Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Csp/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211174
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617211174.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N.W. XXX/X, XXX XX M., Š. I. L.,
proti žalovanému: 1/ Československá obchodná banka a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, 2/ R.. T. Š. - L. X., L. L. X. Ú. L. XXX, XXX XX L., o určenie neplatnosti zmluvy a
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2017 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia v tom znení, aby súd prikázal súdnemu exekútorovi R.. T. Š.i zdržať sa úkonov smerujúcich
k uskutočneniu dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.

2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 20.10.2006 ako

dlžníčka uzavrela s Československou obchodnou bankou a.s., pobočka Lučenec zmluvu o poskytnutí
prostriedkov formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 2 987,45 Eur (90 000,- Sk).
Zmluva č. XXXXXXXXX R s ňou nebola individuálne dojednaná. Zmluva bola vopred pripravená v
neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nemohla ovplyvniť zmluvné ustanovenia a musela podpísať celý
obsah zmluvy jedným podpisom. Ani všeobecné obchodné podmienky neboli žalobkyni poskytnuté na
prečítanie.

3. V čase podpísania zmluvných ustanovení v novembri 2006 žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ
nevedela o existencii neprijateľných zmluvných podmienkach ani o ich význame. Banka jej zároveň
v rozpore so svojou povinnosťou neposkytla odborné poradenstvo a zatajila jej neprijateľné zmluvné
ustanovenia obsiahnuté v zmluve č. XXXXXXXXX R. Podľa žalobkyne, zmluva je v rozpore so zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľných a iných úveroch a v rozpore s Občianskym zákonníkom.

4. Žalobkyňa má za to, že zmluvný vzťah so žalovaným 1/ ako veriteľom sa dostal do neudržateľného
stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Predmetná zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobkyňa nemohla jej obsah
ovplyvniť, musela podpísať zmluvu v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou
sumou vo výške 73,16 eur (2 204,- Sk), pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a iné poplatky

a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté do 15.10.2011.
5. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podniky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník
podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednávanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, ževzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
Týmto má dodávateľ vedomosti a skúsenosti oproti spotrebiteľovi a vstupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

6. Dodávateľ (žalovaný I., banka) podľa žalobkyne podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a
vydaním platobného rozkazu č. k. 3Rob/589/2007-56 zo dňa 25.04.2008 použil voči žalobkyni nekalú
praktiku a neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, konkrétne
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku, a preto ide o neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu plynúť platné
právne účinky.

7. Žalovaný 1/ poskytol žalobkyni úver bez toho, aby si overil, či bude žalobkyňa schopná ho splácať.
Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade
omeškania je žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, čo zákonodarca označil za
neprijateľné (§ 53 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný 1/ voči nej použil
neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Preto žalobkyňa žiadala, aby súd tieto podmienky vyhlásil za neprijateľné.

8. Žalovaný 2/ na základe vydaného poverenia nátlakom vymáha od žalobkyne finančné prostriedky
aj po úhrade istina (v tejto úhrade sú zahrnuté aj úroky, ktoré banka započítala do splátky úveru),
a to formou predaja nehnuteľnosti tak, ako to uvádza v upovedomení o čase a mieste oceňovania
nehnuteľností. Pre uvedené dôvody žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorého dôvodnosť a bezprostrednú potrebu úpravy pomerov odôvodňuje tou skutočnosťou, že úhrada

pohľadávky (príslušenstva) žalovaného 1/ formou exekučnej dražby je protiústavný. Exekučný titul
(platobný rozkaz) vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na základe nekalých praktík.
Žalobkyňa poukázala predovšetkým na vysoké úroky uvedené v zmluve, zúčtovanie spracovateľského
poplatkuzosumyúveru,akoajnato,žesplátkyúveruniesúrozlíšenénaúroky,istinu,poplatky.Uvedené
nedostatky podľa nej spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 4 ods.

2 písm. i/, f/, k/, l/, m/ zákona č. 258/2001 platného v čase podpisu úveru.

9. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému 2/ uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich
k uskutočneniu dražby nehnuteľnosti v jej vlastníctve.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle zákonnej úpravy neodkladného opatrenia súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by

musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia (resp. rozhodnutia vo veci samej). Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich naliehavosť (nutnosť) úpravy pomerov,
pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k tejto úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi.Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. V režime právnej úpravy CSP sa odzrkadľuje
koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci

samej a upúšťa sa od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave
(t.j. OSP). Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd skúmal v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j.
skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobkyňa uplatnila.

15. Na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel

súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd uložiť exekútorovi povinnosť
zdržať sa konania smerujúceho k výkonu exekučného titulu. Postavenie a činnosť súdnych exekútorov
upravuje osobitný právny predpis zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení (Exekučný poriadok) . Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona exekútor je štátom určenou a
splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa § 3 cit.

zákonaexekútorvykonávaexekučnúčinnosťnestranneanezávisle.Privýkonesvojejčinnostijeviazaný
len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2
a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými
na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Súdny exekútor ako predstaviteľ
verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv

účastníkov exekučného konania a exekúcie. Podľa názoru súdu nie je možné neodkladným opatrením
zasahovať do právomoci exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti. Túto činnosť môže svojimi
rozhodnutiami ovplyvňovať iba exekučný súd (súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie), a to
iba v intenciách Exekučného poriadku. Žalobkyňa - povinná v exekučnom konaní má možnosť brániť sa
prostredníctvom inštitútov upravených v Exekučnom poriadku (námietky proti exekúcii, návrh na odklad

exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a pod.). Žalobkyňa sa teda nemôže domáhať v civilnom konaní,
aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by obmedzil výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora
v konkrétnej exekučnej veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, súd ho

podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.