Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203997
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414203997.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so
sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému: Kameňolom SOKOLEC s.r.o., so sídlom
v Bzenici, IČO: 36023574, zastúpený advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom vo Zvolene, Trhová
1, o žalobe na určenie, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu v plnom rozsahu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 27.11.2013,
v plnom rozsahu.

Súd svedkovi I.. Z.. G. Y. W.. p r i z n á v a svedočné v pomere 100 %.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom trovy konania, vyplatené
na svedočnom, v pomere 100 %.

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal určenia, že
žalovaný zodpovedá za jeho pracovný úraz, ktorý utrpel dňa 27.11.2013, a to v plnom rozsahu.

Konštatoval, že pri výkone práce dňa 27.11.2013 išiel soliť dopravníkové pásy, vykonať kontrolu
pracoviska, vrátane čistenia pod dopravníkovým pásom, a to v súlade so spôsobom obvyklým, následne
počul určitý buchot, išiel skontrolovať, čo sa stalo, zistil poruchu zbernice, ktorú chcel ísť ohlásiť pánovi
Z., cestou späť išiel zaniesť lopatu na miesto obvyklé, pričom sa mu pošmyklo na zľadovatenej ploche,
stratil rovnováhu a pri páde mu dopravníkový pás zachytil lopatu a túto vtiahol do stroja spolu s ľavou
rukou. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že zodpovednosť žalovaného je daná objektívne, pričom
zo strany žalovaného nebolo unesené dôkazné bremeno a svoje tvrdenia ničím preukázal. Podľa

jeho názoru je podstatná skutočnosť, pri akej činnosti a akým spôsobom došlo k pracovnému úrazu.
Zdôraznil, že pracovný úraz žalobcu sa nestal pri vykonávaní žiadneho pracovného úkonu, pričom
pracovný úraz sa stal pri prostom pohybe žalobcu popri dopravníkovom páse. Právny zástupca žalobcu
okrem iného poukázal aj na stanovisko Obvodného banského úradu, z ktorého je zrejmé, že nebolo
vylúčené, že k úrazu mohlo dôjsť aj takým spôsobom, ako tvrdí žalobca, pričom žalovaný nepreukázal
opak. Takisto nebolo v konaní preukázané, že by žalobca porušil právne predpisy. V súvislosti s
ochranným krytom na dopravníkovom páse právny zástupca žalobcu zdôraznil, že malo by tam byť

blokovacie zariadenie, ktoré by v prípade nejakej činnosti spôsobilo zastavenie tohto dopravníkového
pásu a zároveň dopravníkový kryt by musel byť namontovaný takým spôsobom, aby na demontáž
musel byť použitý určitý nástroj, pričom predmetný ochranný kryt bol len jednoducho zavesený a dal
sa ľahko sňať. Po pracovnom úraze tieto kryty žalovaný vymenil a boli namontované nové kryty, ktorésa dajú demontovať len pomocou určitého pracovného nástroja. V čase vzniku pracovného úrazu kryt
nevyhovoval bezpečnostným predpisom, pričom si to nevšimli ani kontrolné orgány a nevšimli si to ani
pracovníci Obvodného banského úradu, ktorí vykonávali kontrolu zariadení, a takisto ani nadriadení

samotného žalobcu. Žalobca nepostupoval ľahkomyseľne, neporušil právne predpisy, pretože žalobca
postupoval obvyklým štandardným spôsobom ako v každej pracovnej zmene a tak, ako postupovali aj
iní zamestnanci žalovaného.

2.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju

zamietnuť. Konštatoval, že zo záverov Odborného posudku sa nedá vylúčiť konanie žalobcu, že by
čistil dopravníkový pás za chodu, a takto že by došlo k pracovnému úrazu. Pokiaľ sa týka prijímacej
a prepúšťacej správy samotného žalobcu, tak je tu konštatované, že pri prijímaní do nemocnice bol
žalobca orientovaný, to znamená nebol v šoku, bol pri vedomí, vtedy hovoril pravdu, keď konštatoval, že
pracoval pri valci, ktorý čistil, a tak sa mu stal úraz. Na dopravníkový pás mohol nahadzovať za chodu,
avšak čistiť dopravníkový pás mohol len v čase, keď dopravníkový pás nebol v pohybe, čo je zrejmé aj

zo Smerníc. Právny zástupca žalovaného bol toho názoru, že žalobca hrubo porušil predpisy, keď čistil
dopravníkový pás za chodu. V tom čase kryt porušený nebol. Kryt vyhodilo, pričom nebolo možné, aby
kryt bol vyhodený takým spôsobom, ako sa stalo, pokiaľ by došlo k pracovnému úrazu takým spôsobom,
ako opisoval žalobca, pretože sila na neho by musela pôsobiť z opačnej strany. Žalobca bol predák
a mal prvý postupovať podľa príslušných predpisov. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného

pracovný úraz si žalobca spôsobil sám. Ak by žalobca kryt nezvesil, nebolo by došlo k pracovnému
úrazu, pričom kryt spĺňal všetky predpoklady. Žalobca by mal zodpovedať, vzhľadom na svoje konanie,
vo väčšom rozsahu ako žalovaný.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa

s lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobcu, so zápisnicou o škodovej udalosti, so závermi
odbornéhoposudkuObvodnéhobanskéhoúraduBanskáBystrica,sosmernicami,sfotodokumentáciou,
s Dohodou o skončení pracovného pomeru, s Pracovnou zmluvou, s Odborným vyjadrením, s ostatným
spisovým materiálom.

4.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2015, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 14CoPr/9/2015 zrušení a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd doplnil dokazovanie
v zmysle intencií odvolacieho súdu.

5.Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

6.Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

7.Podľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste
do zamestnania a späť.

8.Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

9.Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť

a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.10.Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

11.Podľa § 196 os. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2
písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

12.Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm.
a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má
každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

13.Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

14.Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností

vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.

15.Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po

jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie
v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh.

16.Podľa § 220 ods. 3 Zákonníka práce ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec
utrpel pre plnenie pracovných úloh.

17.Ustanovenie § 195 a nasl. Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu,
spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom. Predpokladom tejto zodpovednosti zamestnávateľa je:

a/ existencia pracovnoprávneho vzťahu
b/ vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
c/ vznik škody za okolností, uvedených v zákone
d/ príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami, uvedenými v zákone.

18.Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ zodpovedá objektívne, teda bez zreteľa na to, či
porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo či škodu zavinil alebo nezavinil. Existencia
pracovnoprávneho vzťahu je jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz.
Tento predpoklad musí byť v zásade splnený vždy. Predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze je skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s nimi. Čo sa považuje za plnenie pracovných úloh, definuje aj ustanovenie §
220. V zmysle tohto ustanovenia ide o výkon pracovných povinností, vyplývajúcich z pracovného
pomeru (predovšetkým z pracovnej zmluvy), o inú činnosť, vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a o
činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Pracovné povinnosti sú povinnosti, ktoré pre zamestnanca
vyplývajú z pracovného pomeru, ako aj z ustanovení Zákonníka práce, prípadne z ďalších, všeobecne

záväznýchpracovnoprávnychpredpisov.Povinnostivšakmôžuprezamestnancavyplývaťajzpracovnej
zmluvy a pracovného poriadku, alebo z inej internej úpravy zamestnávateľa. Za úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh podľa Zákonníka práce sa považujú úkony, potrebné na výkon
práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.Ustanovenie § 195 ods. 2 definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle,
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Či v danom prípade ide alebo nejde

o pracovný úraz, je otázka príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom. Táto
príčinná súvislosť je totiž predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Pre
zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz stačí, ak poškodenie zdravia vyvolal len jeden faktor.
Príčinná súvislosť je daná, ak úrazový dej bol jednou z príčin poškodenia zdravia, pričom sa spravidla
vyžaduje, aby išlo o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú, alebo príčinou, ktorá len zavŕši predchádzajúci

nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca.

19.Ako už bolo vyššie povedané, zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
je objektívna. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom iba výnimočne,
ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, uvedená v § 196 ods. 1 písm. a/, b/.
Zavinenie zamestnanca bude dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivosť. Predpokladom

nedbanlivostného konania je, že zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery vedieť
mal a mohol, že porušuje určitý právny predpis alebo iný predpis, alebo pokyn, avšak bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov. Treba zdôrazniť, že aj v prípade,
ak postihnutý zamestnanec porušil bezpečnostný predpis alebo pokyn, zamestnávateľ je povinný
preukázať, že medzi porušením takéhoto predpisu alebo pokynu a poškodením zdravia existuje príčinná

súvislosť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom aj vtedy, ak preukáže, že jedinou príčinou
škody bola skutočnosť, že škodu si zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

20.Ustanovenie ods. 2 §-u 196 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti

sčasti, ak preukáže tam uvedené skutočnosti. Pojem bezpečnostné predpisy treba vykladať širšie a
považovať za nielen všeobecné záväzné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
ale aj všetky predpisy, ktoré upravujú otázky ochrany zdravia a života. Ide najmä o technické normy,
predpisy na zaobchádzanie s rádioaktívnymi látkami, horľavinami, jedmi a pod. Pokynom na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je konkrétny adresný pokyn nad riadeného zamestnanca

(jednému alebo viacerým zamestnancom), ktorý sa týka ochrany života a zdravia.

21.Z porovnania ustanovenia ods. 1 a 2 §-u 196 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ sa
zodpovednosti zbaví v celom rozsahu síce na základe rovnakých dôvodov, ako v prípade zbavenia sa
zodpovednosti sčasti, ale rozdiel spočíva v tom, že pri zbavení sa zodpovednosti sčasti sú tieto dôvody

len jednou z príčin vzniku škody. Navyše k zbaveniu sa zodpovednosti sčasti môže dôjsť aj v prípade,
ak zamestnanec síce neporušil bezpečnostné predpisy, ale počínal si v rozpore s obvyklým spôsobom
správania sa, resp. konal ľahkomyseľne. Aj v týchto prípadoch však zákon kladie dôraz na zavinenie
zamestnanca.

22.Za ľahkomyseľné konanie v zmysle § 196 ods. 2 písm. c/ nemožno považovať konanie, pri ktorom
išlo len o bežnú neopatrnosť a konanie, vyplývajúce z rizika vykonávanej práce. Za ľahkomyseľné
konanie sa považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec vedel, že
postupuje spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť úraz, a to najmä so zreteľom na to, že takýto postup nie
je obvyklý u ostatných zamestnancov, pričom sa spoliehal, že k ujme na jeho zdraví nedôjde. Preto napr.

za ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno považovať iba také konanie, pri ktorom si zamestnanec
vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje
riziko hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa.

23.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 29.2.2008. Žalobca v zmysle uvedenej pracovnej zmluvy nastúpi do práce dňa
1.3.2008, pričom bude vykonávať prácu: strojník sekundárnej linky, s miestom výkonu práce Kameňolom
SOKOLEC s.r.o. Bzenica a pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Z prílohy k pracovnej zmluve
zo dňa 1.3.2008 okrem iného vyplynulo, že žalobca zodpovedá za pridelenú prácu, hmotne zodpovedá
za škody, spôsobené vlastným pričinením a nedbanlivosťou, rešpektuje zákaz požívania alkoholických

nápojov a nosenia alkoholu na pracovisko, plne sa podriaďuje pokynom nadriadených, pravidelne sa
zúčastňuje školenia OBP a PO a všetky úrazy hlási zamestnávateľovi.24.Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze č. ZH-82388/2013 súd zistil, že žalobca utrpel
pracovný úraz dňa 27.11.2013. V čase tohto pracovného úrazu žalobca vykonával prácu u
zamestnávateľa 15 rokov a 8 mesiacov, mal odbornú spôsobilosť na výkon práce, pri ktorej utrpel úraz a

zároveň mal aj zdravotnú spôsobilosť na výkon tejto práce. Naposledy bol oboznámený s predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a so zásadami bezpečnej práce a ochrany zdravia pri
práci a s bezpečnými pracovnými postupmi dňa 15.3.2013. Od začiatku zmeny odpracoval 1,5 hodiny,
pričom pracovná zmena trvala od 6.00 hod. do 14.30 hod. V zázname o registrovanom pracovnom
úraze je konštatované, že k úrazu došlo v technologickej linke - dopravníkový pás č. 12. Ide o úraz s

ťažkou ujmou na zdraví. Zo záznamu vyplynul opis priebehu úrazu takto (z výpovede postihnutého): „Po
príchode na pracovisko s pánom Ď. išiel soliť dopravníkové pásy, a pán Ď. sa po nasolení pásov vrátil
do velína a on ešte išiel k pásu č. 12 odstrčiť a očistiť materiál, napadaný na zemi. Tam sa mu šmyklo,
a ako držal v ľavej ruke lopatu, chytilo mu ju pod pás aj s rukou. Keď mu odtrhlo ruku, ponáhľal sa k
sociálnej budove pre pomoc, aby nevykrvácal“.

25.Z oznámenia poistnej udalosti sociálnej poisťovni zo dňa 6.12.2013 súd zistil, že poistná udalosť
nebola spôsobená pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Nie je tu
konštatované, že by v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti boli porušené právne predpisy
alebo ostatné predpisy či pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zároveň nie je
konštatovaná ani tá skutočnosť, že poistná udalosť bola spôsobená zavineným porušením pracovných

povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. V oznámení je konštatované, že poškodenie zdravia bolo
spôsobené úrazom, uznaným ako pracovný úraz podľa zákona, došlo k odtrhnutiu ľavej ruky. V časti,
kde sa uvádza miera zavinenia poškodeného, vyjadrenie v percentách, nie je uvedené nič a takisto nie
sú konštatované žiadne dôvody zbavenia sa zodpovednosti podľa Zákonníka práce, alebo porušenia
právneho predpisu alebo pokynu na zaistenie BOZP (bod 20 Oznámenia poistnej udalosti). Z podania

žalovaného, adresovaného Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom, zo dňa 25.2.2014 súd zistil,
že žalovaný žiada doplniť rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz: 000
% a zároveň v odseku 8 žiada doplniť kód príčiny úrazu 2,8. Žalovaný ďalším listom z rovnakého
dňa, adresovaným opätovne Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom, žiadal doplniť údaje do
„Oznámeniaopoistnejudalosti,atomieruzavineniapoškodeného100%,porušenieprávnehopredpisu,

a to Zákona č. 124/2006 Z. z., § 12 ods. 2, Vyhlášky SBU č. 50/1989 Zb., § 104 ods. 3, § 17 ods. 3 a
pokyny pre obsluhu a údržbu pásových dopravníkov v Lome SOKOLEC, vydané organizáciou zo dňa
10.11.2006, porušený článok IV. zákaz manipulácie“.

26.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že medzi stranami sporu nebola sporná tá

skutočnosť, že žalobca pri plnení pracovných úloh u žalovaného dňa 27.11.2013 utrpel pracovný úraz,
nebolo sporné, že v čase vzniku pracovného úrazu bol žalovaný sám a nebola sporná ani tá skutočnosť,
že žalobca v čase pracovného úrazu nebol pod vplyvom alkoholu, omamných látok ani psychotropných
látok. Sporné nebolo ani to, že žalobcovi pri pracovnom úraze odtrhlo ľavú končatinu v oblasti lakťa.

27.Medzi stranami sporu bola sporná hlavne tá skutočnosť, akým spôsobom, pri akej činnosti došlo
k pracovnému úrazu a či zo strany žalobcu boli porušené určité povinnosti, ako aj otázka vplyvu
ochranného krytu na pracovný úraz.

28.Vzhľadom na to, že v danej veci ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, súd skúmal, či žalovaný

sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti.

29.Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pracovný úraz sa mu stal pri pohybe popri dopravníkovom páse,
pričom v ruke niesol lopatu. Z jeho výpovede nevyplynulo, že by sa pracovný úraz stal pri vykonávaní
pracovného úkonu, čistenia valcov, alebo akéhokoľvek iného pracovného úkonu tak, ako tvrdil žalovaný.

Zo stanoviska Obvodného banského úradu vyplynulo, že nie je vylúčené, že by k úrazu mohlo dôjsť aj
takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní aj vypočutý svedok, M.. D.
D., ktorý z prevažnej časti predmetný Odborný posudok Obvodného banského úradu Banská Bystrica
č. 96-339/2014 vypracovával. Z výpovede svedka vyplynulo, že pokiaľ sa týka pracovného úrazu, ten
sa stal tak, že žalobcovi bola vtiahnutá lopata, na základe čoho došlo k devastácii hornej končatiny.

Svedok vo výpovedi uviedol, že ani po vykonaní vyšetrovacieho pokusu sa im nepodarila zistiť presná
príčina úrazu. Bol však toho názoru, že pokiaľ by mal kryt spadnúť takým spôsobom, ako bol padnutý,
tak musel by byť pohyb lopaty aj smerom ku sebe, čiže od dopravníka. V rámci dokazovania však nebolo
preukázané, že by s uvedeným ochranným krytom nebolo po úraze manipulované, či už aj samotnýmžalobcom v stresovej situácii, alebo inými osobami po vzniku pracovného úrazu. Svedok na pojednávaní
konštatoval aj tú skutočnosť, že žalovaný porušil svoje povinnosti v tom zmysle, že kryt nebol vyhotovený
podľanormySTN.Krytmalbyťvyhotovenýanamontovanýtakýmspôsobom,abysazamedzilamožnosť

manipulácie a tento kryt by mal byť upevnený pevne na stroji. Z odborného posudku Obvodného
banského úradu Banská Bystrica vyplynula tá skutočnosť, že na pracovisku v čase ohliadky, to znamená
v deň úrazu, boli konštatované zamrznuté zvyšky vody a blata, ako aj tá skutočnosť, že žalobca bol
po úraze v ťažkom strese, šoku, a nevedel sa k jednotlivým detailom vyjadriť. Toto korešponduje aj
s tvrdením samotného žalobcu v tom zmysle, že sa mu pošmyklo na ľade a spadol. Konštatácia, že

pod dopravníkom nebol napadaný materiál a nie sú tam ani stopy po čistení, ako ani tá skutočnosť, že
porušenie drôtu ochranného pletiva nemá stopy čerstvého lomu nepreukazuje to, že by sa pracovný
úraz nestal takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. V časti konštatácie porušenia právnych predpisov treba
poukázať, že pokiaľ sa týka žalobcu, vytýkanie porušenia § 12 ods. 2 Zákona č. 124/2006 , nie je tu
konkrétna špecifikácia, čo mal žalobca porušiť a pokiaľ sa týka porušenia § 104 ods. 3 Vyhlášky č.
50/1989 Zb., toto porušenie by sa týkalo žalobcu v tom prípade, pokiaľ by bolo jednoznačne preukázané,

že k úrazu došlo pri čistení dopravníkového pásu, čo v konaní preukázané nebolo. Žalobca mal podľa
odborného posudku porušiť aj pokyny pre obsluhu zo dňa 10.11.2006, v zmysle ktorého sa zakazuje
ručné odkladanie materiálu, napadaného pod dopravníkovým pásom za chodu. Tu treba opätovne
zdôrazniť, že nebolo preukázané, že by k pracovnému úrazu žalobcu došlo pri odkladaní materiálu,
napadaného pod dopravníkovým pásom za chodu, pričom treba uviesť, že súdu bola predložená

Smernica zo dňa 10.11.2006 aj v inom znení, kde v zmysle bodu 3.3.4. ods. 3 je uložená povinnosť soliť
za chodu a bod 4.9.4 ods. 2 výslovne pripúšťa čistenie okolia dopravníkov lopatou počas prevádzky, a to
nahadzovanímmateriálunapásalebomimopriestordopravníkom.Zaužívanápraxbolavsúladestýmto
znením Smernice. Pokiaľ sa týka odborného posudku, žalovanému vytýka porušenie § 38 Vyhlášky č.
50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach, v spojitosti s porušením STN EN 953 a zároveň aj porušenie

§ 119 ods. 5 rovnakej vyhlášky, ktoré ukladá vybaviť dopravník zariadením na okamžité zastavenie
chodu po celkovej dĺžke a z každej obsluhovej strany, čo vlastne urobené nebolo. Z vykonaného
dokazovania súd mal za preukázané, že linku nebolo možné takýmto spôsobom okamžite zastaviť.
Žalovaný niesol zodpovednosť za to, že používané zariadenia vyhovujú predpisom. Nemôže byť na
ťarchu žalobcu, že ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, to znamená nebol pevne ukotvený a

nebol ukotvený takým spôsobom, že k jeho demontáži muselo dôjsť za použitia určitého náradia. Toto
nebolo vytýkané ani v zmysle kontrol, vykonávaných či už Obvodným banským úradom, alebo kontrolou
nadriadených žalobcu. To, že ochranný kryt nebol inštalovaný tak, ako mal byť, bolo konštatované
až po pracovnom úraze v zmysle odborného vyjadrenia. V tejto súvislosti je právne irelevantné pre
posúdenie nároku žalobcu Odborné vyjadrenie Znaleckej organizácie PBT, s.r.o. Žilina číslo úkonu

9/2014 zo dňa 7.2.2014, a to v súvislosti s posúdením času a príčiny porušenia pletiva ochranného krytu
dopravníkového pásu, pretože medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že ochranný kryt
pásového dopravníka bol poškodený rezným nástrojom ešte pred pracovným úrazom žalobcu. Závery
tohto Odborného vyjadrenia žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nespochybňoval. Súd
na návrh žalovaného vykonal dôkaz výsluchom svedka I.. Z.. G. Y., ktorý v súvislosti Odborným

vyjadrením robil samotnú expertízu. Svedok zotrval na záveroch odborného vyjadrenia, podľa ktorého k
porušeniu drôtov pletiva nedošlo pôsobením vonkajšej sily na kryt, k porušeniu celistvosti pletiva došlo
mechanickým strihovým porušením nejakým nástrojom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o
kliešte. K porušeniu celistvosti povrchu drôtov došlo už pri výrobe krytu a nie až po termíne 27.11.2013.
Právny zástupca žalovaného následne netrval na výsluchu svedka, ktorého pôvodne navrhoval vypočuť,

a to M.. X.. Vzhľadom na to, súd uvedený dôkaz nevykonal.

30.Z výpovede svedka, M.. I. H. vyplynulo, že priamo pri pracovnom úraze žalobcu dňa 27.11.2013
prítomný nebol. Svedok konštatoval, že kryt v čase pracovného úrazu založený nebol, to znamená,
že predtým bolo manipulované s dopravníkom za chodu a došlo k porušeniu právnych predpisov.

Svedok však nevedel špecifikovať, z akých úvah dospel k týmto záverom, keďže priamo prítomný
pri pracovnom úraze, ako je vyššie spomínané, nebol. Súd poukazuje aj samotnú rozpornú výpoveď
uvedeného svedka, keď uviedol, že v čase pracovného úrazu boli v priestore, kde sa stal úraz pán Z.
a pán Ď., pričom z výpovedne svedka Ď. súd zistil, že on sa na mieste, kde sa stal úraz nenachádzal.
Svedok Ing. H. potvrdil, že pokiaľ sa týka spôsobu uchytenia krytu, tak tento kryt bol uchytený na dvoch

skrutkách a nebol problém kryt chytiť a zvesiť. Aj z výpovede svedka, G. Ď., ktorý pracuje u žalovaného
akoobsluhalinkyvyplynulo,žetiežnebolpriamprítomnýpriúrazežalobcu.Zvýpovedesvedkavyplynula
aj tá skutočnosť, že pred úrazom spolu so žalobcom boli na zmene, spolu prešli pásy a solili ich, pričom
svedok potvrdil, že keď prechádzali okolo pásov, tak že na páse, kde sa stal pracovný úraz, kryt bolriadne založený. Súd v konaní vypočul aj ďalšieho spolupracovníka žalobcu, svedka A. L., ktorý pracuje
ako vedúci výroby u žalovaného, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že ani on osobne nebol prítomný
pri pracovnom úraze žalobcu, avšak v práci bol. Svedok na pojednávaní uviedol, že si myslí, že v čase

úrazu kryt na dopravníkovom páse nebol, avšak uviedol, že túto skutočnosť nevidel, len si to myslí.
Ani vyššie uvedenými výpoveďami svedkov nebolo jednoznačne preukázané, že by v čase úrazu bol
kryt na dopravníkovom páse zvesený. Tu súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že kryt na
dopravníkovom páse v čase úrazu zavesený nebol, bolo jeho povinnosťou nielen uvedenú skutočnosť
tvrdiť, ale aj nepochybne preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný v tomto neuniesol dôkazné bremeno.

31.Právny zástupca žalovaného navrhol opätovnej vypočuť svedkov G. Ď. a Ing. I. H., k tomu, že na
nachádzali u žalovaného následne po úraze, že komunikovali s ďalšími osobami a to aj so synom
žalobcu a vedia sa vyjadriť k predpisom a technologickému postupu. Súd vykonanie uvedeného
dôkazu považoval za nehospodárne a to z nižšie uvedených dôvodov. Obaja svedkovia boli vypočutí
na pojednávaní dňa 27.4.2015. Na uvedom pojednávaní bol osobne prítomný aj právny zástupca

žalovaného, ktorý mal možnosť klásť svedkom otázky, čo aj vyžil. To že uvedení svedkovia sa v deň
pracovného úrazu v práci (u žalovaného) nachádzali, ako aj to, že neboli prítomní priamo pri pracovnom
úraze žalobcu medzi stranami sporu sporné nebolo, nebolo medzi stranami sporu sporné ani to, že
svedok M.. I. H. komunikoval so synom žalobcu, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že sa s ním rozprával
ešte v ten deň (deň pracovného úrazu), na druhý deň mu syn žalobcu povedal, že otec držal lopatu

opačne. Tu súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, že syn žalobcu tiež nebol priamo prítomný pri
pracovnom úraze žalobcu. Pre posúdenie danej veci nie je podstatné ako žalobca držal lopatu, ale to,
ale to, či k úrazu ne/došlo pri pracovnom úkone čistenia dopravníkového pásu za jeho chodu. Pokiaľ aj
svedok M.. H. uviedol, že syn žalobcu uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení, nedá sa z toho
ustáliť, že sa čistenie týkalo čistenia dopravníkového pásu. Tu súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že

síce čistil, ale nie dopravníkový pás, ale priestor pod ním. Syn žalobcu zomrel pri autonehode (žalovaný
uvedenú skutočnosť nerozporoval), a preto by ho prípadne súd už ani nemohol k danej veci vypočuť.

32.Žalobca pred súdom tvrdil, že úraz sa stal takým spôsobom, že pri výkone práce dňa 27.11.2013
išiel soliť dopravníkové pásy, vykonať kontrolu pracoviska, vrátane čistenia pod dopravníkovým pásom,

a to v súlade so spôsobom obvyklým, následne počul určitý buchot, išiel skontrolovať, čo sa stalo, zistil
poruchu zbernice, ktorú chcel ísť ohlásiť pánovi Z., cestou späť išiel zaniesť lopatu na miesto obvyklé,
pričom sa mu pošmyklo na zľadovatenej ploche, stratil rovnováhu a pri páde mu dopravníkový pás
zachytil lopatu a túto vtiahol do stroja spolu s ľavou rukou. V prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice
s poliklinikou F. D. Rooswelta zo dňa 3.12.2013 je uvedené v časti „Stav pri prijatí“, že „menovaný

bol privezený RLP potom ako v práci dňa 27.11.213 o 07:15 hod. mu odtrhlo ľavú končatinu v oblasti
lakťa. Ide o pracovný úraz. Pracoval pri valci, ktorý čistil. Pacient privezený na UP 08:36 hod“. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že uvedenú správu vypisoval príslušný lekár, nie je z nej zrejmé, že by
dej úrazu popísal podrobne samotný žalobca. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdení právneho
zástupcu žalobcu, že lekár mohol skresliť skutočné vyjadrenie žalobcu, lebo nie je znalý práce žalobcu

(nepozná pracovisko, technologické procesy ani konkrétne pracovné postupy zamestnancov) a jeho
prvoradou úlohu je strať sa o zdravotný stav pacienta. Až následne vypisuje správy. V danom čase
bol žalobca ťažko zranený (odtrhnutá ruka) a bol v šoku. To v akom stave v tom čase bol žalobca
vyplýva aj z vyjadrenia svedka Ď., ktorý v trestnom konaní vo výpovedi dňa 10.4.2014 uvádza, že
žalobca mu na otázky neodpovedal, bol vo veľkom šoku, stále hovoril, že si necíti ruku, a že mu je na ňu

zima. Rovnaké skutočnosti ( oznámené G. Ď.) sú zrejmé aj zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa
27.11.2013. V rovnaký deň ako bol žalobca prepustení z nemocnice (3.12.2013) bol vypočutý vedúcim
vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Vo výpovedi žalobca uviedol (č.l.11-12), že
dňa 27.11.2013 po nasolení pásov išiel k pásu č.12 odstrániť a očistiť materiál napadaný na zemi. Tam
sa mu šmyklo a ako držal v ľavej ruke lopatu, chytilo mu ju pod pás aj s rukou. Žalobca tiež pri výpovedi

uviedol, že ochranný kryt musel byť založený a muselo ho vyhodiť. Zároveň uviedol, že podľa neho bolo
príčinou úrazu jeho pošmyknutie pri páse. Vo veci bol vedúcim vyšetrovateľom Obvodného banského
úradu Banská Bystrica opätovne vypočutý dňa 10.12.2013. Vo výpovedi žalobca uviedol, že výpoveď
zo dňa 3.12.2013 nechce doplniť. Uviedol, že čistil tam, kde sa stal úraz, bol tam napadaný piesok a
on ho dával na pás. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 4.12.2013, je konštatovaný

priebeh úrazu žalobcom rovnakým spôsobom ako pri výpovedi zo dňa 3.12.2013 (pred vyšetrovateľom
Obvodného banského úradu). Rovnako je opísaný priebeh úrazu podľa výpovedi postihnutého (žalobcu)
aj v Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 6.12.2013. Žalobca opísal úrazový dej rovnakým spôsobomaj v trestnom konaní. Z vyššie konštatovaných skutočností súd má za preukázané, že samotný základ
úrazového deja bol žalobcom stále popisovaný rovnako.

33.Súd je toho názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa zodpovednosti či už celkom, lebo
sčasti zbavil. V konaní nebolo preukázané, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda
bola spôsobená tým, že žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žalovaný ani nepreukázal, že jednou z príčin škody
bolo porušenie zo strany žalobcu, zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov

alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný nepreukázal, že k
pracovnému úrazu došlo takým spôsobom, ako tvrdil, to znamená pri vykonávaní pracovného úkonu zo
strany žalobcu, čiže čisteniu dopravníkového pásu, nepreukázal svoje tvrdenia, že žalobca si pracovný
úraz spôsobil sám. Naopak, konanie, ktoré popísal žalobca a ktoré malo viesť k pracovnému úrazu, čiže
pohybslopatouvrukepopridopravníkovompáse,kedysamušmykloalopatuzachytildopravníkovýpás
a stiahol ruku, nevylučuje ani odborný posudok Obvodného banského úradu Banská Bystrica. Žalobca

postupoval spôsobom obvyklým, nebolo preukázané, že by porušil právne predpisy. Treba poukázať na
to, že žalovaný porušil podstatnú skutočnosť, a to to, že nezabezpečil možnosť vypnutia dopravníkového
pásu pri takejto skutočnosti. Takisto ochranný kryt nebol umiestnený takým spôsobom, aby sa s ním
mohlo manipulovať len s použitím určitého nástroja. Nebolo preukázané, že by žalobca si počínal v
rozpore s obvyklým spôsobom správania a ani to, že by konal ľahkomyseľne, pričom za ľahkomyseľné

konanie nemožno považovať konanie, pri ktorom ide len o bežnú neopatrnosť a konanie, vyplývajúce z
rizika vykonávanej práce. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca vzhľadom na konkrétnu časovú
a miestnu situáciu si počínal spôsobom, pri ktorom vedome podstupoval riziko hroziaceho poškodenia
zdravia, a toto konanie, že by bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Keďže zodpovednosť
žalovaného je objektívna a žalovaný sa zodpovednosti nezbavil celkom ani sčasti, súd považoval žalobu

žalobcu za dôvodnú, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel.

34.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35.Podľa § 258 ods.1,3 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Náhrada podľa odsekov
1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa
odsekov 1 a 2 zaniká.

36.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.V konaní boli dňa 27.4.2015 vypočutí svedkovia M.. I. H., G. Ď., A. L. N. M.. D. D., ktorý zhodne
uviedli, že svedočné si neuplatňujú. Na pojednávaní dňa 8.2.2017 bol vypočutý svedok I.. Z.. G.P. Y. W..

Svedkovi vzniklo právo na svedočné. Súd mu priznal svedočné vo výške 100 %. Vzhľadom na to, že
žalovaný v konaní nebol úspešný, súd ho zaviazal na zaplatenie trov konania na účet Okresného súdu
Žiar nad Hronom vo výške, ako bude svedkovi vyplatené a to v pomere 100 %. O výške svedočného
súd rozhodne samostatným uznesením.

38.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2

CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).