Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6013201635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,

PhD., a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: JUDr.
F.R., bytom Q., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/413340/2013/5113
zo dňa 30. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
6S/291/2013-83 zo dňa 19. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/291/2013-83 zo dňa
19. júna 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom č.k. 6S/291/2013-83 zo dňa 19. júna
2015 postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30.09.2013, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9103301/5/3477772/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým bola
žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta v sume 60,- € za

nepredloženie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň
za zdaňovacie obdobie január 2012 v lehote stanovenej zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z."). O trovách konania rozhodol s poukazom
na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca nespochybňoval spáchanie skutku,
za ktorý mu bola uložená pokuta, avšak namietal, že správca dane ho mal vopred upozorniť na

nepredloženie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň
a až po prípadnom nesplnení tejto výzvy mal pristúpiť k uloženiu pokuty. Postup správcu dane považoval
za nesprávny, formalistický, v rozpore s Ústavou SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv
a slobôd. Pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu krajský súd vychádzal z ustanovení § 49
a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a § 154 ods. 1 písm. j/ Daňového poriadku, pričom
zistil, že žalobca za obdobie január 2012 doručil správcovi dane hlásenie a prehľad o príjmoch dňa
26.03.2012, hoci tak mal učiniť do dňa 29.02.2012, t.j. po zákonom stanovenej lehote. Námietku žalobcu

o tom, že správca dane mal postupovať menej formálne resp. mal žalobcu vopred upozorniť na plynúce
lehoty vo veci predkladania povinných prehľadov a hlásení o príjmoch zo závislej činnosti krajský súd
nepovažoval za dôvodnú, keďže z Daňového poriadku vyplýva, že zodpovednosť predkladať uvedené
hlásenia zaťažuje daňový subjekt a to bez súčinnosti, ktorú má na mysli žalobca. Pokiaľ tak žalobcaneurobí resp. urobí oneskorene dopustí sa daňového deliktu. V predmetnej veci nejde o prípad, kedy
by mal správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu a preto
správca dane nebol povinný žalobcu vyzývať na odstránenie nedostatkov podaného prehľadu podľa §

17 ods. 1 Daňového poriadku resp. § 39 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z.z. Zodpovednosť za včasné
predloženie prehľadu je na strane žalobcu a túto nemôže prenášať na správcu dane. Výšku pokuty
považoval krajský súd za určenú v súlade so zákonom, pričom poznamenal, že pri daňových deliktoch
znenie zákona neumožňuje správcovi dane správnu úvahu o miere zavinenia.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil alebo zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť,
že ak by v podanom prehľade urobil chybu, alebo by ho vôbec nepodal, správca dane by bol povinný
upozorniť ho a žiadať o nápravu nedostatku. Žalobca podal prehľad bez akýchkoľvek nedostatkov,
no správca dane ho napriek tomu sankcionoval bez akejkoľvek výzvy, či upozornenia, ktorým by sa
vyhol postihu. V tejto súvislosti poukázal na ochrannú, represívnu a preventívnu funkciu trestu, pričom

mal za to, že k negatívnemu výchovnému pôsobeniu môže dôjsť vtedy, ak trest, ktorý bol uložený,
verejnosť považuje za nespravodlivý alebo neprimeraný. Ďalej namietal, že všetky požadované údaje,
ktoré sa nachádzajú v prehľade mal správca dane k dispozícii. Žalobca zdôraznil, že dane platil včas a
to prostredníctvom bankového účtu, na ktorom sú uvedené všetky údaje, kvôli ktorým mu boli uložené
pokuty, pričom samotný bankový príkaz obsahuje viac potrebných informácií než prehľad požadovaný

správcom dane. Správca dane mohol prijaté pravidelné mesačné platby žalobcu ľahko odkontrolovať,
prípadne rozporovať, ak mal vážne pochybnosti o dôvode, množstve a príčinách nárastu finančných
prostriedkov na daňovom účte žalobcu. Žalobca (okrem svojho syna) iného zamestnanca nemal a
všetky základné identické hlásenia správcovi dane pri jeho prijatí zahlásil včas a tie sa doposiaľ
nezmenili. Poukázal na to, že správca dane neprejavil záujem na odstránení nedostatkov pri podávaní

prehľadov, čím mu bolo znemožnené úzko spolupracovať so správcom dane. Správcovi dane vytýkal aj
nerešpektovanie povinnosti vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 150/2001 Z.z., konkrétne
povinnosti správcu dane informovať daňové subjekty o ich právach a povinnostiach ako aj povinnosti
aktualizovať databázu údajov daňového informačného systému. Záverom uviedol, že postup správcu
dane možno považovať za šikanózny výkon práva v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc

na uvedené skutočnosti mal za to, že správca dane nepostupoval v súlade so zákonom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v danom prípade je nespochybniteľné, že žalobca
prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň za zdaňovacie
január 2012 v lehote stanovenej zákonom nepodal. Ak by správca dane nerešpektoval skutkový stav,

ktorý nastal oneskoreným podaním prehľadu, ale posudzoval by všetky detaily sporu uvádzaných
žalobcom, porušil by tým nielen § 155 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ale aj zásadu zákonnosti v
daňovom konaní vyplývajúcu z Ústavy SR, ale aj Listiny základných práv a slobôd, t.j. ústavnej zásady,
že dane a poplatky je možné ukladať na základe zákona, v jeho medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Zákon taktiež nestanovuje lehotu pre začatie konania alebo pre vykonanie úkonu

správcom dane a teda lehota na uloženie pokuty nie je stanovená. Pri ukladaní pokút je správca dane
viazaný len lehotou pre zánik práva uložiť pokutu, ktorá je ustanovená v § 155 ods. 11 Daňového
poriadku.Knámietkežalobcu,žesprávcadanenepostupovalvsúlades§39ods.14zákonač.595/2003
Z.z., keď žalobcu nevyzval na odstránenie nedostatkov podaného prehľadu uviedol, že správca dane
oznámi pochybnosti a vyzve daňovníka, ak má pochybnosti týkajúce sa podaného prehľadu, a nie

ak daňovník prehľad vôbec nepodá. Správca dane môže, ale nemá povinnosť vyzývať daňovníka na
podanie prehľadu, keďže mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Naviac prehľady žalobca prekladal,
vedel a vie o tejto povinnosti, avšak tieto prehľady podával s pravidelným oneskorením 1 až 2 mesiace,
pričom platby uhrádzal v zákonom stanovenej lehote. Žalobca ako osoba s právnickým vzdelaním si
musel byť vedomý toho, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie prehľadu vedie k

uloženiu sankcie, pričom žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť opakovane v roku 2010, 2011
a 2012. Na uloženie pokuty nemohla mať vplyv ani skutočnosť, že správca dane má k dispozícii
identifikačné údaje žalobcu v zmysle § 67 Daňového poriadku. Správca dane pokutu uloží alebo
neuloží podľa zákona, pričom žiadny kompromis zákon neumožňuje. Podávanie prehľadu a hlásení zo
závislej činnosti, má svoje opodstatnenie, nie je to skutkovo nevýznamná záležitosť, nakoľko obidva sú

podkladom pre vytvorenie predpisov potrebných k správnemu vyčísľovaniu daňových povinností a tým
aj správneho stavu osobného účtu daňového subjektu. Záverom uviedol, že na rozdiel od trestnoprávnej
a priestupkovej zodpovednosti v danom prípade zákon správcovi dane neumožňuje skúmať ani mieru
zavinenia, na ktorú by pri ukladaní pokuty prihliadal.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie
prejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§250jaods.2vetaprváO.s.p.),keďdeňvyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Daňového poriadku. K
samotnej výške uloženej pokuty (60,- €) odvolací súd uvádza, že táto bola uložená na dolnej hranici
zákonom stanovenej sadzby, pričom správca dane pri ukladaní pokuty mohol podľa § 155 ods. 3

Daňového poriadku prihliadať iba na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Nepredloženie
prehľadu v zákonnej lehote vedie k obligatórnemu uloženiu pokuty, s tým, že správca dane neskúma
zavinenie daňového subjektu, t.j. ide o objektívnu zodpovednosť bez úpravy liberačných dôvodov.

20. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že krajský súd vec správne právne posúdil

a svoje závery o splnení podmienok na uloženie pokuty žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. e/ Daňového
poriadku zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní
neuviedol, žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku,
odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
vspojenís§246cods.1vetaprváO.s.p.a§250kods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal,
keďže žalobca úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.