Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215448
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217215448.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX, zastúpeného:
Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151 so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, proti
žalovanému: Tatra banka, a.s., IČO: 36 715 662, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na základe úverovej zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 28.08.2013.

Žalovaný je povinný do 3 dní od doručenia tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu

spoločnosti: K. M. L. L., E..L.., L. L.H. V. W.. X/A, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, aby nepokračoval v
zrážkach zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Žalobca je p o v i n n ý v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej
za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich,
resp. súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, príp. aj so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013. Stranami sporu vo veci samej budú tie
subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.09.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky
zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.08.2013. Z návrhu žalobcu vyplýva, že
žalovaný predložil dňa 28.04.2017 zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
a žiadal, aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy žalobcu až do úplného splatenia pohľadávok,

pričom ku dňu 28.04.2017 žalovaný vyčíslil údajný dlh vo výške 2.140,98 €. Žalobca poukazuje na to,
že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek tomu, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť. Žalobca ďalej
uviedol, že zamestnávateľ mu začal na základe žiadosti žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy a v
mesiaci 07/2017 vykonal zrážku 3,88 € a v mesiaci 08/2017 vykonal zrážku 36,74 €, pričom on nemá
možnosť ich priamo zastaviť a zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez

ohľadu na existenciu sporu, pričom žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Uviedol, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nevyjadrujejeho vôľu, túto by nebol uzavrel, keby nebolo jej podpísanie podmienené žalovaným na poskytnutie
úveru, pričom dodal, že dohoda bola už vopred predformulovaná pri podpise úverovej zmluvy a
on ju nemohol nijako ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienená podpisom žalobcu

ako zabezpečovací prostriedok spotrebiteľského úveru. Podľa názoru žalobcu možná neprijateľnosť
zmluvných podmienok vyžaduje potrebu tieto právne úkony podrobiť súdnej kontrole za účelom ich
prieskumu, aby nedochádzalo k poškodzovaniu práv spotrebiteľa (žalobcu) tým, že sporné nároky
nebudú podrobené súdnej kontrole a dôjde k možnému neprimeranému zásahu do majetkových práv
žalobcu. Žalobca má za to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej

únie a s medzinárodnou zmluvou, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Ide totiž o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Uzavretá dohoda poskytuje
žalovanému priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa (žalobcu), a to vrátane plnení z
neprijateľných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Na podporu
svojho tvrdenia žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy a to: Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo
dňa 28.04.2017, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmoch zo dňa 28.08.2013, prehľad platenia

zrážky.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je neodkladná úprava
pomerov strán a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách
súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené.
Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe holého návrhu strany sporu, alebo na

základe ničím nepodloženého tvrdenia strany, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je
možné nariadiť neodkladné opatrenie na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené
aspoň základné skutočnosti o potrebe neodkladného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo
o obave, že exekúcia bude ohrozená. Obavu z ohrozenia musí strana tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať,
že protistrana robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu

alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Strana musí konkretizovať
úkony protistrany, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Pri vydaní neodkladného opatrenia
musí byť teda reálnosť z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi

mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola
predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď
dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zomzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným (neodkladným) opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974).

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či neobsahujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospechspotrebiteľa(neprijateľnézmluvnépodmienky).Jedôležitéspotrebiteľoviposkytnúťochranu
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal).

14. Po preskúmaní návrhu žalobcu súd dospel k záver, že žalobca ako spotrebiteľ pokiaľ ide o
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením,
osvedčil ohrozenie svojho práva. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej
ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.

15. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej
ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný

zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov
žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii
viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu

obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Ide však o obmedzenie, ktoré
podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci
má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v
rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu
podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež

potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa,
a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva
zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej
ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov

nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich
práv a záujmov zo strany žalobcu.

15. Súd sa teda stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, preto návrhu na neodkladné opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca

bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu súd
priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.21. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

22. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

23. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

24. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako
primeraný, avšak za predpokladu, že žalobca bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k
ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jeho tvrdení protiprávne
zasahované zo strany žalovaného.

25. Súd teda v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd preto uložil žalobcovi povinnosť
podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania
vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s

predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere. Stranami sporu vo
vecisamejbudútiesubjekty,ktorýmbudesvedčiťaktívnaapasívnalegitimáciazhľadiskauplatniteľného
hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde.

Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením.