Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/196/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211846
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116211846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E.. A. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 2 362,01 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 06.06.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia a) istiny -
2362,01 €,
b) úrokov - 143,99 €,

c) úrokov z omeškania - 1,97 €,
d) úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2362,01 € od 28.08.2015 do zaplatenia,
e) úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 143,99 € od 28.08.2015 do zaplatenia,

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver
riadne a včas nevrátil.

2. Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril na pojednávaní, pričom uviedol, že nesplácanie úveru bolo
spôsobené nepriaznivou finančnou situáciou v rodine.

3. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 v neprítomnosti žalobcu, na ktorom
vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a s prihliadnutím na tvrdenia strán zistil
nasledujúce:
4. Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 30.10.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXX za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru 3000 €,
- splatnosť 1. splátky dňa 25.11.2013,
- lehota splatnosti do 25.10.2018,
- mesačná anuitná splátka 76,28 €,
- počet splátok 60,
- výška úrokovej sadzby 17,9% p.a.,

- RPMN 22,66 % p.a.,
- priemerná RPMN - 20,83 €.5. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s

platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.
6. Listom zo dňa 22.06.2016 vyzval súd žalobcu, aby súdu
a) zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky,
b) zaslal všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými overoval bonitu žalovaného,
c) preukázal doručenie druhej upomienky a výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanému,

d) vyčíslil úroky z omeškania iba z dlžnej istiny.

7. Na výzvu súdu zo dňa 22.06.2016 reagoval žalobca podaním doručeným dňa 18.07.2016. Žalobca
- súdu rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky nezaslal,
- úroky z omeškania nevyčíslil iba z dlžnej omeškanej istiny (zákaz anatocizmu - úročenia úrokov) ale z
celých dlžných splátok vrátane úrokov (viď. riadky 4,6,8 uvádzajúce sumu splátky 76,28 €),

- doručenie druhej (tzv. upozorňujúcej) upomienky nepreukázal a nepreukázal ani jej odoslanie, preto
odkaz na VOP, ktoré uvádzajú, že „zásielka sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní“ je
právne irelevantný,
8. Žalobca ďalej uviedol, že bonitu klienta skúmal na základe reportu zo Sociálnej poisťovne a reportu zo
Spoločnéhoregistrabankovýchinformácií.Zpredloženéhoreportupodľasúdunevyplývanič.Informácia

o tom, že žalovaná je zamestnaná aspoň 89 dní a jej vymeriavací základ za posledný mesiac je aspoň
812 Skk nemá vo vzťahu k nižšie uvedenej povinnosti skúmania bonity žiadny význam.
9. Vyššie zistené skutočnosti súd právne posudzoval nasledujúco: (Ne)zosplatnenie úveru.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k
strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53

ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva.). Doručenie upozornenia na možné zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s
jeho splácaním totiž žalobca súdu nepreukázal. Súd zastáva názor, že dôležité písomnosti (ktorou je

nepochybne aj výzva predchádzajúca zosplatneniu a zosplatnenie umožňujúca) je potrebné zasielať s
doručenkou, aby ich doručenie bolo možné v prípade sporu preukázať. V prejednávanej veci žalobca
súdu nepreukázal ani len odoslanie takejto písomnosti na adresu žalovaného.
10. Skúmanie bonity žalovaného. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovizostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a

pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, čoho výsledkom je, že predčasné
zosplatnenie úveru neprichádza do úvahy a žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu
vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky.
11. (Ne)priznané plnenie - Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o
neplatnosti predčasného zosplatnenia znamenajú, že žalobca by mal právo na zaplatenie istiny dlžnej

ku dňu rozhodovania súdu. Za týmto účelom však bolo potrebné, aby súd mal k dispozícii rozpis splátok
na istinu, úroky a poplatky, z ktorého by zistil aká istina je dlžná ku dňu jeho rozhodovania a s akou
istinou bol žalobca v omeškaní.
12. Úver mal byť splácaný anuitnými splátkami. Podľa www.wikipedia.sk
anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb

počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z
istiny a splátky úroku.Výškaanuitnej
splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou
sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru.
Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,

že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny
v jednotlivých nezaplatených splátkach ku dňu rozhodovania súdu a ani v časti úrokov z omeškania,
pretože nebolo možné zistiť s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu, od ktorého žalobca
úrok z omeškania požadoval.
13. K prejednávanej veci súd ešte uvádza:

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník,ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú
skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených

skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený

súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie

do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est

non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na predloženie dôkazov
v jeho prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď

by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Obdobnej výzve ako v prejednávanej veci žalobca nevyhovel ani
v ďalších (minimálne 10 prípadoch), ktoré prejednával senát 9C. Ak teda banka vystupuje v postavení
žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do
posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje počudovanie nad tým, že žalobcovi spôsobuje
problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku, napriek poučeniu súdu o jeho právnom názore

a o tom aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň výhradne k dispozícii iba žalobca.
Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už možné nebolo, pretože by
predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.
14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Keďže žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, má nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.