Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010155
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516010155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému J. O., nar. XX.X.XXXX
v F., trvale bytom F., prechodne bytom bez prihlásenia F., A. XXXX/XX, trestne stíhanému pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. júna
2017, prejednal odvolanie obžalovaného J. O. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
sp.zn. 1T/55/2016, zo dňa 23. januára 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. per analógiam zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. f/ Tr.por. s prihliadnutím na § 86 písm.
a/ Tr.zák. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, č. Pv
897/15/3304-10 zo dňa 18.4.2016 pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v období od mesiaca júl 2015
až doposiaľ, si v mieste svojho bydliska v Myjave a všade tam, kde sa zdržiaval, riadne neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére Q. A., nar. XX.XX.XXXX, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62
Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., deklarovanú mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,

č. k. 5P/2/2009-88, zo dňa 01.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.2010,
ktorým mu súd stanovil vyživovaciu povinnosť vo výške 82 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2009,
ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím mu tak za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej V. A. v celkovej výške 738 Eur, pričom zo správy Úradu práce
soc. vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom vyplynulo, že J. O. v požadovanom období nebol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani o posúdenie hmotnej
núdze nepožiadal, nie je poberateľom iných dávok a príspevkov poskytovaných Úradom práce soc.
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom ani o ne nepožiadal, v uvedenom období nepoberal dávky

v nezamestnanosti, nemocenské dávky, úrazové dávky a nenachádza sa v registri dôchodkových
informácií ako poberateľ dávky dôchodkového poistenia podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín, od 23.04.2015 do 25.07.2015 zamestnancom spoločnosti AMOS - SERVICES s. r. o., Hlavná
276, Horná Seč 93531 a následne sa zamestnal v Rakúsku, kde jeho príjem je asi 900 Eur mesačne,
pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/55/2016 zo dňa 23. januára 2017
bol obžalovaný J. O. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák.

skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti aj tohto rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 49 ods. 2 písm. b/
Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote
napadnutý písomne podaným odvolaním obžalovaného. V odvolaní obžalovaný uviedol, že neplatil

výživné na maloletú z nedbanlivosti a nie vlastnou vinou, čo úprimne ľutuje. S matkou maloletej
komunikoval, dohodol sa s ňou, že ihneď, ako mu bude vyplatená zameškaná mzda od jeho
zamestnávateľa, celú dlžnú sumu aj nasledujúci mesiac jej vyplatí, čo aj urobil vkladom priamo na jej
účet v Poštovej banke v sume 820 €. Obžalovaného syn F., ktorého má s manželkou, bol v septembri
účastníkom vážnej dopravnej nehody, následne hospitalizovaný a podrobený operačnému zákroku.

To malo za následok jeho práceneschopnosť až do februára 2017 a manželka zostala pri ňom doma
bez zamestnania a bez príjmu. S matkou maloletej Q. komunikoval, oboznámil ju so situáciou a tá ho
ubezpečila, že maloletá netrpí nedostatkom a nemá si v danej situácii robiť starosti s výživným.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj poškodená V. A., ktorá uviedla, že obžalovaný jej
dlží výživné za mesiac marec 2017, a to sumu 82 €. Potvrdzuje, že v januári 2017 jej zaplatil priamym

vkladom na jej účet v Poštovej banke dlžné výživné a výživné za február 2017 v sume 820 €.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý uviedol, že
námietky obžalovaného v odvolaní považuje za neopodstatnené. Čiastočne ide v podstate o obdobné
námietky, ktoré uvádzal obžalovaný v doterajšom priebehu súdneho konania a s ktorými sa súd prvého

stupňa v napadnutom rozsudku nielen zaoberal, ale sa s nimi aj dostatočne vysporiadal v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. Čo sa týka preukázania viny za predmetný skutok, prokurátor má za to,
že vina obžalovaného bola dokazovaním, vykonaným na hlavnom pojednávaní, dostatočne preukázaná.
Obžalovaný je usvedčovaný všetkými dôkazmi, ako aj vlastnou výpoveďou, hoci vinu za spáchanie
skutku neuznáva. Podľa názoru prokurátora súd správne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom

pojednávaní jednotlivo i v ich súhrne v intenciách § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel k správnemu záveru,
že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal, dopustil sa ho obžalovaný a že ním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. K námietke
obžalovaného uvádza, že uhradenie výživného vo výške 820 €, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní,
prvostupňový súd zohľadnil vo svojom rozsudku, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že po

tomto jednorazovom uhradení zameškaného výživného v apríli 2016 si obžalovaný svoju vyživovaciu
povinnosť opätovne neplní, a to až doposiaľ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný je
zamestnaný a má príjem, z ktorého je schopný plniť si svoju zákonnú povinnosť. Súd prvého stupňa
dokonca poskytol obžalovanému možnosť doplatiť zameškané výživné pred vyhlásením rozsudku a
za týmto účelom odročil hlavné pojednávanie. Obžalovaný však túto šancu nielenže nevyužil, ale na

odročené hlavné pojednávanie sa ani nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Pokiaľ ide o
ďalšiu skutočnosť, uvádzanú v odvolaní - údajnú nehodu ďalšieho dieťaťa obžalovaného, toto prokurátor
považuje len za účelové tvrdenie. Sám obžalovaný uvádza, že k tejto nehode malo dôjsť už v septembri
2016. Obžalovaný však túto skutočnosť ani raz neuviedol, a to ani na hlavnom pojednávaní. Navyše
obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne už aj pred septembrom 2016, konkrétne od

júla 2015. Pokiaľ ide o výrok o vine, tento prokurátor považuje za zákonný a dôvodný. Pokiaľ ide o
výrok o treste, trest uložený súdom prvého stupňa považuje za zákonný a primeraný. V plnom rozsahu
sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto naň v plnom rozsahu poukazuje. Z
uvedených dôvodov prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí dňa 28.6.2017, predmetom ktorého bolo prejednanie podaného odvolania
obžalovaného odvolacím súdom, prokurátor krajskej prokuratúry s poukazom na oboznámené
potvrdenie o úhrade celého dlžného a bežného výživného obžalovaným ku dňu verejného zasadnutia
pred odvolacím súdom, teda ku dňu 28.6.2017, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre zánik trestnosti trestného činu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedenýchzákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že na základe nových skutočností je odvolanie
obžalovaného dôvodné.

Na verejnom zasadnutí, predmetom ktorého bolo prejednanie odvolania obžalovaného, odvolací súd z
vyjadrenia matky maloletej a potvrdenia o vklade na bankový účet, predloženého obžalovaným zistil, že
obžalovaný matke maloletej zaplatil na výživnom 820 € dňa 30.1.2017 vkladom na účet a dňa 28.6.2017
sumu 328 €. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu o obžalovaným podanom odvolaní, obžalovaný dodatočne splnil svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletej dcére Q. A.. Odvolací súd pritom nezistil konkrétne skutočnosti, ktoré by ho
mohli viesť k dôvodnému záveru o existencii dlhodobo nepriaznivých následkoch vo vzťahu k maloletej
v dôsledku neplnenia si predmetnej vyživovacej povinnosti obžalovaným.
Podľa§86ods.1písm.a/Tr.zák.trestnosťtrestnéhočinuzanikáajvtedy,akideotrestnýčinzanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák., ak trestný čin nemal trvale nepriaznivé následky a páchateľ svoju
povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

S poukazom na uvedené zistenia a na citované ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. per analógiam zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu a sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, teda že obžalovaného podľa § 285 písm. f/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, pretože

trestnosť činu zanikla podľa § 86 písm. a/ Tr.zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.