Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 16, 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/68/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199895760
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1199895760.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 C 68/1999 - 296 -

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. arch. M. U.
CSc., bytom B., S. č. X proti odporcovi: M. Ž. P. S. R., N. Ľ. Š. č. X,. B., zastúpeného advokátom JUDr.
M. R., M. č. X,. B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Súd určuje, že výpoveď daná odporcom navrhovateľke listom z 30.11.1998 č. 533/98 - 1.3. je neplatná

a pracovný pomer trvá.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov konania proti odporcovi.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 31.5.1999 domáhala určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo dňa 30.11.1998 a ďalšieho trvania pracovného pomeru

u odporcu. Rozsudkom č. k. 17 C 68/1999-106 zo dňa 9.4.2001 súd prvého stupňa návrh v celom
rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že práca ponúknutá navrhovateľke na odbore odpadového
hospodárstva nezodpovedala definícii vhodnej práce, a inú vhodnú prácu ktorú by odporca mohol
ponúknuť navrhovateľke po odvolaní z funkcie nemal, čím bol daný výpovedný dôvod podľa ust. § 46
ods. 1, písm. c/ Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti v zmysle ust. § 65 ods. 3, Zák. práce.

Uznesením Krajského súduvBratislaveč.k.5Co265/03-172 zodňa4.5.2004 odvolacísúd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci právneho posúdenia
zaujalprávnynázor,žeustanovenie§65,ods.3,Zák.práceskutkovovymedzujedvavýpovednédôvody,
jednak keď zamestnávateľ pre zamestnanca nemá vhodnú prácu a jednak, keď zamestnanec ponuku
vhodnej práce zamestnávateľom odmietne. Vytkol súdu prvého stupňa, že oba vyššie uvedené dôvody
kumuloval bez dostatočného rozlíšenia, ktorý z oboch výpovedných dôvodov bol naplnený,
- 2 -

keď z písomnej výpovede nevyplýva, že by odporca vhodnú prácu pre navrhovateľku nemal, naopak
ponúknutú prácu, ktorá podľa zamestnávateľa zodpovedala kvalifikácii navrhovateľky jej ponúkol, čo
ona odmietla. Ak teda súd prvého stupňa konštatoval, že ponúknutá práca nezodpovedala definícii
vhodnej práce, a teda odporca pre navrhovateľku vhodnú prácu nemal, ide o skutkové vymedzenieiného výpovedného dôvodu, ako je tento vymedzený vo výpovedi. Uložil súdu prvého stupňa doplniť
dokazovanie ohľadne existencie dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.1998 výsluchom
svedkov a ďalšími dôkazmi.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom prof. RNDr. L. M., svedkov RNDr. T. D., Ing. arch. P. K., Ing. arch.
M. P., Ing. arch. Ž. K., oboznámením s informáciou o počtoch zamestnancov, pracovnými dokladmi Ing.
arch. P., Ing. arch. K., listom zo dňa 28.1.1999, 8.4.1999, s pracovnou náplňou zo dňa 1.11.1997, listom
zo dňa 7.6.1999, s mennou systematizáciou zo dňa 12.9.2006.

V prejednávanej veci je zrejmé, že listom zo dňa 18.11.1998 bola navrhovateľka odvolaná z funkcie
generálnej riaditeľky sekcie územného plánovania, enviromentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb
s účinnosťou od 19. 11. 1998. Následne odporca v súvislosti s ďalším pracovným zaradením
navrhovateľky postupoval podľa ust. § 65 Zák. práce č. 65/1969 Zb. a ponúkol navrhovateľke
prácu na odbore odpadového hospodárstva od 20.11.1998 predložením dohody o zmene pracovnej

zmluvy zo dňa 19.11.1998, ktorú navrhovateľka odmietla podpísať z dôvodu, že toto pracovné
zaradenie nezodpovedá jej kvalifikácii, špecializácii ani úrovni vedeckej hodnosti. Listom zo dňa
30.11.1998, doručeným navrhovateľke dňa 18.12.1998, rozviazal odporca s navrhovateľkou pracovný
pomer výpoveďou podľa ust. § 46 ods. 2, písm. b/ Zák. práce na tom skutkovom základe,
že navrhovateľka dňa 27.11.1998 odmietla ponúknuté pracovné zaradenie na odbore odpadového

hospodárstva zodpovedajúce jej kvalifikácii.

V nadväznosti na takto skutkovo vymedzený výpovedný dôvod súd skúmal, či odmietnutím práce
na odbore odpadového hospodárstva navrhovateľkou, bol daný výpovedný dôvod nadbytočnosti
podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce. Aj v danom štádiu postupu konania na základe

výsledkov vykonaného dokazovania zastáva súd názor, že ponúknutá práca na odbore odpadového
hospodárstva nezodpovedala kvalifikácii navrhovateľky, a preto dospel k právnemu záveru, že s
odmietnutím práce navrhovateľkou na odbore odpadového hospodárstva nemožno spájať právne
následky v podobe zákonnej fikcie existencie výpovedného dôvodu podľa ust. § 46 ods. 1, písm.
c/ Zák. práce. Navrhovateľka má vysokoškolské stavebné vzdelanie, pracovala ako projektant na

fakulte architektúry ako vedecký pracovník a pedagóg, čím jej vzdelanie, doterajšia prax, skúsenosti
a znalosti nezodpovedajú kvalifikácii potrebnej pre prácu na odbore odpadového hospodárstva,
ktorý podľa čl. 21 organizačného poriadku plní úlohy štátnej enviromentálnej politiky v odpadovom
hospodárstve, koncepčné, legislatívne a technické riešenie problematiky odpadov, vykonáva štátnu
správu odpadového hospodárstva a pod. V tomto smere ide z obsahového hľadiska o odlišné zameranie

výlučne na oblasť odpadov, v ktorej nemá navrhovateľka potrebné vzdelanie ani prax a skúsenosti.
Oddelenie rozvoja odpadového hospodárstva plní konkrétne špecifické úlohy na úseku odpadového
hospodárstva, ktoré nespadajú do odbornej kvalifikácie navrhovateľky, na čom nič nemení skutočnosť,
že pracovná činnosť navrhovateľky mala byť zameraná na oblasť legislatívnej práce.

- 3 -

V tejto súvislosti odporca nepredložil v rámci doplnenia dokazovania pracovné náplne ostatných
pracovníkov odpadového hospodárstva v rozhodnom čase, na základe ktorých by bolo možné dospieť

k odlišným skutkovým zisteniam.

Z hľadiska týchto skutkových záverov je teda zrejmé, že výpovedný dôvod tak, ako bol odporcom
formulovaný v zmysle ust. § 65 ods. 3, Zák. práce neobstojí, keď práca, ktorú odporca ponúkol
navrhovateľke po jej odvolaní z funkcie, nezodpovedala jej kvalifikácii, a pokiaľ navrhovateľka túto

prácu odmietla, nebol daný s týmto jej prejavom vôle výpovedný dôvod nadbytočnosti podľa ust. § 46
ods. 1, písm. c/ Zák. práce, ktorý by oprávňoval odporcu s navrhovateľkou rozviazať pracovný pomer
výpoveďou.Nazákladeuvedenéhomožnotedadospieťkprávnemuzáveru,ževýpoveďdanáodporcom
navrhovateľke listom zo dňa 30.11.1998 je neplatná.

Ani na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že
jej bolo dňa 18.11.1998 ponúknuté ústne na rokovaní ministrom voľné pracovné miesto na odbore
územného plánovania, ktoré aj prijala a na ktorom aj po odvolaní z funkcie 9 dní pracovala. Výsledky
vykonaného dokazovania pre takýto záver neposkytujú dostatočný podklad, keď z výpovedí svedkovT. D., Ing. arch. K., štatutárneho zástupcu odporcu L. M. nebolo preukázané, že by navrhovateľke bolo
po odvolaní z funkcie ponúknuté voľné miesto na odbore odpadového hospodárstva. Ich výpovede
korešpondujú aj s listinnými dokladmi, ktoré nepochybne preukazujú, že v čase odvolania navrhovateľky

z funkcie do rozviazania pracovného pomeru výpoveďou nedisponoval odporca žiadnym voľným
miestom na odbore územného plánovania spôsobilého ponúknuť navrhovateľke. Pracovníčka Ing.
arch. Ž. K. ukončila pracovný pomer referentky na odbore územného plánovania XX.X.XXXX. s tým,
že na jej uvoľnené miesto nastúpila 1.10.1997 p. H. ( čl. 65, 66, 95 ) a tiež na voľné miesto na odbore
územného plánovania ako referent nastúpila 1.11.1998 Ing. arch. B. ( č.l. 66, 85, 95 ). V rozhodnom čase

ododvolanianavrhovateľky19.11.1998dovýpovedezodňa30.11.1998bolriaditeľomodboruúzemného
plánovania Ing. arch. K., ktorý bol súčasne od 19.11.1998 menovaný do funkcie zástupcu generálneho
riaditeľa sekcie územného plánovania, stavebného poriadku, informatiky a monitoringu ( čl. 226 ) a až
následne od 20.1.1999 bol menovaný do funkcie generálneho riaditeľa tejto sekcie, v nadväznosti na
čo došlo k posunu pracovného zaradenia Ing. arch. P., ktorá až od 1.2.1999 bola menovaná z funkcie
zástupkyne riaditeľa odboru územného plánovania do funkcie riaditeľky odboru územného plánovania.

Na základe týchto zistení potom neobstojí argumentácia navrhovateľky v tom, že v čase po jej odvolaní
z funkcie do výpovede z pracovného pomeru, bolo na odbore územného plánovania voľné miesto
referentky po Ing. arch. P., ktorá sa mala stať riaditeľkou odboru a že práve toto miesto jej malo byť ústne
zo strany ministra ponúknuté. Miesto po Ing. arch. P. zostalo voľným až ku dňu 1.2.1999, kedy nastúpila
na miesto riaditeľa odboru územného plánovania, ktoré zastával dovtedy Ing. arch. K., a teda sa na neho

nevzťahovala ponuková povinnosť zo strany odporcu. Ako ďalej vyplynulo z konania na miesto Ing. arch.
P. nastúpila Ing. arch. Ž. K. od 1.8.1999 ako zástupkyňa riaditeľa odboru územného plánovania, a to
prijatím do nového pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.6.1999 ( č.l. 290 ), ktorá
skutočnosť je však irelevantná z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti odporcom vo vzťahu k tomuto
voľnému miestu vzhľadom na obdobie spadajúce až do času plynutia výpovednej lehoty navrhovateľke.

- 4 -

Tvrdenie navrhovateľky, že po odvolaní z funkcie pracovala na odbore územného plánovania popreli
svedkovia Ing. arch. K. a Ing. arch. P., a pokiaľ aj nejakú prácu navrhovateľka vykonávala na tomto

odbore, bolo to bez pracovného zaradenia na konkrétne pracovné miesto, bez preukázania ktorého
nemožno dovodiť záver o kvalifikovanej ústnej dohode o ďalšom zaradení navrhovateľky na odbore
územného plánovania, čo v konečnom dôsledku ani objektívne nebolo možné pre plné obsadenie
odboru. Na tejto skutočnosti nič nemení, že sa navrhovateľka aj po odvolaní z funkcie zapisovala na
tomto odbore do evidencie dochádzky. Ako neopodstatnenú vyhodnotil súd námietku navrhovateľky,

že odporca jej mal ponúknuť voľné pracovné miesto na odbore prevádzky v oddelení správy budov
a zariadení v TP 11 ( č.l. 94), ktoré však z hľadiska obsahového zamerania taktiež nezodpovedalo
kvalifikácii navrhovateľky, pretože tento odbor podľa čl. 43 organizačného poriadku zabezpečoval
chod útvarov po materiálnej stránke, zásobovanie pracovnými pomôckami a kancelárskym vybavením,
požiarnu bezpečnosť, ochranu zdravia a autoprevádzku, a konkrétne oddelenie správy budov a

zariadení zabezpečovalo správu budov, revízie technických zariadení, stráženie, prevádzku kotolne,
kúrenie, upratovanie, údržbu, požiarnu ochranu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, služby
telefónnej ústredne a pod.

Odporca nemal voľné pracovné miesto ani na odbore envirometnálnych projektov spôsobilé trvalo

ponúknuť navrhovateľke len na zastupovanie počas materskej dovolenky ( čl. 94, 98 ).

Opodstatnenú považoval súd námietku navrhovateľky, že odporca v rozhodnom období mal pre
navrhovateľku vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii na odbore informatiky, monitoringu a env.
regionalizácie ako vyplýva zo systematizácie miest na čl. 95, 99 v TP 10. Ako nedôveryhodnú

vyhodnotil súd odporcom až následne predloženú informáciu o počte zamestnancom vyhotovenú
11.10.2005 zaslanú súdu kópiou faxového podania, ako aj ďalšiu mennú systematizáciu vyhotovenú
dňa 12.9.2006, v ktorých sa už uvádza navyše pracovníčka M., ktorej zaradenie navrhovateľka v
novembri 1998 do tohto odboru poprela, keď odporca sám nebol schopný tento rozpor, napriek
upozorneniu zo strany súdu, odstrániť a ani na výzvu súdu obsadenie odboru pracovnými zmluvami

všetkých pracovníkov hodnoverne nezdokladoval. Na základe týchto zistení dospel súd k skutkovému
záveru, že po odvolaní z funkcie navrhovateľky odporca disponoval voľným pracovným miestom na
odbore informatiky, monitoringu a envirometnálnej regionalizácie spadajúceho do sekcie, ktorej bola
navrhovateľka generálnou riaditeľkou, ktoré zodpovedalo kvalifikácii navrhovateľky, a na ktoré savzťahovala kvalifikovaná ponuková povinnosť navrhovateľa ako zákonnej hmotnoprávnej podmienky
pre možnosť rozviazania pracovného pomeru podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce v prípade
jeho odmietnutia navrhovateľkou.

Navrhovateľka listom zo dňa 1.4.1999 požiadala o prideľovanie práce a súčasne odmietla výpoveď
z pracovného pomeru, na základe čoho možno usudzovať na jej prejav vôle, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, a preto súd vyhovel jej petitu návrhu aj v časti určenia, že pracovný pomer trvá. V tejto
súvislosti je bez právneho významu skutočnosť, že medzičasom prešla sekcia územného plánovania

a stavebného poriadku v roku 2003 na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Z hľadiska
ďalšieho trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, ktorý je predmetom súdneho konania,
nemôže mať právny význam ani nadobudnutie účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe dňom
1.4.2002, ktorým sa pracovné miesto navrhovateľky stalo štátnozamestnaneckým. Určenie neplatnosti
- 5 -

výpovede z pracovného pomeru vzniknutého do 31.3.2002 v súlade so Zákonníkom práce č. 65/1965
Zb. má za následok, že pracovný pomer neskončil a trvá naďalej a z hľadiska spravodlivej ochrany už
nadobudnutých práv a povinností účastníkov tohto pracovného pomeru podľa skoršej právnej úpravy,
nemohla nová právna úprava privodiť jeho zánik, pokiaľ navrhovateľka do 2 mesiacov nepožiadala
o prijatie do štátnej služby ( ust. § 155 zák. č. 312/2001 Z.z.), keď jej v tom bránila prekážka

prebiehajúceho súdneho sporu. Navrhovateľka nezostala v tomto smere nečinná, keď v súvislosti
s rozsudkom odvolacieho súdu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právoplatným
6.8.2002, požiadala dňa 2.8.2002 listom zo dňa 1.8.2002 (č.l. 165 ) o prideľovanie práce, na
odmietnutie ktorej zákonným dôvodom zo strany odporcu nemohla byť podľa názoru súdu neexistencia
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu nepodania žiadosti navrhovateľky. Iba právoplatné súdne

rozhodnutie je právnou skutočnosťou v prejednávanej veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
z ktorého možno zistiť trvanie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu k 1.4.2002 a vyvodzovať
právo navrhovateľky požiadať o prijatie do štátnej služby odporcu.

Z dôvodu hospodárnosti a plynulosti konania súd podľa ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p, nepripustil

rozšírenie návrhu navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, čím jej
neodňal právo domáhať sa jej zaplatenia samostatnou žalobou. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
podania návrhu považoval súd za prvoradé vyriešenie ďalšieho trvania pracovného pomeru z hľadiska
neplatnosti výpovede. Súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej náhrada mzdy podľa
ust. § 61 ods. 2, Zák. práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorý si zamestnanec nemohol zarobiť

preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter
satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne neplatne
zrušil pracovný pomer so zamestnancom. Tento nárok teda nie je možné považovať za opakujúcu sa
dávku so splatnosťou toho ktorého mesiaca tak, ako je tomu pri mzde za vykonanú prácu. Ide tu
o ucelený nárok, ktorý patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku vyčísleného v rozhodnom

období, ktoré môže byť pre nárok ako celok len jedno. To znamená, že pre celú dobu trvania nároku na
náhradu mzdy je potrebné vychádzať len z tohto jediného rozhodného obdobia /rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 18 Co 328/01-129 zo dňa 28.11.2001, č. k. 9 Co 557/02-216 zo dňa 9.10.2003/. K
úrokom z omeškania zaujala súdna prax právny názor, že nárok na úroky z omeškania z náhrady mzdy
priznanej z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vzniká až rozhodnutím súdu a prichádzajú

tak do úvahy až v prípade omeškania s plnením výroku rozsudku priznanej náhrady mzdy ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Cdo 155/02 zo dňa 22.2.2003 ). Na základe uvedeného je súd toho názoru,
že nárok navrhovateľky z hľadiska možného premlčania zostáva zachovaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úplný úspech

navrhovateľky v konaní, ktoré jej však nepriznal, nakoľko si ich riadne neuplatnila podľa ust. § 151
ods. 1, O.s.p.

Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p.uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
- 6 -

sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:

1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a)
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 16.apríla 2007 JUDr. Jana Vlčková

sudkyňa

za správnosť Henčeková A.