
hodiny vyučované nekvalifikovane).“
4. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Dôvodí, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.
s. p.). Žalovaný nesúhlasí so závermi okresného súdu. Zdôrazňuje, že pani B. G. (nekvalifikovaná
zamestnankyňa, ktorú súd v rozsudku spomína) bola prijatá na pozíciu vyučovanie nemeckého jazyka,
a to na skrátený úväzok. Zo zmluvy, ktorú žalovaný predložil súdu vyplýva, že týždenný pracovný

čas tejto zamestnankyne je 8,15 hodiny, z toho vyučovacia činnosť je 5 hodín týždenne, pri 21,74%
úväzku. Pani G. bola prijatá pre vyučovanie výlučne len nemeckého jazyka a v rozsahu, ktorý žalovaný
potreboval zabezpečiť. Žalobca nemá možnosť a ani nemôže vyučovať cudzí jazyk z jednoduchého
dôvodu. Tento cudzí jazyk neovláda na žiadnom stupni, nevie vôbec nemecky. Pani G. ovláda nemecký
jazyk na stupni B2 (čo je podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti

označenie pre úroveň stredne pokročilý, vyššia úroveň je už len pokročilý, pričom má z nemeckého
jazyka maturitu a študuje na vysokej škole nemecký jazyk). Žalovaný nemal k dispozícii zamestnanca,
ktorý by spĺňal kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie nemeckého jazyka a ani sa žiadny takýto
zamestnanec neuchádzal u neho o zamestnanie. Žalovaný prijal pani G., pretože má ako zamestnávateľzákonnú povinnosť zabezpečiť vyučovací proces, ktorý zahŕňa aj výučbu nemeckého jazyka. Žalovaný
predsa nemôže prikázať zamestnancovi - žalobcovi, aby vyučoval cudzí jazyk, ktorý žalobca vôbec
neovláda na žiadnom stupni. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobca mohol ostatné predmety (okrem svojej telesnej

výchovy) odučiť nekvalifikovane a konkrétne poukazuje na hodiny, ktoré vyučuje pani G. /nemecký
jazyk/), mal si súd najskôr zistiť, či je žalobca vôbec schopný takéto predmety odučiť. Až potom mohol
súd vyhodnotiť, či je žalobca pre žalovaného nepotrebným zamestnancom.
5. Nepravdivé a zavádzajúce sú aj ostatné závery z rozsudku. Pani G. nebola prijatá na plný úväzok,
ako to uvádza súd v rozsudku. Z výsledkov dokazovania táto skutočnosť nevyplýva, práve naopak,

bolo dokázané, že pani G. bola zamestnaná na kratší úväzok (5 hodín týždenne pri 21,74% úväzku).
Nepravdivé a zavádzajúce sú úvahy o tom, že žalobca mohol odučiť v zmysle § 7 ods. 3 zákona č.
317/2009 Z. z. len jednu polovicu vyučovacích hodín v rámci jeho kvalifikovaného predmetu (telesná
výchova), pričom zvyšok mohol odučiť nekvalifikovane v rámci výučby iných predmetov. Nebolo to v
danom prípade možné. Žalobca nemal čo iné učiť, ani keď bol ešte zamestnancom. Nedá sa teda zistiť
akosúddospelkzáveru,ževdanomprípademoholžalobcaodučiťinépredmetynekvalifikovane,pričom

súd ani neuviedol, aké teda predmety má na mysli a na základe akého dokazovania vôbec súd dospel
k takémuto záveru. Po skončení pracovného pomeru žalobcu je predmet telesná výchova vyučovaný
na druhom stupni učiteľkami kvalifikovanými pre výučbu všetkých predmetov na prvom stupni. Vlastne
sám súd cituje v rozsudku ustanovenie, ktoré to umožňuje (§ 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.), napriek
tomu túto skutočnosť súd uvádza ako jeden z dôvodov neplatnosti výpovede. Takže súd na jednej strane

uvádza, že žalobca mohol aj naďalej vyučovať iné predmety (okrem telesnej výchovy) nekvalifikovane
(napr. nemecký jazyk?), a preto nebol dôvod dávať mu výpoveď, a na druhej strane uvádza ako dôvod
neplatnosti výpovede skutočnosť, že iní učitelia (ktorí mimochodom vyučujú na prvom stupni ako svoj
kvalifikovaný predmet aj telesnú výchovu) po výpovedi museli vyučovať žalobcov predmet (telesnú
výchovu) na druhom stupni.

6. Žalovaný mal prebytok zamestnancov. Je povinný zaobchádzať s verejnými finančnými zdrojmi
hospodárne. Nemôže si dovoliť zamestnávať učiteľov, ktorých nepotrebuje. Pravdou je, že sa naskytlo
viacero možností ako pristúpiť v danom prípade k hospodárnosti vo vzťahu k zamestnancom. Danú
situáciu žalovaný vyriešil tak, že dal žalobcovi výpoveď, pretože žalobca nemal čo iné okrem telesnej
výchovy vyučovať (ani nekvalifikovane).

7. Súd tiež nesprávne právne zhodnotil danú situáciu a použil nesprávne ustanovenie právneho
predpisu. Súd odôvodňuje neplatnosť výpovede bez toho, aby uviedol, že s ktorým ustanovením vidí
rozpor v danej výpovedi, pričom uvádza len § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd pritom uvádza
dva skutkové dôvody : 1. v dôsledku výpovede je predmet telesná výchova na druhom stupni vyučovaná
nekvalifikovanými zamestnancami a 2. bola prijatá nekvalifikovaná učiteľka nemeckého jazyka.

- Pokiaľ chcel súd povedať, že v prvom skutkovom dôvode nevidí nadbytočnosť zamestnanca (žalobcu),
čo zákon pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP vyžaduje, je potrebné zdôrazniť, že súd nemá
pravdu a z vykonaného dokazovania to nevyplýva. Žalobca v skutočnosti nemal čo učiť.
- Pokiaľ chcel súd v druhom skutkovom dôvode odôvodniť neplatnosť výpovede tým, že bola prijatá
pani G. ako nekvalifikovaná učiteľka nemeckého jazyka, potom mal túto skutočnosť súd posudzovať

podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce a nie podľa iných ustanovení. Súd mal skúmať, či miesto, na ktoré
bola pani Zagyiová prijatá je rovnaké, ako bolo zrušené pracovné miesto po žalobcovi. Každopádne je
zjavné, že učiteľ cudzieho jazyka nenahrádza učiteľa telesnej výchovy, preto by nemohlo ísť o porušenie
tohto ustanovenia. Ale ak by aj, mal potom súd skúmať, či bola pani G. prijatá v rámci lehoty uvedenej
v tomto ustanovení. Súd dospel k záveru, že pani G. nebola prijatá do zamestnania v rámci lehoty,

počas ktorej platí zákaz prijatia zamestnanca podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Uvedená dvojmesačná
lehota začína plynúť dňom skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím
výpovednej doby dňa 30. 09. 2014. Pani G. bola prijatá do zamestnania dňa 02. 09. 2014, teda, ešte
pred začatím plynutia tejto lehoty, teda predtým, ako vôbec vznikol zákaz prijatia takéhoto zamestnanca.
8. Žalovaný zastáva názor, že konal pri, ako aj pred, a po danej výpovedi správne, logicky, v súlade so

zákonom a správal sa pritom hospodárne pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami. Rozviazal
pracovný pomer s osobou, ktorá spĺňala najviac zo všetkých zamestnancov podmienku nadbytočnosti.
Ak by žalobca konal inak - ak by napr. prepustil iného zamestnanca, alebo by neprepustil nikoho, práve
to by bolo nezodpovedné správanie. Žalovaný preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak,
že žaloba bude zamietnutá a žiadal priznať trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, vrátane

trov konania a trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a trov odvolacieho konania. Ako
alternatívu navrhol žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.9. K podanému odvolaniu podal žalobca vyjadrenie. Zastáva názor, že Okresný súd v Rimavskej Sobote
vo veci správne rozhodol. Súd vo svojom rozsudku konštatoval, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že
výpoveď mu bola daná z dôvodu nadbytočnosti, lebo bolo málo hodín, ktoré by mohol kvalifikovane

odučiť a o učení iných predmetov u neho ani neuvažoval. Na druhej strane však prijal ešte počas plynutia
jeho výpovednej lehoty zamestnankyňu ako nekvalifikovanú, u ktorej boli všetky hodiny vyučované
nekvalifikovane. V rozsudku bolo správne konštatované, že v dôsledku toho, že mu bola daná výpoveď
z pracovného pomeru je predmet telesná výchova na druhom stupni vyučovaná tak isto výlučne
nekvalifikovanými učiteľmi. On je kvalifikovaným učiteľom s dvomi atestáciami, takže úväzok minimálne

10,5 hodiny mohol odučiť kvalifikovane. On tiež má maturitu z nemeckého jazyka a nemecký jazyk
ovláda na tej istej úrovni, ako ho ovláda pani G.. Žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje aj tým, že
má prebytok zamestnancov a je povinný zaobchádzať s verejnými finančnými zdrojmi hospodárne a
nemôže si dovoliť zamestnávať učiteľov, ktorých nepotrebuje. Počas plynutia jeho výpovede však prijal
žalovaný do zamestnania ďalších troch učiteľov, a to menovite S. V., F. E. a B. G.. Žalobca preto považuje
odvolanie žalovaného za nedôvodné.

10. Žalobca doručil súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu a uviedol:
- žalobca tvrdí, že má tak isto maturitu z nemeckého jazyka, ako prijatá učiteľka pani G. a že nemecký
jazyk ovláda na tej istej úrovni, ako ho ovláda ona. Napriek tomu, že žalobca ako sa najnovšie prezentuje
ako osoba, ktorá ovláda nemecký jazyk, zároveň žalobca odmieta argument, že si mal súd pred vydaním

rozsudku zistiť, či žalobca je schopný odučiť nemecký jazyk a či vôbec nemecký jazyk ovláda. Žalobca
však neovláda nemecký jazyk. Počas celej doby trvania pracovného pomeru (pracovnú zmluvu mal z
roku 1978) nikdy neuviedol, že by ovládal nemecký jazyk a nikdy k tomu nepredložil ani žiadne doklady.
Nikdy sa ani neprejavil ako osoba ovládajúca nemčinu. Žalobca sa nikdy ani nehlásil k tomu, že by odučil
hodiny nemeckého jazyka, aj keď vedel aká je situácia na jeho pracovisku ohľadne nedostatku učiteľov

cudzích jazykov. Naopak, žalobca aj pri predkladaní dokladov o jeho osobe v súvislosti s jeho pôsobením
v škole, nikdy nepredložil žiadny doklad o tom, že ovláda nemecký jazyk, a nikdy ani len neuviedol, že by
ho ovládal. Tak napr. v jeho osobnom liste u zamestnávateľa (žalovaného) nie je uvedená žiadna jeho
znalosť cudzieho jazyka, ďalej keď sa žalobca prihlásil do výberového konania na funkciu riaditeľa školy
v roku 2011, ako svoje jazykové znalosti uviedol vo svojom životopise slovenský jazyk aktívne, maďarský

jazyk aktívne, český jazyk aktívne. Ak by nemecký jazyk ovládal (na akejkoľvek úrovni), zjavne by to do
svojich dokladov uviedol. Žalovaný preto tvrdí, že súd mal najskôr zistiť, či je žalobca vôbec schopný
odučiť nemecký jazyk na škole, prípadne to porovnať s úrovňou znalosti nemeckého jazyka pani G.,
pokým súd v rozsudku tvrdí, že žalobca mohol ostatné predmety okrem svojej telesnej výchovy (teda aj
nemecký jazyk) odučiť nekvalifikovane. Pokiaľ žalobca naozaj nemecký jazyk ovláda, ako tvrdí, nemal

by sa takéhoto preverenia obávať.

- Skutočnosť, že boli pribratí ďalší traja zamestnanci, bola na pojednávaniach viackrát spomínaná.
Žalovaný opätovne uvádza, že všetci traja zamestnanci boli prijatí na iné pozície ako zastával žalobca.
Prijatí museli byť, pretože by inak nemal kto vyučovať predmety, pre výučbu ktorých boli prijatí. Q.. F.

E. - prijatý v odbore ako učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie - t. j. učiteľ dejepisu pri 34,78% úväzku,
t. j. 8 hodín týždenne, plne kvalifikovaný na predmet dejepis. Jeho kvalifikácia učiteľstvo maďarského
jazyka a literárnej histórie. Q.. S. V. - prijatá v odbore ako učiteľka pre primárne vzdelávanie, t. j. pre prvý
stupeň ZŠ - plne kvalifikovaná na všetky predmety na prvom stupni ZŠ, vrátane telesnej výchovy. B. G.
- prijatá ako osoba ovládajúca nemecký jazyk na úrovni stupňa B2, v tom čase študentka Filozofickej

fakulty ÚKF Nitra v odbore nemecký jazyk a literatúra a história.
Žalobca vyučoval iba telesnú výchovu. V zmysle súdnej praxe, skončenie pracovného pomeru
výpoveďouprenadbytočnosťzamestnanca,niejepodmienenáabsolútnymzníženímpočtupracovníkov,
naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov; zamestnávateľovi nezáleží totiž len
na počte zamestnancov, ale tiež na ich zložení z hľadiska profesii a kvalifikácie (R 57/1968).

11. Ak žalobca dáva prijatie týchto troch zamestnancov do súvislosti s povinnosťou (zároveň úsilím)
žalovaného zaobchádzať s verejnými zdrojmi hospodárne, je potrebné uviesť. Ak má žalovaný
zabezpečiť svoje zákonné povinnosti pri výučbe predmetov základnej školy, musí zabezpečiť aj učiteľov
schopných takejto výučby. Naopak, nehospodárnym nakladaním s verejnými zdrojmi by bolo, ak by

žalovaný zamestnával takých zamestnancov, ktorí berú plat na plný úväzok, avšak nemajú viac ako
polovicu svojho pracovného času čo na pracovisku robiť, ako je to v prípade žalobcu. Je to mrhanie
verejnými zdrojmi.12. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ z jeho záverov vyplýva, že žalobca sa pre žalovaného
nestal nadbytočným nie je preskúmateľné a nezodpovedá výkladu zákonného ustanovenia § 63 ods. 1
písm. b) ZP. V tejto súvislosti tiež procesný súd nevykonal dokazovania (nepreveril si schopnosti žalobcu
vyučovať nemecký jazyk), aby mohol jednoznačne ustáliť, že túto výučbu by zvládol na minimálne

požadovanej úrovni stupňa B2. Súdy často pri výklade ustanovení Zákonníka práce, teda aj pri výklade
výpovedných dôvodov nepostupujú dôsledne, považuje preto odvolací súd za vhodné v predmetnej
situácii uviesť.

14. V § 63 ods. 1 písm. b) je uvedený výpovedný dôvod nadbytočnosti zamestnanca, ktorá môže byť
spojená s viacerými skutočnosťami, a to s písomným rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného

orgánu, a) o zmene jeho úloh, b) o zmene technického vybavenia, c) o zníženie stavu zamestnancov za
účelom zabezpečenia efektívnosti práce, d) o iných organizačných zmenách. Zákonník práce vyžaduje
pre uvedené rozhodnutie zamestnávateľa písomnú formu.
- Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa aj pri tomto výpovednom
dôvode je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania výpovede. Predpokladom výpovedného

dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase - spravidla vo
výpovednej dobe - stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Uplatnenie výpovedného
dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. Pokiaľ
realizácia organizačnej zmeny nastane skôr, než uplynie výpovedná doba, zamestnávateľ nemôže
počas výpovednej doby zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, pôjde o prekážku na

strane zamestnávateľa (§ 142 ZP). Výpoveď je neplatná v prípade, keď sa rozhodnutie o organizačnej
zmene nerealizuje, a keď sa rozhodnutie o nej zrušilo.
- Pri výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP musia byť splnené súčasne tri základné predpoklady, a to
a) nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti

práce alebo iných organizačných zmenách,
b) nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca inou vhodnou prácou,
c) ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa Zákonníka práce (napr. § 63 ods. 2 ZP).

15. Je teda potrebné pri preskúmavaní existencie výpovedného dôvodu nadbytočnosti zisťovať,

či skutočne ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie stavu
zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce alebo o iné organizačné zmeny. Samozrejme
je potrebné zisťovať či sa zamestnanec stal skutočne nadbytočným. Je zároveň potrebné, aby
zamestnávateľ preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia dvoch mesiacov znovu
nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 ZP). Tiež

je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca
a organizačnými zmenami.
16. Ustanovením § 63 ods. 2 ZP je zamestnávateľovi daná tzv. ponuková povinnosť. Zákonník práce
neustanovuje, akou formou treba zamestnancovi inú vhodnú prácu ponúknuť. Ponuková povinnosť je
však hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a zamestnávateľ je povinný ju uskutočniť ešte

pred daním výpovede.

17. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nesmie počas dvoch mesiacov znovu
utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného

zamestnanca (§ 61 ods. 3 ZP).

18. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) by nebol daný, ak by zamestnávateľ takto chcel skončiť
pracovný pomer so zamestnancom zaradením na pracovisku alebo vykonávajúcim práce, ktorých sa
predmetná organizačná zmena netýka. Rovnako aj v prípade, kedy nadbytočnosť zamestnanca bola

dôsledkom uzatvorenia pracovných pomerov s novými zamestnancami.

19. Je nepochybné, že v rozhodnutí Základnej školy s materskou školou Gemerský Jablonec so sídlom
930 35 Gemerský Jablonec 244, IČO: 37 831 771 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiťefektívnosť práce č. 1/2014 zo dňa 05. 05. 2014 sa, okrem iného uvádza : „V škole sú nadbytoční
zamestnanci vyučujúci predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (ako je
telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova), a tento počet sa permanentne znižuje vzhľadom

na znižovanie počtu žiakov a počtu tried v škole; takémuto zamestnancovi nie je možné nariadiť
výkon práce v časovom rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve, resp. stanovenom všeobecným
predpisom určujúcim počet vyučovacích hodín pre pedagogických pracovníkov v školách, a preto sa
takýto zamestnanec stáva pre školu nadbytočný.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počet žiakov na škole žalovaného klesal a klesal aj počet
tried, pričom táto situácia bola pretrvávajúca. Žalobca vyučoval telesnú výchovu na druhom stupni
základnej školy. Žalovaný v súlade s rozhodnutím organizácie o znížení počtu zamestnancov, ktorí
sú v škole nadbytoční, keďže vyučujú predmety ktorých počet vyučovacích hodín vo všeobecnosti je
nízky, ako telesná výchova, výtvarná výchova a hudobná výchova, dal žalobcovi výpoveď z pracovného
pomeru. Treba zdôrazniť, že žalobca nereagoval na ponuku žalovaného vyučovať na kratší pracovný

úväzok. Riaditeľ žalovaného vo svojej výpovedi v podstate uviedol, že v prípade, ak by žalobca bol
akceptoval ponuku pracovať na kratší pracovný úväzok, k výpovedi by nemuselo dôjsť.

21. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože nedáva do súladu
zistenýakonštatovanýskutkovýstavokresnýmsúdomapoužitímpríslušnejprávnejnormy.Súdsprávne

konštatoval, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď potom, čo bolo prijaté rozhodnutie organizačných
zmenách, z ktorého vyplývala nadbytočnosť žalobcu, pretože vzhľadom k nedostatku kapacít už
nemohol vyučovať telesnú výchovu na druhom stupni na plný úväzok. Žalobca nemohol vyučovať
telesnú výchovu ani na prvom stupni, pretože tu vyučovanie telesnej výchovy bolo pokryté inými učiteľmi.

22. Z odôvodnenia rozhodnutia procesného súdu by sa mohlo usudzovať, že okresný súd, ktorý
poukazuje na prijatie učiteľky nemeckého jazyka má za to, že nemecký jazyk mohol vyučovať aj žalobca.
Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný nemal ani vedomosť o tom, že žalobca má ovládať
nemecký jazyk. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že nemecký jazyk je schopný vyučovať na patričnej úrovni,
bolo by potrebné túto skutočnosť preveriť. Tvrdenie procesného súdu „keď navrhovateľovi bola daná

výpoveď a v dôsledku toho je predmet telesná výchova na druhom stupni vyučovaná nekvalifikovanými
zamestnancami a tiež podľa pracovnej náplne zo dňa 02. 09. 2014 na miesto učiteľky bola prijatá
nekvalifikovaná sila B. G., súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na danie výpovede
navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože navrhovateľ je kvalifikovaným
zamestnancom, počet hodín telesnej výchovy na škole na prvom a druhom stupni ((keďže navrhovateľ

má kvalifikáciu učiteľstvo pre školy I. cyklu, teda triedy 1 - 9) je minimálne v rozsahu 10,5 hodiny (podľa
rámcového učebného plánu pre 1.- 4. ročník 8 hodín a pre 5.- 9. ročník 10 hodín), ktorý rozsah je
potrebné odučiť v predmete, na ktorý má kvalifikáciu, kým ostatné hodiny sa môžu odučiť v predmete,
na ktorú nemá kvalifikáciu.“

23. „V konečnom dôsledku teda odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu, že nie je potrebný
rozsah hodín, ktoré by mohol kvalifikovane odučiť, teda 10,5 hod., kým na druhej strane prijal
zamestnankyňu, ktorá v čase prijatia nemala potrebnú kvalifikáciu, teda mohla všetky hodiny odučiť
iba nekvalifikovane (na rozdiel od navrhovateľa, ktorý aspoň časť mohol odučiť kvalifikovane). S
prihliadnutím na všetky tieto aspekty súd dospel k záveru, že výpoveď daná navrhovateľovi z dôvodu

nadbytočnosti je účelová a neboli splnené podmienky na danie tejto výpovede, ...“.

24. Tvrdenie súdu prvého stupňa v tejto časti je nepreskúmateľné najmä z toho dôvodu, že sa zaoberá
popisovaním všeobecných skutočností a nie aplikáciou zákonného ustanovenia. Nepreskúmateľné
rozhodnutie znemožňuje strane, aby primerane reagovala na závery súdu, a preto jej odníma možnosť

uskutočňovať jej patriace procesné práva. Došlo takto nepochybne k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd zároveň nezhodnotením vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu posúdeniu veci.

25. Nie je zrejmé, či zo záverov súdu prvého stupňa azda vyplýva, že žalobca mohol odučiť telesnú
výchovu aj na prvom stupni, a teda, že žalovaný mal rozviazať pracovný pomer s tými pracovníkmi,

ktorí na prvom stupni telesnú výchovu vyučujú. Takýto záver je však neprijateľný a nakoniec aj
sám prvoinštančný súd v rozhodnutí uvádza, že zamestnávateľ nie je obmedzený v tom, s ktorým
zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd nie
je oprávnený túto otázku preskúmavať.26. Pochybením procesného súdu je aj skutočnosť, že zamieňa pojmy „nekvalifikovaný pracovník“
a „odučiť predmety nekvalifikovane“. Je totiž rozdiel v tom, či zamestnanec, ktorý nemá potrebnú

kvalifikáciu bude vykonávať svoju prácu nekvalifikovane (teda neodborne), alebo vzhľadom k
dosiahnutému vzdelaniu, skúsenostiam a schopnostiam dokáže prácu vykonávať kvalifikovane (teda
odborne na primeranej výške).

27. V priebehu ďalšieho konania preto bude na okresnom súde, aby dôkazne preveril, či v skutočnosti

žalobca mohol vyučovať nemecký jazyk kvalifikovane a na požadovanej odbornej úrovni.

28. Iba v prípade, ak sa v priebehu ďalšieho konania preukážu žalobcove schopnosti vyučovať
nemecký jazyk kvalifikovane na patričnej úrovni tak, aby netrpela úroveň vzdelávania, môže byť záver
procesného súdu o účelovej výpovedi danej žalobcovi akceptovaný. Je však samozrejmé, že sumár
rozsahu vyučovania nemeckého jazyka a sumár rozsahu vyučovania telesnej výchovy by spĺňal náplň

pracovného úväzku na plný počet vyžadovaných vyučovacích (ale aj pracovných) hodín.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).