Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Jozef Janík
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/99/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010691
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010691.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému P. A., nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom F. K., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra
2015 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.: 2T/55/2015 zo
dňa 25.06. 2015 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného P. A.
z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn.: 2T/55/2015 zo dňa 25.06.2015 uznal obžalovaného P. A. za
vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
hoci je ako otec dieťaťa v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 32P/228/2010-21 zo dňa 20.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2011,
povinný prispievať na výživu svojich detí mal. H. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 33,-€ a mal. P. A., nar.
XX.XX.XXXX sumou 33,-€ k rukám matky L. M., trvale bytom D. XXX, ktorej boli deti zverené do výchovy,
vždy do 25.dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.07.2010, svoju vyživovaciu povinnosť si v mieste
svojho bydliska ani inde riadne neplní a v uvedenom období bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín od 16.01.2013 do 13.05.2013, kde bol pre nespoluprácu
vyradený dňa 14.05.2013, v období od 02/2013 do 07/2014 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi,
v období od 01.06.2013 do 30.06.2013 bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti IN Services s.r.o.
Bratislava, Staré Grunty 53 a v období od 26.08.2014 do 01.09.2014 bol zamestnaný na dohodu v
spoločnosti Trocken s.r.o., Melčice - Lieskové, Zamianske Lieskové 385, čím mu za obdobie od mesiaca
august 2012 do dňa hlavného pojednávania vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 2.310,-€.
Za to mu bol podľa § 207 ods.3, § 49 ods.2 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon
uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadol
obžalovaný, pričom bližšie neupresnil, voči ktorým výrokom odvolanie smeruje. V písomnom
odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny vo výroku o treste, ktorý je
neprimeraný. Okresný súd mu zamietol všetky opravné prostriedky, ktoré navrhoval pre svoju obhajobu
a je preto voči nemu zaujatý. Súd prvého stupňa vôbec nevykonal ním navrhované dôkazy o tom, že si
vyživovaciu povinnosť plnil. Tiež mu nebolo umožnené zmeniť obhajcu. Podáva i odpor voči rozsudku
sp. zn.: 0Tp/829/2015 z dôvodu neumožnenia predloženia dôkazov o plnení si vyživovacej povinnosti.Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho
spod obžaloby.
Následne odvolanie písomne doplnil i prostredníctvom obhajcu. V tomto doplnení uviedol, že podáva
odvolanie voči výroku rozsudku o uloženom treste. Podľa jeho názoru je pre spoločnosť, ale i pre jeho
deti rozumnejšie a efektívnejšie, aby mu bol uložený iný druh trestu ako trest nepodmienečný, pretože
si chce nájsť prácu a plniť vyživovaciu povinnosť. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu, alebo aby
mu uložil miernejší trest.
Prokurátor sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Poškodená písomne uviedla, že obžalovaný neuhradil žiadnu časť dlžného výživného.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že je toho názoru,
že rozsudok okresného súdu je zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný uviedol, že doposiaľ nemal objektívne možnosť výživné riadne platiť. V súčasnosti je riadne
zamestnaný a v najbližších dňoch čaká výplatu mzdy. Chcel by preto začal dlžné výživné splácať.
Požiadal, aby mu súd poskytol možnosť preukázať, že má záujem výživné riadne platiť. Upresnil, že
napadnutý rozsudok považuje vo výroku o vine za správny a zákonný a odvolanie podal len vo vzťahu
k výroku o treste, ktorý je podľa neho neprimerane prísny.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Keďže odvolanie smerovalo len voči výroku o treste napadnutého rozsudku, preskúmal krajský súd
skutkové zistenia súdu prvého stupňa a iné prípadné chyby odvolaním nevytýkané, len v obmedzenom
revíznom režime a teda v tom rozsahu, či by neboli dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods.1
Tr. poriadku.
Žiadne takéto chyby však v rozsudku súdu prvého stupňa zistené neboli.
V ďalšom preto krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok len vo výroku o uloženom treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu, zisťujúc pritom, či sú v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného
dôvodné.
Je potrebné konštatovať, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy tak,
ako to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Trestného zákona.
Vo vzťahu k možnosti uloženia určitého druhu a výmery trestu konkrétnemu páchateľovi, treba jeho
osobu a osobnosť hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa
treba preto posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie sociálnej škodlivosti
(nebezpečnosti)činuprespoločnosť,ktorévyplývazjehosprávaniavspoločnosti.Nemôževšakísťleno
registráciuosobnýchúdajovpáchateľabezhlbšiehorozborujehoosobnostivovzťahukďalšímkritériám,
ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby
páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho
vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným
trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Pomery páchateľa sa takisto týkajú hodnotenia
jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste.
Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu.
Za trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného, umožňuje Trestný zákon uložiť trest odňatia
slobody v trvaní 1 až 5 rokov. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný bol pred spáchaním
aktuálnej trestnej činnosti v priebehu rokov 2001 až 2013 päť krát súdne trestaný a to prevažne pre
násilnú a majetkovú trestnú činnosť. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn.:
0T/55/2013 z 28.6.2013 pre prečin podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona. Bol mu uložený podmienečný
trest odňatia slobody, ale keďže sa neosvedčil v skúšobnej dobe, bolo rozhodnuté o premene trestu. I
keď sa v 4 prípadoch na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni táto skutočnosť súdu, aby
i na zahladené odsúdenia prihliadol v tom smere, v akej miere sú prítomné osobnostné predpoklady
obžalovaného na páchanie trestnej činnosti a vyvodil v tom smere príslušné konzekvencie k druhu adĺžke trestu, ktorý hodlá uložiť. Obžalovaný síce tvrdil, že je zamestnaný a očakáva i vyplatenie mzdy,
tieto skutočnosti však žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal.
Zistené skutočnosti podľa názoru krajského súdu umožňujú konštatovať, že obžalovaný nepácha
trestnú činnosť ako jednorazové vybočenie z obvyklého spôsobu života. Práve naopak, obžalovaný
páchal trestnú činnosť opakovane a ani predchádzajúce uložené podmienečné tresty a nepodmienečný
trest ho od ďalšieho páchania zrejme neodradili. Ak ani predchádzajúce ukladania trestov nemalo
na obžalovaného preventívny účinok, je potrebné jednoznačne uviesť, že s prihliadnutím na potrebu
individuálnej prevencie bolo nevyhnutné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.
Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, či iného miernejšieho druhu trestu, by s poukazom na
potrebu individuálnej i generálnej prevencie bolo nedostatočné.
Súd prvého stupňa teda postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby.
Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, rozhodol okresný súd správne i o zaradení obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu
odňatia slobody.
V danom prípade preto nepripadalo do úvahy uloženie podmienečného trestu, či iného druhu
miernejšieho trestu, ani postup podľa § 44 Trestného zákona (ten sa aplikuje pri ukladaní súhrnného
a ďalšieho trestu).
Nad rámec veci krajský súd uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu opomenul vyhodnotiť pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže však tento postup by v odvolacom konaní vyústil zjavne v
neprospech obžalovaného, s poukazom na zásadu zákazu reformácie in peius, krajský súd už vlastným
postupom toto opomenutie nenaprával.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.