Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205095.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členovsenátuJUDr.JanyNovotnejaJUDr.JozefaZlochu,vexekučnejvecioprávneného:PROCIVITAS
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 42 174 716,, proti povinnej: S. I., nar. XX. N. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D.,

o vymoženie pohľadávky vo výške 590,26 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 2386/2015,
o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/161/2015-67 zo dňa 31.
októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/161/2015-67 zo dňa 31. októbra 2016 z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 11Er/161/2015-67 zo
dňa 31. októbra 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný
súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., pod sp. zn. IA-
C/0712/0142 zo dňa 30. novembra 2012. Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd zistil, že
oprávnený Poštová banka, a.s. a povinná uzavreli dňa 18. novembra 2008 Zmluvu o úvere. V zmysle
článku 3 (bod 7) sa „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, vzniknuté zo Zmluvy o úvere, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 2, 1. časti VOP - „Definícia

pojmov“ sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I. oddiel: Sa, vložka č. 3157/B. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že „v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, platného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalejlen„Zákonobankách“)a§67ods.1zákonač.510/2002Z.z.oplatobnýchslužbách(správnemalo
byť uvedené „o platobnom styku“) platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere 18.11.2008 (ďalej len

„Zákon o platobných službách“) (správne malo byť uvedené „Zákon o platobnom styku“) bol poskytovateľ
platobných služieb (Poštová banka, a.s.) povinný sám alebo spoločne s inými poskytovateľmi zriadiť
a zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu.“ Exekučný súd ďalej uviedol, že v predmetnej
veci vydal rozhodcovský rozsudok STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, ktorý mal v predmete činnosti zaradené aj zriadenie
a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd na základe vykonaných listinných dôkazov vyvodil, že „ nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že predmetný exekučný titul bol vydaný stálym rozhodcovským súdomzriadeným v zmysle § 67 ods. 1 Zákona o platobných službách ( správne malo byť uvedené „Zákona o
platobnom styku“) a teda, že sa jedná o súd zriadený bankou, resp. jej záujmovým združením, pričom
iba takto zriadený súd bol v zmysle Zákona o bankách oprávnený prejednávať a rozhodovať spory

z bankových obchodov.“ Súčasne konštatoval, že „neboli splnené podmienky uvedené v § 90 ods.1
Zákona o platobných službách“. Exekučný súd záverom uviedol, že exekučný titul nebol vydaný v súlade
so zákonom, orgánom na to oprávneným a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého uznesenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej inštancie vychádzal podľa
názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prevej inštancie, súd odňal účastníkovi
konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval
v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil prekročením zákonných limitov pre
skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa
výslovnézneniezákonav§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysleuvedenéhoustanoveniaexekučný
súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle,
ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či
už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len
ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej

veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj
zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 ZRK. Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti

rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami

rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s
§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil §
153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný

súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na

to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa

nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložkuako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného

zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že ide o
porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil
povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého

účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Oprávnený záverom
namietal, že exekučný súd aplikoval na právny vzťah účastníkov konania nesprávnu normu, a to Zákon
o platobných službách. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že úverový vzťah nemožno zaradiť ani
pod jeden z taxatívne uvedených okruhov spoločenských vzťahov, ktoré predmetný zákon reguluje,

nakoľko úverová zmluva nie je takým zmluvným typom, na ktorého základe sa poskytujú platobné
služby. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom

ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 590,26 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IA-
C/0712/0142 dňa 30. novembra 2012, pričom mal vyznačenú právoplatnosť dňa 21. decembra 2012
a vykonateľnosť dňa 25. decembra 2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli
dňa 18. novembra 2008. Podľa odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola
dohodnutá medzi zmluvnými stranami v článku 3 ods. 7 Zmluvy o úvere a v článku 10 II. časti VOP.
Podľa bodu 10.2.2 VOP Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,

Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných
podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke
písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 2,1. časti VOP - „Definícia pojmov“ sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.

7. Odvolací súd z priloženého spisu ďalej zistil, že exekučný súd Uznesením č.k. 11Er/161/2015-43
zo dňa 27. novembra 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v predmetnom uznesení uviedol,
že rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2.2 VOP predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v

zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko jej dojednaním došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami.
Uvedené uznesenie exekučného súdu bolo v dôsledku podaného odvolania zo strany oprávneného
zrušené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/107/2016-63 zo dňa 27. apríla 2016
a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že
predmetná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mal pred podpisom Zmluvy
možnosť prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy ako aj VOP a podľa bodu 10.2.3 VOP mal možnosť

uzatvoriť Zmluvu bez rozhodcovskej doložky.

8. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy banky a pobočky
zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory

z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, (88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

9. Pod poznámkou 88k ZoB v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy je uvedené ustanovenie § 67 ods.
1 zák. č. 510/2002 Z.z. ( Zákon o platobnom styku) a zákon č. 244/2002 Z.z. (ZRK).

10. Podľa § 67 ods.1, 2 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v znení účinnom v čase uzavretia

Zmluvyoúvere18.11.2008(ďalejlen„Zákonoplatobnomstyku“) (1)bankyapobočkyzahraničných
bánk sú povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia (44) zriadiť stály
rozhodcovský súd a zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu podľa osobitného zákona o
rozhodcovskom konaní (45), ktorý má sídlo v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu
sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.

(2)Stály rozhodcovský súd podľa ods.1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku,
ktoré vznikli medzi
a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov,
b) vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi
elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických

platobných prostriedkov.

11. Pod poznámkou 44 Zákona o platobnom styku sú uvedené ustanovenia § 20f až 20j zákona č.
40/1964 Z.z. občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a pod poznámkou 45 Zákona o platobnom styku je
uvedený zákon č. 244/2002 Z.z. (ZRK).

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o platobnom styku tento zákon upravuje
a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov ,

d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,
f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.

13. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá Zákona o platobnom styku prevodom peňažných prostriedkov (ďalej len

„prevod“) sa rozumie činnosť vykonaná na základe prevodného príkazu, ktorý dal príkazca vykonávacej
inštitúcii s cieľom prevedenia peňažných prostriedkov v prospech príjemcu.14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“) naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

15. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného spočívajúcu v nesprávnom

právnom posúdení veci, je dôvodná. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie
aplikoval v prejednávanom prípade ustanovenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere (18.11.2008), ktoré v poznámke 88k) odkazovalo na § 67 ods.1 zákona
č. 510/2002 Z.z., t.j. na v rozhodnom období platný zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýbolúčinnýdo30.11.2009.Tentozákonbolzrušenýzákonom
č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol

účinnosť dňom 01.12.2009. Súd prvej inštancie preto jednak zmätočne v napadnutom rozhodnutí
označil ustanovenie § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. ako ustanovenie Zákona o platobných
službách a jednak na prejednávaný prípade nesprávne aplikoval „Zákon o platobných službách“, pričom
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že „neboli splnené podmienky ustanovené v § 90
ods. 1 Zákona o platobných službách“.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený si splnil zákonom stanovenú povinnosť ponúknuť
klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania Zmluvy banke
ukladal vtedy platný Zákon o bankách tak, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona [(88k)

(v tomto prípade zákona č. 244/2002 Z.z.)] a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že ako
osobitný zákon sú v poznámke 88k k § 93b Zákona o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy
o úvere (18.11.2008) uvedené dva právne predpisy a to ust. § 67 ods.1 zákona č. 510/2002 Z.z.
(Zákon o platobnom styku) a zákon č. 244/2002 Z.z.. (Zákon o rozhodcovskom konaní). V predmetnej

veci sa exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zameral na zistenie, či predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - vydal oprávnený
orgán a to z hľadiska splnenia povinností na strane oprávneného, ktorý je bankou, v zmysle § 93b
ods. 1 Zákona o bankách, avšak výlučne podľa Zákona o platobnom styku, (resp. výlučne podľa
Zákona o platobných službách). Neskúmal teda splnenie týchto povinností podľa zákona č. 244/2002

Z.z., t.j. Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadny právny predpis (a
teda ani Zákon o bankách) explicitne neukladá oprávnenému (ktorý je bankou) povinnosť, aby spory
riešil v rozhodcovskom konaní výhradne pred rozhodcovským súdom zriadeným podľa § 67 ods. 1
Zákona o platobnom styku účinného do 30.11.2009, resp. podľa § 90 Zákona o platobných službách
účinného od 01.12.2009. Ak takáto povinnosť pre oprávneného (ktorý je bankou) neexistuje, resp. nie je

zákonom uložená, potom oprávnený logicky môže, resp. mohol ponúknuť povinnej návrh rozhodcovskej
zmluvy podľa Zákona o bankách tak, že príslušný spor prejedná a rozhodne účastníkmi zmluvného
vzťahu dohodnutý Stály rozhodcovský súd, zriadený podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
(Zákon o rozhodcovskom konaní) a zapísaný v príslušnom registri. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
založil napadnuté rozhodnutie na tom, že exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, orgánom

na to oprávneným, s odôvodnením, že nebolo preukázané, že exekučný titul bol vydaný stálym
rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 67 ods. 1 Zákona o platobných službách ( správne malo
byť uvedené „Zákona o platobnom styku“ ) bankou, resp. jej záujmovým združením, pričom podľa názoru
súdu prvej inštancie len takto zriadený súd by bol v zmysle Zákona o bankách oprávnený prejednávať a
rozhodovať spory z bankových obchodov, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia

veci.

17. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie.19. Nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude povinný opätovne
preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v zmysle posúdenia dôsledkov
vyplývajúcich z bodu 10.2.3 VOP, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2

CSP) vysloveným tak v tomto rozhodnutí, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k.
2CoE/107/2016-63 zo dňa 27. apríla 2016.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).