Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203571
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114203571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobkyne: V.. K. A., N.. XX.XX.XXXX, A. A., W.
XXX/X, zastúpená JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP
538/1, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866,
o náhradu funkčného platu s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
13Cpr/1/2014-60 z 21.11.2014, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13Cpr/1/2014-100 z 26.9.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok a dopĺňací rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách

konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobkyni8.190,-eurs5,25%úrokomod30.1.2014dozaplatenia,atodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v
sume 665,31 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu a vzájomný
návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.668,66 eur s prísl. vylúčil na

samostatné konanie.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.5.2013 sp.zn. 13Cpr/13/2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2013 sp.zn. 7CoPr/6/2013 súd určil,
že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dané žalovaným dňa 3.9.2012 je neplatné a
štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi trvá. Nakoľko k výpovedi došlo 3.9.2012 posudzujú sa
nároky, ktoré z nej vznikli podľa predpisov účinných do 31.12.2012. V zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka

práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 9
mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas 9 mesiacov. Žalobkyni teda patrí náhrady mzdy
najviac za čas 9 mesiacov. Právnemu predchodcovi žalovaného bolo oznámenie, že trvá na ďalšom
zamestnávaní doručené 21.12.2012, a preto žalobkyni od tohto dňa vznikol nárok na náhradu mzdy
do 21.9.2013. Pri výške náhrady mzdy súd vychádzal z funkčného platu, ktorý bol žalobkyni určený s
účinnosťouod1.12.2011vovýškeXXX,-eur.Súdsanestotožnilsvyjadrenímžalovaného,žeprináhrade
mzdy sa má vychádzať z funkčného platu vo výške XXX,- eur, ktorý žalobkyni bol určený s účinnosťou

od 4.9.2012, a to z dôvodu, že k odňatiu osobného príplatku došlo až po tom, čo jej bola daná výpoveď,
preto takéto konanie zo strany žalovaného súd považoval za účelové. Vzhľadom na uvedené súd priznal
žalobkyni náhradu mzdy vo výške X.XXX,- eur, vychádzajúc zo sumy XXX,- eur mesačného platu.3. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
poukazom na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

4.Výrokovylúčenívzájomnéhonávrhužalobcunasamostatnékonaniedopĺňacímrozsudkomodôvodnil
ustanovením § 147 ods. 4 CSP v spojení s § 225 CSP.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého so zreteľom na
pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní má žalobkyňa nárok na náhradu 35,44 % svojich

trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré jej v uvedenom rozsahu a vyčíslení aj priznal.

6. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil poukazom na tom, že žalobkyňa požadovala
náhradu mzdy vo väčšom rozsahu než jej súd prvej inštancie za obdobie 9 mesiacov priznal.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe

vyhovené, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a priznal žalobkyni náhradu mzdy v sume 7.362,- eur s prísl..

8. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.Poukázalnato,žesúdpriznalžalobkynináhradufunkčnéhoplatusprávneza9mesiacov,alemesačnú
výškuurčilnesprávnenaXXX,-eur.Žalobkyňamalatotižvčaseod4.9.2012,ktorýjerozhodnýprevýšku

náhrady funkčného platu, funkčný plat mesačne vo výške XXX,- eur. Pre výpočet náhrady funkčného
platu je preto nutne použiť túto výšku funkčného platu. Prvoinštančný súd neprávne určil, že odobratie
osobného príplatku žalobkyni, teda zníženie jej funkčného platu na XXX,- eur s účinnosťou od 4.9.2012
bolo účelové a z toho dôvodu nesprávne vychádzal z výšky funkčného platu XXX,- eur. Súd mal teda
žalobkyni priznať finančnú náhradu len vo výške X.XXX,- eur. Naviac sa súd prvej inštancie nesprávne

vyporiadal so vzájomným návrhom žalovaného, týkajúcim sa odstupného, ktoré žalobkyňa obdŕžala
v súvislosti so skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru, pretože ide o návrh samostatný, ktorý
nemôže byť predmetom započítania. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania,
pretože pri rozhodnutí vo veci správnym spôsobom by žalobkyňa nemala nárok na náhradu trov konania
a právneho zastúpenia.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania, a preto výroky rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a o vylúčení časti predmetu konania na samostatné konanie, ktoré

odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmané neboli a ako také nadobudli
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti
právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

14. Vychádzajúc z ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (platného a účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne), na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú (okrem iného) aj ustanovenia § 77až 80 Zákonníka práce, teda vrátane nárokov na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru.

15.Podľa§251iods.4Zákonníkapráce,výpoveďdanázamestnávateľomzamestnancovipred1.1.2013
a nároky, ktoré z nej vznikli sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2012. Dohoda o skončení
pracovného pomeru uzatvorená pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31.12.2012.

16. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.12.2012, ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 9
mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas 9 mesiacov.

17. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že po rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp.zn.
13Cpr/13/2012 z 22.5.2013 a rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoPr/6/2013 z 28.11.2013,
ktorýmbolourčené,žeskončenieštátnozamestnaneckéhopomeružalobkynesožalovanýmjeneplatné,
zostalo predmetom tohto konania posúdenie nárokov žalobkyne na náhradu mzdy (funkčného platu) v
dôsledku tohto neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru.

18. V tomto smere súd prvej inštancie správne ustálil, že je potrebné vychádzať z funkčného platu vo
výške XXX,- eur, ktorý jej patrí za čas 9 mesiacov, tak ako to správne vyčíslil súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia, a to za obdobie od 21.12.2012 v celkovej dĺžke 9 mesiacov, čo predstavuje
sumu X.XXX,- eur. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní, že súd

malvychádzaťsplatu818,-eurmesačnevdôsledkutoho,žetentoplatbolurčenýžalobkynisúčinnosťou
od 4.9.2012. V tomto smere súd prvej inštancie v zásade správne konštatuje, že išlo o účelové konanie
žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, pričom z obsahu spisu vyplýva, že listom z 3.9.2012 označeným ako
Oznámenie o výške a zložení funkčného platu bol žalobkyni znížený funkčný plat na sumu XXX,- eur v
dôsledku odobratia osobného príplatku, pričom pôvodne poberala žalobkyňa plat vo výške XXX,- eur.

19.Vtejtosúvislostitrebapoukázaťnaustanovenie§89ods.1zákonač.400/2009Z.z.oštátnejslužbea
o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného v čase vydania predmetného oznámenia o
výškeazloženífunkčnéhoplatu),podľaktoréhoštátnemuzamestnancovizakvalitnéplnenieslužobných
úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi

patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov
nahor.

20. Z ustanovenia § 89 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že osobný príplatok podľa odseku 1
možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, alebo pri zmene

štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.

21. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak osobný príplatok bol postupom podľa § 89 ods. 1
citovaného zákona štátnemu zamestnancovi priznaný, má naň nárok a k jeho odňatiu môže dôjsť len
po zhodnotení kvality plnenia služobných úloh. Ak k tomuto zhodnoteniu kvality plnenia služobných úloh

a rozhodnutiu nedôjde, predstavuje osobný príplatok nárokovú zložku funkčného platu, ktorú nemožno
bez ďalšieho svojvoľne odňať. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by k takémuto zhodnoteniu
kvality plnenia služobných úloh došlo a že by bol v tomto smere vydaný aj zodpovedný a obsahovo
vyčerpávajúci posudok, ktorý by tieto okolnosti vyhodnotil, tak ako to zamestnávateľ žalobkyne urobil
pri priznávaní tohto príplatku v predchádzajúcom období a v hodnotení žalobkyne uviedol, že táto si

zodpovedne plní pracovné úlohy. V spise sa nachádza len spomínaný list z 3.9.2012, ktorý je Oznámenie
ovýškeazloženífunkčnéhoplatuaNávrhnaodňatieosobnéhopríplatkuz3.9.2012,podpísanývedúcou
oddelenia, pod ktoré žalobkyňa v rámci svojho štátnozamestnaneckého pomeru patrila, avšak samotné
zhodnotenie úrovne kvality plnenia služobných úloh tak, ako to vyžaduje § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009Z.z., v spise sa nenachádza, teda vykonané nebolo a žalovaný na súde prvej inštancie v tomto smere
nenavrhol ani žiadne dokazovanie. Totiž na ostatnom pojednávaní na súde prvej inštancie 21.11.2014
súd vykonal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),

týkajúce sa ďalších návrhov na doplnení dokazovania, avšak žalovaný v tomto smere nijaký návrh
nepodal.

22. Postupom podľa § 382 CSP odvolací súd osobitným prípisom upozornil sporové strany na možnosť
aplikácie § 89 ods. 1, 2 zákona č. 400/2009 Z.z. v prejednávanej veci.

23. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vecne správne,
vrátane výroku o trovách konania, pretože tieto boli ustálené správne v závislosti na výške plnenia, ktoré
bolo v prospech žalobkyne priznané.

24. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1

CSP.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolania žalovaného, ktorý argumentoval nesprávnym postupom súdu
prvej inštancie o vzťahu k jeho vzájomnému návrhu týkajúceho sa vyplateného odstupného v prospech
žalobkyne, treba konštatovať, že dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie sa s týmito námietkami

vyporiadal a považujúc tento vzájomný návrh žalovaného za samostatnú časť predmetu konania, vylúčil
tento na samostatné konanie, kde budú námietky žalovaného zohľadnené.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok

na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).